Smery poklasickej filozofie

Ostatné » Náuka o spoločnosti

Autor: Dievča kajka (25)
Typ práce: Referát
Dátum: 29.05.2014
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 274 slov
Počet zobrazení: 5 827
Tlačení: 304
Uložení: 309
Charakterizujte antropologické a scientistické smery poklasickej filozofie 19. storočia. Porovnajte iracionalizmus A. Schopenhauera s iracionalizmom F. Nietzscheho.
 
Dva hlavné prúdy poklasickej filozofie 19. storočia: poklasická filozofia sa vyznačuje pluralizmom (množstvom) filozofických smerov. Tento pluralizmus vyústil do množstva tém a aj spôsobov ich riešenia. Nastoľujú sa nové témy vo filozofii: revolučné zmeny v spoločnosti, otázka viery človeka, rozpad a odklon od tradičných hodnôt, hľadanie zmyslu života, východisko z pesimizmu, úsilie dosiahnuť pokrok, poznanie spoločnosti ... Filozofické smery tohto obdobia začleňujeme do dvoch prúdov:
 
A/ scientistické prúdy (scientia = veda) = naturalizmus, pozitivizmus, marxizmus, novokantovstvo. Tieto smery pristupujú k filozofii vedeckým spôsobom. Takáto filozofia sa opiera o poznatky špeciálnych vied. To, čo sa nedá empiricky dokázať ju nezaujíma resp. to popiera.
 
Naturalizmus = vnímanie skutočnosti, ktoré neuznáva nijakú inú skutočnosť ako prírodu a zmyslami poznateľný svet. Predmetom filozofie je aj samotný človek, ktorý je tiež súčasťou prírody.
Pozitivizmus je súčasný filozofický smer, ktorý vychádza z toho, čo je pozitívne, čiže dané, faktické. Na toto pozitívne aj obmedzuje svoju výskumnú aktivitu, všetko, čo je mimo tohto pozitívne daného, považuje za transcendentné, metafyzické a výskum zameraný na metafyzické považuje za neužitočný a nevedecký. Pozitivizmus v spore s novokantovstvom a filozofiou života utvára v poslednej tretine 19. storočia prvú ideovú formáciu poklasickej filozofie. Zakladateľom pozitivizmu ako filozofického smeru je August Comte.
Marxizmus je učenie K. Marxa a F. Engelsa rozpracované V.I. Leninom na marxizmus-leninizmus. Predstavuje filozofické, ekonomické a politické učenie, ktoré uplatňuje materialistický prístup vo všetkých oblastiach, aj v spoločenskom vývoji. Zahrňuje dialektický materializmus (ontológiu a gnozeológiu) a historický materializmus (učenie o spoločnosti)
Novokantovstvo je druhý scientisticky orientovaný filozofický smer poklasickej filozofie. Nadväzuje na Kanta, na základe hesla: "Späť ku Kantovi".
 
Na základe problematiky, ktorú skúma ju delíme na dva prúdy:
- marburská škola – zakladateľ Herman Cohen, zameraná na Kantovu logiku a gnozeológiu
- bádenská škola – zakladateľ Wilhelm Windeband, zameraná na na Kantovu etiku, rozpracovala filozofickú disciplínu, ktorá sa zaoberala teóriou hodnôt (axiológia)
 
B/ antropologicky orientované prúdy (antropos = človek): náboženský existencializmus, iracionalizmus, voluntarizmus, filozofia života. Tieto smery sa zaoberajú človekom, jeho existenciou, vôľou, intuíciou, dejinami. Antropologizmus je názor, že človek je v poznávaní sveta viazaný svojim ľudským stanoviskom. To znamená, že poznanie nemôže byť objektívne, pretože človek nie je schopný vyliezť zo svojej vlastnej kože.
Náboženský existencializmus má za úlohu vytvoriť filozofické učenie, ktoré by nebralo do úvahy metódy a závery objektívneho vedeckého poznania. Nepriazeň k objektívnemu poznaniu pritom prenáša nielen na materiálny ale aj na duchovný svet. Iracionalizmus a antiobjektivizmus sú v Marcelovej filozofii nerozlučne späté. Chce sa povzniesť nad protiklad subjektu a objektu, myslenia a bytia, na takú jednotu, ktorá nemôže byť vyjadrená v pojmoch. Hlavní predstavitelia: K. Jaspers, G. Marcel
Iracionalizmus je filozofický smer, ktorého postupy odmietajú možnosť rozumového vysvetlenia sveta. Podstatu skutočnosti možno neho možno pochopiť iba iracionálnymi princípmi - citom, vôľou, intuíciou, vierou a pod.
Voluntarizmus filozofia vôle Podstata sveta je podľa Schopenhauera metafyzická a iracionálna. A tou podstatou je vôľa! Vôľa je univerzálnou silou, ktorá núti každú vec k tomu, aby prežila. Je to aktívna energia, ktorá je prítomná v anorganickom, organickom a aj ľudskom svete. Táto sila vládne človeku, aj keď si to neuvedomuje (podvedomie je pojem od Schopenhauera).
Filozofia života označuje systémy, ktoré pripisujú význam praktickej etike a utváraniu života. Život nemožno chápať biologicky alebo ako vnútorný zážitok, ktorý nie je len poznaním, ale silným prúdom všetkých síl vedomia. Poznanie ma slúžiť životu. Rozhodujúce je to, čo je prospešné pre život (pragmatizmus). H. Bergson hovorí o élan vital (tvorivom duchu), ktorý sa na prvom stupni prejavuje inštinktom a na druhom stupni ako ľudská existencia. Predstavitelia: A. Schopenhauer, F. Nietzsche, H. Bergson, W. Dilthey.
 
C/ Porovnanie iracionalizmus A.Schopenhauera s iracionalizmom F.Nietzscheho
Friedrich Nietzsche patrí medzi najvplyvnejších mysliteľov modernej doby. Z hľadiska zaradenia v dejinách filozofie patrí medzi „antropologicky“ orientované smery a to konkrétne ku filozofii života (voluntaristický iracionalizmus). Nietzsche nadviazal na Schopenhauerovo (filozof 19.storočia) iracionalistické učenie o vôli ako základnom princípe(voluntarizmus, viď vyššie), no na rozdiel od neho nepovažoval vôľu za podstatu jestvujúcu za javmi. Do centra pozornosti postavil vôľu ako spontánny súhlas so životom. Namiesto Schopenhauerovho pesimizmu, pasivity a rezignácie na život, nastolil Nietzsche ideál vášnivej vôle k životu. 
 
3. Navrhnite riešenie, ktoré by zaručilo väčšiu účinnosť deklarácií, ktoré sú obsahom Dohovoru o právach detí. Vyberte si 10 ľubovoľných článkov, ktoré sú najviac vo svete porušované, a posúďte, prečo tomu tak je.
 
Článok 6 - ZACHOVANIE ŽIVOTA A ROZVOJ - Neodňateľné právo na život a záväzok štátu zabezpečiť prežitie a rozvoj dieťaťa:
Slabá ekonomická sila štátu – najmä v rozvojových krajinách, existencia rôznych extrémistických hnutí, rôzne druhy neznášanlivosti ,...

Článok 12
- NÁZOR DIEŤAŤA - Dieťa má právo vyjadriť slobodne svoj názor, jeho požiadavky majú byť brané do úvahy v každej záležitosti alebo postupne, ktoré sa ho týkajú:
Podceňovanie vážnosti názoru dieťaťa, pretože si dospelí myslia, ze dieťa sa automaticky mýli ak s nimi nesúhlasí, lebo má menej skúsenosti. Dieťa si takisto môže nárokovať na niečo, čo môže okolie odmietat bez diskusie.

Článok 13
- SLOBODA PREJAVU - Dieťa má právo slobodne vyjadrovať svoje názory, získavať a zverejňovať informácie s výnimkou situácie, kedy by došlo k porušeniu práv ostatných:
Cena informácií – vo forme kníh, akýchkoľvek iných študijných materiálov alebo internetu môže byť v istých prípadoch tak vysoká, keď je problematické zabezpečiť základné potreby. Pr. Vláda v Číne blokuje niektoré stránky s “nevhodným” obsahom.

Článok 14
- SLOBODA SVEDOMIA, MYSLENIA A NÁBOŽENSTVA - Štát musí rešpektovať právo dieťaťa na slobodu svedomia, myslenia a náboženstva, podliehajúce vhodnej orientácii zo strany rodičov:
V niektorých oblastiach sveta nemožnénedemokratické formy vlády, extrémistické skupiny, mentalita niektorých národov,...

Článok 17
- PRÍSTUP K VHODNÝM INFORMÁCIÁM - Štáty musia zabezpečiť prístup detí k informáciám a materiálom z rôznych zdrojov a musia podporovať masmédiá, aby rozširovali informácie, ktoré sú v súlade so sociálnym a kultúrnym blahom dieťaťa a prijímať opatrenia na ochranu detí pred škodlivými materiálmi.
Opäť cena informácií, masmédia v drvivej väčšine súkromné sa len sotva budú starať o blaho dieťaťa, možno nejaké vplyvy istých skupín aby bolo prezentované to, čo im vyhovuje

Článok 18
- RODIČOVSKÁ ZODPOVEDNOSŤ - Rodičia majú spoločnú základnú zodpovednosť za výchovu detí a štát ich v tom musí podporovať. Štát musí poskytovať primeranú pomoc rodičom pri výchove detí.
Podpora štátu býva často nedostatečná aj napr. na Slovensku, konkrétne hovoriac o finančnej podpore – prípady rodín, ktorých príjmy nedosahujú hranicu životného minima.

Článok 19
- OCHRANA PRED ZNEUŽÍVANÍM A ZANEDBÁVANÍM - Štát musí chrániť dieťa pred všetkými formami zlého zaobchádzania zo strany rodičov alebo iných osôb zodpovedných za výchovu detí a vytvárať vhodné sociálne programy zamerané na prevenciu zneužívania detí a astarostlivosť o obete zneužívania a násilia.
Prípady, keď niekto uväznil niekoho zo svojej rodiny za účelom pocitu nadradenosti, sexuálneho zneužívania. Niektoré obete možno necítia podporu tretích strán a z tohto dôvodu často naďalej tolerujú, keď im niekto ubližuje, pretože nevidia cestu von z tejto situácie.

Článok 20
- OCHRANA DETÍ BEZ RODINY - Štát je povinný zabezpečiť zvláštnu ochranu deťom, ktoré stratili rodinné prostredie a zabezpečiť primeranú náhradnú starostlivosť alebo ich umiestnenie do vhodného zariadenia v takýchto prípadoch.  Pri plnení tohto záväzku sa musí brať ohľad na kultúrny pôvod detí.
Detské domovy – zväčša deti z rozvrátených rodín a teda nie s práve ideálnym psychologickým profilom negatívne ovplyvňujú deti, ktoré prišli o rodičov napr. tragickou udalosťou.

Článok 21
ADOPCIA - V krajinách, kde sa adopcia uznáva alebo je dovolená, musí sa uskutočňovať iba v záujme dieťaťa a na základe súhlasu príslušných orgánov a pri zabezpečení záruk pre postavenie dieťaťa.
Záujem dieťaťa ide často stranou, to, že profil adoptívnych rodičov sa páči tete zo sociálky neznamená, že skutočne budú vhodnými rodičmi. Kultúrny pôvod adoptovaného dieťaťa môže byť takisto potláčanými vplyvom výchovy.

Článok 27
- ŽIVOTNÁ ÚROVEŇ - Každé dieťa má právo na zabezpečenie životnej úrovne, primeranej jeho telesnému, duševnému, duchovnému, morálnemu a sociálnemu rozvoju. Rodičia majú prvoradú povinnosť zabezpečiť dieťaťu primeranú životnú úroveň. Povinnosťou štátu je zabezpečiť, aby sa táto povinnosť plnila a mohla plniť. Zodpovednosť štátu môže zahrňovať materiálnu pomoc rodičom a ich deťom.
Neschopnosť niektorých štátov zabezpečiť túto minimálnu životnú úroveň, niekedy vplyvom zákonov aj v rozvinutých krajinách.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1

Maturitné témy z NOSKY



Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Ostatné » Náuka o spoločnosti

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.015