1.) Ontologický – sv. Augustín, Anselm z Canterbury -> ľudia poznajú pojem Boh ako dokonalú bytosť, takýto pojem by nemohli poznať, pokiaľ by táto dokonalá bytosť naozaj neexistovala
2.) Kozmologický – Platón, Aristoteles -> Boh jestvuje ako prvá príčina vecí a javov, je nehmotnou príčinou
3.) Teleologický – Aristoteles, Tomáš Akvinský -> to, že všetko je v prírode dokonale usporiadané nepripúšťa neexistenciu Boha
4.) Päť ciest dokazovania existencie Boha podľa Tomáša Akvinského:
– Dôkaz z pohybu
– Dôkaz z účinnej príčiny
– Dôkaz z kontingentnosti súcien
– Dôkaz zo stupňov súcien
– Dôkaz z účelovosti alebo finality súcien
-Korešpondečná teória pravdy
– keď pravda zodpovedá výroku, ktorý je podľa skutočnosti
– Sokrates, Platón, Aristoteles, Tomáš Akvinský
-Koherenčná teória
pravdy
– teória, podľa ktorej sa pravdivosť zakladá na vnútornej zhode viet v určitom systéme
-Patristika (cca 100 až 700)
– obdobie učenia cirkevnou inteligenciou
-páter –
otec
– najvýznamnejší kresťanský mysliteľ patristiky
– svoj vnútorný pokoj nachádza v kresťanstve
– kňaz, biskup, filozof
– diela: Vyznania, O slobode vôle, O nesmrteľnosti duše, O pomere tela a ducha, O trojici, Rozhovory duše s Bohom, O božom štáte
– jeho filozofia je teocentrická, vzťah medzi človekom a Bohom
– Boh je podľa neho príčina, stred a cieľ sveta, vecí a ľudí
– Boh stvoril svet z ničoho, riadi jeho činnosť a pokračuje v tvorení, Augustín odmieta názor, že svet sa ďalej vyvíja sám
– svet nie je večný, ani dokonalý- večné sú len idey, ktoré nevznikajú ani nezanikajú a sú obsiahnuté v Božom rozume
– Boh podľa týchto ideí tvorí všetky pominuteľné veci
– cieľ filozofie podľa sv. Augustína = hľadanie nábožensko-mravných hodnôt a istôt, orientácia človeka na dosiahnutie posmrtnej blaženosti a šťastia
– eschatologický eudaimonizmus – blaženosť možno dosiahnuť len po smrti s pomocou Boha
– duša má nadradené postavenie –> dokonala, nesmrteľná časť Boha na zemi, jej funkciami sú myslenie, pamäť a vôľa
– vôľa je základ duchovného života, voluntarizmus = prevaha vôle nad rozumom
– vôľa človeka = láska smerujúca k Bohu (najvyššia cnosť)
– zlo nie je protiklad dobra, je len jeho nedostatkom, vzniká pri pýche, alebo ctižiadostivosti
– učenie o predestinácii – všetci ľudia sú zaťažení dedičným hriechom, preto podľa prirodzenosti hrešia a zomrú (smrť = trest za hriech)
– Boh vykupuje niektorých ľudí, iných zavrhne
– dejinný proces je riadený Božou vôľou
raná – 9. – 12. st.
vrcholná – 13. st
neskorá –
14. – 15. st. (rozklad stredovekej filozofie)
– scholasticus – školský (vznik a vývoj scholastiky na školách)
– dôraz na tradíciu a autoritu
– prijatie minulosti a osvojenie antických textov
– rozum sa chápe ako najvyššia hodnota
– dôraz na spôsob odovzdávania poznania
– SEPTEM ARTES LIBERALES – 7 slobodných umení
a) trivium – gramatika, rétorika, dialektika
b) quadrivium – aritmetika, geometria, hudba, astronómia
– Spor o
univerzálie
– scholastický spor o tom, či sú univerzálie (všeobecné pojmy) reálne (REALISTI), alebo či sú to len označenia (NOMINALISTI)
– zakladateľ scholastiky
– človek je so svojim rozumom verným obrazom Boha
– ontologický dôkaz Boha (Boh ako dokonalá bytosť)
– viera má predchádzať poznanie
– kresťanské dogmy sú síce pravdivé, ale je potrebné ich racionálne zdôvodňovať
– pojmový realista
– diela Monologion, Proslogion, Slobodná vôľa, Pád diabla
– tomizmus – učenie Aristotela obohatené o Tomášové poznámky
– člen dominikánskeho rádu
– profesor teológie
– jednotná, logicky ucelená koncepcia sveta, prírody a človeka založená na náboženskej viere
– zjednotenie starovekých, ranokresťanských a stredovekých myšlienkových prúdov
– dôkazy náboženských zásad kresťanstva na základe rozumu a logiky
– zmysly a rozum sú užitočné nástroje na overovanie náboženských právd o svete, človeku a Bohu
– poznanie a veda nie sú zamerané proti viere, správnym používaním rozumu sa viera podporuje
– tvrdenia teológie sú pravdami, ktoré nepodliehajú kritike prirodzeného poznania
– nadviazanie na Aristotela
– kategória bytia = ústredná kategória Tomáša Akvinského, každý útvar bytia je jednotou aktuálneho a možného bytia
– svet sám osebe nemá možnosť vývinu, na vznik konkrétneho bytia je potrebný zásah zvonka (Boh), Boží rozum je počiatkom vzniku všetkých stvorení
– Boha možno poznať trojakým poznaním: nadprirodzeným, vierou a prirodzeným rozumom
– 5 dôkazov existencie Boha
– jeho dôkazy existencie Boha sú aposteriózne – vyžadujú ľudskú skúsenosť o svete
– Tomáš prebral geocentrický systém od Aristotela
– učenie o štáte – prvoradosť cirkvi
– štátna moc pochádza od Boha, moc panovníka musí podriadená vyššej duchovnej moci, ktorej čele je Kristus a na Zemi je to rímsky pápež
– pozemský život v štáte je len prípravou pre budúci život
– DIELA: Suma proti pohanom, O jednote intelektu proti averroistom, Komentáre k Aristotelovi, Suma teologická
– najväčší predstaviteľ stredovekého nominalizmu
– opozícia proti tomizmu
– náboženské dogmy nemožno dokázať rozumom
– je potrebné oddeliť teológiu a filozofiu
– myšlienka o troch princípoch:
1.) Princíp všemohúcnosti (platí pre Boha) – stvorený svet je úplne kontingentný
2.) Princíp protirečenia (platí pre Boha aj pre ľudí) – Boh netvorí nič protirečivé
3.) Princíp ekonómie (platí pre ľudí) – pri vysvetľovaní máme vychádzať z čo najmenšieho počtu pojmov, princípov
– Occamova britva: „Ak pre nejaký jav existuje viacero vysvetlení, je lepšie uprednostniť to najmenej komplikované“