Nepravidelné slovesá a ich časovanie

Nepravidelné slovesá a ich časovanie

– okrem pravidelných a pomocných slovies existuje v nemeckom jazyku aj skupina tzv. nepravidelných (silných) slovies, ktorých je približne dvesto – ktoré to sú, je potrebné naučiť sa jednoducho naspamäť

– časujú sa ako pravidelné slovesá podľa „machen“ a „heißen“, podľa „arbeiten“ iba v množnom čísle (v jednotnom čísle nepriberajú „e“ medzi kmeň slovesa a osobnú koncovku) a podľa „wechseln“ nikdy
(pozri tému Časovanie pravidelných a pomocných slovies)

– oproti pravidelným slovesám však pri nich dochádza k jednej zásadnej zmene a síce, v 2. a 3. os. j. č. sa ich kmeňová samohláska „a“ zmení na „ä“ alebo „e“ sa zmení na „i“ alebo „ie“

Nepravidelné slovesá v nemčine tabuľka na vytlačenie

– podľa toho sa všetky nepravidelné slovesá rozdeľujú na tri skupiny:

1. podľa slovesa jazdiť, ísť (dopravným prostriedkom) = fahren
FAHREN → fahr/en → fahr (2. a 3. os. j. č. a → ä) + osobné koncovky

1. ich fahre

2. du fährst

3. er, sie, es fährt

1. wir fahren

2. ihr fahrt

3. sie, Sie fahren

2. podľa slovesa hovoriť, rozprávať = sprechen
SPRECHEN → sprech/en → sprech (2. a 3. os. j. č. e → i) + osobné koncovky

1. ich spreche

2. du sprichst

3. er, sie, es spricht

1. wir sprechen

2. ihr sprecht

3. sie, Sie sprechen

3. podľa slovesa čítať = lesen
LESEN → les/en → les (2. a 3. os. j. č. e → ie) + osobné koncovky

1. ich lese

2. du liest

3. er, sie, es liest

1. wir lesen

2. ihr lest

3. sie, Sie lesen

– okrem toho existujú nepravidelné slovesa, pri časovaní ktorých dôjde ešte k ďalšej zmene, ktorá však nie je žiadnym pravidlom a deje sa to len výnimočne – sú to napríklad slovesá:
vziať = nehmen (2. a 3. os. j. č. e → i + „h“ vypadne a „m“ sa zdvojí)
ich nehme; du nimmst; er, sie, es nimmt; wir nehmen; ihr nehmt; sie, Sie nehmen
vkročiť = betreten (2. a 3. os. j. č. e → i + „t“ sa zdvojí)
ich betrete; du betrittst; er, sie, es betritt; wir betreten; ihr betretet; sie, Sie betreten

– jediné nepravidelné sloveso, ktoré nemá v kmeni samohlásku „a“ ani „e“, ale „o“ je sloveso
sotiť, udrieť = stoßen, pri ktorom sa v 2. a 3. os. j. č. zmení táto kmeňová samohláska „o“ na „ö“
ich stoße; du stößt; er, sie, es stößt; wir stoßen; ihr stoßt; sie, Sie stoßen