Gottfried Wilhelm Leibniz

Gottfried Wilhelm Leibniz

Úvod

Gottfried Wilhelm Leibniz (1646 – 1716) bol nemecký filozof, matematik, logik, vedec, právnik a polyhistor, teda človek s mimoriadne širokým rozhľadom.
Patrí medzi najväčších mysliteľov 17. storočia a spolu s Descartom a Spinozom tvorí trojicu najvýznamnejších predstaviteľov racionalizmu.

Bol priateľom Fridricha Veľkého, ktorý o ňom povedal, že je „akademiou sám o sebe“ – vyjadrenie, ktoré dokonale vystihuje jeho intelektuálnu všestrannosť.
Okrem filozofie sa intenzívne zaoberal matematikou, fyzikou, teológiou, dejinami, logikou a právom.

Filozofické východiská

Leibniz nadväzoval na svojich predchodcov, no zároveň ich myšlienky rozvinul a spojil do uceleného systému:

Pravdy rozumu a pravdy náhody

Leibniz rozlišoval dva druhy právd:

  1. Pravdy rozumu (racionálne pravdy)
  2. Pravdy náhody (empirické pravdy)

Na rozdiel od čisto empirických filozofov, Leibniz tvrdil, že v rozume existujú aj vrodené poznávacie štruktúry, ktoré umožňujú človeku porozumieť svetu.

Jeho známy výrok nadväzuje na Lockovu tézu:

„Nič nie je v rozume, čo by predtým nebolo v zmysloch, okrem rozumu samotného.

Tým chcel vyjadriť, že človek síce poznáva prostredníctvom zmyslov, ale sám rozum je vrodenou danosťou – je nástrojom, ktorým spracúvame skúsenosti.

Učenie o monádach – Monadológia

Jadrom Leibnizovej filozofie je učenie o monádach, ktoré vysvetlil vo svojom diele „Monadológia“ (1714).

Čo je monáda?

Základné vlastnosti monád

Hierarchia monád

  1. Najnižšie monády (nehybné veci)
  2. Stredné monády (živé bytosti a zvieratá)
  3. Najvyššie monády (ľudia)
  4. Najvyššia monáda – Boh

Boh pri stvorení sveta nastavil harmóniu medzi monádami, ktorá sa odvtedy rozvíja automaticky a bez zásahu zvonka.
Tento princíp nazval „predustanovená harmónia“ (harmonia praestabilita).

Monadologický systém

Leibnizov systém možno zhrnúť do týchto bodov:

Mathesis universalis – univerzálne poznanie

Leibniz sa usiloval spojiť rozumové (racionálne) a zmyslové (empirické) poznanie do jednotného systému.
Túto myšlienku nazval mathesis universalisuniverzálna veda o usporiadaní sveta.

Chcel vytvoriť všeobecnú vedeckú metódu, ktorá by sa dala uplatniť na všetky oblasti poznania – od matematiky až po filozofiu.
V tomto smere predbehol svoju dobu a položil základy moderného logického a vedeckého myslenia.

Hlavné diela

Zhrnutie

Gottfried Wilhelm Leibniz bol filozof, ktorý sa snažil spojiť vedu, logiku a teológiu do jednotného systému poznania.
Jeho učenie o monádach ukazuje svet ako dokonalý, harmonický a logicky usporiadaný celok, v ktorom má všetko svoj zmysel.

Hlavné myšlienky:

Leibniz svojím dielom spojil filozofiu, vedu a logiku a stal sa jedným zo zakladateľov moderného vedeckého myslenia.

Zones.sk – Zóny pre každého študenta
https://www.zones.sk/studentske-prace/nauka-o-spolocnosti/39711-gottfried-wilhelm-leibniz/