– raná grécka filozofia (6. – 5. st. p.n.l.)
– klasické obdobie (5.- 4. st. p.n.l.)
– helenistická filozofia (4.st. p.n.l. – 6. st. p.n.l.)
Milétska škola
(raná grécka filozofia, 6. –
5. st. p.n.l.)
– Ako to všetko vzniklo? ⟹ hľadanie „arché“ (prvopočiatku)
-zmysel sveta
– príroda sa
riadi inými zákonmi ako ľudia ⟹ fysis – zákony prírody
⟹ nomos – ľudské zákony
-argumentácia – mýtické
a filozofické myslenie sa prelínajú
– ARCHÉ je jedna látka ⟹ monizmus
Thales z Milétu (624
p.n.l. – 546 p.n.l.)
-matematik, predpovedal zatmenie Slnka
-podľa neho je arché voda a vesmír sa plaví na
doske
Anaximenes (585 p.n.l. – 524 p.n.l.)
-protiklad proti Thalesovi – arché je podľa neho
vzduch
Anaximandros (610 p.n.l. – 546 p.n.l.)
-základom všetkého je apeiron
– všetko, čo je neohraničené, neurčené, neprípustné, nevymedzené
-apeiron = pôsobenie protikladov tepla/chladno a sucho/vlhko, z ich
vzájomného pôsobenia vznikol svet
Elejská škola
(raná grécka filozofia, 6. – 5. st. p.n.l.)
– viera
v spoľahlivosť zmyslov
-to, čo je, nevzniká, ani nezaniká, lebo by muselo vzísť z ničoho a to nie je možné
-neexistuje zmena, je
len večné trvanie
-len výsledky myslenia, ku ktorým sa dopracovávame rozumom, majú pravú existenciu
-monizmus
Xenofanes z Kolofónu (cca 580 p.n.l. – cca 480 p.n.l.)
Parmenides (540 p.n.l. . 470. p.n.l)
-žiak
Xeonofóna
-temný ⟹ prvý metafyzik
-chápanie metafyziky ako:
-spôsob myslenia
-prísne logická, istota v rozume
-bytie = to čo
jestvuje, nemá vznik, ani zánik, je stále, nemenné, večné (⟹ jedno)
-myslenie = to, čo sa nemení, rozumovo myslieť
a byť je to isté
– dve cesty k pravde ⟹ cesta mienky a zdania – vedie nekonečnej spletitosti javov premenlivých vecí, toto
nemôže byť základom skutočného poznania
⟹ druhá je cesta rozumového poznania bytia ako Jedného a je cestou
pravdy
Zenón z Eley (490 p.n.l. – 430 p.n.l.)
-monista, podporuje Parmenidove myšlienky
-mnoho vecí a ich
pohyb nemožno logicky pochopiť – Zenónov paradox ⟹ apórie (napr. luk a šíp)
-dianie ani pohyb neexistujú, pretože
existuje len nepremenlivé trvajúce bytie, vypĺňajúce všetko
⟹ nemožnosť pohybu
Pythagorejská škola
(raná
grécka filozofia, 5. st. p.n.l.)
– grécka obchodná aristokracia
Pythagoras
-mal obrovskú váhu
slova
-jeho škola bola braná ako sekta (uzavreté spoločenstvo, asketický spôsob života)
-najvyšší spôsob života = teoretický
(meditatívny)
– dualizmus- svet vznikol z apeironu
-snaha vyjadriť všetko číslami
– zem je
guľatá
-pyrocentrizmus- oheň je centrom vesmíru
Herakleitos
(540 – 480 p.n.l.)
