Platon

Platon

– bol žiakom Sokrata

– orientoval sa na antropologický problém a zároveň kritizoval sofistov za ich kladný relativizmus

– svoje prvé práce venoval svojmu učiteľovi (Socratovi) –„Obrana Sokratova“

– po Sokratovej smrti veľa cestoval

– narodil sa v Aténach (pravdepodobne v šľachtickej rodine)

– založil vlastnú školu „Akadémia“ (obchodná akadémia –dodnes)

– zachoval rozsiahle dielo (väčšina zachovaná dodnes)

„Charmenides“– venuje sa umiernenosti

„Protagoras“– vychováva k cnosti

„Kratylos“– pôvod reči

„Faidon“– nesmrteľnosť duše

„Ústava“- model ideálnej spoločnosti

„Zákony“

– východisko Platónovho idealizmu je uvažovanie a hľadanie možností ako pravdivo poznať svet

– prijal síce Herakleitovskú ontológiu a sám aj tvrdil, že všetko plynie no veci tohto sveta v pravom slova zmysle nie sú lebo neustále vznikajú a zanikajú

– preto tvrdil, že za takéhoto stavu nemožno poznávať, lebo hodnotiť môžeme len to, čo má konkrétny tvar (stálu podobu) to, čo je všeobecné- objektívne existujúca podstata (nie sama jednotlivina)

– skutočné poznanie smeruje k ideám (eidos)

Idei tvoria 2 skutočnosti: a)javová skutočnosť- zmyslová

b)nadjavová skutočnosť rozumové úvahy

– idea má podľa neho trojaký charakter a)ontologický– pravzor / model

b)teologický- idea účelného poriadku vecí

c)logický– všeobecný pojem, kt. zavádza poriadok do

chaosu vonkajšieho sveta

– táto poznávacia činnosť je v skutočnosti „rozpamätávanie“ na pravý domov duše- na ríši ideí kde duša prebývala pred jeho narodením „oživovanie vedomia“