Klasická novoveká filozofia

KLASICKÁ NOVOVEKÁ FILOZOFIA

– buržoázia je v tomto období opozíciou voči feudalizmu

– ranoburžoázne revolúcie (Holadnsko, Anglicko)

– kľúčová disciplína novovekej filozofie – teória poznania

EMPIRIZMUS

– poznávanie sa získava zmyslami

Francis Bacon (1561 – 1626)

– dielo – Nové Organon

– idoly = predsudky, ktoré bránia spoznávať

1.) idol kmeňa – máme ohraničené poznanie vyplývajúce z našej ľudskej podstaty

2.) idol jaskyne – poznávame len cez priestor svojej vlastnej subjektivity

3.) idol trhu – veci sú nesprávne pomenované -> problém pri prenose informácií

4.) idol divadla – aj ľudia nekriticky preberajú názory ostatných
-prikláňanie sa k induktívnej metóde – na základe poznania sa utvorí názor
-„Poznanie je sila“
-materializmus
-induktívna metóda bádania – od jednotlivých, zmyslami vnímateľných faktov, postupujeme k zovšeobecňovaniu, k teórii
-inšpirácia Aristotelom

– dielo Nová Atlantída – utopický ideál spravodlivej spoločnosti

John Locke (1632 – 1704)

– diela Rozprava o ľudskom rozume, Dve rozpravy o vláde
-deizmus – Boh je neosobná, prvotná príčina
-zaoberal sa teóriou poznania
-hľadanie odpovedí na dve základné otázky:

1. Odkiaľ ľudia získavajú svoje myšlienky a predstavy?

2. Môžeme sa spoľahnúť na to, čo získavame zmyslami?
-podľa Locka získavame všetky poznatky zmyslovou skúsenosťou
-tabula rasa – ľudské vedomie je po narodení nepopísaná doska, na ktorú píše poznatky až naša skúsenosť ⟹ vrodené idey neexistujú
-vonkajšia skúsenosť = získaná zmyslami
-vnútorná skúsenosť = získaná reflexiou (cítenie, myslenie, chcenie)
⟹ materialistický senzualizmus

– idea = obsah vnemov
-vzťah ideí a vonkajšieho sveta závisí od kvalít (vlastností):
-primárne kvality (veľkosť, stav, tvar, pevnosť) – reálne existujú
-sekundárne kvality (farba, svetlo, vôňa, chuť, zvuk) – vznikajú v procese vnímania

– teória prirodzeného práva 17. storočia
-„Štát vzniká tam, kde sa slobodní ľudia zrieknu prirodzeného práva na sebaobranu a práva potrestať násilníkov a prepožičajú toto právo spoločnosti ako celku“
-rozdelenie štátnej moci na zákonodarnú, výkonnú (súčasťou je aj vojenská a súdna moc) a federatívnu (vyhlasuje vojnu a mier)
-tieto tri zložky moci majú byť oddelené, aby nedošlo k nebezpečnej kumulácii moci a jej zneužitiu
-Lockova teória deľby moci sa stala základom pre prvé americké ústavy (vo Virginii)

David Hume (1711 – 1776)

– knihovník, historik, filozof

– dielo Dejiny Anglicka, Úvahy o ľudskom rozume, Prirodzené dejiny náboženstva, Politické rozpravy

– teória poznania

– rozdelenie obsahu vedomia:
-dojmy (impresie) – získavame ich pomocou zmyslov, pochádzajú z bezprostrednej skúsenosti
-predstavy (idey) – napodobeniny našich dojmov, vznikajú, keď sa rozpamätávame na nejaký zmyslový dojem
-jediný zdroj poznania faktov je skúsenosť
-agnosticizmus ⟹ okolitý svet nie je poznateľný, pretože existenciu vonkajšieho sveta nemôžeme na základe skúseností dokázať, ani vyvrátiť
-Hume bol skeptik
-radíme ho medzi ateistov
-nie rozum, ale vášne a úsilie o úžitok sú podnetom nášho konania
-človek sa riadi „morálnym zmyslom“, o morálnosti jeho činov však nerozhoduje on, ale okolie

RACIONALIZMUS

– poznatky sa získavajú rozumom

René Descartes (1596 – 1650)

– zakladateľ moderného racionalizmu
-hlavné diela: Rozprava o metóde, Úvahy o prvej filozofii, Princípy filozofie
-znaky moderného myslenia – metodické pochybovanie a jasnosť jazyka
-používal postupy matematiky, pretože iba matematika spĺňa kritérium vedeckosti
-metodická skepsa- dovtedy preosievame naše poznatky, kým nenájdeme tie, ktorých platnosť nemožno vylúčiť
-poznanie = strom, jeho koreň je metafyzika a kmeň fyzika
-„Cogito ergo sum“ – myslím, teda som
-dedukčná metóda – odvodzovanie skutočnosti zo všeobecne platného základu

– zásady (pravidlá) metodológie:

1. pravidlo – pravdivé je iba také tvrdenie, ktoré je jasné a zrozumiteľné môjmu rozumu

2. pravidlo – každý skúmaný problém je potrebné rozčleniť na jednoduchšie časti

3. pravidlo – treba zvoliť postup od jednoduchším javom k zložitejším

4. pravidlo – potrebný je presný prehľad postupu, kvôli istote, že nič nie je vynechané

