Klasická novoveká filozofia

KLASICKÁ NOVOVEKÁ FILOZOFIA

-buržoázia je v tomto období opozíciou voči feudalizmu
-ranoburžoázne revolúcie (Holadnsko, Anglicko)
-kľúčová disciplína novovekej filozofie – teória poznania

EMPIRIZMUS
-poznávanie sa získava zmyslami

Francis Bacon (1561 – 1626)
-dielo – Nové Organon
-idoly = predsudky, ktoré bránia spoznávať
1.) idol kmeňa – máme ohraničené poznanie vyplývajúce z našej ľudskej podstaty
2.) idol jaskyne – poznávame len cez priestor svojej vlastnej subjektivity
3.) idol trhu – veci sú nesprávne pomenované -> problém pri prenose informácií
4.) idol divadla – aj ľudia nekriticky preberajú názory ostatných
-prikláňanie sa k induktívnej metóde – na základe poznania sa utvorí názor
-„Poznanie je sila“
-materializmus
-induktívna metóda bádania – od jednotlivých, zmyslami vnímateľných faktov, postupujeme k zovšeobecňovaniu, k teórii
-inšpirácia Aristotelom
- dielo Nová Atlantída – utopický ideál spravodlivej spoločnosti

John Locke (1632 – 1704)
-diela Rozprava o ľudskom rozume, Dve rozpravy o vláde
-deizmus – Boh je neosobná, prvotná príčina
-zaoberal sa teóriou poznania
-hľadanie odpovedí na dve základné otázky:
1. Odkiaľ ľudia získavajú svoje myšlienky a predstavy?
2. Môžeme sa spoľahnúť na to, čo získavame zmyslami?
-podľa Locka získavame všetky poznatky zmyslovou skúsenosťou
-tabula rasa – ľudské vedomie je po narodení nepopísaná doska, na ktorú píše poznatky až naša skúsenosť ⟹ vrodené idey neexistujú
-vonkajšia skúsenosť = získaná zmyslami
-vnútorná skúsenosť = získaná reflexiou (cítenie, myslenie, chcenie)
⟹ materialistický senzualizmus

-idea = obsah vnemov
-vzťah ideí a vonkajšieho sveta závisí od kvalít (vlastností):
-primárne kvality (veľkosť, stav, tvar, pevnosť) – reálne existujú
-sekundárne kvality (farba, svetlo, vôňa, chuť, zvuk) – vznikajú v procese vnímania

-teória prirodzeného práva 17. storočia
-„Štát vzniká tam, kde sa slobodní ľudia zrieknu prirodzeného práva na sebaobranu a práva potrestať násilníkov a prepožičajú toto právo spoločnosti ako celku“
-rozdelenie štátnej moci na zákonodarnú, výkonnú (súčasťou je aj vojenská a súdna moc) a federatívnu (vyhlasuje vojnu a mier)
-tieto tri zložky moci majú byť oddelené, aby nedošlo k nebezpečnej kumulácii moci a jej zneužitiu
-Lockova teória deľby moci sa stala základom pre prvé americké ústavy (vo Virginii)

David Hume (1711 – 1776)
-knihovník, historik, filozof
-dielo Dejiny Anglicka, Úvahy o ľudskom rozume, Prirodzené dejiny náboženstva, Politické rozpravy
-teória poznania

-rozdelenie obsahu vedomia:
-dojmy (impresie) – získavame ich pomocou zmyslov, pochádzajú z bezprostrednej skúsenosti
-predstavy (idey) – napodobeniny našich dojmov, vznikajú, keď sa rozpamätávame na nejaký zmyslový dojem
-jediný zdroj poznania faktov je skúsenosť
-agnosticizmus ⟹ okolitý svet nie je poznateľný, pretože existenciu vonkajšieho sveta nemôžeme na základe skúseností dokázať, ani vyvrátiť
-Hume bol skeptik
-radíme ho medzi ateistov
-nie rozum, ale vášne a úsilie o úžitok sú podnetom nášho konania
-človek sa riadi „morálnym zmyslom“, o morálnosti jeho činov však nerozhoduje on, ale okolie

RACIONALIZMUS
-poznatky sa získavajú rozumom

René Descartes (1596 – 1650)
-zakladateľ moderného racionalizmu
-hlavné diela: Rozprava o metóde, Úvahy o prvej filozofii, Princípy filozofie
-znaky moderného myslenia – metodické pochybovanie a jasnosť jazyka
-používal postupy matematiky, pretože iba matematika spĺňa kritérium vedeckosti
-metodická skepsa- dovtedy preosievame naše poznatky, kým nenájdeme tie, ktorých platnosť nemožno vylúčiť
-poznanie = strom, jeho koreň je metafyzika a kmeň fyzika
-„Cogito ergo sum“ – myslím, teda som
-dedukčná metóda – odvodzovanie skutočnosti zo všeobecne platného základu

-zásady (pravidlá) metodológie:
1. pravidlo – pravdivé je iba také tvrdenie, ktoré je jasné a zrozumiteľné môjmu rozumu
2. pravidlo – každý skúmaný problém je potrebné rozčleniť na jednoduchšie časti
3. pravidlo – treba zvoliť postup od jednoduchším javom k zložitejším
4. pravidlo – potrebný je presný prehľad postupu, kvôli istote, že nič nie je vynechané

