Forma štátu z jednotlivých hľadísk
forma štátu z jednotlivých hľadísk
Forma štátu z jednotlivých hľadísk:
1.) z hľadiska
politických elít:
· monarchia - panovník je monarcha, kráľ, cár, cisár, emir. Funkciu môže vykonávať doživotne
a z toho mu plynú určité privilégiá a štát považuje priam za svoje vlastníctvo. Môže byť:
® absolútna monarchia
- napr. Ľudovít XIV: „Štát som ja“ - je jeho vlastníctvom. Je to neobmedzená vláda jedného panovníka, panovník necíti
politickú zodpovednosť
® dedičná monarchia - štát je dedený panovníkom
® volená monarchia
– Vatikán = pápež, 15.-16.st.
® stavovská monarchia - vláda môže byť obmedzená stavmi: šľachta,
duchovenstvo, mešťania. Napr. Česko, Slovensko, Uhorsko, Poľsko - Poľský snem ovládal kráľa, slabí panovníci (cudzinci...) - Poľsko sa
stalo tŕňom v očiach susedných štátov → delenie Poľska medzi Prusko, Rakúsko a Rusko
® konštitučná monarchia
- právomoci panovníka sú obmedzené štátnymi orgánmi, konštitúciou, ústavou – Veľká Británia, Švédsko, vládne tu panovník
spolu s parlamentom → právomoci sú obmedzené ústavou
® parlamentná monarchia - práva panovníka sú obmedzené
parlamentom - Japonsko. Sú presne vymedzené kompetencie panovníka a parlamentu → dualistická monarchia. Cisár nevládne neobmedzene
– Saudská Arábia
® teokratická monarchia - vládne duchovný, islamské krajiny, Vatikán
· republika
- je forma vlády na čele s prezidentom, ktorý môže byť volený buď priamo (referendom) alebo nepriamo (parlamentom). Môže byť:
® parlamentná - vedúce postavenie má parlament, prezident má formálne postavenie, „slabý prezident“ - má zúžené
kompetencie – Slovensko, Írsko, ČR, ...
® prezidentská – prezident = predseda vlády, premiér; je na čele výkonnej
moci, má najvyššie postavenie, kompetencie. Môže sám riadiť politiku, sám nesie zodpovednosť za politiku – USA, Francúzsko, Rusko, ...
® kabinetná - premiér, kancelár je na čele, má najvyššie postavenie, kompetencie, je zodpovedný za vývoj štátu –
Nemecko, Rakúsko
· diktatúra - násilné uchopenie politickej moci triedou, stranou, vodcom proti vôli ľudu:
®
proletárska - Rusko
® robotnícka - SR
® vojenská (junta) - vrstva
dôstojníkov- riadi krajinu pomocou sily
® totalitná - neobmedzená
2.) z hľadiska vertikálnej deľby
moci:
· unitárny štát - jednotná sústava najvyšších štátnych orgánov, na ne nadväzuje sústava miestnych
orgánov, sústava súdnych orgánov, orgánov kontroly a prokuratúry; jeden právny poriadok, na vrchole ktorého je ústava ako základný zákon
štátu, ale nevzťahuje sa to na štáty, kde sa uplatňuje nepísaná ústava; jeden systém štátnych symbolov; jediné štátne občianstvo.
Podľa toho, ako sú nižšie štátne orgány podriadené vyšším štátnym orgánom a podľa vzájomných kompetencií rozlišujeme unitárne
štáty:
® centralizované - centrálne orgány zasahujú do právomoci miestnych orgánov. Centrum rozhoduje o všetkom,
miestne orgány iba rozpracúvajú centrálny program, vlastnú politiku nevytvárajú. Aj do funkcií miestnych orgánov sa dosadzuje so súhlasom
centra alebo menovaním z rozhodnutia vyšších štátnych orgánov – Francúzsko, ...
® decentralizované - miestne
orgány= väčšie právomoci, vykonávajú ich samostatne. Znakom je autonómia - princíp štátoprávneho usporiadania, podľa ktorého niektoré
časti štátu majú právne zaručenú relatívnu samostatnosť alebo samosprávu. Rozhodujú predovšetkým v regionálnych, kultúrnych
a politických záležitostiach – SR, Izrael, Taliansko, ...
· zložený štát - vzniká dobrovoľným spojením
samostatných štátov alebo rozdelením pôvodne unitárneho štátu. Znakmi sú: dvojitá/trojitá sústava najvyšších štátnych orgánov,
existencia 2 alebo viacerých štátov na území, spoločná ústava, ale aj iné právne dokumenty (EÚ - Európska ústava), dvojkomorový
parlament - jednu z komôr tvoria aj zástupcovia členských štátov, dvojité zákonodarstvo, dvojité štátne občianstvo, rozdelenie
právomocí a kompetencií medzi orgány zloženého štátu a členské štáty. Zložený štát môže byť:
® federácia
– najrozšírenejší typ zložený z viacerých štátnych orgánov, existencia federatívnej ústavy a ústavy členských štátov,
existencia štátnych orgánov federácie (ČNR a SNR). Existuje federálna komora, právny poriadok, dualizmus štátnych symbolov (federácia má
vlastné a ten ktorý štát má vlastné) – spolkové zriadenie v Nemecku, Rakúsku, ...
® únia – voľná forma
štátoprávneho usporiadania, voľné spojenie, zväz 2 štátov.
9 reálna – spojená s niektorými spoločenskými
právomocami a kompetenciami, ktoré si za spoločné označia členské štáty (obrana, financie, zahraničné veci). Je tu aj spoločná hlava
štátu – Rakúsko- Uhorsko, Veľká Británia, ...
9 moderná - spojenie materských krajín s bývalými kolóniami,
najmä po rozpade koloniálnej sústavy - boli závislé politicky aj ekonomicky od materskej krajiny, ale po rozpade získali politickú slobodu, ale
ekonomicky zostali závislé, preto vznikla moderná únia – Commonwealth, ...
® konfederácia - zmes suverénnych
štátov, členské štáty si zachovávajú subjektivitu, vytvárajú si spoločné orgány, riešia spoločné záležitosti - rozhodnutia
spoločných orgánov konfederácie nezaväzujú občanov jednotlivých štátov, ale len jednotlivé štáty, a to iba v prípade, ak uznesenia
spoločných orgánov odsúhlasí príslušný štátny orgán – USA v 1878, Švajčiarsko do 1847, Nemecko do 1870, ...
3.)
z hľadiska vplyvu občanov:
· demokratický štát (pluralitný) - pluralita politických strán, názorov,
ideológií, všetky formy vlastníctva, sloboda obchodu, podnikania, štátna moc vzniká z vôle ľudu, všeobecné voľby (priame, rovné,
tajné), právo voliť a byť volený, právo na riadny súdny proces, zaručené všetky ľudské práva a slobody, ...
·
nedemokratický štát (totalitný) - násilné uchopenie štátnej moci, zakazuje zakladať politické strany, prevažujú mimo
právne riadenia, ktoré sú založené na represii, má formu diktatúry
· kombinovaný štát - prvky demokracie sú pre
vládnucich a nedemokracie pre ovládaných
Zones.sk – Zóny pre každého študenta