– pochádza z mesta
Efezos na maloázijskom pobreží
-jeho spôsobo vyjadrovania sa je prný antitéz, aforizmov, porekadiel a hádaniek ⟹ obrazno-poetický
spôsob
– myšlienka všeobecného plynutia a zmeny = panta rei („všetko plynie“)
-vo svete všetko plynie a mení sa, nič
nie je nemenné a netrvá stále
-„do tej istej rieky vstupujeme a predsa nevstupujeme, sme a nie sme“
– veci vznikli
z prazákladu, v tomto prípade je to oheň
-svet aj príroda sú v neustálom procese zmeny a oheň je zo všetkých
prírodných látok najpohyblivejší a najviac schopný zmeny
-tento svet (kozmos) nevytvoril Boh, ani človek – bol, je a bude večne živým
ohňom zapaľujúcim a vyhasínajúcim podľa miery
– zakladateľ dialektiky
-príčinu zmeny vidí v protikladoch
-svetu vládne
logos – všeobecný poriadok, miera nevyhnutnosti, zákon vecí, objektívny princíp
-vo svete je všetko navzájom spojené
a každý jav prechádza do vlastného protikladu a preto musíme všetko chápať nie izolovane, ale relatívne
-dôkazy tejto relatívnosti
čerpal z pozorovania ľudí a zvierat
-„somáre by dali prednosť slame pred zlatom“ – príklad relativity, hodnota zlata je vysoká len
pre ľudí
– zakladateľ gnozeológie – teórie poznania
-poznanie je predovšetkým poznaním objektívnej skutočnosti, ktorá existuje
nezávisle na našom vedomí
-úlohou poznania je preniknúť do podstaty prírody a do jej zákonov
-poznatky treba spájať do súvislostí,
aby sme dospeli k ich podstate a pravde
-predmet poznania = kozmos, príroda, hmotný svet
Prírodná
filozofia
(raná grécka filozofia, 5. st p.n.l.)
– pluralizmus
-riešenie problému začiatku
sveta
Empedokles (490 p.n.l. – 430 p.n.l.)
-pluralizmus ⟹ príroda pozostáva zo štyroch pralátok = oheň,
voda, zem, vzduch
-k zmenám prichádza na základe miešania a oddeľovania pralátok
-aktivizujúce princípy bytia:
Láska (spája vec) a Nenávisť (rozdeľuje veci)
Anaxagoras (500 p.n.l. – 429
p.n.l.)
-príroda sa skladá z nekonečného množstva čiastočiek, ktoré nie sú okom viditeľné
(semená)
-všetky veci sú v pohybe, príčinou tohto pohybu je rozum (nús)
-nús =
najcennejšia a najčistejšia látka, ktorá nemôže byť zmiešaná s ničím, činný princíp sveta
Atomizmus
(raná
grécka filozofia, 5 st. p.n.l.)
– v období politicko-spoločenských zmien (grécko-perzské vojny)
-materializmus
-zakladateľ
atomistickej teórie – Leukippos
Demokritos (460 – 370 p.n.l.)
-vrstovník Platóna
a Sokrata
-výrazný materializmus
-všetko sa skladá z hmoty – z najmenších hmotných čiastočiek
(atómy) a z prázdna
-atómy nevznikajú, ani nezanikajú, sú večné, nepriepustné, ďalej nedeliteľné
a kvalitatívne nemenné, ich počet a tvary sú nekonečné
-medzi atómami existujú rozdiely v tvare, usporiadaní a polohe, tieto rozdiely
spôsobujú rôznorodosť
-základnou vlastnosťou atómov je pohyb
-ateizmus
-duša je
materiálna
Sofisti
(prechod ku klasickému obdobiu gréckej filozofie, 5. st. p.n.l.)
– učitelia
múdrosti
-antropologická a sociálno-filozofická problematika
-ako prví upriamili pozornosť na človeka, jeho praktické záujmy,
poznávacie schopnosti a úlohu jazyka
-prví profesionálni učitelia všeobecného vzdelania
-skepticizmus, relativizmus
-kritika
otroctva
-rozvinuli teóriu rečnenia – rétorika, reč je považovaná za najdôležitejší nástroj človeka
-manipulácia
s rečou
Protogoras (480 – 410 p.n.l.)
-v nijakej veci nemožno povedať nič určité, každá výpoveď je
subjektívna, relatívna, podmienená
-„Mierou všetkých vecí je človek, jestvujúcich, že sú, nejestvujúcich, že nie
sú“
-vyzdvihoval demokraciu
-„O bohoch nemôžem vedieť, ani že sú, ani že nie sú, ani akú majú podobu. Je to vec temná a náš
život krátky.“
-obžalovaný z ateizmu, donútený opustiť Atény
Gorgias (485 – 380 p.n.l.)
-krajný
skepticizmus
-tri tézy:
1. Nič nie je
2. Ak niečo je, nemožno to poznať.
3. Ako to aj možno poznať,
nemožno to vyjadriť.
-vznik pojmovej logiky
Klasická grécka filozofia
(5. – 4. storočie
p.n.l.)
Sokrates (469 – 399 p.n.l.)
-jeho filozofiu poznáme od Platóna a Xenofonta
-maieutika =
spôsob Sokratovho myslenia – dolovanie múdrosti
-sokratovská irónia = položil otázku a zosmiešnil odpoveď
-Xantypa – jeho žena,
hašterivá
-„Viem, že nič neviem“
-etické kategórie – stále, nemenné, všeobecne platné, objektívne,
poznateľné
-opozícia voči svojim súčasníkom sofistom
-antropologická tematika
-poznanie dobra a snaha naplnenie nevyhnutne vedú
k cnosti
-eudaimónia – všeobecná blaženosť
-daimonion – svedomie, pomáha pri hľadaní
dobra
Platón (427 – 347 p.n.l.)
-Sokratov žiak
-napísal viac ako 40 dialógov
-založil
Akadémiu
-dobro nie je etická vlastnosť, ale substancia
– PODOBENSTVO O JASKYNI
-dualizmus – svet ideí
– reálny svet
– Platón bol prvý idealista
– Hierarchia ideí:
⟹dobro (slnko)
⟹spravodlivosť, krása,
statočnosť
⟹idey zvierat a rastlín
⟹idea nehmotných a neživých vecí
– idey sú večné, nemenné, nehmotné
podstaty
-Demiurgos- boh, remeselník
-vytvára veci na základe ideí a prenáša ich do hmotného sveta
-idey sú dokonalé,
prenášajú sa do látky
-náš svet je menný a pominuteľný, lebo nie je dokonalý
-napr. idea trojuholníka sa je hmotnom svete látka,
odraz idey
-Platónová gnozeológia (teória poznania):
1. Fáza – Aesthesis (vnímanie) ⟹ DOJEM (vnímanie odrazov)
⟹
VIERA (vnímanie vecí samotných)
2. Fáza – Noesis (poznanie) ⟹ DIANOIA (uvažovanie)
⟹ IDEA (vedenie)
– človek sa delí na
telo a dušu
-každý človek má tri duše:
rozumová – hlava – večná, nesmrteľná – osobnosť
vášnivá –
hruď
zmyslovo-žiadostivá – podbruško
-„Telo je hrobom duše“
-učenie = anamnesis (rozpamätávanie vedomostí zo
sveta ideí)
– Platónová politológia:
-významné dielo Platón – Ústava (štát)
-hľadá v ňom definíciu
pojmu spravodlivosť
-spoločnosť rozdelená na tri skupiny:
1. plebs – výrobcovia = iba niečo vyrábajú
2. elita – strážcovia = dbajú na poriadok
3. elita – vládcovia = dozor nad ostatnými skupinami, vytvárajú zákony, vek nad 50 rokov
-elita má
všetko spoločné, odmena sa im vypláca v naturáliach, zákaz umenia
– podľa Platóna je matematika bránou k filozofii –
k ideám
-Platón je prvý idealista a utopista
– tri duše podľa Platóna a ich cnosti:
a)rozumová – múdrosť (vládcovia)
b)vášnivá – statočnosť (strážcovia)
c)žiadostivá – umiernenosť
(výrobcovia)
zo všetkých týchto cností vychádza spravodlivosť (v prípade, že sú v harmónii)
tieto štyri cnosti sú
kardinálne cnosti
Aristoteles (384 – 332 p.n.l.)
-žiak Platóna
-empirické myslenie
-založil 1.
zoologickú záhradu
-jeho škola = Lykeion (v Aténach)
– prírodné vedy, klasifikácia živočíchov
– DIELA:
1. Logika: -Organon
-Kategórie
-O vyjadrovaní
-Topiky
2. Prírodné vedy: – Fyzika
-O nebi
-O duši
-O vzniku
a zániku
-Meteorologiky
3. Metafyzika: 12 kníh
4. Etika a politológia: – Etika Nikomachova
-Etika Eudemova
-Magna
moralia
-Politika
5. Ďalšie: -Poetika
-Rétorika
– Etika Nikomachova
-„Dobro je to, k čomu všetko
smeruje“
-blaženosť = najvyššie dobro
– Aristotelova ontológia
-hylé – látka
-morfé – tvar ⟹
hylemorfizmus
⟹ všetko je zložené z látky a tvaru
⟹morfé = sila, ktorá formuje látku do tvaru
– Teória
príčin: aby sme poznali veci (napríklad dom), musíme rozoznať tieto príčiny:
-causa formalis (formálna) – v prípade domu
stavbár
-causa efficinalis (pôsobiaca) – stavanie
-causa materialis (látková) – tehly
-causa finalis
(cieľová) – bývanie
-nehybná príčina – BOH
– Aristotelova logika
-príklad: Sokrates je smrteľný.
