Hlavné filozofické disciplíny
hlavné filozofické disciplíny
Hlavné filozofické disciplíny sú dve:
1.) ontológia (to on =
bytie) – teória bytia. Zakladateľom ontológie bol PARMENIDES. Ontológia nám kladie otázku kto stvoril / z čoho
vznikol svet? = 1. základná filozofická otázka – na túto otázku odpovedajú všetci filozofi:
·
materializmus – filozofický smer považujúci hmotu za prvotnú a vedomie za druhotné, svet vznikol sám zo seba, evolučná
teória
· idealizmus – filozofický smer považujúci vedomie (božie) za prvotné a hmotu (stvorenú bohom) za
druhotnú, boh stvoril svet podľa svojich predstáv. Z hľadiska počtu základov existujú tri smery:
® monizmus –
existuje len hmota (všetko, čo je na svete je boh)
® dualizmus – existuje aj hmota, aj vedomie
®
pluralizmus – existuje štyri a viac základov
2.) gnozeológia (epistemológia, noetika; gnosis/episteme/noensis =
poznanie) – teória poznania. Zakladateľom gnozeológie (a dialektiky) je HÉRAKLEITOS z EFEZU (u neho znamená
dialektika aj rozhovor, svet chápe v pohybe – všetko je pominuteľné, tečie, mení sa, plynie, vlastnosti vecí sú relatívne). Gnozeológia
nám kladie otázky:
· je svet poznateľný a do akej miery? = 2. základná filozofická otázka –
filozofi sa delia do:
® gnosticizmus – svet je poznateľný
® agnosticizmus – svet je
nepoznateľný
® skepticizmus – pochybovanie o možnosti spoznať svet
· čo je to poznanie?
Poznanie je subjektívny odraz vonkajšej reality vo vedomí človeka. Môže byť:
® empirické
(aposteriórne) – vychádzajúce zo skúsenosti
® racionálne = abstraktno-logické (apriórne;
a priori = neviem sa vyjadriť) – bez skúsenosti
Celé poznanie sa odohráva a je založené na základe odrazu skutočnosti
v našom vedomí, nie všetci odrážame realitu rovnako alebo zrkadlovo (neadekvátne poznanie). Stupne poznania sú:
®
zmyslové
® racionálne
® prax (overenie) – historicko-spoločenská prax
Pri poznaní rozlišujeme:
® objekt poznania – to, čo je poznávané
® subjekt poznania –
ten, kto poznáva
Odraz je zobrazenie reality vo vedomí človeka na základe poznania, je to schopnosť materiálnych
štruktúr s rôznou úrovňou relatívnej reprodukovateľnosti reagovať na vonkajšie a vnútorné podnety
· ktoré poznanie je
dôležitejšie – zmysly alebo rozum? – podľa toho delíme filozofické smery na:
® racionalizmus –
absolutizovanie a uprednostňovanie rozumu (ratio = rozum)
® empirizmus – zdôrazňovanie empírie
(skúsenosť a experiment)
9 senzualizmus – krajný empirizmus, za jedinú zmyslovú skúsenosť
považujú zmyslový materiál vo vedomí
Dialektika môže byť:
1.) rozhovor = dialogemai – schopnosť
logicky viesť rozhovor, argumentovať, hádať sa – používaná
SOKRATOM a ZENÓNOM z ELEY
2.)
metóda poznania sveta z hľadiska neustáleho pohybu-zmeny – HERAKLEITOS z EFEZU
3.) Heiglovo chápanie –
na základe protikladov a špirálovitého vývoja (téza, antitéza, syntéza)
Metafyzika (gr. meta = za) – opak
dialektiky, zakladateľ ANDRONIKOS z RHODU, triedil Aristotelove spisy – spisy o nemennosti sveta dal za fyziku,
metafyzika je metóda poznania sveta, svet chápe strnulo a nemenne
Zones.sk – Zóny pre každého študenta