Právne normy, štruktúra a pôsobnosť
právne normy, štruktúra a pôsobnosť
Právne normy sú je to obsahom slovenského práva, upravujú určitú
skupinu právnych vzťahov v rozličných odvetviach práva. Právna norma je pravidlo správania sa obsiahnuté v právnom predpise, pre prípad
nerešpektovania zabezpečené donucovacími prostriedkami. Je to základný prvok právneho systému a výsledok činnosti nejakého štátneho
orgánu.
Usporiadanie právnych noriem:
1.) horizontálne – logická a časová súslednosť
2.) vertikálne –
podľa právnej sily od najväčšej po najmenšiu
Špecifické znaky právnej normy:
1.) záväznosť
2.) štátom uznaná alebo stanovená forma
3.) všeobecnosť – vzťahuje sa na viacerých – výnimky: poslanecká
a diplomatická imunita
4.) normatívnosť – každá právna norma niečo zakazujeú obmedzuje, stanovuje pravidlá správania →
sankciu nájdeme v Trestnom zákone
5.) efektívnosť – ako často je právna norma využívaná a do akej miery je rešpektovaná,
je potrebná kontrola a efektívnosť nie je podmienkou vydania právnej normy
6.) štátne donútenie – najdôležitejší znak =
plnenie si právnických povinností:
· priame = sekundárne = SÚD
· nepriame = primárne =
UPOMIENKY, prvotné donútenie, POKARHANIE
7.) osobitná forma vyjadrenia = zákony, predpisy, vyhlášky – normatívny právny akt nie
je to isté ako právna norma (nemusí byť ucelený, nemusí mať napr. hypotézu, dispozíciu alebo sankciu)
Poznáme
štátne donútenia:
1.) priame – priamo zasahuje štát, udeľuje tresty a vyznamenania
2.) nepriame – je
nepriame, vychádza z nášho vedomia, preventívne formy pôsobenia
Rozdelenie právnych noriem:
1.)
zákonné = primárne – ústava, ústavné zákony, zákony
2.) podzákonné – nariadenia vlády, vyhlášky ministerstiev,
všeobecné záväzné nariadenia, nesmú byť v rozpore s primárnymi
3.) normatívne – všeobecné, adresované neobmedzenému
počtu jednotlivcov
4.) individuálne – presne zameraná pôsobnosť na osobu, miesto, problém (napr. zákaz pobytu)
5.)
konštitutívne (právotvorné) – vznik, zmena, zánik právnych vzťahov, poistenie, manželstvo, úver, ...
6.) deklaratórne
– spojené s potvrdením existencie – neexistencie právneho vzťahu (napr. potvrdenie záväzku dlžník – veriteľ), potvrdzujú právny
vzťah
Pôsobnosť právnej normy:
1.) osobná – pre všetkých občanov alebo len určité skupiny
2.) miestna – oblasť pre ktorú je právna norma záväzná (napr. obdobie žltačky – zákaz hromadných akcií na konkrétnom mieste)
– priestorová = na celom území štátu
3.) časová – určenie času, odkedy dokedy je nutné normu dodržiavať (napr.
dodržiavanie nočného pokoja):
· doba platnosti = odkedy je platná/schválená, aj nie je dané, tak automaticky po 15
dňoch → legisvakačný čas = čas na zoznámenie sa s právnou normou
· doba účinnosti
·
retroaktivita
Druhy právnych noriem:
1.) primárne = pôvodné = zákonné – tieto
normy prijímajú štátne orgány zákonodarnou alebo ústavnou právomocou
2.) sekundárne = odvodené = podzákonné – prijímajú
orgány s výkonnou právomocou
Štruktúra právnej normy:
1.) hypotéza = predpoklad – stanovujú sa
podmienky za ktorých musí subjekt splniť právnu povinnosť (občan SR má právo voliť)
2.) dispozícia = znenie – pravidlo
správania sa toho, komu je právna norma adresovaná (zákaz priblíženia sa v určitej vzdialenosti k určitej osobe)
3.) sankcia
– postih (ak sa priblíži na menej ako 200 m ide do väzenia):
· reparačná
· retribučná
· satisfakčná
· represívna
Hierarchia právnych aktov podľa stupňa právnej
sily:
1.) ústava a ústavné zákony - univerzálne
2.) medzinárodné zmluvy
3.) zákony, ktoré
prijíma parlament (dôchodková reforma) – univerzálne
4.) vládne nariadenia (stanné právo) – univerzálne
5.)
vyhlášky a nariadenia ministerstiev – univerzálne
6.) právne normy s lokálnou pôsobnosťou (poplatky za psa) –
všeobecné záväzné rozhodnutie – nariadenia mestského/obecného zastupiteľstva, školy, ...
Historický vývoj
právnych noriem:
1.) Chammurapiho kódex – 280 paragrafov, platí zásada odplaty (oko za oko, zub za zub) cca 1700 pr.Kr.
2.)
Európsky systém – ovplyvnili ho právne normy vývoja gréckych mestských štátov Sparta a Atény; predstavitelia = 1. zákonodarcovia: Drakon,
Solón, Kleistenes (ostrakizmus = vrchol aténskej demokracie), Perikles
3.) Rímske právo – predstaviteľ: Justiniánus I. – Corpus Iuris
Civilis (súbor občianskych práv)
4.) Anglicko – vydaná Magna charta libertatium – 1215 (Veľká listina slobôd) – ovplyvňuje
a obmedzuje moc kráľa - Ján Bezzemok
5.) humanizmus – Machiavelliho dielo Vladár – požaduje poslušnosť a nevyhnutnosť
rešpektovania zákonov, politici v tomto období sú označovaní ako machiavelliho deti; Thomas More – dielo: Utópia – hlása vízie
utopistických spoločností; Thomas Campanella – dielo: Slnečný štát – hlása vízie utopistickej spoločnosti; J.J. Rousseau – návrat
k prirodzenému poriadku; John Locke – začína ako prvý deliť štátnu moc; Montesquieu – moc delí na zákonodarnú, súdnu, výkonnú
6.) 18. storočie 2 dokumenty: Deklarácia práv človeka a občana 1789 – základné ľudské práva a slobody; Americká ústava 1787
7.) 19. storočie – dôležitá úloha Napoleona – zákonník Code Civil 1804 – prvý krát oddelil štátnu moc od cirkvi, hlásal rovnosť,
slobodu vlastníctva a presvedčenia
8.) 19./20. storočie – vznik pracovného práva, súvisí s revolúciami, vznikom robotníckeho
hnutia, nástupom imperializmu, sociálno-demokratické strany (SDS)
9.) 20. storočie – je charakteristické bojom za rovnaké práva proti
diskriminácií
10.) 2. polovica 20. storočia – do popredia vstupujú nové problémy ako globalizácia, mierové spolužitia, spojenie
práva a vedy
Zákonodarný proces = legislatívny proces je prijímanie právnej normy, v ktorom príslušný štátny orgán
prijíma príslušnú právnu normu
Právny predpis je normatívny právny akt, ktorý sa líši od právnej normy tým, že nie
je ucelený (napr. nemá sankciu, ...)
Zones.sk – Zóny pre každého študenta