– bol žiakom Sokrata
– orientoval sa na antropologický problém a zároveň kritizoval sofistov za ich kladný relativizmus
– svoje prvé práce venoval svojmu učiteľovi (Socratovi) –„Obrana Sokratova“
– po Sokratovej smrti veľa cestoval
– narodil sa v Aténach (pravdepodobne v šľachtickej rodine)
– založil vlastnú školu „Akadémia“ (obchodná akadémia –dodnes)
– zachoval rozsiahle dielo (väčšina zachovaná dodnes)
„Charmenides“– venuje sa umiernenosti
„Protagoras“– vychováva k cnosti
„Kratylos“– pôvod reči
„Faidon“– nesmrteľnosť duše
„Ústava“- model ideálnej spoločnosti
„Zákony“
– východisko Platónovho idealizmu je uvažovanie a hľadanie možností ako pravdivo poznať svet
– prijal síce Herakleitovskú ontológiu a sám aj tvrdil, že všetko plynie no veci tohto sveta v pravom slova zmysle nie sú lebo neustále vznikajú a zanikajú
– preto tvrdil, že za takéhoto stavu nemožno poznávať, lebo hodnotiť môžeme len to, čo má konkrétny tvar (stálu podobu) to, čo je všeobecné- objektívne existujúca podstata (nie sama jednotlivina)
– skutočné poznanie smeruje k ideám (eidos)
Idei tvoria 2 skutočnosti: a)javová skutočnosť- zmyslová
b)nadjavová skutočnosť rozumové úvahy
– idea má podľa neho trojaký charakter a)ontologický– pravzor / model
b)teologický- idea účelného poriadku vecí
c)logický– všeobecný pojem, kt. zavádza poriadok do
chaosu vonkajšieho sveta
– táto poznávacia činnosť je v skutočnosti „rozpamätávanie“ na pravý domov duše- na ríši ideí kde duša prebývala pred jeho narodením „oživovanie vedomia“