Antická filozofia

ANTICKÁ FILOZOFIA

-raná grécka filozofia (6. – 5. st. p.n.l.)
-klasické obdobie (5.- 4. st. p.n.l.)
-helenistická filozofia (4.st. p.n.l. – 6. st. p.n.l.)

Milétska škola
(raná grécka filozofia, 6. – 5. st. p.n.l.)

-Ako to všetko vzniklo? ⟹ hľadanie „arché“ (prvopočiatku)
-zmysel sveta
- príroda sa riadi inými zákonmi ako ľudia ⟹ fysis – zákony prírody
⟹ nomos – ľudské zákony
-argumentácia – mýtické a filozofické myslenie sa prelínajú

-ARCHÉ je jedna látka ⟹ monizmus

Thales z Milétu (624 p.n.l. – 546 p.n.l.)
-matematik, predpovedal zatmenie Slnka
-podľa neho je arché voda a vesmír sa plaví na doske

Anaximenes (585 p.n.l. – 524 p.n.l.)
-protiklad proti Thalesovi – arché je podľa neho vzduch

Anaximandros (610 p.n.l. – 546 p.n.l.)
-základom všetkého je apeiron – všetko, čo je neohraničené, neurčené, neprípustné, nevymedzené
-apeiron = pôsobenie protikladov tepla/chladno a sucho/vlhko, z ich vzájomného pôsobenia vznikol svet

Elejská škola
(raná grécka filozofia, 6. – 5. st. p.n.l.)

-viera v spoľahlivosť zmyslov
-to, čo je, nevzniká, ani nezaniká, lebo by muselo vzísť z ničoho a to nie je možné
-neexistuje zmena, je len večné trvanie
-len výsledky myslenia, ku ktorým sa dopracovávame rozumom, majú pravú existenciu
-monizmus

Xenofanes z Kolofónu (cca 580 p.n.l. – cca 480 p.n.l.)

Parmenides (540 p.n.l. . 470. p.n.l)
-žiak Xeonofóna
-temný ⟹ prvý metafyzik
-chápanie metafyziky ako:
-spôsob myslenia
-prísne logická, istota v rozume
-bytie = to čo jestvuje, nemá vznik, ani zánik, je stále, nemenné, večné (⟹ jedno)
-myslenie = to, čo sa nemení, rozumovo myslieť a byť je to isté
- dve cesty k pravde ⟹ cesta mienky a zdania – vedie nekonečnej spletitosti javov premenlivých vecí, toto nemôže byť základom skutočného poznania
⟹ druhá je cesta rozumového poznania bytia ako Jedného a je cestou pravdy

Zenón z Eley (490 p.n.l. – 430 p.n.l.)
-monista, podporuje Parmenidove myšlienky
-mnoho vecí a ich pohyb nemožno logicky pochopiť – Zenónov paradox ⟹ apórie (napr. luk a šíp)
-dianie ani pohyb neexistujú, pretože existuje len nepremenlivé trvajúce bytie, vypĺňajúce všetko
⟹ nemožnosť pohybu

Pythagorejská škola
(raná grécka filozofia, 5. st. p.n.l.)

-grécka obchodná aristokracia

Pythagoras
-mal obrovskú váhu slova
-jeho škola bola braná ako sekta (uzavreté spoločenstvo, asketický spôsob života)
-najvyšší spôsob života = teoretický (meditatívny)

-dualizmus- svet vznikol z apeironu
-snaha vyjadriť všetko číslami

-zem je guľatá
-pyrocentrizmus- oheň je centrom vesmíru

Herakleitos
(540 – 480 p.n.l.)

-pochádza z mesta Efezos na maloázijskom pobreží
-jeho spôsobo vyjadrovania sa je prný antitéz, aforizmov, porekadiel a hádaniek ⟹ obrazno-poetický spôsob

-myšlienka všeobecného plynutia a zmeny = panta rei („všetko plynie“)
-vo svete všetko plynie a mení sa, nič nie je nemenné a netrvá stále
-„do tej istej rieky vstupujeme a predsa nevstupujeme, sme a nie sme“

-veci vznikli z prazákladu, v tomto prípade je to oheň
-svet aj príroda sú v neustálom procese zmeny a oheň je zo všetkých prírodných látok najpohyblivejší a najviac schopný zmeny
-tento svet (kozmos) nevytvoril Boh, ani človek – bol, je a bude večne živým ohňom zapaľujúcim a vyhasínajúcim podľa miery

