Čo je sociológia?

Čo je sociológia?
 
Sociológia – je veda zaoberajúca sa spoločnosťou. Zároveň je to veda:
· sociálnom správaní,
· o vzájomnom pôsobení ľudí,
· o sociálnych skupinách,
· o sociálnych vzťahoch,
· o sociálnej štruktúre a pod.
 
Sociológovia rozlišujú dve základné úrovne skúmania:
1.  makrosociologická úroveň – skúma celú spoločnosť; sústreďuje sa na skúmanie nadindividuálnych javov života spoločnosti – veľké sociálne skupiny, sociálne rozvrstvenie, sociálna štruktúra.

2.  mikrosociologická úroveň – skúma len niektoré prvky; sústreďuje sa na skúmanie každodenného správania, činností a sociálnych interakcií - vzájomného pôsobenia jednotlivcov v malých skupinách.
 
Sociológia je teoreticko – empirická veda, to znamená, že snahou sociológov je dosiahnuť, aby teoretické poznatky boli v súlade s empirickými zisteniami.
 
Metódy sociologického výskumu
1.Kvantitatívny výskum  2. Kvalitatívny výskum
  -  obmedzený obsah informácií - veľa informácií o malom počte
o mnohých jedincoch jedincov
- jednoduchá generalizácia na - problematická a niekedy aj
  populáciu nemožná generalizácia na
- makrosociologická perspektíva populáciu
  - mikrosociologická perspektíva
 
Sociologický výskum: špecifický výskumný postup zameraný na skúmanie sociálnych javov, ktorý využíva empirické údaje. Jednotlivé kroky výskumu:

- vymedzenie výskumného problému
- štúdium literatúry
- formulácia výskumných hypotéz
- voľba metodiky výskumu
- analýza zozbieraných údajov
- formulácia záverov

Kultúra
 
Kultúra – všetky činnosti, ktoré vytvárajú ľudia. Pojem kultúra sa v sociológii používa na súhrne označenie všetkého, čím sa človek odlišuje od zvierat.
Sociokultúrny systém – označuje špecifickú kultúru relatívne autonómnej, historicky utvorenej, vnútorne integrovanej sociálnej skupiny ľudí (napr. slovenská kultúra, japonská kultúra).
Kultúra sa tradične delí na: 1. materiálnu – výdobytky ľudskej civilizácie, napr. architektúra
  2.  duchovnú -  nemateriálnu
Hlavné prvky nemateriálnej kultúry:
→Hodnoty –
Normy –
→Symboly –
→Systém názorov a poznatkov –
→Sociálne inštitúcie –
 
Jednota a rozmanitosť kultúr
Pri hodnotení kultúr sa uplatňujú dve stanoviská:

- Etnocentrizmus –  hodnotenie inej kultúry z pozície vlastnej. Môže byť:
  a) umiernený
  b) agresívny

- Kultúrny relativizmus – všetky kultúry sú jedinečné a neopakovateľné.
 
Jeden sociokultúrny systém v sebe zahŕňa:
1.Dominantná kultúra – hlavná kultúra. Jej súčasťou sú:
2.Subkultúra – kultúra, ktorá je súčasťou hlavnej kultúry (napr. subkultúry čínskych, židovských a iných komunít žijúcich mimo vlasti).
3.Kontrakultúra – opačná ku dominantnej kultúre spoločnosti. Rozporná s dominantnou kultúrou (vyznáva opačné hodnoty). Spravidla vzniká na okraji spoločnosti (kriminálne živly, bezdomovci) alebo v dôsledku protestu proti dominantnej kultúre ( napr. Hippies ).
4.Umelecká kultúra (elita spoločnosti, umelci) a ľudová kultúra (tvorí ju ľud, zvyky, tradície a piesne). Poznáme aj masovú kultúru, ktorá je výtvorom 20. storočia a vznikla rozvojom masovej priemyselnej výroby, tlače, filmu, rozhlasu a televízie.
 
Kultúrna zmena
Rozlišujeme viaceré druhy kultúrnych zmien:

- endogénne zmeny –
- exogénne zmeny –

Socializácia
 - proces sociálneho učenia, v ktorom si jednotlivec osvojuje kultúru vlastnej spoločnosti a formuje sa ako sociálna bytosť.
Plní 2. hlavné funkcie:

- jednotlivcom umožňuje stať sa plnohodnotnými členmi spoločnosti,
- spoločnosti zabezpečuje prežitie tým, že ďalšej generácii odovzdáva kultúru a poznatky, ktoré nadobudol.
 
Socializácia a sociálna rola
Sociálny status – sociálna pozícia, ktorá je spojená s istými právami a povinnosťami. Podľa spôsobu nadobúdania rozlišujeme:

- vrodený (pripisovaný) status – jednotlivec ho nemôže ovplyvniť (rasa, pohlavie, vek),
- získaný status – jednotlivec nadobúda vlastným pričinením (vzdelanie, povolanie),
- vnútený status – jednotlivcovi ho vnúti spoločnosť alebo sociálna skupina (nezamestnanosť).

Sociálna rola – je vzor správania určený spoločenskými alebo skupinovými očakávaniami, spojenými so sociálnym statusom. Je to štandardné správanie, aké od nositeľa určitého statusu očakávajú ostatní členovia statusu.
Fázy socializácie:

- primárna fáza socializácie:
- sekundárna fáza socializácie:
 
Sociálne skupiny
Sociálna skupina – je určitý počet osôb spojených vzájomným pôsobením, ktoré sa uskutočňuje podľa istých vzorov a pravidiel, pričom tieto osoby pociťujú svoju prináležitosť ku skupine a aj ostatní ich pokladajú za jej členov.
Agregát – určitý náhodný zhluk ľudí, nemá však znaky sociálnej skupiny (napr. súbor mužov z populácie SR vo veku nad 40 rokov s vysokoškolským vzdelaním).
Druhy sociálnych skupín:
- základné druhy sociálnych skupín sociológovia rozlišujú podľa troch kritérií:

- typ väzby medzi členmi skupiny:
- primárna - rodina – osobné, emocionálne vzťahy, face to face a sekundárna - vzdialenejšie vzťahy – neosobné,
- neformálna- prevažujú osobné vzťahy a formálna  - prevažujú neosobné vzťahy, príkladom pretvárania spočiatku formálnej skupiny na neformálnu je napr. školská trieda,
- malá - osobné vzťahy a veľká  neosobné vzťahy.

- typ solidarity členov:
- vnútorné, vlastné - in-group – vlastná skupina je tá, do ktorej človek patrí, pokladá sa za jej člena a označuje ju slovom „my“,
- vonkajšie, cudzie-  out-group – cudzia skupina je tá, ktorú človek pokladá za cudziu, do ktorej nepatrí, prípadne sa od nej dištancuje a označuje ju ako „oni“, napr. takéto rozlišovanie vidíme v skupinách fanúšikov športových klubov.

- podľa spôsobu spätosti jednotlivca a skupiny:
- členské – jednotlivec do nej patrí,
- referenčné – jednotlivec sympatizuje s určitou skupinou, ale nie je jej členom.

Štruktúra skupiny vyplýva z:
 
Funkcie sociálnej skupiny:
- inštrumentálne  - nástrojové –
- afektívne  - citové –
 
Železný zákon oligarchie - sformuloval nemecký sociológ Robert Michels:
- vo veľkej skupine nie je možné, aby všetci každodenne rozhodovali o spoločných záležitostiach, väčšina jej členov sa stáva pasívnou a moc prechádza do rúk niekoľkých členov, prípadne jedného člena – vodcu skupiny.
Vodca môže byť: inštrumentálny – plní v skupine rolu organizátora pri zabezpečovaní jej úloh a dosahovaní cieľov v skupine
  expresívny – utvára a zabezpečuje pohodu a dobré vzťahy medzi členmi sociálnej skupiny.

Sociálna kontrola
 
Sociálna kontrola – všetky spoločenské mechanizmy, ktorých úlohou je zabezpečiť poriadok a stabilitu spoločnosti.
V rámci sociálnej kontroly rozlišujeme tieto typy:

- sebakontrola – jednotlivec dokáže sám kontrolovať svoje správanie.
- neformálna sociálna kontrola – neexistuje oficiálny tlak na členov sociálnych skupín. Základnými spôsobmi sú sociálne odmeny - ocenenia, pochvaly, tresty - zahanbenie, pokarhanie, výsmech presviedčanie. Najbežnejším prejavom neformálnej sociálnej kontroly je tlak alebo pôsobenie verejnej mienky – napr. v dedinskej komunite – „čo povedia ľudia“.
- formálna sociálna kontrola – oficiálny tlak na jednotlivca konformne sa správať. Vyskytuje sa vo veľkých, najmä formálnych sociálnych skupinách - organizáciách a spoločnostiach, napr. cestou do práce nás polícia pokutuje za prekročenie povolenej rýchlosti, v práci nás nadriadený pokarhá za neskorý príchod a po návrate domov zistíme, že nám telekomunikácie vypli telefón, pretože sme nezaplatili telefónny účet.

Sociálne organizácie

 
Organizácie – sú to veľké, sekundárne, formálne sociálne skupiny vytvorené na to, aby dosiahli konkrétne spoločenské ciele alebo úlohy v spoločnosti.
Podľa oblasti života spoločnosti rozlišujeme tieto organizácie:

- politické (politické strany),
- ekonomické (akciové spoločnosti, banky),
- vzdelávacie (školy),
- zdravotnícke (nemocnice),
- náboženské (cirkvi) a iné.

Podľa nadobúdania členstva a kontroly:

- dobrovoľné  - cirkvi, ženské alebo mládežnícke organizácie, záujmové organizácie.

Spôsob nadobudnutia členstva:
Spôsob kontroly:

- donucovacie – väznice, ústavy pre duševne chorých, armáda.

Spôsob nadobudnutia členstva:
Spôsob kontroly:

- utilitárne (prospešné, užitočné) – ľudia sa stávajú členmi preto, lebo im to prináša nejaký, najčastejšie materiálny úžitok, ako je napríklad plat, odmena, možnosť podnikať (napr. byť zamestnancom podniku, členom obchodnej a priemyselnej komory a pod.).

Spôsob nadobudnutia členstva:
Spôsob kontroly:
Každá organizácia je usporiadaná byrokraticky: Byrokracia – taká štruktúra organizácie, ktorá má tieto znaky:
deľba práce členov organizácie
hierarchické usporiadanie pozícií na základe kompetencií a zodpovednosti,
→ všetky kompetencie sú vymedzené predpismi a pravidlami,
→ kvalifikácia
→ neosobnosť
→ kariéra
→formalizovaná komunikácia

Rodina
Rodina – je sociálna skupina zložená z dvoch alebo viacerých osôb žijúcich spolu v jednej domácnosti, ktoré sú spojené manželskými, pokrvnými alebo adoptívnymi zväzkami.
Základné pohľady na rodinu:

- funkcionalistický – rodina plní v spoločnosti istú funkciu, poslanie
- konfliktualistický – hovorí o konfliktoch v rodine. Niektorí členovia rodiny sú znevýhodnení voči iným členom rodiny.

Funkcie rodiny:

Typy rodiny a manželstva
Rozlišujeme 3. kritéria rozlíšenia hlavných typov:

- podľa usporiadania rodiny: 
a) nukleárna (základná) rodina
b) rozšírená rodina
 
- podľa autority v rodine:  

a) matriarchálna rodina
b) patriarchálna rodina
c) egalitárna rodina

- podľa odvodzovania pôvodu potomstva:

a)  patrilineárny pôvod – pri určovaní pôvodu detí vychádzame iba z rodiny otca,
b) matrilineárny pôvod – pri určovaní pôvodu detí vychádzame z rodiny matky
c)  bilaterálny pôvod – vychádzame z otcovej i matkinej rodiny.
Manželstvo – sociálne uznávaný a zväčša i formálne uzatvorený zväzok dvoch alebo viacerých osôb, ktorý utvára predpoklady vzniku nukleárnej alebo rozšírenej rodiny.

Kritéria (typy manželstiev):

- podľa usporiadania manželských vzťahov:

a)  monogamia
b)  polygamia – polyandriu
 -  polygýnia
  c) skupinové manželstvo
 
2. podľa okruhu výberu vhodného manželského partnera:
a) exogamické – partner pochádza z inej sociálnej skupiny,
b) endogamické – partner pochádza z tej istej sociálne skupiny či kategórie (kmeňa, kasty
  alebo komunity).
Hlavné štádia životného cyklu rodiny:
1. výber manželského partnera   
1.  uzavretie manželstva a vznik rodiny
3. obdobie trvania manželstva a rodiny
4. zánik manželstva a rodiny
Sociálne nerovnosti
 
Sociálne nerovnosti – stav, v ktorom členovia spoločnosti nemajú rovnaký prístup k sociálnym zdrojom.
Sociálne zdroje: 1. bohatstvo, 2. moc, 3. prestíž.
Sociálna stratifikácia – rozvrstvenie (usporiadanie) spoločnosti.
Stratifikačné systémy delíme na druhy:

- relatívne uzavreté – minimálna, prípadne žiadna sociálna mobilita,
- relatívne otvorené – umožňujú značnú sociálnu mobilitu.

Sociálna mobilita – pohyb jednotlivcov i sociálnych skupín z jednej sociálnej pozície do druhej:
 
- horizontálna mobilita –
- vertikálna mobilita –
- intergeneračnú – medzigeneračná- mobilita –
- intrageneračná – vnútrogeneračná-  mobilita –

- štrukturálna mobilita –
- Uzavreté stratifikačné systémy: otrokársky systém, kastovnícky systém a stavovský systém.

- žiadna alebo minimálna mobilita
Relatívne otvorený stratifikačný systém: triedny systém.
- vysoká mobilita
 
Sociálna zmena
 
Príklad: zmena od monarchie Rakúsko-Uhorsko cez Československo až po Slovenskú republiku alebo zmena z komunistického zriadenia na demokratické.
Sociálna zmena – podstatné zmeny sociálneho usporiadania spoločnosti. Za sociálne zmeny sa pokladajú zmeny v oblasti kultúry spoločnosti, zmeny sociálnej štruktúry, sociálneho správania ľudí, zmeny vzťahov medzi jednotlivcami, sociálnymi skupinami a pod.
Zdroje sociálnej zmeny – faktory (determinanty), ktoré spôsobujú a ovplyvňujú sociálne zmeny. Hlavné zdroje:

- prírodné prostredie,
- vývoj populácie,
- vedecko-technický pokrok a technologický rozvoj,
- kultúra (ideológie),
- kolektívne správanie,
- sociálne hnutie,
- súťaženie (konkurencia) a konflikt.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta
https://www.zones.sk/studentske-prace/nauka-o-spolocnosti/9144-co-je-sociologia/