Zadanie č. 28 – Filozofia, Psychológia, Sociológia, Právo, Politológia

Ostatné » Náuka o spoločnosti

Autor: wanna (18)
Typ práce: Ostatné
Dátum: 12.11.2020
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 096 slov
Počet zobrazení: 1 453
Tlačení: 140
Uložení: 137

Zadanie č. 28 – Filozofia, Psychológia, Sociológia, Právo, Politológia

Úloha č. 1

Filozofia: Na základe výroku Pierca: „ Aby sme určili význam nejakého pojmu, musíme zohľadniť aké praktické dôsledky nevyhnutne vyplývajú z jeho pravdivosti, plný význam pojmu spočíva v súhrne týchto dôsledkov“ vysvetlite podstatu pragmatizmu ako filozofického smeru.. Hlavní predstavitelia. Objasnite koncepciu inštrumentalizmu.

Pragmatizmus--Slovo pragmatizmus pochádza z gr. pragma – konanie, čin 
-vznikol v 19. Storočí v USAa neskôr sa rozšíril aj do Európy, ale rozkvet dosiahol v období pred druhou svetovou vojnou 
-otcom pragmatizmu je Charles Sanders Peirce

-Podľa pragmatizmu všetky naše pojmy a všetky naše súdy i úsudky majú zmysel vtedy, ak sú spojené s naším praktickým životom

-Do centra uvažovania kladie konanie a praktický život

-Má 3 základné problémy: Poznanie, pravda a význam ......Zmysluplné a pravdivé je len to čo je človeku užitočné, všeobecné pravdy neexistujú (podobné stanovisko mali sofisti)

-hl. kritérium pragmatizmu je užitočnosť-nie je podstatné či sa predstavy, pojmy a súdy zhodujú so skutočnosťou dôležité je, aby boli prínosom pre konanie

-Pragmatizmus odmieta metafyziku, špekulácie a pýtanie sa na konečné príčiny, princípy a zdôvodňovanie. Zastáva stanovisko zdravého skepticizmu k všetkému definitívnemu.

-Pragmatizmus zachytáva amer. mentalitu- zbytočne sa niečím zaoberať ,ak to neprináša zisk

Predstavitelia

Charles Sanders Peirce

Wiliam James

Koncepcia inštrumentalizmu – naše myslenie a poznanie sú nástrojmi, pomocou ktorých riešime problémy (John Dewey)

-cieľ života je zdokonaľovanie človeka a vzťahov medzi ľuďmi

Úloha č. 2

Ekonómia: Typy trhov, princípy fungovania trhu na vzťahoch dopyt, ponuka, cena, domácnosti ako subjekt trhu. Pojmy: konkurencia, monopol, oligopol.

1.hľadisko-podľa veľkosti trhu : a) miestny

b)národný

c)svetový

2.hľadisko-podľa množstva vymieňaného tovaru: a) čiastkový

b)agregátny

3.hľadisko- podľa predmetu výmeny: a)trh výrobných faktorov

  1. b) trh peňazí
  2. c) trh tovarov a služieb

4.hľadisko- podľa stupňa organizovanosti: a) organizované

b)neorganizované

5.hľadisko- podľa podmienok: a)voľný trh

  1. b) regulovaný trh

6.hľadisko- podľa súladu zo zákonom: a)legálny

b)nelegálny

Princípy fungovania trhu – je založený na neúmyselnej koordinácii spotrebiteľov a výrobcov prostredníctvom cien a trhov. Tento systém nikto nenavrhol, ale vyvinul sa sám v dôsledku 1000-ročného vývoja tovarovej výroby. V trhovom mechanizme má každý tovar a služba svoju cenu. Ak je na trhu väčší záujem o tovar, výrobcovia zvýšia cenu, a tým ju prispôsobia obmedzenej ponuke. Vyššia cena podnieti výrobcov k výrobe väčšieho množstva tovaru. Ak sa na trhu objaví nejaký tovar vo väčšom množstve, ako sú ochotní spotrebitelia kúpiť, výrobcovia v snahe zbaviť sa takéhoto tovaru musia znížiť cenu.

Trh – miesto, kde sa stretáva ponuka a dopyt, uskutočňuje sa na ňom predaj a kúpa najrozličnejších výrobkov.

Niektorí na trh prichádzajú predať to, čo vyrobili, iní kúpiť to, čo nevyrábajú. Trh je priestor, kde ekonomické subjekty si vymieňajú výsledky svojej činnosti. Má svoj vnútorný poriadok, ktorý má svoje výhody aj nevýhody.

Trhové subjekty – na trhu pôsobia 3 trhové subjekty:

1. podniky - základné
2. domácnosti – základné
3. štát – špecifický

Podniky – na trhu výrobných faktorov nakupujú tieto výrobné faktory a na trhu výrobkov a služieb predávajú svoje produkty.
Domácnosti – vstupujú na trh, aby kúpili tovary a služby na uspokojenie svojich potrieb, vstupujú aj na trh výrobných faktorov ako predávajúci, pretože sú vlastníkmi výrobných faktorov.
Štát – na trhu vystupuje ako predávajúci a kupujúci. Jeho hlavnou úlohou je vytvárať podmienky pre fungovanie trhu a v prípade zlyhania trhu a trhových mechanizmov koriguje nepriaznivé dopady na ekonomiku.

