Smery poklasickej filozofie
Charakterizujte antropologické a scientistické smery poklasickej filozofie 19. storočia. Porovnajte iracionalizmus A. Schopenhauera
s iracionalizmom F. Nietzscheho.
Dva hlavné prúdy poklasickej filozofie 19.
storočia: poklasická filozofia sa vyznačuje pluralizmom (množstvom) filozofických smerov. Tento pluralizmus vyústil do množstva tém
a aj spôsobov ich riešenia. Nastoľujú sa nové témy vo filozofii: revolučné zmeny v spoločnosti, otázka viery človeka,
rozpad a odklon od tradičných hodnôt, hľadanie zmyslu života, východisko z pesimizmu, úsilie dosiahnuť pokrok, poznanie spoločnosti ...
Filozofické smery tohto obdobia začleňujeme do dvoch prúdov:
A/ scientistické prúdy (scientia = veda) = naturalizmus,
pozitivizmus, marxizmus, novokantovstvo. Tieto smery pristupujú k filozofii vedeckým spôsobom. Takáto filozofia sa opiera
o poznatky špeciálnych vied. To, čo sa nedá empiricky dokázať ju nezaujíma resp. to popiera.
Naturalizmus =
vnímanie skutočnosti, ktoré neuznáva nijakú inú skutočnosť ako prírodu a zmyslami poznateľný svet. Predmetom filozofie je aj samotný
človek, ktorý je tiež súčasťou prírody.
Pozitivizmus je súčasný filozofický smer, ktorý vychádza z toho, čo je
pozitívne, čiže dané, faktické. Na toto pozitívne aj obmedzuje svoju výskumnú aktivitu, všetko, čo je mimo tohto pozitívne daného,
považuje za transcendentné, metafyzické a výskum zameraný na metafyzické považuje za neužitočný a nevedecký. Pozitivizmus v spore s
novokantovstvom a filozofiou života utvára v poslednej tretine 19. storočia prvú ideovú formáciu poklasickej filozofie. Zakladateľom
pozitivizmu ako filozofického smeru je August Comte.
Marxizmus je učenie K. Marxa a F. Engelsa rozpracované V.I. Leninom na
marxizmus-leninizmus. Predstavuje filozofické, ekonomické a politické učenie, ktoré uplatňuje materialistický prístup vo všetkých
oblastiach, aj v spoločenskom vývoji. Zahrňuje dialektický materializmus (ontológiu a gnozeológiu) a historický materializmus (učenie o
spoločnosti)
Novokantovstvo je druhý scientisticky orientovaný filozofický smer poklasickej filozofie. Nadväzuje na Kanta,
na základe hesla: "Späť ku Kantovi".
Na základe problematiky, ktorú skúma ju delíme na dva prúdy:
- marburská
škola – zakladateľ Herman Cohen, zameraná na Kantovu logiku a gnozeológiu
- bádenská škola – zakladateľ Wilhelm Windeband,
zameraná na na Kantovu etiku, rozpracovala filozofickú disciplínu, ktorá sa zaoberala teóriou hodnôt (axiológia)
B/
antropologicky orientované prúdy (antropos = človek): náboženský existencializmus, iracionalizmus,
voluntarizmus, filozofia života. Tieto smery sa zaoberajú človekom, jeho existenciou, vôľou, intuíciou, dejinami.
Antropologizmus je názor, že človek je v poznávaní sveta viazaný svojim ľudským stanoviskom. To znamená, že poznanie
nemôže byť objektívne, pretože človek nie je schopný vyliezť zo svojej vlastnej kože.
Náboženský existencializmus
má za úlohu vytvoriť filozofické učenie, ktoré by nebralo do úvahy metódy a závery objektívneho vedeckého poznania. Nepriazeň
k objektívnemu poznaniu pritom prenáša nielen na materiálny ale aj na duchovný svet. Iracionalizmus a antiobjektivizmus sú v Marcelovej
filozofii nerozlučne späté. Chce sa povzniesť nad protiklad subjektu a objektu, myslenia a bytia, na takú jednotu, ktorá nemôže byť
vyjadrená v pojmoch. Hlavní predstavitelia: K. Jaspers, G. Marcel
Iracionalizmus je filozofický smer, ktorého postupy
odmietajú možnosť rozumového vysvetlenia sveta. Podstatu skutočnosti možno neho možno pochopiť iba iracionálnymi princípmi - citom, vôľou,
intuíciou, vierou a pod.