-zakladateľ dialektiky
-príčinu zmeny vidí v protikladoch
-svetu vládne logos – všeobecný poriadok, miera nevyhnutnosti, zákon vecí, objektívny princíp
-vo svete je všetko navzájom spojené a každý jav prechádza do vlastného protikladu a preto musíme všetko chápať nie izolovane, ale relatívne
-dôkazy tejto relatívnosti čerpal z pozorovania ľudí a zvierat
-„somáre by dali prednosť slame pred zlatom“ – príklad relativity, hodnota zlata je vysoká len pre ľudí

-zakladateľ gnozeológie – teórie poznania
-poznanie je predovšetkým poznaním objektívnej skutočnosti, ktorá existuje nezávisle na našom vedomí
-úlohou poznania je preniknúť do podstaty prírody a do jej zákonov
-poznatky treba spájať do súvislostí, aby sme dospeli k ich podstate a pravde
-predmet poznania = kozmos, príroda, hmotný svet

Prírodná filozofia
(raná grécka filozofia, 5. st p.n.l.)

-pluralizmus
-riešenie problému začiatku sveta

Empedokles (490 p.n.l. – 430 p.n.l.)
-pluralizmus ⟹ príroda pozostáva zo štyroch pralátok = oheň, voda, zem, vzduch
-k zmenám prichádza na základe miešania a oddeľovania pralátok
-aktivizujúce princípy bytia:  Láska (spája vec) a Nenávisť (rozdeľuje veci)

Anaxagoras (500 p.n.l. – 429 p.n.l.)
-príroda sa skladá z nekonečného množstva čiastočiek, ktoré nie sú okom viditeľné (semená)
-všetky veci sú v pohybe, príčinou tohto pohybu je rozum (nús)
-nús = najcennejšia a najčistejšia látka, ktorá nemôže byť zmiešaná s ničím, činný princíp sveta

Atomizmus
(raná grécka filozofia, 5 st. p.n.l.)

-v období politicko-spoločenských zmien (grécko-perzské vojny)
-materializmus
-zakladateľ atomistickej teórie – Leukippos

Demokritos (460 – 370 p.n.l.)
-vrstovník Platóna a Sokrata
-výrazný materializmus
-všetko sa skladá z hmoty – z najmenších hmotných čiastočiek (atómy) a z prázdna
-atómy nevznikajú, ani nezanikajú, sú večné, nepriepustné, ďalej nedeliteľné a kvalitatívne nemenné, ich počet a tvary sú nekonečné
-medzi atómami existujú rozdiely v tvare, usporiadaní a polohe, tieto rozdiely spôsobujú rôznorodosť
-základnou vlastnosťou atómov je pohyb
-ateizmus
-duša je materiálna

Sofisti
(prechod ku klasickému obdobiu gréckej filozofie, 5. st. p.n.l.)

-učitelia múdrosti
-antropologická a sociálno-filozofická problematika
-ako prví upriamili pozornosť na človeka, jeho praktické záujmy, poznávacie schopnosti a úlohu jazyka
-prví profesionálni učitelia všeobecného vzdelania
-skepticizmus, relativizmus
-kritika otroctva
-rozvinuli teóriu rečnenia – rétorika, reč je považovaná za najdôležitejší nástroj človeka
-manipulácia s rečou

Protogoras (480 – 410 p.n.l.)
-v nijakej veci nemožno povedať nič určité, každá výpoveď je subjektívna, relatívna, podmienená
-„Mierou všetkých vecí je človek, jestvujúcich, že sú, nejestvujúcich, že nie sú“
-vyzdvihoval demokraciu
-„O bohoch nemôžem vedieť, ani že sú, ani že nie sú, ani akú majú podobu. Je to vec temná a náš život krátky.“
-obžalovaný z ateizmu, donútený opustiť Atény

Gorgias (485 – 380 p.n.l.)
-krajný skepticizmus
-tri tézy:
1. Nič nie je
2. Ak niečo je, nemožno to poznať.
3. Ako to aj možno poznať, nemožno to vyjadriť.
-vznik pojmovej logiky

Klasická grécka filozofia
(5. – 4. storočie p.n.l.)

