Forma štátu z jednotlivých hľadísk

Forma štátu z jednotlivých hľadísk

Forma štátu z jednotlivých hľadísk:

1.) z hľadiska politických elít

· monarchia – panovník je monarcha, kráľ, cár, cisár, emir. Funkciu môže vykonávať doživotne a z toho mu plynú určité privilégiá a štát považuje priam za svoje vlastníctvo. Môže byť:

® absolútna monarchia – napr. Ľudovít XIV: „Štát som ja“ – je jeho vlastníctvom. Je to neobmedzená vláda jedného panovníka, panovník necíti politickú zodpovednosť

® dedičná monarchia – štát je dedený panovníkom

® volená monarchia – Vatikán = pápež, 15.-16.st.

® stavovská monarchia – vláda môže byť obmedzená stavmi: šľachta, duchovenstvo, mešťania. Napr. Česko, Slovensko, Uhorsko, Poľsko – Poľský snem ovládal kráľa, slabí panovníci (cudzinci...) – Poľsko sa stalo tŕňom v očiach susedných štátov → delenie Poľska medzi Prusko, Rakúsko a Rusko

® konštitučná monarchia – právomoci panovníka sú obmedzené štátnymi orgánmi, konštitúciou, ústavou – Veľká Británia, Švédsko, vládne tu panovník spolu s parlamentom → právomoci sú obmedzené ústavou

® parlamentná monarchia - práva panovníka sú obmedzené parlamentom – Japonsko. Sú presne vymedzené kompetencie panovníka a parlamentu → dualistická monarchia. Cisár nevládne neobmedzene – Saudská Arábia

® teokratická monarchia – vládne duchovný, islamské krajiny, Vatikán

· republika – je forma vlády na čele s prezidentom, ktorý môže byť volený buď priamo (referendom) alebo nepriamo (parlamentom). Môže byť:

® parlamentná – vedúce postavenie má parlament, prezident má formálne postavenie, „slabý prezident“ – má zúžené kompetencie – Slovensko, Írsko, ČR, ...

® prezidentská – prezident = predseda vlády, premiér; je na čele výkonnej moci, má najvyššie postavenie, kompetencie. Môže sám riadiť politiku, sám nesie zodpovednosť za politiku – USA, Francúzsko, Rusko, ...

® kabinetná – premiér, kancelár je na čele, má najvyššie postavenie, kompetencie, je zodpovedný za vývoj štátu – Nemecko, Rakúsko

· diktatúra – násilné uchopenie politickej moci triedou, stranou, vodcom proti vôli ľudu:

® proletárska – Rusko

® robotnícka – SR

® vojenská (junta) – vrstva dôstojníkov- riadi krajinu pomocou sily

® totalitná – neobmedzená

2.) z hľadiska vertikálnej deľby moci

· unitárny štát – jednotná sústava najvyšších štátnych orgánov, na ne nadväzuje sústava miestnych orgánov, sústava súdnych orgánov, orgánov kontroly a prokuratúry; jeden právny poriadok, na vrchole ktorého je ústava ako základný zákon štátu, ale nevzťahuje sa to na štáty, kde sa uplatňuje nepísaná ústava; jeden systém štátnych symbolov; jediné štátne občianstvo. Podľa toho, ako sú nižšie štátne orgány podriadené vyšším štátnym orgánom a podľa vzájomných kompetencií rozlišujeme unitárne štáty:

® centralizované – centrálne orgány zasahujú do právomoci miestnych orgánov. Centrum rozhoduje o všetkom, miestne orgány iba rozpracúvajú centrálny program, vlastnú politiku nevytvárajú. Aj do funkcií miestnych orgánov sa dosadzuje so súhlasom centra alebo menovaním z rozhodnutia vyšších štátnych orgánov – Francúzsko, ...

® decentralizované – miestne orgány= väčšie právomoci, vykonávajú ich samostatne. Znakom je autonómia – princíp štátoprávneho usporiadania, podľa ktorého niektoré časti štátu majú právne zaručenú relatívnu samostatnosť alebo samosprávu. Rozhodujú predovšetkým v regionálnych, kultúrnych a politických záležitostiach – SR, Izrael, Taliansko, ...

· zložený štát - vzniká dobrovoľným spojením samostatných štátov alebo rozdelením pôvodne unitárneho štátu. Znakmi sú: dvojitá/trojitá sústava najvyšších štátnych orgánov, existencia 2 alebo viacerých štátov na území, spoločná ústava, ale aj iné právne dokumenty (EÚ – Európska ústava), dvojkomorový parlament – jednu z komôr tvoria aj zástupcovia členských štátov, dvojité zákonodarstvo, dvojité štátne občianstvo, rozdelenie právomocí a kompetencií medzi orgány zloženého štátu a členské štáty. Zložený štát môže byť:

® federácia – najrozšírenejší typ zložený z viacerých štátnych orgánov, existencia federatívnej ústavy a ústavy členských štátov, existencia štátnych orgánov federácie (ČNR a SNR). Existuje federálna komora, právny poriadok, dualizmus štátnych symbolov (federácia má vlastné a ten ktorý štát má vlastné) – spolkové zriadenie v Nemecku, Rakúsku, ...

® únia – voľná forma štátoprávneho usporiadania, voľné spojenie, zväz 2 štátov.

9 reálna – spojená s niektorými spoločenskými právomocami a kompetenciami, ktoré si za spoločné označia členské štáty (obrana, financie, zahraničné veci). Je tu aj spoločná hlava štátu – Rakúsko- Uhorsko, Veľká Británia, ...

9 moderná - spojenie materských krajín s bývalými kolóniami, najmä po rozpade koloniálnej sústavy – boli závislé politicky aj ekonomicky od materskej krajiny, ale po rozpade získali politickú slobodu, ale ekonomicky zostali závislé, preto vznikla moderná únia – Commonwealth, ...

® konfederácia – zmes suverénnych štátov, členské štáty si zachovávajú subjektivitu, vytvárajú si spoločné orgány, riešia spoločné záležitosti – rozhodnutia spoločných orgánov konfederácie nezaväzujú občanov jednotlivých štátov, ale len jednotlivé štáty, a to iba v prípade, ak uznesenia spoločných orgánov odsúhlasí príslušný štátny orgán – USA v 1878, Švajčiarsko do 1847, Nemecko do 1870, ...

3.) z hľadiska vplyvu občanov

· demokratický štát (pluralitný) - pluralita politických strán, názorov, ideológií, všetky formy vlastníctva, sloboda obchodu, podnikania, štátna moc vzniká z vôle ľudu, všeobecné voľby (priame, rovné, tajné), právo voliť a byť volený, právo na riadny súdny proces, zaručené všetky ľudské práva a slobody, ...

· nedemokratický štát (totalitný) – násilné uchopenie štátnej moci, zakazuje zakladať politické strany, prevažujú mimo právne riadenia, ktoré sú založené na represii, má formu diktatúry

· kombinovaný štát – prvky demokracie sú pre vládnucich a nedemokracie pre ovládaných