MDD – športovo pohybové hry

MDD – ŠPORTOVO-POHYBOVÉ HRY

AFRICKÁ HRA - TITORO

Názov hry sa dá preložiť ako „na náčelníka“. Náčelník Titoro zoberie loptičku (loptu) a vyhodí ju do výšky, kto ju chytí, hodí loptu do spoluhráča. Ak netrafí, zoberie loptu iný hráč a pokúsi sa trafiť niekoho, dovtedy sa to opakuje, kým niektorý hod nie je úspešný. Zasiahnutý hráč sa stane „koňom“. Náčelník vysadne na „koňa“, loptu prehodí cez hlavu ostatným spoluhráčom, tí si loptu prihrávajú, keď lopta spadne na zem, hra sa začína od začiatku. Zatiaľ, kým si loptu hráči prihrávajú „náčelník“ sa vozí na „koni“.

ANGLICKÁ HRA

Táto hra je veľmi rozšírená medzi anglickými žiakmi, hrajú ju „ od pondelka do soboty “. Dostala aj taký názov ( názvy dní môžu byť aj v angličtine, nemčine ... ) 7 hráčov si rozdelí názvy dní v týždni. Vylosovaný alebo určený hráč vyhodí loptu a zvolá názov jedného z nich, napríklad: „streda“ – ten musí loptu chytiť skôr, ako spadne na zem. Keď sa mu to podarí, vyhodí loptu sám a zavolá meno iného hráča. Keď sa mu nepodarí loptu chytiť, musí ju zodvihnúť a trafiť ňou niektorého hráča. Tí ale medzitým uniknú na všetky strany s pokrikom: „Keď utekám, nemám bod“ Keď niekoho trafí loptou, má zlý bod ten, koho trafil, ale keď netrafí má zlý bod on. Po troch zlých bodoch vypadá z hry, zostávajúci víťazí.

ARABSKÁ HRA – Strážca pokladu

Všetci hráči sa postavia vedľa seba a na vzdialenosť 25 cm si urobia pätou jamku. Jeden hráč je zvolený za strážcu pokladu (jamky). Ostatní hráči odídu za čiaru asi 4 kroky vzdialenej a odtiaľ kotúľajú tenisovú loptičku (alebo malú gumenú loptičku) do jamky. Strážca stráži komu prvému padla loptička do jamky, rýchlo ju vyberie a triafa do utekajúcich hráčov. Kľudne stojí iba ten, ktorý prvý dokotúľal loptičku do jamky. Strážca sa nesmie od pokladov (jamiek) vzdialiť a preto od jeho rýchlosti záleží streľba na utekajúcich. Keď trafí niektorého z hráčov, položí mu kamienok do jamky. Na konci hry (stanoví sa doba alebo počet kamienkov) kto má najviac kamienkov – prehral. Arabskí chlapci končia hru tak, že porazení sa otočí chrbtom ku hráčom asi na vzdialenosť 10 metrov a ostatní smú hodiť loptu do jeho chrbta. Ale pozor! Arabskí chlapci, od ktorých sme sa hru naučili si nikdy neublížili. Naozaj, porazeného iba symbolicky vytrestali.

AUTIČKÁ

Vyznačíme obdĺžnikové hracie pole. Žiakov rozdelíme do štyroch skupín, každá má inú farbu. Na lepšie rozlíšenie môžeme deťom rozdať farebné krúžky. Vychovávateľ stojí v strede, v ruke drží krúžky všetkých štyroch farieb. Vyberie dva farebné krúžky a zodvihne ich nad hlavou. Žiaci, ktorí majú autíčka príslušnej farby si v zástupoch vymenia miesta, pričom sa nesmú zraziť.

BEH OKOLO ŠTYROCH MÉT

Hrajú štyri družstvá, ktorých členovia sú očíslovaní. Na méty nastúpi jeden člen. Na povel vybehnú títo štyria rovnakým smerom a každý sa snaží dohoniť toho, kto je pred ním. Kto to dokáže najskôr, získava pre svoje družstvo bod. Všetci musia dupnúť – prebehnúť cez métu. 

BEH STONOŽIEK (1)

Niekoľko zástupov sa drží buď dlhého švihadla alebo tvorí viazaný zástup (každý člen drží pravou rukou ľavú ruku predchádzajúceho). Asi 5 – 10 metrov pred každým družstvom – stonožkou je méta. Stonožky medzi sebou súťažia pri prebiehaní méty. Víťazí družstvo – stonožka, ktorého posledný člen najskôr prekročí métu. Predpokladom pre priznanie víťazstva je, že sa družstvo pri prebehúvaní neroztrhne, a že sa ihneď vyriadi a stojí v základnom postavení.

BEH STONOŽIEK (2)

Dve družstvá nastúpia do viazaných zástupov. Na povel spoločne bežia okolo méty vzdialenej asi 10 metrov. Nesmú sa pretrhnúť. Vyhráva stonožka, ktorá bez trestného bodu sa vráti prvá na určené miesto (odkiaľ vyšla).

BELGICKÁ HRA

Vyznačíme ihrisko 5 x 10 metrov. Tri metre od každého rohu v uhlopriečnom smere vyznačíme kruh o priemere ½ metra. Prvá štvorica I. družstvo sa postaví do radu v strede ihriska. II. družstvo (4 hráči) sa rozmiestnia okolo ihriska a jeden z nich sa postaví na značku „x“ s tenisovou loptičkou. Odtiaľ loptu nadhodí spodným oblúkom tak, aby I. hráč mohol dlaňou loptičku odraziť. Keď loptičku nadhodí nepresne a hráč č.1 nemôže loptu odraziť, dostane loptu späť a nadhodí mu loptu znova. Po hodení lopty beží hráč č.1 z I. družstva do krúžku a snaží sa zasiahnuť bežiaceho hráča z I. družstva skôr ako sa dostane do krúžku. Ak sa im podarí vyraziť hráča č.1 je vybitý a družstvá si vymieňajú úlohy. To isté sa stane, keď niektorý hráč chytí letiacu loptu, čiže skôr, ako dopadne lopta na zem. Keď hráč úspešne dobehne do kruhu č.1, zostane tam stáť. Loptu dostane opäť hráč na značke „x“ a nadhodí loptičku hráčovi č. 2. Po úspešnom hodení lopty beží hráč č.1 z I. družstva do krúžku č.2 a hráč č.2 beží do krúžku č.1 – dvaja hráči nesmú byť v jednom krúžku. Keď hráči úspešne obsadia všetky 4 krúžky, získavajú bod. Nastúpia znova do stredu ihriska a pokračujú v hre. Ak je zasiahnutý čo len jeden hráč pri výmene miesta v krúžkoch, družstvá si vymenia úlohy.

