Judaizmus, kresťanstvo, islam
Porovnajte 3 veľké monoteistické náboženstvá (judaizmus, kresťanstvo, islam) a vysvetlite kde sú korene ich vzájomných
sporov.
Judaizmus: 3760p.n.l. vznik židovského
kalendára, podľa Biblie začiatok sveta (dnes: rok 5766).
Abrahám (na radu Boha, ktorý mu sľúbil, že jeho národ
bude vyvolený) opustil Mezopotámiu (Ur) a usadil sa v Kanaáne. Uzavrel zmluvu (testament) s Bohom a sľúbil mu, že mu bude slúžiť. Odtiaľ
odišli jeho potomkovia do Egypta, kde bol dostatok chleba. Tu upadli na 400 rokov do otroctva. Už v týchto časoch uznávali Židia jedného Boha
(prvý monoteizmus). Tento Boh nemal ani podobu, ani meno. Židia prišli prví s myšlienkou, že čas nie je cyklický (ako ročné obdobia), ale
má svoje smerovanie, cieľ a svet má svoj cieľ.
1300 p.n.l. vyviedol Mojžiš Hebrejov z otroctva, dal im zákon,
putoval 40 rokov Sinajskou púšťou a priviedol Židov do krajiny predkov Kanaán a obnovil zmluvu medzi Bohom a jeho ľudom
(desatoro). Desatoro bolo vyryté do kamenných tabúľ a uložené v arche zmluvy a v jeruzalemskom chráme. 4 náboženské
a 6 spoločenských povinností (etika) + zákon). Prosperovanie izraelského národa pod vedením kráľov Dávida a Šalamúna. Keď národ mravne
upadal, Boh mu posielal prorokov (Izaiáš, Ezechiel...). 587 p.n.l. boli Židia vzatí do zajatia v Babylone na 50
rokov. Bol zničený jeruzalemský chrám. V roku 70 po Kristovi zničili Rimania druhý chrám. V roku 135 potlačili povstanie Židov a rozohnali
ich do celého sveta. Tak sa začala židovská diaspóra. Od vzniku diaspóry žili židia na celom svete, buď konvertovali na iné
náboženstvo, alebo žili tajne alebo v getách, v 2. svetovej vojne zahynulo 6 miliónov židov (holokaust). Židia dnes: v USA
cca 6 miliónov, Izrael cca 4 milióny.
Kresťanstvo: Narodenie Ježiša Krista
(mesiáš) cca 4 p.n.l., začal kázať ako 30-ročný a zoskupil okolo seba učeníkov. Za najdôležitejšie pravidlo pokladal lásku
k Bohu a k ľuďom. V tom istom čase sa vyhrocoval spor medzi monoteistickým náboženstvom a oficiálnym rímskym náboženstvom. V roku 33
vydali Ježiša židovskí náboženskí vodcovia do rúk Rimanom. Po ukrižovaní Ježiš vstal z mŕtvych (zjavené náboženstvo) a učeníci
v ňom spoznali Mesiáša (spasiteľ, záchranca, nositeľ myšlienky), ktorého očakával židovský národ a uverili, že je
Boží syn. Ježiš nabádal svojich žiakov aby šírili Dobrú zvesť. Apoštoli šírili vieru v Ježiša Krista (Boží syn prišiel na svet, aby
oslobodil človeka od hriechu.). Jeruzalemské ranokresťanské spoločenstvo sa časom rozšírilo do rôznych miest východu (na východ od Ríma)
a založili strediská kresťanského života (cirkvi). V roku 313 (Milánsky edikt) sa skončilo prenasledovanie kresťanov
a stalo sa rovnoprávnym náboženstvom v Rímskej ríši a šírilo sa aj prostredníctvom tzv. cirkevných otcov (pater). Na veľkých
konciloch sa vyhlásili základné vieroučné články (dogmy).
Islam: Islam je náboženstvo
moslimov, je pôvodnou vierou Abraháma. Islam znamená podriadenie sa Božej vôli. Je to tretie veľké monoteistické náboženstvo a jeho
zakladateľom je prorok Mohamed, ktorý sa považuje za nasledovníka Abraháma, Mojžiša a Ježiša (pre moslimov bol Ježiš len prorok, Isa ibn
Marjam = syn Máriin, odmietajú jeho božskú podstatu). Islam vznikol v 7. storočí n.l. a jeho posvätným miestom je Mekka, v ktorej stojí
tzv. Boží dom Kaaba s posvätným čiernym kameňom.
Islamská schizma:
Sunniti veria, že
Mohamedovým nástupcom (kalifom) sa môže stať každý moslim. Sunnitov je asi 90 % zo všetkých moslimov a nazývajú sa pravovernými
(ortodoxnými). Svojich odporcov pokladajú za kacírov (heretikov).
Šíiti veria, že Mohamedovým nástupcom (imámovia =
vodcovia) musí byť niekto z jeho príbuzných (Mohamed – bratranec Alí – jeho syn Husajn bol zavraždený a považovaný za mučeníka).
Súfiovia (derviši): mystici islamu, ktorí sa pomocou modlitieb, tanca, duchovných cvičení snažia dostať do extázy
a splynúť s Bohom.
Islam v súčasnosti: úpadok moslimskej civilizácie v 14. storočí, dnes cca 800 mil. až 1 mld.,
problémy s prijatím západného videnia sveta, konflikt civilizácií, vnútorný rozpor v rámci islamu, džihád (svätá vojna) –
vulgarizovaný islam
Korene vzájomných sporov troch najväčších monoteistických náboženstiev:
Ježiš Kristus: Osoba Ježiša Krista je náboženstvami prijímaná rôzne – kresťania ho uznávajú ako Božieho syna
a proroka zoslaného na zem, zatiaľ čo v judaizme nie je Kristus uznávaný ani ako prorok, ani ako Boží syn (v judaizme prorok prichádza až po
návate Židov do rodnej zeme, období mieru a naplnení sveta Božskou múdrosťou – podľa nich Ježiš nenaplnil toto proroctvo a stále nebolo
naplnené). Moslimovia vnímajú Krista len ako proroka, nasledovateľa Abraháma a Mojžiša a predchodcu Mohameda, špeciálne si držia v úcte
jeho matku Máriu.
Jeruzalem: Mesto, na ktoré si ako na sväté miesto robia nároky všetky tri viery.
Židia veria, že Boh si toto miesto (konkrétne jeruzalemský Chrám) vyvolil, aby v ňom prebýval. Pre kresťanov
má zvláštnu symboliku – pripomína im Ježišovo ukrižovanie a smrť (obetu), i jeho zmŕtvychvstanie zo Svätého hrobu. Na druhej strane bolo
zničenie Jeruzalema v prvej židovskej vojne vnímané ako potrestanie Izraela za to, že odmietal Ježiša ako mesiáša. Kresťania teda nie sú s
Jeruzalemom príliš spätí, centrom viery je pre nich skôr Rím. V Koráne nie je o Jeruzaleme samotnom konkrétna zmienka, no
moslimovia si stotožňujú jeruzalemskú Chrámovú horu s miestom, odkiaľ Mohamed vystúpil do siedmeho neba a navštívil raj a
peklo, kde sa zhováral s Allahom a prorokmi. Ako pamiatka na tieto udalosti bola na Chrámovej hore postavená mešita Al-Aksá a tak sa aj
pre moslimov stal Jeruzalem pútnickým miestom.
[korene sporov sú z rôznych zdrojov, Jeruzalem je veľmi komplikovaná záležitosť,
odporúčal by som prečítať si čosi o ňom na Wikipedii]
Zones.sk – Zóny pre každého študenta