-Descartov dualizmus – telo a ducha chápe ako dve rozdielne substancie
-res extensa – telesná substancia – podstata prírody, rozpriestranená vec
-nekonečná a homogénna hmota totožná s priestorom
-deliteľná a jej časti sú pohyblivé v priestore podľa zákonov mechaniky
-takto vznikli aj nebeské telesá vrátane našej planéty
-Descartes takto vylúčil nevyhnutnosť prvého hýbateľa
-res cogitans – duchovná (rozumová substancia) – mysliaca vec
-nezávislá od telesnej substancie
-má dominantné postavenie
-príroda a prírodné veci sú hmota, keďže hmota je merateľná, všetko sa dá vyjadriť matematicky
-istota vlastného myslenia = prvá pravda, ktorá je nepochybná a jasná
-istota hmotných predmetov nie je taká samozrejmá a preto Descartes zdôvodňuje hmotný svet pomocou Boha
-Boh = absolútna substancia
-myslenie a rozpriestranenosť = relatívna substancia

-argumenty v prospech existencie Boha:
-človek je nedokonalá bytosť, keďže je schopný pohybu, má predstavu o najdokonalejšej bytosti (Bohu), táto predstava sa v ňom musela vziať ako vrodená idea
-nebyť Boha, nemali by sme záruku existencie, Boh nemôže klamať a preto ak sa stretávame s hmotným svetom, nie je to ilúzia

-rozum disponuje predskúsenosťami = vrodenými ideami, ktoré nepotrebujú dokazovanie
-získané idey – pochádzajú zo skúsenosti a z uvažovania o nej

Baruch Spinoza (1632 – 1677)
-Žid
-hlavné diela: Princípy karteziánskej filozofie, Etika, Teologicko-politický traktát, Rozprava o zdokonaľovaní rozumu
-dva druhy poznania:
-zmyslové – pomocou neho získavame predstavu o vonkajších vlastnostiach vecí
-rozumové – poznanie o podstate vecí

-štyri spôsoby vedenia:
-vedenie z počutia
-vedenie založené na empirickej skúsenosti
-racionálne vedenie
-intuitívne vedenie
-intuícia sa opiera o intelectus – vyšší rozum
-používanie euklidovskej geometrie ako modelu objektívneho racionálneho postupu

-kritika Descartovho dualistického ontologizmu – navrhuje monizmus
⟹ základom všetkého je jediná substancia – príroda
-príroda je nekonečná, jednoduchá a nedeliteľná
-nevznikla nijakým vonkajším zásahom a pre svoj pohyb nepotrebuje žiadnu vonkajšiu príčinu – je príčinou samej seba (causa sui)
-Boh = príroda ⟹ panteizmus
-deus sive natura – Boh, čiže príroda
-má nekonečné množstvo atribútov
-človek spoznáva len dva – myslenie a rozpriestranenosť
-substancia sa prejavuje v našom svete pomocou modov

-modus = spôsob prejavovania sa substancie bytia
-natura naturans – príroda tvoriaca = božská podstata, ktorá všetko produkuje
-natura naturata – príroda stvorená = samotné produkty
-všetky mody sú navzájom späté
-Spinoza bol presvedčený o rozumnom usporiadaní sveta – všetko má svoju príčinu na modálnej úrovni
-Spinoza považuje demokraciu za najdokonalejšiu formu štátu – občania tu majú pocit, akoby žili podľa vlastnej vôle

Gottfried Wilhelm Leibniz (1646 – 1716)
-diplomat, historiograf, knihovník, vedec
-založil Akadémiu vied v Berlíne
-sníval o zjednotení cirkví
-hľadal univerzálnu kombinatoriku, ktorá by umožňovala odvodzovať všetky pravdy

-hlavné diela: Monadológia, Rozprava o metafyzike, Nové eseje o ľudskom rozume, Teodicea
-prírodné vedy poznávajú svet len do tej miery, ako sa nám javí – presne ho môžeme spoznať len pomocou matematiky

-dva druhy právd:
-pravdy faktu – výroky založené na skúsenosti
-pravdy rozumu – analytické vety typu matematických výrokov
-„Nič nie je v rozume, čo by nebolo v zmysloch – okrem samého rozumu“ – doplnenie výroku Johna Locka
-rozum v sebe a priori obsahuje počiatky rôznych pojmov a téz, ktoré sa postupne prebúdzajú
-kritérium pravdivosti = jasnosť, zreteľnosť a neprotirečivosť poznatkov
-pokúšal sa vypracovať základy formálnej logiky

-filozofia monád
-vesmír tvoria individuáne substancie – monády
-monády sú jednoduché, nedeliteľné, bez rozľahlosti a tvaru, bez začiatku a konca
-každá monáda je jedinečná
-vzájomne na seba nepôsobia
-ich usporiadanie je dané Bohom
-Boh prepožičiava monádam svoje tri vnútorné prvky: subjektivitu, percepciu, žiadostivosť

-tri kategórie monád (podľa percepcie):
-temné – iba potenciálne vlastnosti vnímania ⟹ tvoria podstatu neorganických telies
-hmlisté – jednoduché monády bez pamäti ⟹ tvoria svet rastlín
– obdarené pamäťou, nedosahujú však rozumovú úroveň ⟹ svet živočíchov
-jasné – monády obdarené rozumom, poznaním večných právd ⟹ ľudské duše
-absolútne jasná monáda – monáda monád ⟹ Boh
-Boh vo svojej nekonečnej dobrote a dokonalosti zvolil maximum dobra a minimum zla, keby nebolo aspoň minimum zla, nevedeli by sme, čo je dobro