BEZVÁHOVÝ STAV

Skákať rýchle na jednej nohe. Na povel „Teraz!“ – okamžite urobiť správnu lastovičku s vysoko vyhnutou nohou. Tento kozmonautický tréning nie je ľahký. Kto to urobí môže byť kozmonautom.

BOJ HADOV

Utvoria sa dve družstvá. Prví sa snažia chytiť posledného z druhého družstva. Hra postupuje ako predošlá.

BOJ O OSTROV

Hrajú dve družstvá. Prvé družstvo – námorníci stoja v kruhu a bránia svoj ostrov. Druhá skupina - piráti stoja okolo kruhu a snažia sa niektorého námorníka vytiahnuť z kruhu a opačne.

BOJ O OSTROVY

Na ihrisku je vyznačené niekoľko ostrovov (kruhy s priemerom 2 metre). Hráči sú rozdelení do dvoch družstiev s rovnakým počtom. Príslušníci jednej strany A - sú obrancovia, B - sú útočníci. Na začiatku hry sa útočníci zhromaždia za čiarou, obrancovia sa rozdelia po 3-5 do jednotlivých ostrovov. Na počiatočný povel vyrazí B -strana do útoku, rozdelí sa a útočí na jednotlivé ostrovy, snažia sa z nich vytlačiť, vytiahnuť obrancov a sami ich obsadiť. Vypudený obranca bojuje ďalej o svoj ostrov. Po uplynutí stanovenej doby víťazí strana, ktorá obsadila viac ostrovov, t.j. má v nich viac ako polovičku posádky (2 z 3, 3 z 5 ).

CIGÁNSKY TANEC

Dvaja chlapci sa postavia jeden druhému tvárou, nato zdvihnú obidve pravé nohy a popod ne si podajú pravé ruky. Konečne si podajú i ľavé ruky a tak na ľavých nohách vyskakujú. 

CUKOR, KÁVA, ČAJ

Žiaci stoja v rade. Od nich na 20 krokov stojí jeden žiak, ktorý je otočený chrbtom k ostatným a hovorí rýchlo a nahlas – „Cukor, káva, čaj – bum .“ Žiaci sa zatiaľ približujú k tomu, čo stojí vpredu. Keď sa žiak vpredu otočí k ostatným tí už musia stáť. Koho vidí sa pohybovať, označí ho menom a nakáže mu vrátiť sa o určitý počet krokov dozadu. Vyhráva ten, kto sa prvý dotkne vyvolávajúceho a ten potom zasa hovorí: „Cukor, káva, čaj – bum.“

ČERTOVSKÁ NAHÁŇAČKA

Určený hráč prevezme úlohu „čerta“. Za trenírky (tepláky) vsunie opasok (švihadlo, šál), ktorý splýva až na zem. Potom začne naháňať ostatných hráčov. Koho sa dotkne, ten „skamenie“, musí stáť. Ale keď niektorí z hráčov stúpi čertovi na chvost a ten spadne na zem „skamenie“, ostatní hráči sú oslobodení a pre čerta sa hra skončila porážkou. Keď sa čertovi podarí pochytať všetkých hráčov bez toho, aby mu niekto stúpil na chvost, tak vyhráva.

ČÍSLA

Žiaci stoja oproti sebe v dvoch radoch asi vo vzdialenosti 8 – 10 metrov. Pedagóg dá každému žiakovi číslo. Zakričí dve čísla, jedno z jedného radu, druhé z druhého radu a žiaci si behom vymieňajú svoje miesta.

ČLNKOVÁ ŠTAFETA

Hrajú dve družstvá. Prvý z každého družstva beží s loptou (kolíkom, kúželkou a podobne) k prvému na protiľahlej strane. Odovzdá mu predmet a postaví sa na koniec tohto zástupu. Hráč, ktorý prevzal predmet beží s ním a dá ho druhému na protiľahlej strane. To sa opakuje, kým sa všetci žiaci nevystriedajú.

ČLOVEK, KÔŇ, RAK

Dve družstvá sa rozpočítajú na 1., 2., 3., (prvý, druhý, tretí). Pred nimi je méta. Prvý človek obehne métu, druhý kôň po štyroch obehne métu a tretí rak po štyroch dozadu obehne métu. Víťazí družstvo, ktoré sa najskôr vystrieda a pekne postaví.

DVAJA MRAZÍCI

Hrajú družstvá s rovnakým počtom žiakov. Žiaci sú v družstvách stojacích v rovnakých vzdialenostiach od seba (1 meter medzi žiakmi). Sú teda roztiahnutí na dlhšiu vzdialenosť. Zvolia si najšikovnejšieho žiaka – jeden mráz, druhé družstvo – druhý mráz. Poslední žiaci urobia malú snehovú guľu. Tú zakotúľajú ku kamarátovi pred ním, ten ju zagúľa ďalej, až vznikne väčšia snehová guľa, ktorá sa dostane ku veliteľom – mrázom. Žiaci z jednotlivých družstiev urobia kruh okolo gule a chránia ju. Mrázi sa snažia pokaziť snehovú guľu súperovmu družstvu. Vyhráva ten mráz a to družstvo, ktorému sa podarí zničiť snehovú guľu.

DVA MRAZY

Dve deti personifikujú dvoch bratov Mrázov. Každý má označený svoj dom čiarou alebo lanom. Mrazy sa postavia pred deti a hovoria: „Ja som Mráz s červeným nosom“ – druhý povie: „Ja som Mráz s modrým nosom“ – obidvaja zvolajú: „Kto z vás sa nás nebojí?“ Deti odpovedajú: „Ma sa mrazu nebojíme!“ Mrazy: „Tak nám to ukážte.“ Deti na túto výzvu prebehnú na druhú stranu ihriska. Mrazy ich chytajú. Koho sa mráz dotkol, je chytený, na mieste zmeravie a na povel musí odísť do domu, ktorý patrí tomu Mrazu, ktorý ho chytil. Hra sa opakuje v rovnakom obsadení. Potom sa spočítajú chytené deti, a ktorý Mráz ich má viac je víťazom. Po niekoľkých opakovaniach sa Mrazy vystriedajú.

FRANCÚZSKO-TALIANSKA HRA

Každý hráč má 3 kovové alebo drevené gule veľkosti ako tenisová loptička. Okrem toho na hernom poli je ešte jedna malá loptička ako pingpongová. V Taliansku sa tomu hovorí ballino, vo Francúzsku cochôn (prasiatko). Jeden hráč vezme túto malú loptičku a hodí ju na ihrisko, niekedy bližšie, inokedy ďalej. Potom sa začína hra ostatných hráčov – každý hádže svoje loptičky (gule) a snaží sa, aby sa zastavili čo najbližšie pri malej loptičke. Kto má svoju loptičku najbližšie nemusí už hádzať. Jeho súperi majú opravné hody. Druhou alebo treťou loptičkou môžu ho nielen predstihnúť ale dobrou muškou odsunú jeho loptičku do nepriaznivej polohy. Potom môže hádzať aj ten hráč, ktorý takto stratil vedúcu pozíciu. Hra končí, keď všetci hráči hodia svoje 3 loptičky. Vyhráva ten, kto má pri malej loptičke najbližšie jednu svoju. Namiesto malej pingpongovej loptičky môžeme použiť zvláštny hladký kameň alebo šišku.