⤋
⤋
subjekt predikát
⟹subjektovo predikátová logika
– Kategórie: najvšeobecnejší pojem:
1. substancia (podstata)
2. kvantita (množstvo)
3. kvalita (akosť)
4. relácia (vzťah)
5. miesto
6. čas
7. stav
8. pozícia
9. činnosť
10. trpnosť
-na ich základe vytvárame predikáty
-kategória ⟹ súd ⟹ úsudok
– Aristotelova
teodicea
-Boh je nehybná príčina
-Aristotelova antropológia
-zvieratá + ľudia = živočíchy ⟹ gneus proximus
(najbližší rod)
-človek = živočích rozumný ⟹ diferentia specifica
-tri duše: senzitívna, animálna,
racionálna
Helenistická filozofia
(4. storočie p.n.l. – 5. storočie)
–
EPIKUREIZMUS
-STOICIZMUS
-SKEPTICIZMUS
-EKLEKTICIZMUS
-NOVOPLATONIZMUS
–
pogréčťovanie vtedajšieho sveta
-materializmus
-filozofia umenia žitia
-synkretizmus- spájanie
filozofie
-eklektizmus- výber
Epikureizmus
Epikuros (341 p.n.l. – 270
p.n.l.)
-nadviazal na Demokrita- atomizmus
-všetko je materiálne
⟹clinamen (odchýlka) – nevieme, ako sa
budú pohybovať atómy
– List Menoikeovi – etické aspekty
-List Herodotovi – atrológia
-List
Pytokleovi
– List Menoikeovi
-filozofia ⟹ umenie žiť, dosiahnutie blaženosti
-praktická filozofia
-4
prekážky, ktoré zabraňujú „krásnemu životu“:
1. Strach z bohov
-naturalizmus (bohovia existujú – prirodzene)
-(vymyslená)
predstava spravodlivého Boha
3. Neznalosť blaženosti
4. Strach z trestu
– ŽIADOSTI:
-prirodzené: nevyhnutné- pre sám život
– pre blaženosť
– na uspokojenie tela
iba prirodzené
-márne
– ZDRAVIE TELA + POKOJ DUŠE = ATARAXIA
(neotrasiteľnosť)
-RADOSŤ = ROZKOŠ = HEDONÉ (slasť) ⟹ neprítomnosť bolesti
– rozdelenie slasti:
a) krátkodobé – intenzívne (v pohybe)
b) dlhodobé – konštatné (v pokoji)
-Epikureisti: Epikuros, Lucretius
Carus
Stoicizmus
-stoa poikilé – maľované stĺporadie
-3 vlny:
1. Zenón z Kitia, Kleanthes, Chrisippos
2. Panaitios, Poseidonios
3. Seneca, Epiktotos, Marcus Aurelius
– Podobenstvo o vajci
-škrupina = logika
-bielok
= fyzika
-žĺtok = etika
– logos = podľa stoikov príroda, boh, osud, pneuma (duša)
príčina všetkého, dokonalá
bytosť
hodnota každej veci záleží va vzťahu k logos
-zhoda s logom = pozitívna hodnota
-nezhoda s logom = negatívna
hodnota
-pneuma = duša – nevyhnutnosť
-osud je vopred daný, ale cesta k nemu je pre človeka slobodná
Seneca
(4. p.n.l. – 65)
-O duševnom pokoji
-apatia – nevášnivosť, nenáruživosť
-eupatia
– stav dobrých vášní
-stoický kozmopolitizmus = svetoobčianstvo –„Všetci sme bratia a sestry“
-Prírodné
problémy
-ľudská duša má rozumnú a nerozumnú časť
-telo je väzenie duše, až smrť ju oslobodzuje