Rozvoj sociológie – Durkheim, Weber
rozvoj sociológie – Durkheim, Weber
Najznámejšie vymedzenie predmetu sociológie pochádza od francúzskeho
sociológa É. DURKHEIMA a nemeckého sociológa M. WEBERA.
Émile
Durkheim (1858-1917)
Pokračovateľ A. COMTA, zakladateľ vlastnej sociologickej školy. Definoval sociológiu
ako vedu o sociálnych faktoch = fakty kolektívneho vedomia, predstavy ľudí o spôsoboch realizácie určitých druhov
ľudskej činnosti, ktoré tlačia na človeka a nútia ho správať sa určitým spôsobom, historicky sa vytvorili nahromadením individuálnych
vedomí, v skutočnosti sú to nezávislé od ľudského vedomia (psychiky človeka), toto vedomie formujú, a tak ovplyvňujú náš každodenný
život. Takéto vymedzenie predmetu sociológie sa nazýva sociologický realizmus. Sociálne fakty sú vymedzené dvomi podmienkami:
1.) sú voči človeku vonkajšie
2.) pôsobia na človeka nátlakom (náboženstvo, škola, právo, zvyky, ...)
Metódy sociológie:
1.) induktívna
2.) princíp pozorovateľnosti (napr. pomocou prísloví pozorujeme
zvyky národov, ...)
Durkheim tvrdí, že existuje sociálna solidarita, ktorá zabezpečuje súdržnosť spoločnosti. Môže byť:
1.) mechanická – typická pre staré spoločnosti, v ktorých všetci majú rovnaké funkcie a individuálne
charakteristiky sú málo rozvinuté, akoby ich pohlcoval kolektív (kolektívny lov, spoločná práca, ...)
2.) organická
– je vo vyššej spoločnosti, je založená na rozdielnosti a rozvinutosti individuálnych charakteristík (deľba práce,
špecializácia)
Podľa Durkheima sa sociológia môže štúdiom sociálnych faktov priblížiť k prírodným vedám. Na rozdiel od
Comta či Spencera, ktorí sa zaoberali skôr ideami, sa Durkheim intenzívne zameral na prepracovanie metodologických otázok a princípov, ktoré
sformuloval v analýze deľby práce (málo rozvinutá deľba práce je charakteristická pre tradičnú spoločnosť a veľmi rozvinutá deľba
práce je charakteristická pre modernú spoločnosť), samovražednosti a náboženstva. Je to prvý autor, ktorý sa systematicky snažil vo
svojich zovšeobecneniach vychádzať z empirických údajov. Údaje však nezískal vlastným výskumom, ale ich zhromaždili iné disciplíny
(etnológia, štatistika, ...). Durkheim je považovaný za priekopníka kvantitatívneho skúmania v sociológii, Cieľom
sociológie sú nielen opisy sociálnych javov, ale aj hľadanie ich objektívnych príčin
Max Weber
(1864-1920)
Nemecký historik, právnik, ekonóm, sociológ. Nadväzuje na W. DILTHEYHO (nemecký filozof, ktorý
hovoril že vedecké poznanie sa musí zamerať na odhaľovanie ľudského konania a jej motiváciu). Definoval sociológiu ako vedu
o sociálnom konaní – je späté s aktivitami ľudí, ktorí svojím každodenným konaním vytvárajú deň za dňom
spoločnosť. Sociológia sa má podľa Webera zaoberať iba takým konaním, ktorému ľudia pripisujú zmysel, a tak konajú s ohľadom na
druhých ľudí. Toto vymedzenie predmetu sociológie sa nazýva sociologický nominalizmus. Sociálne konanie je vymedzené dvomi
podmienkami:
1.) je to zmysluplné konanie obvykle zamerané na určitý cieľ
2.) je orientované na druhých ľudí =
intencionálne
Sociálne konanie obsahuje 2 momenty:
1.) subjektívny motív jednotlivca - každé konanie je
vyvolané určitými príčinami
2.) orientácia jedinca na iných ľudí - jeho konanie je ovplyvnené týmito ľuďmi
Sociológiu nazval chápajúcou sociológiou preto, lebo pochopiť nejaké sociálne konanie znamená pochopiť jeho subjektívny
význam, zmysel, čo znamená, že každé konanie je účelne racionalizované a každé konanie sa pokladá za ideálny typ konania, treba chápať
príčiny sociálneho konania, ktoré závisí od sociálnej skupiny. Zameral svoj záujem na sociálne konanie. Toto konanie môžeme vysvetliť tak,
že pochopíme jeho zmysel. Weberov prístup je teda postavený na predpoklade zmyslu a významu, ktoré jedinci priraďujú svojmu konaniu.
Sociológia si potom kladie otázku o zmysluplnosti konania, a to preto, aby porozumela sociálnej realite. Rôzne spoločenské inštitúcie - ako
sú demokracia, byrokracia, domácnosť - podľa Webera nemožno chápať ako všeobecné kategórie, ale ako kategórie sociálneho
konania. Inštitúcie nie sú ničím iným než sumou konania individuálnych aktérov. Z hľadiska metódy stojí Weber oproti Durkheimovi
na pozícii kvalitatívnych metód, ktoré sú založené na nenumerických výskumoch a interpretácii sociálnej reality.
V súčasnej sociológii sa Durkeheimovo a Weberovo vymedzenie predmetu sociológie vo väčšine prípadov kombinuje, pretože to sú dve strany
jednej mince. Ľudia sú pri svojich každodenných činnostiach síce ovplyvňovaní existujúcimi inštitúciami (sociálnymi faktami), ale práve
svojím konaním tieto inštitúcie udržujú v chode, potvrdzujú ich platnosť, ale tiež premieňajú ich povahu (sociálne konanie).
Predmet sociológie dnes tvoria 2 typy problémov:
1.) sociálny problém - je ním to, čo určitá spoločnosť za
problém považuje. Podľa súčasného amerického sociológa P. L. BERGERA obyčajne hovoríme o sociálnych problémoch vtedy,
keď niečo v spoločnosti nefunguje tak, ako by malo. Sociálne znamená, že sa problém postihuje viac ľudí, prípadne celú spoločnosť
2.) sociologický problém - týka sa sociológie ako vedy. Nejde o problém spoločnosti, v ktorej niečo nefunguje
primeraným spôsobom, ale o problém, prečo niečo funguje práve určitým spôsobom a aké vnútorné a vonkajšie vzťahy to v spoločnosti
to spôsobujú. Prečo ľudia napríklad dodržujú pravidlá a normy, prečo sa každodenne správajú rovnakým spôsobom a vykonávajú rovnaké
činnosti → ako teda funguje celý systém
Zones.sk – Zóny pre každého študenta