Stredoveká filozofia

STREDOVEKÁ FILOZOFIA

-Dôkazy existencie Boha

1.) Ontologický – sv. Augustín, Anselm z Canterbury -> ľudia poznajú pojem Boh ako dokonalú bytosť, takýto pojem by nemohli poznať, pokiaľ by táto dokonalá bytosť naozaj neexistovala

2.) Kozmologický – Platón, Aristoteles -> Boh jestvuje ako prvá príčina vecí a javov, je nehmotnou príčinou

3.) Teleologický – Aristoteles, Tomáš Akvinský -> to, že všetko je v prírode dokonale usporiadané nepripúšťa neexistenciu Boha

4.) Päť ciest dokazovania existencie Boha podľa Tomáša Akvinského:
-Dôkaz z pohybu
-Dôkaz z účinnej príčiny
-Dôkaz z kontingentnosti súcien
-Dôkaz zo stupňov súcien
-Dôkaz z účelovosti alebo finality súcien

-Korešpondečná teória pravdy
-keď pravda zodpovedá výroku, ktorý je podľa skutočnosti
-Sokrates, Platón, Aristoteles, Tomáš Akvinský

-Koherenčná teória pravdy
-teória, podľa ktorej sa pravdivosť zakladá na vnútornej zhode viet v určitom systéme

-Patristika (cca 100 až 700)

-obdobie učenia cirkevnou inteligenciou
-páter – otec

1. 
   Augustín
   -najvýznamnejší kresťanský mysliteľ patristiky
   -svoj vnútorný pokoj nachádza v kresťanstve
   -kňaz, biskup, filozof
   -diela: Vyznania, O slobode vôle, O nesmrteľnosti duše, O pomere tela a ducha, O trojici, Rozhovory duše s Bohom, O božom štáte
   -jeho filozofia je teocentrická, vzťah medzi človekom a Bohom
   -Boh je podľa neho príčina, stred a cieľ sveta, vecí a ľudí
   -Boh stvoril svet z ničoho, riadi jeho činnosť a pokračuje v tvorení, Augustín odmieta názor, že svet sa ďalej vyvíja sám
   -svet nie je večný, ani dokonalý- večné sú len idey, ktoré nevznikajú ani nezanikajú a sú obsiahnuté v Božom rozume
   -Boh podľa týchto ideí tvorí všetky pominuteľné veci
   -cieľ filozofie podľa sv. Augustína = hľadanie nábožensko-mravných hodnôt a istôt, orientácia človeka na dosiahnutie posmrtnej blaženosti a šťastia
   -eschatologický eudaimonizmus – blaženosť možno dosiahnuť len po smrti s pomocou Boha

-Koncepcia človeka u sv. Augustína (telo a duša):
-duša má nadradené postavenie –> dokonala, nesmrteľná časť Boha na zemi, jej funkciami sú myslenie, pamäť a vôľa
-vôľa je základ duchovného života, voluntarizmus = prevaha vôle nad rozumom
-vôľa človeka = láska smerujúca k Bohu (najvyššia cnosť)
-zlo nie je protiklad dobra, je len jeho nedostatkom, vzniká pri pýche, alebo ctižiadostivosti
-učenie o predestinácii – všetci ľudia sú zaťažení dedičným hriechom, preto podľa prirodzenosti hrešia a zomrú (smrť = trest za hriech)
-Boh vykupuje niektorých ľudí, iných zavrhne
-dejinný proces je riadený Božou vôľou

-Scholastika (9. – 15. st.)

raná – 9. - 12. st.
vrcholná – 13. st
neskorá – 14. – 15. st. (rozklad stredovekej filozofie)

-scholasticus – školský (vznik a vývoj scholastiky na školách)

-dôraz na tradíciu a autoritu
-prijatie minulosti a osvojenie antických textov
-rozum sa chápe ako najvyššia hodnota
-dôraz na spôsob odovzdávania poznania

-SEPTEM ARTES LIBERALES – 7 slobodných umení
a) trivium – gramatika, rétorika, dialektika
b) quadrivium – aritmetika, geometria, hudba, astronómia

-Spor o univerzálie
-scholastický spor o tom, či sú univerzálie (všeobecné pojmy) reálne (REALISTI), alebo či sú to len označenia (NOMINALISTI)

Anselm z Canterbury (raná scholastika)
-zakladateľ scholastiky
-človek je so svojim rozumom verným obrazom Boha
-ontologický dôkaz Boha (Boh ako dokonalá bytosť)
-viera má predchádzať poznanie
-kresťanské dogmy sú síce pravdivé, ale je potrebné ich racionálne zdôvodňovať
-pojmový realista
-diela Monologion, Proslogion, Slobodná vôľa, Pád diabla

1. Tomáš Akvinský (vrcholná scholastika)
   -tomizmus – učenie Aristotela obohatené o Tomášové poznámky
   -člen dominikánskeho rádu
   -profesor teológie
   -jednotná, logicky ucelená koncepcia sveta, prírody a človeka založená na náboženskej viere
   -zjednotenie starovekých, ranokresťanských a stredovekých myšlienkových prúdov
   -dôkazy náboženských zásad kresťanstva na základe rozumu a logiky
   -zmysly a rozum sú užitočné nástroje na overovanie náboženských právd o svete, človeku a Bohu
   -poznanie a veda nie sú zamerané proti viere, správnym používaním rozumu sa viera podporuje
   -tvrdenia teológie sú pravdami, ktoré nepodliehajú kritike prirodzeného poznania

-nadviazanie na Aristotela
-kategória bytia = ústredná kategória Tomáša Akvinského, každý útvar bytia je jednotou aktuálneho a možného bytia
-svet sám osebe nemá možnosť vývinu, na vznik konkrétneho bytia je potrebný zásah zvonka (Boh), Boží rozum je počiatkom vzniku všetkých stvorení
-Boha možno poznať trojakým poznaním: nadprirodzeným, vierou a prirodzeným rozumom
-5 dôkazov existencie Boha
-jeho dôkazy existencie Boha sú aposteriózne – vyžadujú ľudskú skúsenosť o svete
-Tomáš prebral geocentrický systém od Aristotela

-učenie o štáte – prvoradosť cirkvi
-štátna moc pochádza od Boha, moc panovníka musí podriadená vyššej duchovnej moci, ktorej čele je Kristus a na Zemi je to rímsky pápež
-pozemský život v štáte je len prípravou pre budúci život
-DIELA: Suma proti pohanom, O jednote intelektu proti averroistom, Komentáre k Aristotelovi, Suma teologická

William Occam (neskorá scholastika)

-najväčší predstaviteľ stredovekého nominalizmu
-opozícia proti tomizmu
-náboženské dogmy nemožno dokázať rozumom
-je potrebné oddeliť teológiu a filozofiu
-myšlienka o troch princípoch:
1.) Princíp všemohúcnosti (platí pre Boha) – stvorený svet je úplne kontingentný
2.) Princíp protirečenia (platí pre Boha aj pre ľudí) – Boh netvorí nič protirečivé
3.) Princíp ekonómie (platí pre ľudí) - pri vysvetľovaní máme vychádzať z čo najmenšieho počtu pojmov, princípov
-Occamova britva: „Ak pre nejaký jav existuje viacero vysvetlení, je lepšie uprednostniť to najmenej komplikované“