Október – charakteristika mesiaca

Október – charakteristika mesiaca

Voľakedy sme ho prežívali ako revolučný mesiac. Volal sa tiež aj mesiac československo-sovietskeho priateľstva. Na školách sa konali výstavky kníh a iných predmetov zo ZSSR, besedovalo sa s milicionármi pri samovaroch. Samozrejme, posedenia pri samovare sa mohli povinne zúčastniť len vybraní pionieri.

Ak je október zelený, bude január studený.

Zárí – víno varí, ríjen – víno pijem.

11. Valentínka – mnoho vínka.

20. Keď na Vendelína nekrákore vrana, budú veľké strapce hrozna.

21. Uršuľa (alebo týždeň, v ktorom pripadá) započínala priadky.

25. Veľká októbrová socialistická revolúcia v r. 1917 – začala sa výstrelom z lode Aurora, boľševici pod vedením V. I. Lenina dobyli zimný palác Smoľnyj a zosadili cára Nikolaja Romanova II.

26. Demeter; Už je po Mitre, už valachom svitne.

28. V r. 1918 vznikla 1. ČSR. Hoci Slováci tento sviatok nijako neoslavujú, je to jeden z ich najvýznamnejších dní v krokoch ku samostanosti.

30. Na Šimona Judy mrznú v poli všetky hrudy.

Príroda v októbri Začiatkom októbra neodvratne končí jelenia ruja, ktorá začala už v polovici septembra.

Na zimný spánok sa začínajú pripravovať obyvatelia našich lesov: medvede, jazvece a iné drobné živočíchy. Slovensko sa môže pochváliť jedným z najvyšších počtov medveďov v Európe. Je všeobecne známe, že posledné zvyšky anglických medveďov sa nosia na hlavách kráľovskej stráže ako čiapky, rovnako v Nemecku a Rakúsku bol medveď vyhubený.

Voľne sa pôvodné medvede v obmedzenom počte vyskytujú v Česku, Maďarsku, Poľsku, rovnako si medveďa dokázali zachrániť Francúzi a Taliani. Najpočetnejšie stavy sú však zaznamenané v Rusku (vzhľadom na rozlohu krajiny je to celkom pochopiteľné), bývalých krajinách ZSSR a Juhoslávie, v Rumunsku a Bulharsku.

Medzi ďalšie naše významné šelmy patria rys ostrovid, vlk, mačka divá. Najmä v našich krajoch je typické zveličovanie a vymýšľanie hrôzostrašných historiek o vlkoch, ktorým sa však Rusi a Američania smejú, keďže oni majú vlkov podstatne viac a podobné skutočnosti (ako sa u nás zvykli hovoriť) nikdy nezaznamenali.

Hoci hlavná sezóna kvitnúcich rastlín skončila už skôr, október je mesiac najdlhšieho kvetu v našej prírode. Jesenné lúky sa fialovejú množstvom jesienok. Napriek tomu, že na povrchu vidíme kvietok cca do 15 cm, on pokračuje pod zemou až ku svojej hľuze a jeho celková dĺžka bežne dosahuje 50 cm.

Jesienka (Colchicum autumnale) kvitne v jeseni a plodí na jar, patrí k našim najjedovatejším rastlinám – obsahuje alkaloid kolchicín a obsah jednej hľuzy spôsobí človeku smrteľnú otravu do 24 hodín. Dobytok ju nespása, no v sene je preň nerozoznateľná a po požití dobytok hynie. Neodporúča sa ani trhanie kvetov, keďže aj tie obsahujú jed, ktorý v prípade neumytia rúk môže spôsobiť zdravotné komplikácie.

Aj obyčajní sviatoční hubári dobre pozanjú podpňovku (niekde ju nazývajú václavka, inde michalka, v skutočnosti sa však odborne volá Armillaria mellea). Trsy jej plodníc rastú na pňoch alebo kmeňoch drevín. Veľmi chutné sú naložené v octe, alebo do praženice.

Ďalšie typické neskoré jedlé huby sú čírovky (Tricholoma) sivá a zelenkastá a jedna z mála jedlých muchotrávok – muchotrávka červenkastá (Amanita pseudorubescens, niekde ju nazývajú aj mäsák) – vynikajúca huba s typickými poznávacími znakmi. Rybnikári podľa presne určeného časového plánu uskutočňujú výlov rybníkov.