Judaizmus, kresťanstvo, islam

Porovnajte 3 veľké monoteistické náboženstvá (judaizmus, kresťanstvo, islam) a vysvetlite kde sú korene ich vzájomných sporov.
 
Judaizmus: 3760p.n.l. vznik židovského kalendára, podľa Biblie začiatok sveta (dnes: rok 5766).

Abrahám (na radu Boha, ktorý mu sľúbil, že jeho národ bude vyvolený) opustil Mezopotámiu (Ur) a usadil sa v Kanaáne. Uzavrel zmluvu (testament) s Bohom a sľúbil mu, že mu bude slúžiť. Odtiaľ odišli jeho potomkovia do Egypta, kde bol dostatok chleba. Tu upadli na 400 rokov do otroctva. Už v týchto časoch uznávali Židia jedného Boha (prvý monoteizmus). Tento Boh nemal ani podobu, ani meno. Židia prišli prví s myšlienkou, že čas nie je cyklický (ako ročné obdobia), ale má svoje smerovanie, cieľ a svet má svoj cieľ.

1300 p.n.l. vyviedol Mojžiš Hebrejov z otroctva, dal im zákon, putoval 40 rokov Sinajskou púšťou a priviedol Židov do krajiny predkov Kanaán a obnovil zmluvu medzi Bohom a jeho ľudom (desatoro). Desatoro bolo vyryté do kamenných tabúľ a uložené v arche zmluvy a v jeruzalemskom chráme.  4 náboženské a 6 spoločenských povinností (etika) + zákon). Prosperovanie izraelského národa pod vedením kráľov Dávida a Šalamúna. Keď národ mravne upadal, Boh mu posielal prorokov (Izaiáš, Ezechiel...). 587 p.n.l. boli Židia vzatí do zajatia v Babylone na 50 rokov. Bol zničený jeruzalemský chrám. V roku 70 po Kristovi zničili Rimania druhý chrám. V roku 135 potlačili povstanie Židov a rozohnali ich do celého sveta. Tak sa začala židovská diaspóra. Od vzniku diaspóry žili židia na celom svete, buď konvertovali na iné náboženstvo, alebo žili tajne alebo v getách, v 2. svetovej vojne zahynulo 6 miliónov židov (holokaust). Židia dnes: v USA cca 6 miliónov, Izrael cca 4 milióny.

Kresťanstvo: Narodenie Ježiša Krista (mesiáš) cca 4 p.n.l., začal kázať ako 30-ročný a zoskupil okolo seba učeníkov. Za najdôležitejšie pravidlo pokladal lásku k Bohu a k ľuďom. V tom istom čase sa vyhrocoval spor medzi monoteistickým náboženstvom a oficiálnym rímskym náboženstvom. V roku 33 vydali Ježiša židovskí náboženskí vodcovia do rúk Rimanom. Po ukrižovaní Ježiš vstal z mŕtvych (zjavené náboženstvo) a učeníci v ňom spoznali Mesiáša (spasiteľ, záchranca, nositeľ myšlienky), ktorého očakával židovský národ a uverili, že je Boží syn. Ježiš nabádal svojich žiakov aby šírili Dobrú zvesť. Apoštoli šírili vieru v Ježiša Krista (Boží syn prišiel na svet, aby oslobodil človeka od hriechu.). Jeruzalemské ranokresťanské spoločenstvo sa časom rozšírilo do rôznych miest východu (na východ od Ríma) a založili strediská kresťanského života (cirkvi). V roku 313 (Milánsky edikt) sa skončilo prenasledovanie kresťanov a stalo sa rovnoprávnym náboženstvom v Rímskej ríši a šírilo sa aj prostredníctvom tzv. cirkevných otcov (pater). Na veľkých konciloch sa vyhlásili základné vieroučné články (dogmy).

Islam: Islam je náboženstvo moslimov, je pôvodnou vierou Abraháma. Islam znamená podriadenie sa Božej vôli. Je to tretie veľké monoteistické náboženstvo a jeho zakladateľom je prorok Mohamed, ktorý sa považuje za nasledovníka Abraháma, Mojžiša a Ježiša (pre moslimov bol Ježiš len prorok, Isa ibn Marjam = syn Máriin,  odmietajú jeho božskú podstatu). Islam vznikol v 7. storočí n.l. a jeho posvätným miestom je Mekka, v ktorej stojí tzv. Boží dom Kaaba s posvätným čiernym kameňom.
Islamská schizma:   
Sunniti veria, že Mohamedovým nástupcom (kalifom) sa môže stať každý moslim. Sunnitov je asi 90 % zo všetkých moslimov a nazývajú sa pravovernými (ortodoxnými). Svojich odporcov pokladajú za kacírov (heretikov).
Šíiti veria, že Mohamedovým nástupcom (imámovia = vodcovia) musí byť niekto z jeho príbuzných (Mohamed – bratranec Alí – jeho syn Husajn bol zavraždený a považovaný za mučeníka). Súfiovia (derviši): mystici islamu, ktorí sa pomocou modlitieb, tanca, duchovných cvičení snažia dostať do extázy a splynúť s Bohom.
Islam v súčasnosti: úpadok moslimskej civilizácie v 14. storočí, dnes cca 800 mil. až 1 mld., problémy s prijatím západného videnia sveta, konflikt civilizácií, vnútorný rozpor v rámci islamu, džihád (svätá vojna) – vulgarizovaný islam

Korene vzájomných sporov troch najväčších monoteistických náboženstiev:

Ježiš Kristus: Osoba Ježiša Krista je náboženstvami prijímaná rôzne – kresťania ho uznávajú ako Božieho syna a proroka zoslaného na zem, zatiaľ čo v judaizme nie je Kristus uznávaný ani ako prorok, ani ako Boží syn (v judaizme prorok prichádza až po návate Židov do rodnej zeme, období mieru a naplnení sveta Božskou múdrosťou – podľa nich Ježiš nenaplnil toto proroctvo a stále nebolo naplnené). Moslimovia vnímajú Krista len ako proroka, nasledovateľa Abraháma a Mojžiša a predchodcu Mohameda, špeciálne si držia v úcte jeho matku Máriu.

Jeruzalem: Mesto, na ktoré si ako na sväté miesto robia nároky všetky tri viery. Židia veria, že Boh si toto miesto (konkrétne jeruzalemský Chrám) vyvolil, aby v ňom prebýval. Pre kresťanov má zvláštnu symboliku – pripomína im Ježišovo ukrižovanie a smrť (obetu), i jeho zmŕtvychvstanie zo Svätého hrobu. Na druhej strane bolo zničenie Jeruzalema v prvej židovskej vojne vnímané ako potrestanie Izraela za to, že odmietal Ježiša ako mesiáša. Kresťania teda nie sú s Jeruzalemom príliš spätí, centrom viery je pre nich skôr Rím. V Koráne nie je o Jeruzaleme samotnom konkrétna zmienka, no moslimovia si stotožňujú jeruzalemskú Chrámovú horu s miestom, odkiaľ Mohamed vystúpil do siedmeho neba a navštívil raj a peklo, kde sa zhováral s Allahom a prorokmi. Ako pamiatka na tieto udalosti bola na Chrámovej hore postavená mešita Al-Aksá a tak sa aj pre moslimov stal Jeruzalem pútnickým miestom.

[korene sporov sú z rôznych zdrojov, Jeruzalem je veľmi komplikovaná záležitosť, odporúčal by som prečítať si čosi o ňom na Wikipedii]