Sokrates (469 – 399 p.n.l.)
-jeho filozofiu poznáme od Platóna a Xenofonta
-maieutika = spôsob Sokratovho myslenia – dolovanie múdrosti
-sokratovská irónia = položil otázku a zosmiešnil odpoveď
-Xantypa – jeho žena, hašterivá
-„Viem, že nič neviem“
-etické kategórie – stále, nemenné, všeobecne platné, objektívne, poznateľné
-opozícia voči svojim súčasníkom sofistom
-antropologická tematika
-poznanie dobra a snaha naplnenie nevyhnutne vedú k cnosti
-eudaimónia – všeobecná blaženosť
-daimonion – svedomie, pomáha pri hľadaní dobra

Platón (427 – 347 p.n.l.)
-Sokratov žiak
-napísal viac ako 40 dialógov
-založil Akadémiu
-dobro nie je etická vlastnosť, ale substancia

-PODOBENSTVO O JASKYNI
-dualizmus – svet ideí
- reálny svet

-Platón bol prvý idealista

-Hierarchia ideí:
⟹dobro (slnko)
⟹spravodlivosť, krása, statočnosť
⟹idey zvierat a rastlín
⟹idea nehmotných a neživých vecí

-idey sú večné, nemenné, nehmotné podstaty
-Demiurgos- boh, remeselník
-vytvára veci na základe ideí a prenáša ich do hmotného sveta
-idey sú dokonalé, prenášajú sa do látky
-náš svet je menný a pominuteľný, lebo nie je dokonalý
-napr. idea trojuholníka sa je hmotnom svete látka, odraz idey

-Platónová gnozeológia (teória poznania):
1. Fáza – Aesthesis (vnímanie) ⟹ DOJEM (vnímanie odrazov)
⟹ VIERA (vnímanie vecí samotných)

2. Fáza – Noesis (poznanie) ⟹ DIANOIA (uvažovanie)
⟹ IDEA (vedenie)

-človek sa delí na telo a dušu
-každý človek má tri duše:
rozumová – hlava – večná, nesmrteľná – osobnosť
vášnivá – hruď
zmyslovo-žiadostivá – podbruško
-„Telo je hrobom duše“
-učenie = anamnesis (rozpamätávanie vedomostí zo sveta ideí)

-Platónová politológia:
-významné dielo Platón – Ústava (štát)
-hľadá v ňom definíciu pojmu spravodlivosť
-spoločnosť rozdelená na tri skupiny:
1. plebs – výrobcovia = iba niečo vyrábajú
2. elita – strážcovia = dbajú na poriadok
3. elita – vládcovia = dozor nad ostatnými skupinami, vytvárajú zákony, vek nad 50 rokov
-elita má všetko spoločné, odmena sa im vypláca v naturáliach, zákaz umenia

-podľa Platóna je matematika bránou k filozofii – k ideám
-Platón je prvý idealista a utopista

-tri duše podľa Platóna a ich cnosti:
a)rozumová – múdrosť (vládcovia)
b)vášnivá – statočnosť (strážcovia)
c)žiadostivá – umiernenosť (výrobcovia)
zo všetkých týchto cností vychádza spravodlivosť (v prípade, že sú v harmónii)
tieto štyri cnosti sú kardinálne cnosti

Aristoteles (384 – 332 p.n.l.)
-žiak Platóna
-empirické myslenie
-založil 1. zoologickú záhradu
-jeho škola = Lykeion (v Aténach)

-prírodné vedy, klasifikácia živočíchov

-DIELA:
1. Logika: -Organon
-Kategórie
-O vyjadrovaní
-Topiky
2. Prírodné vedy: - Fyzika
-O nebi
-O duši
-O vzniku a zániku
-Meteorologiky
3. Metafyzika: 12 kníh
4. Etika a politológia: - Etika Nikomachova
-Etika Eudemova
-Magna moralia
-Politika
5. Ďalšie: -Poetika
-Rétorika

-Etika Nikomachova
-„Dobro je to, k čomu všetko smeruje“
-blaženosť = najvyššie dobro

-Aristotelova ontológia
-hylé – látka
-morfé – tvar ⟹ hylemorfizmus
⟹ všetko je zložené z látky a tvaru
⟹morfé = sila, ktorá formuje látku do tvaru

