Čo je sociológia?
Čo je sociológia?
Sociológia – je veda zaoberajúca sa spoločnosťou. Zároveň je to
veda:
· sociálnom správaní,
· o vzájomnom pôsobení ľudí,
· o sociálnych skupinách,
· o sociálnych
vzťahoch,
· o sociálnej štruktúre a pod.
Sociológovia rozlišujú dve základné úrovne skúmania:
1. makrosociologická úroveň – skúma celú spoločnosť; sústreďuje sa na skúmanie nadindividuálnych
javov života spoločnosti – veľké sociálne skupiny, sociálne rozvrstvenie, sociálna štruktúra.
2. mikrosociologická
úroveň – skúma len niektoré prvky; sústreďuje sa na skúmanie každodenného správania, činností a sociálnych interakcií -
vzájomného pôsobenia jednotlivcov v malých skupinách.
Sociológia je teoreticko – empirická veda, to
znamená, že snahou sociológov je dosiahnuť, aby teoretické poznatky boli v súlade s empirickými zisteniami.
Metódy
sociologického výskumu
1.Kvantitatívny výskum 2. Kvalitatívny výskum
-
obmedzený obsah informácií - veľa informácií o malom počte
o mnohých jedincoch jedincov
- jednoduchá generalizácia na -
problematická a niekedy aj
populáciu nemožná generalizácia na
- makrosociologická perspektíva populáciu
-
mikrosociologická perspektíva
Sociologický výskum: špecifický výskumný postup zameraný na skúmanie
sociálnych javov, ktorý využíva empirické údaje. Jednotlivé kroky výskumu:
- vymedzenie výskumného problému
- štúdium literatúry
- formulácia výskumných hypotéz
- voľba metodiky výskumu
- analýza
zozbieraných údajov
- formulácia záverov
Kultúra
Kultúra –
všetky činnosti, ktoré vytvárajú ľudia. Pojem kultúra sa v sociológii používa na súhrne označenie všetkého,
čím sa človek odlišuje od zvierat.
Sociokultúrny systém – označuje špecifickú kultúru relatívne autonómnej,
historicky utvorenej, vnútorne integrovanej sociálnej skupiny ľudí (napr. slovenská kultúra, japonská kultúra).
Kultúra sa tradične
delí na: 1. materiálnu – výdobytky ľudskej civilizácie, napr. architektúra
2. duchovnú
- nemateriálnu
Hlavné prvky nemateriálnej kultúry:
→Hodnoty –
→Normy –
→Symboly –
→Systém názorov a poznatkov –
→Sociálne inštitúcie –
Jednota a rozmanitosť kultúr
Pri hodnotení kultúr sa uplatňujú dve stanoviská:
-
Etnocentrizmus – hodnotenie inej kultúry z pozície vlastnej. Môže byť:
a) umiernený
b) agresívny
- Kultúrny relativizmus – všetky kultúry sú jedinečné
a neopakovateľné.
Jeden sociokultúrny systém v sebe zahŕňa:
1.Dominantná kultúra – hlavná kultúra.
Jej súčasťou sú:
2.Subkultúra – kultúra, ktorá je súčasťou hlavnej kultúry (napr. subkultúry čínskych,
židovských a iných komunít žijúcich mimo vlasti).
3.Kontrakultúra – opačná ku dominantnej kultúre spoločnosti.
Rozporná s dominantnou kultúrou (vyznáva opačné hodnoty). Spravidla vzniká na okraji spoločnosti (kriminálne živly, bezdomovci) alebo
v dôsledku protestu proti dominantnej kultúre ( napr. Hippies ).
4.Umelecká kultúra (elita spoločnosti, umelci)
a ľudová kultúra (tvorí ju ľud, zvyky, tradície a piesne). Poznáme aj masovú kultúru, ktorá je výtvorom
20. storočia a vznikla rozvojom masovej priemyselnej výroby, tlače, filmu, rozhlasu a televízie.
Kultúrna zmena
Rozlišujeme viaceré druhy kultúrnych zmien:
- endogénne zmeny –
- exogénne zmeny –
Socializácia
- proces sociálneho
učenia, v ktorom si jednotlivec osvojuje kultúru vlastnej spoločnosti a formuje sa ako sociálna bytosť.
Plní 2. hlavné funkcie:
- jednotlivcom umožňuje stať sa plnohodnotnými členmi spoločnosti,
- spoločnosti zabezpečuje prežitie
tým, že ďalšej generácii odovzdáva kultúru a poznatky, ktoré nadobudol.
Socializácia a sociálna
rola
Sociálny status – sociálna pozícia, ktorá je spojená s istými právami a povinnosťami. Podľa
spôsobu nadobúdania rozlišujeme:
- vrodený (pripisovaný) status – jednotlivec ho nemôže ovplyvniť
(rasa, pohlavie, vek),
- získaný status – jednotlivec nadobúda vlastným pričinením (vzdelanie, povolanie),
- vnútený status – jednotlivcovi ho vnúti spoločnosť alebo sociálna skupina (nezamestnanosť).
Sociálna rola – je vzor správania určený spoločenskými alebo skupinovými očakávaniami, spojenými so sociálnym statusom.
Je to štandardné správanie, aké od nositeľa určitého statusu očakávajú ostatní členovia statusu.
Fázy
socializácie:
- primárna fáza socializácie:
- sekundárna fáza socializácie:
Sociálne skupiny
Sociálna skupina – je určitý počet osôb spojených vzájomným
pôsobením, ktoré sa uskutočňuje podľa istých vzorov a pravidiel, pričom tieto osoby pociťujú svoju prináležitosť ku skupine a aj
ostatní ich pokladajú za jej členov.
Agregát – určitý náhodný zhluk ľudí, nemá však znaky sociálnej skupiny
(napr. súbor mužov z populácie SR vo veku nad 40 rokov s vysokoškolským vzdelaním).
Druhy sociálnych skupín:
-
základné druhy sociálnych skupín sociológovia rozlišujú podľa troch kritérií:
- typ väzby medzi
členmi skupiny:
- primárna - rodina – osobné, emocionálne vzťahy, face to face a sekundárna -
vzdialenejšie vzťahy – neosobné,
- neformálna- prevažujú osobné vzťahy a formálna - prevažujú
neosobné vzťahy, príkladom pretvárania spočiatku formálnej skupiny na neformálnu je napr. školská trieda,
-
malá - osobné vzťahy a veľká neosobné vzťahy.
- typ solidarity členov:
- vnútorné, vlastné - in-group – vlastná skupina je tá, do ktorej človek patrí, pokladá sa za jej člena a označuje ju
slovom „my“,
- vonkajšie, cudzie- out-group – cudzia skupina je tá, ktorú človek pokladá za cudziu, do
ktorej nepatrí, prípadne sa od nej dištancuje a označuje ju ako „oni“, napr. takéto rozlišovanie vidíme v skupinách
fanúšikov športových klubov.
- podľa spôsobu spätosti jednotlivca a skupiny:
-
členské – jednotlivec do nej patrí,
- referenčné – jednotlivec sympatizuje s určitou skupinou, ale
nie je jej členom.
Štruktúra skupiny vyplýva z:
Funkcie sociálnej skupiny:
-
inštrumentálne - nástrojové –
- afektívne - citové –
Železný zákon oligarchie - sformuloval nemecký sociológ Robert Michels:
- vo veľkej skupine nie je
možné, aby všetci každodenne rozhodovali o spoločných záležitostiach, väčšina jej členov sa stáva pasívnou a moc prechádza do rúk
niekoľkých členov, prípadne jedného člena – vodcu skupiny.
Vodca môže byť: inštrumentálny
– plní v skupine rolu organizátora pri zabezpečovaní jej úloh a dosahovaní cieľov v skupine
expresívny
– utvára a zabezpečuje pohodu a dobré vzťahy medzi členmi sociálnej skupiny.
Sociálna kontrola
Sociálna kontrola – všetky spoločenské mechanizmy, ktorých úlohou je zabezpečiť poriadok a stabilitu
spoločnosti.
V rámci sociálnej kontroly rozlišujeme tieto typy:
- sebakontrola –
jednotlivec dokáže sám kontrolovať svoje správanie.
- neformálna sociálna kontrola – neexistuje
oficiálny tlak na členov sociálnych skupín. Základnými spôsobmi sú sociálne odmeny - ocenenia, pochvaly, tresty - zahanbenie,
pokarhanie, výsmech a presviedčanie. Najbežnejším prejavom neformálnej sociálnej kontroly je tlak alebo
pôsobenie verejnej mienky – napr. v dedinskej komunite – „čo povedia ľudia“.
- formálna
sociálna kontrola – oficiálny tlak na jednotlivca konformne sa správať. Vyskytuje sa vo veľkých, najmä formálnych
sociálnych skupinách - organizáciách a spoločnostiach, napr. cestou do práce nás polícia pokutuje za prekročenie povolenej
rýchlosti, v práci nás nadriadený pokarhá za neskorý príchod a po návrate domov zistíme, že nám telekomunikácie vypli
telefón, pretože sme nezaplatili telefónny účet.
Sociálne organizácie
Organizácie
– sú to veľké, sekundárne, formálne sociálne skupiny vytvorené na to, aby dosiahli konkrétne spoločenské ciele alebo úlohy
v spoločnosti.
Podľa oblasti života spoločnosti rozlišujeme tieto organizácie:
- politické
(politické strany),
- ekonomické (akciové spoločnosti, banky),
- vzdelávacie (školy),
- zdravotnícke
(nemocnice),
- náboženské (cirkvi) a iné.
Podľa nadobúdania členstva a kontroly:
- dobrovoľné - cirkvi, ženské alebo mládežnícke organizácie, záujmové organizácie.
Spôsob nadobudnutia
členstva:
Spôsob kontroly:
- donucovacie – väznice, ústavy pre duševne chorých, armáda.
Spôsob
nadobudnutia členstva:
Spôsob kontroly:
- utilitárne (prospešné, užitočné) – ľudia sa stávajú členmi preto,
lebo im to prináša nejaký, najčastejšie materiálny úžitok, ako je napríklad plat, odmena, možnosť podnikať (napr. byť
zamestnancom podniku, členom obchodnej a priemyselnej komory a pod.).
Spôsob nadobudnutia členstva:
Spôsob kontroly:
Každá organizácia je usporiadaná byrokraticky: Byrokracia – taká štruktúra organizácie, ktorá má tieto znaky:
→ deľba práce členov organizácie
→ hierarchické usporiadanie pozícií na základe kompetencií
a zodpovednosti,
→ všetky kompetencie sú vymedzené predpismi a pravidlami,
→ kvalifikácia
→
neosobnosť
→ kariéra
→formalizovaná komunikácia
Rodina
Rodina – je sociálna skupina zložená z dvoch alebo viacerých osôb žijúcich spolu v jednej domácnosti, ktoré sú spojené
manželskými, pokrvnými alebo adoptívnymi zväzkami.
Základné pohľady na rodinu:
-
funkcionalistický – rodina plní v spoločnosti istú funkciu, poslanie
- konfliktualistický – hovorí
o konfliktoch v rodine. Niektorí členovia rodiny sú znevýhodnení voči iným členom rodiny.
Funkcie
rodiny:
Typy rodiny a manželstva
Rozlišujeme 3. kritéria rozlíšenia hlavných
typov:
- podľa usporiadania rodiny:
a) nukleárna (základná) rodina
b)
rozšírená rodina
- podľa autority v rodine:
a) matriarchálna rodina
b) patriarchálna rodina
c) egalitárna rodina
- podľa odvodzovania pôvodu potomstva:
a) patrilineárny pôvod – pri určovaní pôvodu detí vychádzame iba z rodiny otca,
b)
matrilineárny pôvod – pri určovaní pôvodu detí vychádzame z rodiny matky
c) bilaterálny
pôvod – vychádzame z otcovej i matkinej rodiny.
Manželstvo – sociálne uznávaný a zväčša i formálne
uzatvorený zväzok dvoch alebo viacerých osôb, ktorý utvára predpoklady vzniku nukleárnej alebo rozšírenej rodiny.
Kritéria (typy manželstiev):
- podľa usporiadania manželských vzťahov:
a) monogamia
b) polygamia – polyandriu
- polygýnia
c) skupinové manželstvo
2. podľa okruhu výberu vhodného manželského partnera:
a) exogamické – partner pochádza z inej sociálnej
skupiny,
b) endogamické – partner pochádza z tej istej sociálne skupiny či kategórie (kmeňa, kasty
alebo komunity).
Hlavné štádia životného cyklu rodiny:
1. výber manželského partnera
1. uzavretie
manželstva a vznik rodiny
3. obdobie trvania manželstva a rodiny
4. zánik manželstva a rodiny
Sociálne
nerovnosti
Sociálne nerovnosti – stav, v ktorom členovia spoločnosti nemajú rovnaký prístup
k sociálnym zdrojom.
Sociálne zdroje: 1. bohatstvo, 2. moc, 3. prestíž.
Sociálna stratifikácia –
rozvrstvenie (usporiadanie) spoločnosti.
Stratifikačné systémy delíme na druhy:
- relatívne
uzavreté – minimálna, prípadne žiadna sociálna mobilita,
- relatívne otvorené – umožňujú značnú
sociálnu mobilitu.
Sociálna mobilita – pohyb jednotlivcov i sociálnych skupín z jednej sociálnej
pozície do druhej:
- horizontálna mobilita –
- vertikálna mobilita
–
- intergeneračnú – medzigeneračná- mobilita –
- intrageneračná –
vnútrogeneračná- mobilita –
- štrukturálna mobilita –
- Uzavreté
stratifikačné systémy: otrokársky systém, kastovnícky systém a stavovský systém.
- žiadna alebo minimálna
mobilita
Relatívne otvorený stratifikačný systém: triedny systém.
- vysoká mobilita
Sociálna zmena
Príklad: zmena od monarchie Rakúsko-Uhorsko cez Československo až po Slovenskú
republiku alebo zmena z komunistického zriadenia na demokratické.
Sociálna zmena – podstatné zmeny sociálneho
usporiadania spoločnosti. Za sociálne zmeny sa pokladajú zmeny v oblasti kultúry spoločnosti, zmeny sociálnej
štruktúry, sociálneho správania ľudí, zmeny vzťahov medzi jednotlivcami, sociálnymi skupinami a pod.
Zdroje sociálnej zmeny – faktory (determinanty), ktoré spôsobujú a ovplyvňujú sociálne zmeny. Hlavné zdroje:
- prírodné prostredie,
- vývoj populácie,
- vedecko-technický pokrok a technologický
rozvoj,
- kultúra (ideológie),
- kolektívne správanie,
- sociálne hnutie,
- súťaženie (konkurencia)
a konflikt.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta