Ústava Slovenskej republiky

Ústava Slovenskej republiky

· základný zákon štátu; tvorí právny rámec fungovania štátu

· žiaden zákon nesmie byť v rozpore s ústavou, dohliada na to Ústavný súd SR

PREDMET

KÓDEX

DRUHY ÚSTAVY

PÍSANÁ ALEBO NEPÍSANÁ ÚSTAVA

TUHÁ ALEBO PRUŽNÁ ÚSTAVA

DEMOKRATICKÁ ALEBO NEDEMOKRATICKÁ ÚSTAVA

1. HLAVA

2. HLAVA

3. HLAVA

4. HLAVA

5. HLAVA

pôsobnosť NRSR – ústavodarná a zákonodarná činnosť, ratifikácia medzinárodných zmlúv, zriaďovanie ministerstiev, rokovanie o programovom vyhlásení vlády, kontrola činnosti vlády, schvaľovanie štátneho rozpočtu, rokovanie o politických otázkach štátu, voľba a odvolanie niektorých štátnych činiteľov, uznášanie sa o vypovedaní vojny a uzavretí mieru

predmetom referenda nesmú byť základné ľudské práva a slobody, dane, odvody a štátny rozpočet

aby bolo referendum platné je potrebná účasť nadpolovičnej väčšiny oprávnených voličov, výsledok je platný na tri roky

6. HLAVA

vláda sa svojou činnosťou zodpovedá NRSR, jej hlavnou úlohou je zabezpečiť chod štátu a pripravovať návrhy zákonov

7. HLAVA

súdy rozhodujú o občianskoprávnych, správnych a trestnoprávnych veciach; rozsudky sa vyhlasujú verejne v mene SR; sudcovia sú nezávislí

8. HLAVA

9. HLAVA

Ústava Slovenskej republiky

Druhá hlava ústavy

Druhá hlava je rozsahom najväčšia a upravuje základné ľudské práva a slobody. Ústavná úprava ľudských práv a slobôd vychádza z medzinárodných zmlúv a dohôd o ochrane ľudských práv a slobôd, ktoré ratifikovala ČSFR a ktorých záväzky prebrala aj Slovenská republika.

Ústava SR vychádza z nedotknuteľnosti a univerzálneho charakteru prirodzených ľudských práv, čo znamená, že práva sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné a nie sú nanútené štátom.

Vnútornú štruktúru druhej hlavy tvorí 8 oddielov:

  1. Všeobecné ustanovenia – okrem už spomínanej charakteristiky prirodzených práv uvádzajú, že ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach, že sloboda jednotlivca je prvotná, každý môže robiť to, čo nie je zákonom zakázané, a nikto nesmie byť nútený robiť to, čo zákon neukladá (neprikazuje). Základné práva a slobody sa zaručujú bez rozdielu rasy, pohlavia, farby pleti, jazyka, náboženstva a viery, politického a iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine.
  2. Základné ľudské práva a slobody – charakterizujú človeka ako ľudskú bytosť. Chápeme ich ako základné hodnoty človeka:

Medzi základné ľudské práva patrí aj právo na vlastníctvo a právo dediť. V tejto časti sa tiež upravuje sloboda myslenia, svedomia, náboženského vyznania, sloboda vedeckého bádania a umeleckej tvorby.

  1. Politické práva – upravuje ich tretí oddiel druhej ústavy. Každému sa zaručuje sloboda prejavu a právo na informácie, právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou atď., pričom cenzúra sa zakazuje. V ústave je zakotvené petičné právo, petíciou však nemožno vyzývať na porušovanie základných práv a slobôd a zasahovať do nezávislosti súdov. K dôležitým politickým právam patrí právo pokojne sa zhromažďovať, združovať sa v spolkoch, spoločnostiach, vrátane práva zakladať politické strany a politické hnutia. Na správe verejných vecí sa môžu podľa čl. 30 občania zúčastňovať priamo, alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov. Umožňuje to všeobecné, rovné a priame volebné právo vykonávané tajným hlasovaním. Občania majú právo postaviť sa na odpor proti každému, kto by odstraňoval demokratický poriadok ľudských práv a slobôd.
  2. Práva národnostných menšín a etnických skupín – občania, ktorí tvoria v SR národnostné menšiny alebo etnické skupiny, majú zaručené právo na vzdelanie v ich jazyku, právo používať materinský jazyk v úradnom styku, ale aj právo účasti na riešení vecí, ktoré sa týkajú národnostných menšín. Ústava im ďalej zaručuje právo rozvíjať vlastnú kultúru a materinský jazyk. Ústava však zavádza aj právo na osvojenie si štátneho jazyka.
  3. Hospodárske, sociálne a kultúrne práva – sú upravené v súlade s Európskou sociálnou V ústave sa deklaruje aj právo na prácu – štát ma vytvárať ekonomické prostredie pre vznik pracovných príležitostí. Ústava zakotvuje, že každý má právo na slobodnú voľbu povolania, právo na podnikanie, ale i právo na štrajk. Súčasťou tejto skupiny práv je ochrana manželstva, rodičovstva, starostlivosti o deti a ich výchovu, ochrana žien, mladistvých, zdravotne postihnutých, zabezpečenie v starobe, bezplatné vzdelanie na základných a stredných školách.
  4. Právo na ochranu životného prostredia a kultúrneho dedičstva – každý máme právo na priaznivé životné podmienky, na pravdivé, včasné a úplné informácie o stave životného prostredia.
  5. Právo na súdnu a inú právnu ochranu – patrí k základným znakom právneho štátu. Právo na nezávislý a nestranný súd, právo na obhajobu, právo odoprieť výpoveď, prezumpcia neviny a ďalšie.
  6. Spoločné ustanovenia – obsahujú úpravu pojmu občan SR, postavenie cudzincov, otázku azylu a možnosti obmedzenia niektorých práv a slobôd pre určité kategórie povolaní a funkcií (obmedziť právo na štrajk v povolaniach, ktoré sú bezprostredne nevyhnutné na ochranu života a zdravia).

ľavica

pravica

priority

sociálna politika, sociálne istoty

výroba, umožnenie podnikateľských aktivít

štát

sociálne zodpovedný, silný štát

minimalizácia kompetencií štátu

spravodlivosť

rozdeľovacia

vyrovnávacia

rovnosť

výsledkov

príležitostí

sloboda

reálna

formálna

demokracia

zastupiteľská, dôraz na priamu demokraciu

zastupiteľská

človek

kolektív

jednotlivec

štát a spoločnosť

tendencia k splynutiu

dôsledné oddelenie

spoločenský vývoj

rýchla zmena, revolúcia alebo reforma

postupný vývoj, evolúcia

štát a ekonómia

štátne ochranárstvo, regulácia trhu

liberalizácia a deregulácia

ekonomické priority

zníženie nezamestnanosti

zníženie inflácie

Zones.sk – Zóny pre každého študenta
https://www.zones.sk/studentske-prace/nauka-o-spolocnosti/35072-ustava-slovenskej-republiky/