-Teória príčin: aby sme poznali veci (napríklad dom), musíme rozoznať tieto príčiny:
-causa formalis (formálna) – v prípade domu stavbár
-causa efficinalis (pôsobiaca) - stavanie
-causa materialis (látková) - tehly
-causa finalis (cieľová) – bývanie
-nehybná príčina – BOH

-Aristotelova logika
-príklad: Sokrates je smrteľný.
⤋ ⤋
subjekt predikát

⟹subjektovo predikátová logika

-Kategórie: najvšeobecnejší pojem:
1. substancia (podstata)
2. kvantita (množstvo)
3. kvalita (akosť)
4. relácia (vzťah)
5. miesto
6. čas
7. stav
8. pozícia
9. činnosť
10. trpnosť
-na ich základe vytvárame predikáty
-kategória ⟹ súd ⟹ úsudok

-Aristotelova teodicea
-Boh je nehybná príčina

-Aristotelova antropológia
-zvieratá + ľudia = živočíchy ⟹ gneus proximus (najbližší rod)
-človek = živočích rozumný ⟹ diferentia specifica
-tri duše: senzitívna, animálna, racionálna

Helenistická filozofia
(4. storočie p.n.l. – 5. storočie)

-EPIKUREIZMUS
-STOICIZMUS
-SKEPTICIZMUS
-EKLEKTICIZMUS
-NOVOPLATONIZMUS

-pogréčťovanie vtedajšieho sveta
-materializmus
-filozofia umenia žitia
-synkretizmus- spájanie filozofie
-eklektizmus- výber

Epikureizmus

Epikuros (341 p.n.l. – 270 p.n.l.)
-nadviazal na Demokrita- atomizmus
-všetko je materiálne
⟹clinamen (odchýlka) – nevieme, ako sa budú pohybovať atómy

-List Menoikeovi – etické aspekty
-List Herodotovi – atrológia
-List Pytokleovi

-List Menoikeovi
-filozofia ⟹ umenie žiť, dosiahnutie blaženosti
-praktická filozofia
-4 prekážky, ktoré zabraňujú „krásnemu životu“:
1. Strach z bohov
-naturalizmus (bohovia existujú – prirodzene)
-(vymyslená) predstava spravodlivého Boha

1. Strach zo smrti (zatratenia)
   -empirizmus – zmyslové poznanie
   -keď človek žije, smrť preňho neexistuje, keď umrie, človek neexistuje pre smrť -starostlivosť o dobrý život = starostlivosť o dobrú smrť
   -život prináša radosti
   3. Neznalosť blaženosti
   4. Strach z trestu
   
   -ŽIADOSTI:
   -prirodzené: nevyhnutné- pre sám život
   - pre blaženosť
   - na uspokojenie tela
   iba prirodzené
   -márne
   
   -ZDRAVIE TELA + POKOJ DUŠE = ATARAXIA (neotrasiteľnosť)
   -RADOSŤ = ROZKOŠ = HEDONÉ (slasť) ⟹ neprítomnosť bolesti

-rozdelenie slasti:
a) krátkodobé – intenzívne (v pohybe)
b) dlhodobé – konštatné (v pokoji)
-Epikureisti: Epikuros, Lucretius Carus

Stoicizmus
-stoa poikilé – maľované stĺporadie
-3 vlny:
1. Zenón z Kitia, Kleanthes, Chrisippos
2. Panaitios, Poseidonios
3. Seneca, Epiktotos, Marcus Aurelius

-Podobenstvo o vajci
-škrupina = logika
-bielok = fyzika
-žĺtok = etika

-logos = podľa stoikov príroda, boh, osud, pneuma (duša)
príčina všetkého, dokonalá bytosť
hodnota každej veci záleží va vzťahu k logos
-zhoda s logom = pozitívna hodnota
-nezhoda s logom = negatívna hodnota
-pneuma = duša – nevyhnutnosť
-osud je vopred daný, ale cesta k nemu je pre človeka slobodná

Seneca (4. p.n.l. – 65)
-O duševnom pokoji
-apatia – nevášnivosť, nenáruživosť
-eupatia – stav dobrých vášní
-stoický kozmopolitizmus = svetoobčianstvo –„Všetci sme bratia a sestry“
-Prírodné problémy
-ľudská duša má rozumnú a nerozumnú časť
-telo je väzenie duše, až smrť ju oslobodzuje