KONKURENCIA- Boj ekonomických subjektov stretávajúcich sa na trhu, ekonomickými prostriedkami sa snažia naplniť svoje ciele

MONOPOL- jediný predávajúci, má monopolnú moc( úplnú kontrolu nad predajnou cenou, obmedzovaný iba dopytom po tovare)

-nemá konkurenciu, štát sa bráni protimonopolnými opatreniami

OLIGOPOL- spojenie viacerých podnikov, ktoré sú od seba navzájom závislé

-druhy : kartel( firmy si ponechávajú výrobnú i obchodnú samostatnosť a spolupracujú na báze kartelových dohôd

-syndikát( výrobná samostatnosť, obchodne záležitosti má na starosti centrum syndikátu)

-trust(podniky stratia výrobnú aj obchodnú samostatnosť, zlúčia sa)

-koncern(podniky navonok vystupujú ako samostatné firmy ale sú podriadené riadiacemu centru)

Úloha č. 3

Filozofia: Charakterizujte pozitivizmus ako filozofický smer. Zamerajte sa na zakladateľa. Popíšte fázy pozitivizmu a zaujmite kritické stanovisko k princípom pozitivizmu. Zhodnoťte prínos pre filozofiu.

Vplyvný fil. Smer, je reakciou na náboženstvo a špekulatívnu fil: Rozvíjal sa v 4 fázach( poznamka autora niekde ja nepísané že v troch a niekde že v štyroch niekde v dvoch... ale v knihe sú rozobraté iba 2 J )

1.fáza- Klasický pozitivizmus ( August Comte, Stuart Mill, Herbert Spencer)

2.fáza- empiriokriticizmus ( Avenarius, Mach)

3.fáza- logický empirizmus( Russell, Wittgenstein)

1.fáza pozitivizmu-pozitivizmus je sústredený na pozitívne fakty, ktoré sú vedecky dokázateľné, a na vzťahy medzi nimi, zákony. Pozotivizmus je namierený proti všetkému, čo presahuje skúsenosť, vymyká sa realite.

August Comte- cieľom jeho úsilia bolo založiť poznanie na tom čo je pozitívne dané, to jest na faktoch našej skúsenosti a na skúmaní vzájomných vzťahov medzi faktami

-Odmieta skúmanie otázok, ktoré presahujú našu skúsenosť a nemožno ich empiricky overiť( metafyzické otázky)

- je zakladateľom empirickej sociológie, skúmanie spoločnosti má mať empirický základ

- vo vývine ľudského ducha rozlišuje 3 štádia:

1.Teologicke- ľudský duch sa orientuje na náboženskú vieru v nadprirodzené sily, ktoré zasahujú a ovplyvňujú kolobeh života

2.Metafyzické- ľudský duch vysvetľuje skutočnosť na základe abstraktných filozofických obrazov sveta, nadprirodzené sily nahrádza všeobecnými princípmi bytia( zákony substancie, bytia)

3.Pozitívne štádium- Prostredníctvom pokroku vied sa oslobodzuje od predsudkov teológie aj od špekulácií metafyzickej a obmedzuje sa iba na prísne vedecké skúmanie sveta, iba v tomto štádiu môžeme skutočne poznávať

- Pozitívna filozofia zovšeobecňuje poznatky jednotlivých vied a usporadúva ich. Za filozofické otázky považuje tie, ktorými sa nezaoberá žiadna iná veda. Predpokladom všetkých vied je podľa neho matematika.

2.fáza- na rozdiel od prvej fázy sa rozvíjala v Európe na konci 19 stor. Názov empirokritiokriticizmus je odvodený od Abemaniovej práce( kritika čistej skúsenosti)

-tento smer radikalizuje pozitivistickú teóriu tým že kriticky skúma pojem skúsenosť

-Abenarius tvrdil že ak má byť skúsenosť dôveryhodným východiskom skúmania musíme ju očistiť od všetkého čo sme do nej vniesli v podobe našich predstáv vrátane metafyzických pojmov a kategorií ako su substancia kauzalita a pod.

-podľa Macha tvoria našu čistú skúsenosť len zmyslové pocity ako sú farby, zvuky priestor

3.fáza- logický empirizmus - je prúd novopozitivizmu, ktorý vznikol v dvadsiatych rokoch 20. storočia na základe Viedenského krúžku. Na rozdiel od predchádzajúcich etáp alebo foriem pozitivizmu aplikuje pri filozofickej reflexii poznania metódu logickej analýzy, využívajúcej prostriedky matematickej logiky.

Predstavitelia logického pozitvizmu si radikálnejšie než ktokoľvek predtým položili zásadnú otázku: Majú výroky, o ktorých hĺbajú filozofi, a otázky, ktoré sa usilujú zodpovedať, vôbec dobrý zmysel? Aby logickí pozitivisti dokázali túto otázku posúdiť, zaoberali sa najprv problémom, čo to vôbec znamená pre výrok "mať zmysel". Takto dospeli k jednoznačnému kritériu: výrok má zmysel, keď vieme, ako ho (aspoň principiálne) verifikovať; keď teda chápeme podmienky, za ktorých je tento výrok pravdivý. Vyzbrojení týmto kritériom sa potom logickí pozitivisti dali do triedenia výrokov na zmyselné a nezmyselné výroky .

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1

Vypracované maturitné témy z náuky o spoločnosti

Diskusia: Zadanie č. 28 – Filozofia, Psychológia, Sociológia, Právo, Politológia

Pridať nový komentár


Odporúčame

Ostatné » Náuka o spoločnosti

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.026 s.
Zavrieť reklamu