– Descartov dualizmus – telo a ducha chápe ako dve rozdielne substancie
-res extensa – telesná substancia – podstata prírody, rozpriestranená vec
-nekonečná a homogénna hmota totožná s priestorom
-deliteľná a jej časti sú pohyblivé v priestore podľa zákonov mechaniky
-takto vznikli aj nebeské telesá vrátane našej planéty
-Descartes takto vylúčil nevyhnutnosť prvého hýbateľa
-res cogitans – duchovná (rozumová substancia) – mysliaca vec
-nezávislá od telesnej substancie
-má dominantné postavenie
-príroda a prírodné veci sú hmota, keďže hmota je merateľná, všetko sa dá vyjadriť matematicky
-istota vlastného myslenia = prvá pravda, ktorá je nepochybná a jasná
-istota hmotných predmetov nie je taká samozrejmá a preto Descartes zdôvodňuje hmotný svet pomocou Boha
-Boh = absolútna substancia
-myslenie a rozpriestranenosť = relatívna substancia

– argumenty v prospech existencie Boha:
-človek je nedokonalá bytosť, keďže je schopný pohybu, má predstavu o najdokonalejšej bytosti (Bohu), táto predstava sa v ňom musela vziať ako vrodená idea
-nebyť Boha, nemali by sme záruku existencie, Boh nemôže klamať a preto ak sa stretávame s hmotným svetom, nie je to ilúzia

– rozum disponuje predskúsenosťami = vrodenými ideami, ktoré nepotrebujú dokazovanie
-získané idey – pochádzajú zo skúsenosti a z uvažovania o nej

Baruch Spinoza (1632 – 1677)

– Žid
-hlavné diela: Princípy karteziánskej filozofie, Etika, Teologicko-politický traktát, Rozprava o zdokonaľovaní rozumu
-dva druhy poznania:
-zmyslové – pomocou neho získavame predstavu o vonkajších vlastnostiach vecí
-rozumové – poznanie o podstate vecí

– štyri spôsoby vedenia:
-vedenie z počutia
-vedenie založené na empirickej skúsenosti
-racionálne vedenie
-intuitívne vedenie
-intuícia sa opiera o intelectus – vyšší rozum
-používanie euklidovskej geometrie ako modelu objektívneho racionálneho postupu

– kritika Descartovho dualistického ontologizmu – navrhuje monizmus
⟹ základom všetkého je jediná substancia – príroda
-príroda je nekonečná, jednoduchá a nedeliteľná
-nevznikla nijakým vonkajším zásahom a pre svoj pohyb nepotrebuje žiadnu vonkajšiu príčinu – je príčinou samej seba (causa sui)
-Boh = príroda ⟹ panteizmus
-deus sive natura – Boh, čiže príroda
-má nekonečné množstvo atribútov
-človek spoznáva len dva – myslenie a rozpriestranenosť
-substancia sa prejavuje v našom svete pomocou modov

– modus = spôsob prejavovania sa substancie bytia
-natura naturans – príroda tvoriaca = božská podstata, ktorá všetko produkuje
-natura naturata – príroda stvorená = samotné produkty
-všetky mody sú navzájom späté
-Spinoza bol presvedčený o rozumnom usporiadaní sveta – všetko má svoju príčinu na modálnej úrovni
-Spinoza považuje demokraciu za najdokonalejšiu formu štátu – občania tu majú pocit, akoby žili podľa vlastnej vôle

Gottfried Wilhelm Leibniz (1646 – 1716)

– diplomat, historiograf, knihovník, vedec

– založil Akadémiu vied v Berlíne

– sníval o zjednotení cirkví

– hľadal univerzálnu kombinatoriku, ktorá by umožňovala odvodzovať všetky pravdy

– hlavné diela: Monadológia, Rozprava o metafyzike, Nové eseje o ľudskom rozume, Teodicea
-prírodné vedy poznávajú svet len do tej miery, ako sa nám javí – presne ho môžeme spoznať len pomocou matematiky

– dva druhy právd:

– pravdy faktu – výroky založené na skúsenosti

– pravdy rozumu – analytické vety typu matematických výrokov

– „Nič nie je v rozume, čo by nebolo v zmysloch – okrem samého rozumu“ – doplnenie výroku Johna Locka

– rozum v sebe a priori obsahuje počiatky rôznych pojmov a téz, ktoré sa postupne prebúdzajú

– kritérium pravdivosti = jasnosť, zreteľnosť a neprotirečivosť poznatkov

– pokúšal sa vypracovať základy formálnej logiky

– filozofia monád

– vesmír tvoria individuáne substancie – monády

– monády sú jednoduché, nedeliteľné, bez rozľahlosti a tvaru, bez začiatku a konca
-každá monáda je jedinečná
-vzájomne na seba nepôsobia
-ich usporiadanie je dané Bohom
-Boh prepožičiava monádam svoje tri vnútorné prvky: subjektivitu, percepciu, žiadostivosť

– tri kategórie monád (podľa percepcie):
-temné – iba potenciálne vlastnosti vnímania ⟹ tvoria podstatu neorganických telies
-hmlisté – jednoduché monády bez pamäti ⟹ tvoria svet rastlín

– obdarené pamäťou, nedosahujú však rozumovú úroveň ⟹ svet živočíchov
-jasné – monády obdarené rozumom, poznaním večných právd ⟹ ľudské duše
-absolútne jasná monáda – monáda monád ⟹ Boh
-Boh vo svojej nekonečnej dobrote a dokonalosti zvolil maximum dobra a minimum zla, keby nebolo aspoň minimum zla, nevedeli by sme, čo je dobro