Právne normy sú je to obsahom slovenského práva, upravujú určitú skupinu právnych vzťahov v rozličných odvetviach práva. Právna norma je pravidlo správania sa obsiahnuté v právnom predpise, pre prípad nerešpektovania zabezpečené donucovacími prostriedkami. Je to základný prvok právneho systému a výsledok činnosti nejakého štátneho orgánu.
Usporiadanie právnych noriem:
1.) horizontálne – logická a časová súslednosť
2.) vertikálne – podľa právnej sily od najväčšej po najmenšiu
1.) záväznosť
2.) štátom uznaná alebo stanovená forma
3.) všeobecnosť – vzťahuje sa na viacerých – výnimky: poslanecká a diplomatická imunita
4.) normatívnosť – každá právna norma niečo zakazujeú obmedzuje, stanovuje pravidlá správania → sankciu nájdeme v Trestnom zákone
5.) efektívnosť – ako často je právna norma využívaná a do akej miery je rešpektovaná, je potrebná kontrola a efektívnosť nie je podmienkou vydania právnej normy
6.) štátne donútenie – najdôležitejší znak = plnenie si právnických povinností:
· priame = sekundárne = SÚD
· nepriame = primárne = UPOMIENKY, prvotné donútenie, POKARHANIE
7.) osobitná forma vyjadrenia = zákony, predpisy, vyhlášky – normatívny právny akt nie je to isté ako právna norma (nemusí byť ucelený, nemusí mať napr. hypotézu, dispozíciu alebo sankciu)
1.) priame – priamo zasahuje štát, udeľuje tresty a vyznamenania
2.) nepriame – je nepriame, vychádza z nášho vedomia, preventívne formy pôsobenia
1.) zákonné = primárne – ústava, ústavné zákony, zákony
2.) podzákonné – nariadenia vlády, vyhlášky ministerstiev, všeobecné záväzné nariadenia, nesmú byť v rozpore s primárnymi
3.) normatívne – všeobecné, adresované neobmedzenému počtu jednotlivcov
4.) individuálne – presne zameraná pôsobnosť na osobu, miesto, problém (napr. zákaz pobytu)
5.) konštitutívne (právotvorné) – vznik, zmena, zánik právnych vzťahov, poistenie, manželstvo, úver, ...
6.) deklaratórne – spojené s potvrdením existencie – neexistencie právneho vzťahu (napr. potvrdenie záväzku dlžník – veriteľ), potvrdzujú právny vzťah
1.) osobná – pre všetkých občanov alebo len určité skupiny
2.) miestna – oblasť pre ktorú je právna norma záväzná (napr. obdobie žltačky – zákaz hromadných akcií na konkrétnom mieste) – priestorová = na celom území štátu
3.) časová – určenie času, odkedy dokedy je nutné normu dodržiavať (napr. dodržiavanie nočného pokoja):
· doba platnosti = odkedy je platná/schválená, aj nie je dané, tak automaticky po 15 dňoch → legisvakačný čas = čas na zoznámenie sa s právnou normou
· doba účinnosti
· retroaktivita
1.) primárne = pôvodné = zákonné – tieto normy prijímajú štátne orgány zákonodarnou alebo ústavnou právomocou
2.) sekundárne = odvodené = podzákonné – prijímajú orgány s výkonnou právomocou
1.) hypotéza = predpoklad – stanovujú sa podmienky za ktorých musí subjekt splniť právnu povinnosť (občan SR má právo voliť)
2.) dispozícia = znenie – pravidlo správania sa toho, komu je právna norma adresovaná (zákaz priblíženia sa v určitej vzdialenosti k určitej osobe)
3.) sankcia – postih (ak sa priblíži na menej ako 200 m ide do väzenia):
· reparačná
· retribučná
· satisfakčná
· represívna
1.) ústava a ústavné zákony – univerzálne
2.) medzinárodné zmluvy
3.) zákony, ktoré prijíma parlament (dôchodková reforma) – univerzálne
4.) vládne nariadenia (stanné právo) – univerzálne
5.) vyhlášky a nariadenia ministerstiev – univerzálne
6.) právne normy s lokálnou pôsobnosťou (poplatky za psa) – všeobecné záväzné rozhodnutie – nariadenia mestského/obecného zastupiteľstva, školy, ...
1.) Chammurapiho kódex – 280 paragrafov, platí zásada odplaty (oko za oko, zub za zub) cca 1700 pr.Kr.
2.) Európsky systém – ovplyvnili ho právne normy vývoja gréckych mestských štátov Sparta a Atény; predstavitelia = 1. zákonodarcovia: Drakon, Solón, Kleistenes (ostrakizmus = vrchol aténskej demokracie), Perikles
3.) Rímske právo – predstaviteľ: Justiniánus I. – Corpus Iuris Civilis (súbor občianskych práv)
4.) Anglicko – vydaná Magna charta libertatium – 1215 (Veľká listina slobôd) – ovplyvňuje a obmedzuje moc kráľa – Ján Bezzemok
5.) humanizmus – Machiavelliho dielo Vladár – požaduje poslušnosť a nevyhnutnosť rešpektovania zákonov, politici v tomto období sú označovaní ako machiavelliho deti; Thomas More – dielo: Utópia – hlása vízie utopistických spoločností; Thomas Campanella – dielo: Slnečný štát – hlása vízie utopistickej spoločnosti; J.J. Rousseau – návrat k prirodzenému poriadku; John Locke – začína ako prvý deliť štátnu moc; Montesquieu – moc delí na zákonodarnú, súdnu, výkonnú
6.) 18. storočie 2 dokumenty: Deklarácia práv človeka a občana 1789 – základné ľudské práva a slobody; Americká ústava 1787
7.) 19. storočie – dôležitá úloha Napoleona – zákonník Code Civil 1804 – prvý krát oddelil štátnu moc od cirkvi, hlásal rovnosť, slobodu vlastníctva a presvedčenia
8.) 19./20. storočie – vznik pracovného práva, súvisí s revolúciami, vznikom robotníckeho hnutia, nástupom imperializmu, sociálno-demokratické strany (SDS)
9.) 20. storočie – je charakteristické bojom za rovnaké práva proti diskriminácií
10.) 2. polovica 20. storočia – do popredia vstupujú nové problémy ako globalizácia, mierové spolužitia, spojenie práva a vedy
Zákonodarný proces = legislatívny proces je prijímanie právnej normy, v ktorom príslušný štátny orgán prijíma príslušnú právnu normu
Právny predpis je normatívny právny akt, ktorý sa líši od právnej normy tým, že nie je ucelený (napr. nemá sankciu, ...)