Voluntarizmus filozofia vôle Podstata sveta je podľa Schopenhauera metafyzická a iracionálna.
A tou podstatou je vôľa! Vôľa je univerzálnou silou, ktorá núti každú vec k tomu, aby prežila. Je to aktívna energia, ktorá je
prítomná v anorganickom, organickom a aj ľudskom svete. Táto sila vládne človeku, aj keď si to neuvedomuje (podvedomie je pojem od
Schopenhauera).
Filozofia života označuje systémy, ktoré pripisujú význam praktickej etike a utváraniu života. Život
nemožno chápať biologicky alebo ako vnútorný zážitok, ktorý nie je len poznaním, ale silným prúdom všetkých síl vedomia. Poznanie ma
slúžiť životu. Rozhodujúce je to, čo je prospešné pre život (pragmatizmus). H. Bergson hovorí o élan vital (tvorivom duchu), ktorý sa na
prvom stupni prejavuje inštinktom a na druhom stupni ako ľudská existencia. Predstavitelia: A. Schopenhauer, F. Nietzsche, H. Bergson, W. Dilthey.
C/ Porovnanie iracionalizmus A.Schopenhauera s iracionalizmom F.Nietzscheho
Friedrich
Nietzsche patrí medzi najvplyvnejších mysliteľov modernej doby. Z hľadiska zaradenia v dejinách filozofie patrí medzi „antropologicky“
orientované smery a to konkrétne ku filozofii života (voluntaristický iracionalizmus). Nietzsche nadviazal na Schopenhauerovo (filozof
19.storočia) iracionalistické učenie o vôli ako základnom princípe(voluntarizmus, viď vyššie), no na rozdiel od neho nepovažoval vôľu za
podstatu jestvujúcu za javmi. Do centra pozornosti postavil vôľu ako spontánny súhlas so životom. Namiesto Schopenhauerovho pesimizmu, pasivity
a rezignácie na život, nastolil Nietzsche ideál vášnivej vôle k životu.
3. Navrhnite riešenie,
ktoré by zaručilo väčšiu účinnosť deklarácií, ktoré sú obsahom Dohovoru o právach detí. Vyberte si 10 ľubovoľných článkov, ktoré
sú najviac vo svete porušované, a posúďte, prečo tomu tak je.
Článok 6 -
ZACHOVANIE ŽIVOTA A ROZVOJ - Neodňateľné právo na život a záväzok štátu zabezpečiť prežitie a rozvoj
dieťaťa:
Slabá ekonomická sila štátu – najmä v rozvojových krajinách, existencia rôznych extrémistických hnutí, rôzne druhy
neznášanlivosti ,...
Článok 12 - NÁZOR DIEŤAŤA - Dieťa má právo
vyjadriť slobodne svoj názor, jeho požiadavky majú byť brané do úvahy v každej záležitosti alebo postupne, ktoré sa ho týkajú:
Podceňovanie vážnosti názoru dieťaťa, pretože si dospelí myslia, ze dieťa sa automaticky mýli ak s nimi nesúhlasí, lebo má menej
skúsenosti. Dieťa si takisto môže nárokovať na niečo, čo môže okolie odmietat bez diskusie.
Článok 13
- SLOBODA PREJAVU - Dieťa má právo slobodne vyjadrovať svoje názory, získavať a zverejňovať informácie s výnimkou
situácie, kedy by došlo k porušeniu práv ostatných:
Cena informácií – vo forme kníh, akýchkoľvek iných študijných materiálov
alebo internetu môže byť v istých prípadoch tak vysoká, keď je problematické zabezpečiť základné potreby. Pr. Vláda v Číne blokuje
niektoré stránky s “nevhodným” obsahom.
Článok 14 - SLOBODA SVEDOMIA, MYSLENIA A NÁBOŽENSTVA -
Štát musí rešpektovať právo dieťaťa na slobodu svedomia, myslenia a náboženstva, podliehajúce vhodnej orientácii zo
strany rodičov:
V niektorých oblastiach sveta nemožné – nedemokratické formy vlády, extrémistické skupiny, mentalita
niektorých národov,...
Článok 17 - PRÍSTUP K VHODNÝM INFORMÁCIÁM - Štáty
musia zabezpečiť prístup detí k informáciám a materiálom z rôznych zdrojov a musia podporovať masmédiá, aby rozširovali informácie,
ktoré sú v súlade so sociálnym a kultúrnym blahom dieťaťa a prijímať opatrenia na ochranu detí pred škodlivými materiálmi.
Opäť
cena informácií, masmédia v drvivej väčšine súkromné sa len sotva budú starať o blaho dieťaťa, možno nejaké vplyvy istých skupín aby
bolo prezentované to, čo im vyhovuje
Článok 18 - RODIČOVSKÁ ZODPOVEDNOSŤ -
Rodičia majú spoločnú základnú zodpovednosť za výchovu detí a štát ich v tom musí podporovať. Štát musí poskytovať
primeranú pomoc rodičom pri výchove detí.
Podpora štátu býva často nedostatečná aj napr. na Slovensku, konkrétne hovoriac o
finančnej podpore – prípady rodín, ktorých príjmy nedosahujú hranicu životného minima.
Článok 19 -
OCHRANA PRED ZNEUŽÍVANÍM A ZANEDBÁVANÍM - Štát musí chrániť dieťa pred všetkými formami zlého zaobchádzania
zo strany rodičov alebo iných osôb zodpovedných za výchovu detí a vytvárať vhodné sociálne programy zamerané na prevenciu zneužívania
detí a astarostlivosť o obete zneužívania a násilia.
Prípady, keď niekto uväznil niekoho zo svojej rodiny za účelom pocitu
nadradenosti, sexuálneho zneužívania. Niektoré obete možno necítia podporu tretích strán a z tohto dôvodu často naďalej tolerujú, keď
im niekto ubližuje, pretože nevidia cestu von z tejto situácie.
Článok 20 - OCHRANA DETÍ BEZ
RODINY - Štát je povinný zabezpečiť zvláštnu ochranu deťom, ktoré stratili rodinné prostredie a zabezpečiť primeranú
náhradnú starostlivosť alebo ich umiestnenie do vhodného zariadenia v takýchto prípadoch. Pri plnení tohto záväzku sa musí brať ohľad na
kultúrny pôvod detí.
Detské domovy – zväčša deti z rozvrátených rodín a teda nie s práve ideálnym psychologickým profilom
negatívne ovplyvňujú deti, ktoré prišli o rodičov napr. tragickou udalosťou.
Článok 21 –
ADOPCIA - V krajinách, kde sa adopcia uznáva alebo je dovolená, musí sa uskutočňovať iba v záujme dieťaťa a na
základe súhlasu príslušných orgánov a pri zabezpečení záruk pre postavenie dieťaťa.
Záujem dieťaťa ide často stranou, to, že
profil adoptívnych rodičov sa páči tete zo sociálky neznamená, že skutočne budú vhodnými rodičmi. Kultúrny pôvod adoptovaného dieťaťa
môže byť takisto potláčanými vplyvom výchovy.
Článok 27 - ŽIVOTNÁ ÚROVEŇ -
Každé dieťa má právo na zabezpečenie životnej úrovne, primeranej jeho telesnému, duševnému, duchovnému, morálnemu a
sociálnemu rozvoju. Rodičia majú prvoradú povinnosť zabezpečiť dieťaťu primeranú životnú úroveň. Povinnosťou štátu je zabezpečiť,
aby sa táto povinnosť plnila a mohla plniť. Zodpovednosť štátu môže zahrňovať materiálnu pomoc rodičom a ich deťom.
Neschopnosť
niektorých štátov zabezpečiť túto minimálnu životnú úroveň, niekedy vplyvom zákonov aj v rozvinutých krajinách.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta