Čo je sociológia?

Čo je sociológia?

Sociológia – je veda zaoberajúca sa spoločnosťou. Zároveň je to veda:

· sociálnom správaní,

· o vzájomnom pôsobení ľudí,

· o sociálnych skupinách,

· o sociálnych vzťahoch,

· o sociálnej štruktúre a pod.

Sociológovia rozlišujú dve základné úrovne skúmania:

1. makrosociologická úroveň – skúma celú spoločnosť; sústreďuje sa na skúmanie nadindividuálnych javov života spoločnosti – veľké sociálne skupiny, sociálne rozvrstvenie, sociálna štruktúra.

2. mikrosociologická úroveň – skúma len niektoré prvky; sústreďuje sa na skúmanie každodenného správania, činností a sociálnych interakcií – vzájomného pôsobenia jednotlivcov v malých skupinách.

Sociológia je teoreticko – empirická veda, to znamená, že snahou sociológov je dosiahnuť, aby teoretické poznatky boli v súlade s empirickými zisteniami.

Metódy sociologického výskumu

1.Kvantitatívny výskum 2. Kvalitatívny výskum
– obmedzený obsah informácií – veľa informácií o malom počte
o mnohých jedincoch jedincov

– jednoduchá generalizácia na – problematická a niekedy aj
populáciu nemožná generalizácia na

– makrosociologická perspektíva populáciu

– mikrosociologická perspektíva

Sociologický výskum: špecifický výskumný postup zameraný na skúmanie sociálnych javov, ktorý využíva empirické údaje. Jednotlivé kroky výskumu:

– vymedzenie výskumného problému

– štúdium literatúry

– formulácia výskumných hypotéz

– voľba metodiky výskumu

– analýza zozbieraných údajov

– formulácia záverov

Kultúra

Kultúra – všetky činnosti, ktoré vytvárajú ľudia. Pojem kultúra sa v sociológii používa na súhrne označenie všetkého, čím sa človek odlišuje od zvierat.
Sociokultúrny systém – označuje špecifickú kultúru relatívne autonómnej, historicky utvorenej, vnútorne integrovanej sociálnej skupiny ľudí (napr. slovenská kultúra, japonská kultúra).
Kultúra sa tradične delí na: 1. materiálnu – výdobytky ľudskej civilizácie, napr. architektúra
2. duchovnú – nemateriálnu
Hlavné prvky nemateriálnej kultúry:
→Hodnoty –
→Normy –
→Symboly –
→Systém názorov a poznatkov –
→Sociálne inštitúcie –

Jednota a rozmanitosť kultúr
Pri hodnotení kultúr sa uplatňujú dve stanoviská:

– Etnocentrizmus – hodnotenie inej kultúry z pozície vlastnej. Môže byť:
a) umiernený
b) agresívny

– Kultúrny relativizmus – všetky kultúry sú jedinečné a neopakovateľné.

Jeden sociokultúrny systém v sebe zahŕňa:

1.Dominantná kultúra – hlavná kultúra. Jej súčasťou sú:

2.Subkultúra – kultúra, ktorá je súčasťou hlavnej kultúry (napr. subkultúry čínskych, židovských a iných komunít žijúcich mimo vlasti).

3.Kontrakultúra – opačná ku dominantnej kultúre spoločnosti. Rozporná s dominantnou kultúrou (vyznáva opačné hodnoty). Spravidla vzniká na okraji spoločnosti (kriminálne živly, bezdomovci) alebo v dôsledku protestu proti dominantnej kultúre ( napr. Hippies ).

4.Umelecká kultúra (elita spoločnosti, umelci) a ľudová kultúra (tvorí ju ľud, zvyky, tradície a piesne). Poznáme aj masovú kultúru, ktorá je výtvorom 20. storočia a vznikla rozvojom masovej priemyselnej výroby, tlače, filmu, rozhlasu a televízie.

Kultúrna zmena
Rozlišujeme viaceré druhy kultúrnych zmien:

– endogénne zmeny –

– exogénne zmeny –

Socializácia

– proces sociálneho učenia, v ktorom si jednotlivec osvojuje kultúru vlastnej spoločnosti a formuje sa ako sociálna bytosť.
Plní 2. hlavné funkcie:

– jednotlivcom umožňuje stať sa plnohodnotnými členmi spoločnosti,

– spoločnosti zabezpečuje prežitie tým, že ďalšej generácii odovzdáva kultúru a poznatky, ktoré nadobudol.

Socializácia a sociálna rola
Sociálny status – sociálna pozícia, ktorá je spojená s istými právami a povinnosťami. Podľa spôsobu nadobúdania rozlišujeme:

– vrodený (pripisovaný) status – jednotlivec ho nemôže ovplyvniť (rasa, pohlavie, vek),

– získaný status – jednotlivec nadobúda vlastným pričinením (vzdelanie, povolanie),

– vnútený status – jednotlivcovi ho vnúti spoločnosť alebo sociálna skupina (nezamestnanosť).

Sociálna rola – je vzor správania určený spoločenskými alebo skupinovými očakávaniami, spojenými so sociálnym statusom. Je to štandardné správanie, aké od nositeľa určitého statusu očakávajú ostatní členovia statusu.
Fázy socializácie:

– primárna fáza socializácie:

– sekundárna fáza socializácie:

Sociálne skupiny
Sociálna skupina – je určitý počet osôb spojených vzájomným pôsobením, ktoré sa uskutočňuje podľa istých vzorov a pravidiel, pričom tieto osoby pociťujú svoju prináležitosť ku skupine a aj ostatní ich pokladajú za jej členov.
Agregát – určitý náhodný zhluk ľudí, nemá však znaky sociálnej skupiny (napr. súbor mužov z populácie SR vo veku nad 40 rokov s vysokoškolským vzdelaním).
Druhy sociálnych skupín:

– základné druhy sociálnych skupín sociológovia rozlišujú podľa troch kritérií:

– typ väzby medzi členmi skupiny:

– primárna – rodina – osobné, emocionálne vzťahy, face to face a sekundárna – vzdialenejšie vzťahy – neosobné,

– neformálna- prevažujú osobné vzťahy a formálna – prevažujú neosobné vzťahy, príkladom pretvárania spočiatku formálnej skupiny na neformálnu je napr. školská trieda,

– malá - osobné vzťahy a veľká neosobné vzťahy.

– typ solidarity členov:

– vnútorné, vlastné – in-group – vlastná skupina je tá, do ktorej človek patrí, pokladá sa za jej člena a označuje ju slovom „my“,

– vonkajšie, cudzie- out-group – cudzia skupina je tá, ktorú človek pokladá za cudziu, do ktorej nepatrí, prípadne sa od nej dištancuje a označuje ju ako „oni“, napr. takéto rozlišovanie vidíme v skupinách fanúšikov športových klubov.

– podľa spôsobu spätosti jednotlivca a skupiny:

– členské – jednotlivec do nej patrí,

– referenčné – jednotlivec sympatizuje s určitou skupinou, ale nie je jej členom.

Štruktúra skupiny vyplýva z:

Funkcie sociálnej skupiny:

– inštrumentálne – nástrojové –

– afektívne – citové –

Železný zákon oligarchie – sformuloval nemecký sociológ Robert Michels:

– vo veľkej skupine nie je možné, aby všetci každodenne rozhodovali o spoločných záležitostiach, väčšina jej členov sa stáva pasívnou a moc prechádza do rúk niekoľkých členov, prípadne jedného člena – vodcu skupiny.
Vodca môže byť: inštrumentálny – plní v skupine rolu organizátora pri zabezpečovaní jej úloh a dosahovaní cieľov v skupine
expresívny – utvára a zabezpečuje pohodu a dobré vzťahy medzi členmi sociálnej skupiny.

Sociálna kontrola

Sociálna kontrola – všetky spoločenské mechanizmy, ktorých úlohou je zabezpečiť poriadok a stabilitu spoločnosti.
V rámci sociálnej kontroly rozlišujeme tieto typy:

– sebakontrola – jednotlivec dokáže sám kontrolovať svoje správanie.

– neformálna sociálna kontrola – neexistuje oficiálny tlak na členov sociálnych skupín. Základnými spôsobmi sú sociálne odmeny – ocenenia, pochvaly, tresty – zahanbenie, pokarhanie, výsmech a presviedčanie. Najbežnejším prejavom neformálnej sociálnej kontroly je tlak alebo pôsobenie verejnej mienky – napr. v dedinskej komunite – „čo povedia ľudia“.

– formálna sociálna kontrola – oficiálny tlak na jednotlivca konformne sa správať. Vyskytuje sa vo veľkých, najmä formálnych sociálnych skupinách – organizáciách a spoločnostiach, napr. cestou do práce nás polícia pokutuje za prekročenie povolenej rýchlosti, v práci nás nadriadený pokarhá za neskorý príchod a po návrate domov zistíme, že nám telekomunikácie vypli telefón, pretože sme nezaplatili telefónny účet.

Sociálne organizácie

Organizácie – sú to veľké, sekundárne, formálne sociálne skupiny vytvorené na to, aby dosiahli konkrétne spoločenské ciele alebo úlohy v spoločnosti.
Podľa oblasti života spoločnosti rozlišujeme tieto organizácie:

– politické (politické strany),

– ekonomické (akciové spoločnosti, banky),

– vzdelávacie (školy),

– zdravotnícke (nemocnice),

– náboženské (cirkvi) a iné.

Podľa nadobúdania členstva a kontroly:

– dobrovoľné – cirkvi, ženské alebo mládežnícke organizácie, záujmové organizácie.

Spôsob nadobudnutia členstva:
Spôsob kontroly:

– donucovacie – väznice, ústavy pre duševne chorých, armáda.

Spôsob nadobudnutia členstva:
Spôsob kontroly:

– utilitárne (prospešné, užitočné) – ľudia sa stávajú členmi preto, lebo im to prináša nejaký, najčastejšie materiálny úžitok, ako je napríklad plat, odmena, možnosť podnikať (napr. byť zamestnancom podniku, členom obchodnej a priemyselnej komory a pod.).

Spôsob nadobudnutia členstva:
Spôsob kontroly:
Každá organizácia je usporiadaná byrokraticky: Byrokracia – taká štruktúra organizácie, ktorá má tieto znaky:
→ deľba práce členov organizácie
→ hierarchické usporiadanie pozícií na základe kompetencií a zodpovednosti,
→ všetky kompetencie sú vymedzené predpismi a pravidlami,
→ kvalifikácia
→ neosobnosť
→ kariéra
→formalizovaná komunikácia

Rodina
Rodina – je sociálna skupina zložená z dvoch alebo viacerých osôb žijúcich spolu v jednej domácnosti, ktoré sú spojené manželskými, pokrvnými alebo adoptívnymi zväzkami.
Základné pohľady na rodinu:

– funkcionalistický – rodina plní v spoločnosti istú funkciu, poslanie

– konfliktualistický – hovorí o konfliktoch v rodine. Niektorí členovia rodiny sú znevýhodnení voči iným členom rodiny.

Funkcie rodiny:

Typy rodiny a manželstva
Rozlišujeme 3. kritéria rozlíšenia hlavných typov:

– podľa usporiadania rodiny:
a) nukleárna (základná) rodina

b) rozšírená rodina

– podľa autority v rodine:

a) matriarchálna rodina

b) patriarchálna rodina

c) egalitárna rodina

– podľa odvodzovania pôvodu potomstva:

a) patrilineárny pôvod – pri určovaní pôvodu detí vychádzame iba z rodiny otca,
b) matrilineárny pôvod – pri určovaní pôvodu detí vychádzame z rodiny matky
c) bilaterálny pôvod – vychádzame z otcovej i matkinej rodiny.
Manželstvo – sociálne uznávaný a zväčša i formálne uzatvorený zväzok dvoch alebo viacerých osôb, ktorý utvára predpoklady vzniku nukleárnej alebo rozšírenej rodiny.

Kritéria (typy manželstiev):

– podľa usporiadania manželských vzťahov:

a) monogamia

b) polygamia – polyandriu

– polygýnia

c) skupinové manželstvo

2. podľa okruhu výberu vhodného manželského partnera:

a) exogamické – partner pochádza z inej sociálnej skupiny,

b) endogamické – partner pochádza z tej istej sociálne skupiny či kategórie (kmeňa, kasty
alebo komunity).
Hlavné štádia životného cyklu rodiny:

1. výber manželského partnera

1. uzavretie manželstva a vznik rodiny

3. obdobie trvania manželstva a rodiny

4. zánik manželstva a rodiny

Sociálne nerovnosti

Sociálne nerovnosti – stav, v ktorom členovia spoločnosti nemajú rovnaký prístup k sociálnym zdrojom.
Sociálne zdroje: 1. bohatstvo, 2. moc, 3. prestíž.
Sociálna stratifikácia – rozvrstvenie (usporiadanie) spoločnosti.
Stratifikačné systémy delíme na druhy:

– relatívne uzavreté – minimálna, prípadne žiadna sociálna mobilita,

– relatívne otvorené – umožňujú značnú sociálnu mobilitu.

Sociálna mobilita – pohyb jednotlivcov i sociálnych skupín z jednej sociálnej pozície do druhej:

– horizontálna mobilita –

– vertikálna mobilita –

– intergeneračnú – medzigeneračná- mobilita –

– intrageneračná – vnútrogeneračná- mobilita –

– štrukturálna mobilita –

– Uzavreté stratifikačné systémy: otrokársky systém, kastovnícky systém a stavovský systém.

– žiadna alebo minimálna mobilita
Relatívne otvorený stratifikačný systém: triedny systém.

– vysoká mobilita

Sociálna zmena

Príklad: zmena od monarchie Rakúsko-Uhorsko cez Československo až po Slovenskú republiku alebo zmena z komunistického zriadenia na demokratické.

Sociálna zmena – podstatné zmeny sociálneho usporiadania spoločnosti. Za

sociálne zmeny sa pokladajú zmeny v oblasti kultúry spoločnosti, zmeny sociálnej štruktúry, sociálneho správania ľudí, zmeny vzťahov medzi jednotlivcami, sociálnymi skupinami a pod.

Zdroje sociálnej zmeny – faktory (determinanty), ktoré spôsobujú a ovplyvňujú sociálne zmeny. Hlavné zdroje:

– prírodné prostredie,

– vývoj populácie,

– vedecko-technický pokrok a technologický rozvoj,

– kultúra (ideológie),

– kolektívne správanie,

– sociálne hnutie,

– súťaženie (konkurencia) a konflikt.