GRUZÍNSKA HRA

Na okraj ihriska položte plochý kameň – métu. I. družstvo sa postaví za métu a postupne jeden hráč za druhým vystupuje na kameň, nadhodí si ľavou rukou loptu a pravou dlaňou odbíja loptu pred sebou do ihriska, kde je rozostavené II. družstvo. Tí sa snažia vystrelenú loptu chytiť za letu skôr ako dopadne na zem. Ak sa im to podarí I. družstvo nezískalo bod. Podajú loptu ďalšiemu hráčovi, ktorý sa postaví na métu – kameň. Keď spadne vystrelená lopta na zem, hráči II. družstva musia z toho istého miesta, kde lopta spadla, zasiahnuť loptou toho súpera, ktorý loptu vyhodil. Ten stojí na méte, môže sa uhnúť, ale nesmie z kameňa zísť, musí mať obidve nohy na méte. Keď ho loptou trafia, nezískava bod pre svoje družstvo, ale ak ho netrafia, získava 1 bod. Nastupuje na métu ďalší hráč, kým sa všetci nevystriedajú. Družstvá si vymenia miesta a pokračujú v hre. Víťazí družstvo, ktoré získa viac bodov. Miesto kameňa môže učiteľ určiť akékoľvek označenie méty.

HÁDZANÁ DO TERČA

Vytvoríme dve družstvá. Každý hráč má loptu. Do stredu ihriska sa položí plná lopta. Na povel sa snažia loptu zasiahnuť aby sa pohla a chcú ju dostať do poľa suseda.

HĽADANÁ

V lese skryjeme nenápadný predmet. Žiakom oznámime, že v kruhu 50 metrov od veľkej borovice je ukrytý predmet (pomenovať aký). Kto ho prvý prinesie je víťazom. Víťaz predmet opäť schová.

HĽADANIE VLAJKY

Deti sú rozdelené do 2 – 3 skupín. Povie sa im, že budú súťažiť kto prví zistí akú vlajku hľadajú. Učiteľka má pripravené lístky, na ktorých sú písmená vlajky (S, L, O, V, E, N, S, K, A). Tieto lístky zavesí na stromy, položí pod skaly... Žiaci hľadajú lístky a skladajú názov vlajky.

HONBA NA ZAJACE

Poľovník si stane do stredu ihriska a trikrát vyhodí loptu dohora. Zajace, čiže ostatní hráči sa rozbehnú preč, ďalej od poľovníka. Keď poľovník chytí loptu po tretí raz, nepohne sa z miesta a usiluje sa trafiť zajaca. Ak netrafí raz, nepohne sa z miesta a usiluje sa trafiť zajaca. Ak netrafí musí bežať za loptou, zodvihnúť ju a hodiť znova do niektorého z hráčov. Hráč, ktorého trafil bude jeho pomocníkom. Podáva mu loptu.

HONBA ZA ZNAČKAMI ÁUT

Hra je miniatúrnym pretekom. Učiteľ vytýči trať v lesíku alebo v aleji, kde sú stromy v rade za sebou. Trať je dlhá 50 – 100 metrov a je rovná. Na niektorých stromoch je zo zadnej strany zavesený lístok (s popisom auta, značkou auta, značkou mesta, napríklad MT, KE, ZV, BB, BA a iné). Úlohou žiakov, ktorí bežia po určitých intervaloch je prečítať si lístky, zapísať si svoju odpoveď a hľadať ďalší lístok. Lístky vždy dáva na to isté miesto. Na konci dráhy sa vyhodnotia jednotlivci.

HRA NA ZAJACOV

Dve družstvá stoja oproti sebe na protiľahlých stranách ihriska. Na povel vykročí určené družstvo a v pozore pochoduje oproti druhému družstvu tak dlho, dokiaľ vedúci nezapískne. Na toto znamenie pochodujúce družstvo sa ihneď obráti a snaží sa čo najrýchlejšie utiecť na svoje pôvodné miesto. Písknutie je tiež signálom pre druhé družstvo, ktoré hneď vyrazí a prenasleduje protivníkov až k ich čiare a dotykom ich zajíma. Zajatci sa spočítajú, vrátia sa na svoje miesto a hra sa opakuje s vymenenými úlohami. Ktoré družstvo má viacej zajatcov, víťazí. Môže sa hrať i s väčším počtom útokov, ale rovnakým pre družstvá, pričom vedúci postupne necháva pochodujúce družstvo viac sa približovať k druhému a tým zvyšuje zaujímavosť hry.

HRA NA ZRKADLO

Žiaci sú rozdelení do dvojíc, ktoré majú jednu loptu a stoja oproti sebe v určitej vzdialenosti. Driblujúc žiak strieda pravú a ľavú ruku podľa upažovania spolužiaka.

HRY S LOPTAMI

Najbežnejšie hry s loptami sú rôzne druhy prihrávok v kruhu, v zástupe, podávanie lopty nad hlavou v stoji rozkročnom, štafetové hry s loptami – nesú loptu v jednej ruke, nesú dve lopty v rukách, kotúľa sa plná lopta, kope sa lopta pred sebou, posúva sa malá lopta tyčou (palicou), prenášanie lopty medzi kolenami a podobne.

HRA S PLNÝMI LOPTAMI (č.1)

Postavte uprostred telocvične do jednej priamky 2 lavičky. Asi na vzdialenosť 3 metre postavme ďalšie dve lavičky rovnobežne s nimi. Hráči stoja za lavičkami tvárou k sebe. Snažia sa hodiť malú plnú loptu do súperovho poľa na zem, keď spadne na „územie nikoho“ – strácajú bod. Skupiny hráčov môžu používať rôzne triky – vyčkajú, aby súper hodil plnú loptu a oni potom hádžu späť obidve odrazu na rovnaké miesto. Hráme na čas alebo stanovíme počet bodov. S vyspelými hráčmi môžeme použiť aj po 2 lopty (to znamená hrá sa so štyri loptami)

HRA S PLNÝMI LOPTAMI (č.2)

Deti sedia alebo stoja v kruhu. Plnú loptu si podávajú alebo kotúľajú. Jeden hráč, ktorý sa smie pohybovať na vonkajšom obvode kruhu sa snaží dotknúť hráča s loptou. Keď sa mu to podarí, vymenia si miesto.

HÚSKY HÚSKY

Jedna gazdinka, dvaja vlci. Gazdinka vyvoláva - húsky odpovedajú:

- Húsky, húsky, poďte domov: Neideme

- Prečo? Pre vĺčka

- Kde je? Za kríčkom

- Čo tam robí? Umýva sa

- Čím sa utiera? Zlatým ručníčkom

- Kto ho pral? Pračka

- Kto ho vyšíval? Vyšívačka

- Húsky, húsky poďte domov,

dám vám chleba (cukríky, keksy...) Nechceme

- Dám vám zrna Ideme

Húsky bežia ku gazdinej a vlci ich chytajú. Vyradené deti sa postavia ku gazdinej. Poslední dvaja sú vlci pre budúcu hru. Gazdinku si vyvolia deti.

IHLA, NIŤ A UZLÍK

Deti sa postavia do kruhu a chytia sa za ruky. Vyberú sa tri deti: prvé je ihla, druhé niť a tretie uzlík. Tieto deti sa postavia stranou.

Ihla vbehne do kruhu a von kadiaľ chce. Niť a uzlík musia behať za ňou, iba tým smerom, ktorým prebehla ona, keď sa nitka alebo uzlík zmýlia a bežia iným smerom ako ihla, hra sa zastavuje, vyberú sa ďalšie tri deti a hra sa opakuje. Keď trojica dlho neurobí chybu pochváli sa a vyberie sa ďalšia trojica. Trojice sa môžu tiež meniť, keď nitka chytí ihlu alebo uzlík nitku.

INDIÁNSKA SKÚŠKA OBRATNOSTI

Žiak sa postaví na jednu nohu, vyhodí do vzduchu loptičku a potom ju ostatní vykopávajú znovu a znovu dohora. Počítame koľkokrát ju úspešne vykopnú, kým sa lopta dotkne zeme.

JASTRAB A SLIEPKY

Družstvo (10 žiakov) utvorí zástup. Každý drží obidvoma rukami svojho predného v páse. Prvý je sliepkou, ostatní sú kurčatá. Sliepka bráni jastrabovi, ktorý sa voľne pohybuje, aby chytil posledné kurča.

JEDNOTKY, DVOJKY, TROJKY

Hra na rozvoj rýchleho reagovania (cviky pohotovosti). Žiaci voľne stoja v miestnosti alebo na dvore. Vychovávateľ vysvetlí žiakom, že na pokyn „jeden“ – budú stáť v pozore, „dva“ – vzpažia ruky, „tri“ – kľaknú si, „štyri“ – tlesknú... Vychovávateľ čísla strieda v určitom tempe a žiaci musia rýchlo vykonávať stanovené pohyby. Ktorý žiak sa pomýli vypadá z hry.

KDE SOM

V miestnosti sa rozptýlia deti so zaviazanými očami a medzi nimi je jeden vidiaci. Ten zaujme výhodné miesto a zavolá „Kde som“. Zostane tam stáť a ostatní sa ho snažia nájsť.

Náročnejšie bude keď „slepí“ sa musia po jeho zavolaní najprv 1 krát otočiť okolo svojej osi a potom ho začnú hľadať.

KRÁĽU, KRÁĽU

Dve družstvá stoja v dvoch radoch oproti sebe a držia sa za ruky. Jedno družstvo volá – „Kráľu, kráľu daj vojačka!“

„Ktorého?“

„Janka.“

Janko beží a snaží sa pretrhnúť (preraziť) protivníkove družstvo. Keď sa mu to podarí získava obidvoch žiakov, ktorí sa pri prerazení pustili. Ak neprerazí stáva sa zajatcom a pokračuje v hre s tým družstvom, ku ktorému pribehol.

KTO MÁ LOPTU

Žiaci sa voľne rozostavia a oproti ním chrbtom stojí jeden hráč s loptou a hádže ju hráčom a volá – „Jeden, dva, tri, chyťte loptu!“ Niektorý hráč z družstva loptu chytí a dá si ju za chrbát a všetci volajú – „Štyri, päť, šesť, kto ju má, povedz to hneď!“ Prvý hráč sa otočí a háda kto má loptu.

KTO NEMÁ LOPTU

Lopty voľne rozhodené na jednej polovici ihriska. Vždy je o jednu loptu menej. Na druhej strane ihriska deti hrajú naháňačku. Na zapískanie sa snaží každé dieťa zobrať loptu. Kto nemá, naháňa.

KYVADLOVÁ ŠTAFETA

Žiaci sú rozdelení na dve družstvá. Každý dostane svoje číslo. Nepárne čísla sú na jednej strane párne a na druhej (v rade vo vzdialenosti najmenej 10 metrov). Na znamenie vyrazia obidve jednotky a bežia k dvojkám, odovzdajú štafetu. Dvojky bežia k trojkám, atď. Keď posledné číslo dobehne družstvo zakričí „Hurá!“ čo je signálom víťazstva. Hra sa opakuje najmenej 3 krát.

LETECKÝ POPLACH

Vychovávateľ dá povel, na ktorom sa všetci žiaci hodia na zem, alebo sa skrývajú za určitú dobu (15-20 sekúnd). Kto sa v tomto čase nestačil skryť je vyradený.

LEZENIE ŠTAFETOU

Deti v dvoch alebo v troch čo do množstva rovnakých družstvách majú za úlohu vybehnúť od prvej méty po štyroch, podliezť dve stoličky, preliezť obručou, ktorá je druhou métou a od nej utekať späť do družstva, tlesknúť nasledujúcim do dlane a postaviť sa na koniec rady. Potlesk je ďalším povelom k výberu. Víťazí zástup, ktorý je najskôr hotový a stojí v poriadku.

LOPTOVÁ VOJNA

Dve družstvá, každé má polovicu ihriska. Každý hráč má loptu. Na znamenie sa každý hráč snaží poslať loptu na súperovu stranu. Víťazí družstvo, ktoré má po znamení najmenej lôpt na svojom ihrisku.

LOPTOVÁ VOJNA Č. 1

Dve skupiny hráčov v postavení oproti sebe triafajú s 3 loptami na seba. Koho lopta trafí, vypadá z hry. Bojuje sa do posledného hráča. Lopta musí zasiahnuť priamo, nie od zeme. Lopta, ktorá prichádza od súperov, môže sa hneď vrátiť alebo zadržať všetky a triafať odrazu s 3 loptami (prekvapiť súpera).

LOPTOVÁ VOJNA Č. 2

Hráči stoja v kruhu aj po obvode. Z obvodu sa triafa do kruhu. Koho lopta zasiahne ide na obvod a strieľa na hráčov v kruhu. V kruhu hráčov odbúda a na obvode pribúda. Kto ostane posledný, ten zvíťazí. Úlohy si potom hráči vymenia. Stojaci po obvode idú do stredu (príprava na vybíjanú).

Loptová vojna č.2 sa môže volať aj hra na lov divých husí. Kruh tvorí jazero, v jazere sa kúpu husi alebo kačky – zasiahnuté husi, kačky musia na breh.

LOPTOVÁ VOJNA Č. 3

Žiaci sú rozdelení do dvoch družstiev. Vyznačí sa hracie pole so stredovou čiarou. Družstvá stoja na koncových čiarach svojho hracieho poľa. Každé družstvo má 5 – 8 lôpt. Na povel prehadzujú lopty na súperovo pole. Po zaznení signálu sa hra preruší. Vyhráva to družstvo, ktoré má na svojej polovici menší počet lôpt.

MAČKA A MYŠ

Žiaci stoja v kruhu, držia sa za ruky. Jeden žiak je mačkou, druhý myškou. Myška beží pred mačkou okolo kruhu, cez kruh. Deti myšku púšťajú, no mačke občas bránia myšku dobehnúť. Keď mačka myš chytí obidve deti sa zaradia do kruhu. A hra pokračuje s novou dvojicou detí. V hre by sa mali vystriedať všetky deti, až potom hru ukončiť.

MY SME DETI VESELÉ

Jedna žiačka je v kruhu. Točíme sa v kruhu a spievame:

My sme deti veselé, veselé, radi sa my bavíme, bavíme.

Ukáž Hanka veselá, veselá, veselá, čím by si nás bavila, bavila.

Zastavíme sa a žiačka v strede ukazuje a spieva:

Robte toto čo aj ja, čo aj ja, čo aj ja, to je dobrá zábava, zábava.

Žiaci napodobňujú a spievajú:

Robíme to ako ty, ako ty, ako ty, to nám radosť pôsobí, pôsobí.

NA BLÚDIŠTE

Hrá sa v prírode na snehu. Deti si vyznačia v snehu veľký štvorec. Vo štvorci si vyšliapu cestičku. Potom sa rozpočítajú vhodnou vypočítanou (riekankou). Poslednému zaviažu oči, dajú mu do ruky palicu a zavedú ho do stredu štvorca. Jeho povinnosťou je nájsť si cestu zo štvorca von. Keď sa mu to podarí, zvolí si ďalšieho žiaka rozpočítaním. Ak však v snehu zablúdi, začnú ostatné deti po ňom hádzať snehové gule. Žiak si potom zhodí ručník z očí a naháňa ostatných žiakov.

NA BOCIANA

Chodí bocian po vode, chce on žaby pochytať. Žaby sa to dozvedeli a do vody poskákali. Kva-kva-kva-kva-kva-kva a do vody poskákali.

Žiaci sa postavia do kruhu. Jeden stojí v strede – bocian, ostatné sú žabky. Žabky sa točia a spievajú - ... Chodí bocian ... Bocian v kruhu napodobňuje bociana – dvíha nohy vysoko a chodí po celom kruhu. Keď žabky pieseň dospievajú urobia drep, sklonia hlavy, že spia. Ktorý žiak to urobí ako posledný, ten bude bocian. Hra sa opakuje.

NA BUBENÍČKA

Hra podobná hre „Čierny Peter“. Bubeník vybieha oproti žiakom a volá: „Kto chce so mnou bubnovať?“ Žiaci odpovedajú: „Nikto“ a vybiehajú vpred (nesmú bežať do boku alebo do zadu). Bubeník ich chytá a tak získava ďalších pomocníkov.

NA HADA

Deti utvoria zástup a držia sa za boky. Prvý sa snaží chytiť posledného. Keď ho chytí, prvý prejde dozadu (stáva sa posledným) a hra pokračuje. Podmienkou je, že sa had nesmie pretrhnúť...

NAHÁŇAČKA - KOLÍSAVÁ NAHÁŇAČKA

Komu hrozí nebezpečie, ľahne si na brucho a zodvihne hlavu, paže i nohy nad zem (môže si kľaknúť, sadnúť – vymyslíme vhodný názov takýmto naháňačkám).

NAHÁŇAČKA OKOLO KRUHU

Hráči utvoria kruh čelom do stredu. Rozpočítajú sa na 1. až 4. (prvý, druhý, tretí, štvrtý). Keď vedúci vyvolá niektoré číslo, hráči s týmto číslom vybehnú okolo kruhu a každý sa snaží chytiť toho, kto beží pred ním a získava bod. Víťazí hráč, ktorý získa najviac bodov.

NAHÁŇAČKA S BATOHOM

Naháňaný hráč vyskočí na chrbát jednému z hráčov – obaja sú takto „nedotknuteľní“.

NAHÁŇAČKA DVOCH LÔPT

Hráči v kruhu si podávajú dve lopty určeným smerom. Najprv začnú jednou, o chvíľu začnú podávať i druhú a snažia sa ňou dobehnúť prvú. U koho sa obidve lopty stretnú vypadne z hry.

NAHÁŇAČKA S LOPTOU

Naháňač dáva „babu“ tým, že niekoho zasiahne loptou.

NAHÁŇAČKY

• drepová na bociana – cieľ je v stoje na jednej nohe
• drevená – chytiť sa dreva
• železná, stop – sloboda
• naháňačka vo dvojici, trojici
• naháňačka s loptou – trafením určiť naháňajúceho
• tieňová hra / hrá sa za slnečného dňa – stupiť na tieň a povedať meno

NAHÁŇANIE ČÍSIEL

Žiaci v družstvách sa očíslujú číslami 1, 2, 3, ... Učiteľ vyvolá niektoré číslo. Žiak označený volaným číslom vybehne a celé družstvo beží za ním.

NA HOJDAČKY

Táto hra je založená na udržaní malej loptičky medzi čelami dvoch žiakov, pričom má znázorňovať pohyb hojdačky. Ruky musia byť pri tele. Vyhráva tá dvojica, ktorá najdlhšie udrží loptičku medzi čelami.

NA HOLÚBKY

Z hráčov sa vyvolí gazda a jastrab. Ostatní sú holúbky. Jastrab sa postaví stranou a keď gazda zavolá: „Holub do poľa!“ – rozpŕchnu sa na všetky strany a jastrab ich chytá. Keď gazda zavolá 3 krát „Holub!“ – utekajú všetci k nemu. Jastrab znova chytá.

NA HRADNÉHO

(STRÁŽCA POKLADU)

Žiaci utvoria kruh, v strede je strážca, ktorý stráži poklad (napríklad - plnú loptu). Žiaci okolo sa snažia do nej trafiť. Kto trafí ide na miesto strážcu.

NA HUSIČKY

Dievčatá sa rozdelia. Menšia časť spieva:

Málo husí máme, veľa žitia máme.

A ty pani suseda daj nám jedno húsa!

Väčšia časť odpovedá:

Veľa husí máme, málo žita máme.

A ty pani suseda na ty jedno húsa!

Vtedy pobehne jedno dievča k menšej skupine. Keď už táto skupina počtom výrazne prevyšuje zmenšujúcu sa časť hráčok, úlohy skupín sa vymenia.

NA JASTRABA

Žiaci sa postavia do zástupu a pochytajú sa za pás. Prvý v zástupe je sliepka, posledný kuriatko. Okolo pobehuje jastrab. Sliepka s roztiahnutými rukami bráni jastrabovi chytiť kuriatko. Keď sa mu to podarí, sliepka je jastrabom, jastrab kuriatkom a prvý v zástupe sliepkou.

NA JELEŇA

Hráči stoja v kruhu, jeden v strede (jeleň), ostatní ho triafajú loptou. Kto vybije jeleňa ide na jeho miesto (lopta sa môže kopať, kotúľať po zemi...)

NA KOHÚTA

Jeden hráč predstavuje kohúta. Zaviaže si oči a postaví sa do stoja rozkročného. Ostatní hráči k nemu pristúpia z predu a každý hodí svoju čiapku alebo šál čo najďalej (hádžu mu pomedzi nohy). Keď sa všetci vystriedajú „slepý“ si kľakne a hľadá čiapku (šál,...). Akonáhle chytí čiapku, majiteľ sa musí dať na útek k méte vzdialenej 20 metrov. Ostatní hráči si rýchlo zdvihnú svoje čiapky (šále) naháňajú a vyplácajú utečenca až k méte. Iba za métou je v bezpečí. Potom sa stáva kohútom.

NA KOMINÁRA

Chlapci sa postavia do zástupu a rozkročia sa. Prvý z nich je kominárom. Kominár uteká dozadu pre posledného v rade a naháňa okolo ostatných chlapcov. Nakoniec prenasledovaný musí preliezť „komínom“, t.j. podliezť pod nohami všetkých spoluhráčov a kominár musí liezť za nich. Chytený je potom kominárom a prenasledovaný sa postaví pred zástup.

NA KOZMONAUTOV

Hrá sa v triede aj vonku. Hráč – kozmonaut sa postaví chrbtom k stoličke (stromu) so zaviazanými očami. Na povel vychovávateľky vykročí dopredu – raz, dva, tri... Potom príde povel : „Zastaviť stáť!“ – „Otáčať sa na mieste!“ pokiaľ nepríde povel: „Dosť!“

Úlohou mladého kozmonauta je správne odhadnúť smer a vrátiť sa k stoličke (stromu) a sadnúť si. Kto to dokáže je správny kozmonaut.

NA KVETY

Deti sedia v kruhu. Každé dieťa je pomenované názvom kvetu. Jeden je záhradník a hovorí. Šiel záhradník do záhrady a odrthol zvonček. Zvonček odpovie „Jaj, mňa nie, fialku.“ _Fialka zasa povie „Jaj, mňa nie, ružu.“ Ak sa niekto pomýli alebo zavčas je vyradený. Vyhráva kvet, ktorý ostane a stáva sa záhradníkom.

NA LASTOVIČKU

Žiaci utvoria koleso, pochytajú sa za ruky. Jeden z nich – lastovička je v strede kolesa, snaží sa vykĺznuť von. Len čo sa mu to podarí bežia všetky ostatné lastovičky za nim von. Kto ho prvý dostihne je v ďalšej hre lastovičkou.

NA LIETADLÁ

Deti vytvoria skupinku po 5 – 6 deťoch, každá skupinka predstavuje jednu letku, vyvolí si vedúceho a drží sa pohromade. Letky sa ticho poradia, prerokujú plán kde poletia a čo tam uvidia. Na povel učiteľa: „Zapnúť motory a roztvoriť krídla!“ Letky sa pripravia na let na povel : „Odštartovať!“ Vyletia a rozbehnú sa všetkými smermi, každá so svojím vedúcim pilotom. Na povel: „Pristáť!“ - sa vrátia na pôvodné miesto ak je vhodný terén si sadnú. Učiteľ vyvolá jednotlivé letky a opýta sa ich kde boli a čo tam videli. Za letku hovorí vedúci, ale môžu hovoriť aj ostatné deti. Letka, ktorá podá najpresnejšiu správu je pochválená.

NA LÍŠKU

Hráme sa na ohraničenom ihrisku. V triede označíme asi trojmetrový brloh pre líšku. Líška vybehuje z brloha, poskakuje na jednej nohe a chytá hráčov, ktorí nesmú vybehnúť z ohraničeného ihriska. Chytený hráč sa stane pomocníkom líšky. Líška sa môže postaviť na obidve nohy len v brlohu.

NA LOĎ, NA BREH, DO VODY

Žiaci stoja v rade. Vychovávateľka hovorí:

„Na loď!“ – žiaci urobia krok dopredu.

„Na breh!“ – žiaci urobia krok dozadu

„Do vody!“ – žiaci urobia drep

NA MEDVEĎA

V kruhu – v jame – je medveď, ktorý sa snaží dostať von z kruhu. Deti sa držia pevne za ruky a bránia mu v tom. Ak sa medveďovi podarí podliezť, uteká, deti ho prenasledujú a snažia sa ho znovu v kruhu obkľúčiť. Ak medveďa chytia, alebo ho prestanú na pokyn učiteľa prenasledovať, hra sa opakuje s novým medveďom v kruhu.

NA MENÁ

Žiaci stoja v polkruhu. Vychovávateľka hádže loptu žiakom a hovorí mená. Keď chytá dievča môže chytať iba pri dievčenskom mene. Chlapci chytajú opačne na chlapčenské mená. Poslední sú víťazí.

NA MESIAC A HVIEZDY

Deti sedia v kruhu na stoličkách. V strede je jeden žiak. Žiaci sa pomenujú: mesiac, hviezda, mesiac hviezda. Žiak v strede vyvolí mesiac, na toto si žiaci musia vymeniť miesto. Žiak v strede chytá (má zaviazané oči). Potom volá hviezdy a všetko sa opakuje.

NA MUŠKY

Dve družstvá stoja čelom oproti sebe. Na znamenie sa jedna rada postaví do pozoru a druhá ide proti ním. Na ďalšie znamenie sa postupujúce družstvo rýchlo otočí a beží na svoje východzie miesto. Druhí ich prenasledujú. Koho dostihnú stáva sa ich zajatcom.

NA OZVENU

V bezpečnom priestore sa rozdelia žiaci na dvojice a dohovoria sa na niektorom zvierati, ktoré budú napodobňovať. Potom sa všetkým zaviažu oči a zmení sa im miesto. Na povel začnú všetci vydávať svoje zvuky a podľa nich sa dvojice hľadajú. Prehráva tá dvojica, ktorá sa nájde posledná.

NA PARTIZÁNOV

Hry sa zúčastnia dve družstvá. Obe majú na rukávoch pásky (rôznych farieb). Úlohou jednej je dostať sa do tylu nepriateľa k objektu. Druhá skupina si zvolí objekt, skryje sa a chráni ho. Keď zbadá príchod prvej skupiny napadne ju a snaží postrhávať čo najviac pások z rúk. Ktorá skupina postrháva najviac pásikov zvíťazí a objekt je jej.

NA POĽOVNÍKA

Hra má podobné pravidlá ako vybíjaná. Na zem sa nakreslí kruh, do ktorého sa postavia hráči (rôzne zvieratá) Priemer kruhu je 6 – 8 metrov. Poľovník s loptou stojí mimo a chce zasiahnuť zviera – hráča. Keď sa to podarí, hráč opustí kruh a je poľovníkovým pomocníkom. Teraz si môžu hádzať loptu, aby pomýlili tých v kruhu. Vyhráva ten, ktorý ostal posledný v kruhu.

NA SEMAFÓR

Pravidlá hry si určí vychovávateľka sama. Cieľom hry je bezpečné a disciplinované prechádzanie jednotlivcov a kolektívov cez križovatky. Vychovávateľka drží v ruke farby semaforu a žiaci prechádzajú podľa farieb.

NA SILÁKA

Hráči sú v kruhu a snažia sa vzájomne z neho vytlačiť. Kto prekročí čiaru kruhu je vyradený. Kto zostane posledný – vyhráva.

NA SOCHY

Žiaci voľne pobehujú na priestore. Na pisknutie zostanú stať v takej pozícii, v akej boli pri zapísknutí. Takto vytvoria sochy. Vychovávateľ zapíska dvakrát po sebe a „sochy“ sa dajú do pohybu, hra pokračuje až do najbližšieho zapísknutia, keď opäť vytvoria sochy tým, že ostanú stáť...

NA STRÁŽNIKA

Na voľnom priestranstve označíme križovatku. Vytvoríme dve družstvá a postavíme ich oproti sebe. Vedúci si stane do stredu / je strážnikom – dopravákom a riadi prechody obidvoch družstiev. Družstvá majú za úlohu čo najrýchlejšie prejsť cez cestu a bez chýb. Za nesprávny vstup na cestu sa hráči vylučujú alebo sa pripíšu trestné body celému družstvu.

NA VODNÍKA

Na ihrisku sa nakreslia malé kruhy (znázorňujú kamene). Žiaci sa rozdelia na dve družstvá. Budú bežať po „kameňoch“, ktoré sú cez rieku. Komu sa z kameňa zošmykne noha (beží mimo kruhov), hovoríme, že ho stiahol vodník do vody. Vyhráva ten, ktorý dobehne do cieľa.

NA ZAJATCA

Dva kruhy, v strede je zajatec. Hráči stoja po obvode kruhu a snažia sa vyslobodiť svojho hráča z kruhu tým, že mu prihrajú loptu a tým sa vyslobodiť. Súperovo družstvo sa tomu snaží zabrániť a prihrať zas svojmu zajatcovi.

NA ŽABY

Jeden z chlapcov si kľakne na kolená a oprie sa rukami o zem. Druhý ho preskočí a tiež si kľakne neďaleko od neho. Tretí chlapec preskočí obidvoch (jedného za druhým). Takto hra pokračuje, kým všetci nepopreskakujú. Keď už nemá kto skákať zodvihne sa posledný chlapec a preskakuje spolužiakov.

NOSENIE PREDMETOV NA HLAVE

Žiaci môžu byť rozdelení do dvoch, troch, štyroch družstiev. Prví si položia predmet na hlavu a bežia čo najrýchlejšie k méte, obídu ju a vracajú sa späť. Predmet odovzdajú ako štafetu ďalším žiakom.

OBLIEKANIE SVETRA / ŠNÚROVANIE TOPÁNOK

Obliekanie svetra, zapnúť, vyzliecť a podať ďalšiemu – to isté môže byť aj s obúvaním topánok...

OBOR TRPASLÍK

Žiaci stoja v rade (kruhu). Vychovávateľ opakuje slová – obor, trpaslík, trpaslík, trpaslík, obor, obor ,... Žiaci pri slove obor stoja – pri slove trpaslík urobia drep. Kto sa pomýli (stačí, aby sa len mykol) vypadá z hry.

OBRANA OSTROVOV

Žiaci sa rozdelia na dve rovnaké družstvá. Jedni sú útočníci, ktorí stoja v ohraničenom štvorci, druhí sú obrancovia. Tí sú v kruhoch – ostrovoch. Na povel dobehnú útočníci k ostrovom a vyťahujú alebo pretláčajú obrancov z kruhu. Vyradený je ten, kto obidvoma nohami vyjde z kruhu. Útočník, ktorému sa podarilo obrancu vypočuť stane si aj na jeho miesto, stane sa obrancom. Po skončení hry sa spočítajú obrancovia i útočníci a hra sa vyhodnotí (ostrovy – kruhy – o priemere 2 metre).

OVCE DO KOŠIARA

Žiakov rozdelíme do štyroch košiarov, ktoré rozmiestnime vo vrcholoch štvorca. Každý košiar vyznačiť kruhom. V strede je brloh pre vlka (jedného alebo dvoch). Na zapísknutie sa žiaci premiestňujú z košiara do košiara a vlci chytajú ovečky. Vyradené ovce idú k vychovávateľovi. Premiestňovanie robíme 5 krát. V ktorom košiari zostane najviac oviec je víťazným košiarom.

O ZAJACA A STRÁŽNIKA

Jeden žiak je strážnik a vyháňa ostatných žiakov – zajacov z vyznačenej časti ihriska – poľa. Žiaci prebehujú pole – 15 metrov. Kto je chytený vymení si so strážnikom úlohu.

PODÁVANIE LOPTY V KRUHOCH

Dva rovnako veľké kruhy. V každom kruhu deti dostanú i loptu a na znamenie si ju začnú podávať z ruky do ruky. Víťazí ten kruh, kde lopta obehne skôr. Prípadne môžeme urobiť zmenu v hodnotení, že zvíťazí ten kruh, ktorý si vydrží podávať loptu dlhšie a aby lopta nespadla. ... prípadne pridať k podávaniu lopty rôzne druhy prihrávok, žonglovanie a podobne...

POHYBLIVÝ CHODNÍK

Žiaci sa rozdelia do dvoch družstiev. Prvý z družstva má v každej ruke stránku z novín. Na povel sa majú dostať k méte vzdialenej 5 – 10 metrov tak, že našľapujú len na stránky novín, ktoré striedavo kladú pred seba v predklone na podložku. Od méty bežia priamo, noviny nesú v rukách, podajú ich ďalšiemu z družstva. Vyhráva družstvo, ktoré prvé splní túto úlohu a všetci sa „na chodníku“ vystriedajú.

POŠTÁR

Hráči sedia v kruhu. Každý si vyberie meno niektorého mesta. Uprostred je poštár, ktorý ma zaviazané oči. Oznamuje, že nesie poštu z Prahy do Bratislavy, z Bystrice do Brna a podobne. Žiaci, ktorí si zvolili mesto s týmto menom si rýchle vymenia miesta. Poštár sa usiluje niektorého chytiť. Ak sa mu to podarí, vystriedajú sa. Túto hru sa možno hrať za všetkých podmienok (v prírode i v miestnosti).

POVRAZOLEZCI

Na ihrisku nakreslíme toľko čiar, koľko je súťažiacich. Ich úlohou je ísť chrbtom v smere pohybu po čiare (nedívať sa dolu). Ak stúpi žiak vedľa, obdrží trestný bod. Počet trestných bodov zisťujú pomocní rozhodcovia. Kto má najmenší počet trestných bodov vyhráva.

POZOROVATEĽ HLÁSI

Do 20-tich sekúnd po zapískaní sa žiaci skryjú tak, aby mohli pozorovať. Vychovávateľ robí rôzne pohyby, ktoré si žiaci zapamätajú alebo zapíšu. Vyhráva ten, ktorý si najviac zapamätal – odpozoroval.

PRESNÝ ROZKAZ

Kubo riekol. Deti utvoria kruh okolo dieťaťa, ktoré je vedúcim – spočiatku je ním dlhšiu dobu učiteľ. Vedúci káže cvičiť rôzne cviky, ktoré deti konajú iba vtedy, ak pred rozkazom predchádza uvodzovacia veta „Kubo riekol“. Napríklad vedúci povie: „Kubo riekol, posaďte sa!“ Deti si sadnú, ale pri rozkaze: „Vstaňte!“ zostanú sedieť, pretože chýba uvodzovacia veta. Kto sa pomýli a pohyb predsa vykoná, alebo po správnom rozkaze ho nevykoná, ráta sa mu chyba. Vedúci po každom cviku zistí, kto sa pomýlil a hra pokračuje. Po troch cvikoch určí vedúci nového vedúceho – svojho nástupcu. Po skončení hry porovná vedúci počet chýb jednotlivých detí a určuje čím sa budú chyby splácať. V zhode so všetkými deťmi uloží im rôzne pohybové činnosti - skákať jednonož 5 x na každej nohe, vstať bez pomoci rúk zo zeme, otvoriť a ticho zavrieť dvere.

PREVAĽOVANIE BARANOV

Tak sa medzi chlapcami – pastierikmi nazýval kotúľ (kotrmelec) zo sedu dozadu. „Valaský baran“ bol ľahší – kotúľ dopredu.

PRIBLÍŽ SA K HLIADKE

Učiteľ vyberie zalesnený terén. Určí dvojčlennú hliadku, ktorá ostane na stráži. Ostatní žiaci sa rozutekajú rôznymi smermi skryť sa do lesa. Po signále (hvizd) sa skrytí žiaci snažia priblížiť čo najbližšie k hliadke. Hliadka, keď zbadá niekoho zakričí jeho meno a žiak je odhalený. Zvíťazí ten, kto sa nepozorovane dostane čo najbližšie k hliadke.

PSIE BÚDY

Žiaci stoja rozkročení ľavým bokom do stredu kruhu. Okolo obiehajú deti, ktorých je o jedného viac. Na povel lezú do búdy (medzi kolená).

RANENÝ KAMARÁT

Je to poskytnutie prvej pomoci. Úraz si určia deti sami, alebo vychovávateľ. Môže sa to urobiť aj formou súťaže. Treba využiť čo najviac pomôcok, aby si deti zapamätali, čo treba kedy urobiť.

RÝCHLY ÚKRYT

Žiaci sa voľne pohybujú – môžu i pochodovať v zástupe. Na jedno zaspísknutie a na počítanie do 5 rýchlo sa ukryjú. Kto sa nestačil ukryť, toho vyradíme. Hru opakujeme 5 krát.

SKÁKANÁ DO ŠTVORCOV

Napríklad na jednej nohe znožmo. Víťazí družstvo, ktoré sa prvé vystrieda.

8	7	4	1		8	7	4	1
6	5	2	3		6	5	2	3

SLEPÁ BABA

Je to známa hra, v ktorej si hráč so zaviazanými očami chytá novú slepú babu, ako svoju nástupníčku.

Rečňovanka: „Slepá baba, kde ťa vediem?“

„Do kúta.“

„Čo tam vidíš?“

„Kohúta.“

„A čo ešte?

„Staré kliešte.“

„Čo v tých kliešťach?“

„Klbko“

„Čo v tom klbku?“

„Ihla.“

„Čo v tej ihle?“

„Niť.“

„Teraz si nás slepá baba chyť!“

SPIACA HLIADKA

Žiaci utvoria kruh a označia si miesto, z ktorého vyjdú. V strede kruhu sedí žiak – hliadka so zaviazanými očami. Do jeho blízkosti každý žiak položí nejakú vec a vráti sa na svoje miesto. Na signál skúsia si deti vziať späť svoju vec a vrátiť sa na svoje miesto. Hliadka pozorne počúva. Ukázaním smeru, kde počula hliadka šum, vyraďuje hráča, ktorý musí ostať ticho stáť na mieste, na ktoré bol vyradený. Vedúci kontroluje, aby hliadka rozhodovala spravodlivo.

SPIACI OBOR

Na ihrisku urobíme v strede jednej kratšej strany polkruh, brloh, v ktorom spí obor. V rohoch náprotivnej kratšej strany vyznačíme úkryt trpaslíkov. Trpaslíci sa približujú k brlohu spiaceho obra a strážia ho. Vychovávateľ dá povel, aby obor vstával. Ten vyskočí a naháňa trpaslíkov, ktorí sa snažia utiecť do úkrytov. Chytení sa stávajú pomocníkmi obra.

STOPY V SNEHU

Žiaci tvoria dve skupiny partizánov. Postavia sa do zástupov. Vedie ich žiak, ktorý má najväčšie topánky. Skupiny majú prejsť určený úsek tak, že všetci idú v stopách prvého. Vychovávateľ skontroluje presun skupín a vyhodnotí. 

STRÁŽCA V LESE

V lese s krovím a pestrým terénom je postavený strážca, ktorý sa nesmie z označeného miesta pohnúť. Hráči sa rozpŕchnu po lese a na zapísknutie sa nepozorovane približujú k strážcovi. Koho strážca zbadá, vyvolá jeho menu, ten je vyradený z hry. Vyhráva ten, komu sa podarí najbližšie priblížiť ku strážcovi. Stáva sa strážcom v opakovanej hre.

STRIEĽANIE DO TERČA

Dve družstvá oproti sebe (každý má loptu) v strede je debna (koza, lavička), na ktorej je plná lopta. Úlohou je zraziť loptu do súperovho poľa a tak získať bod pre svoje družstvo.

STROM, STROMČEK, STROMČÍČEK

Žiaci stoja v rade. Vychovávateľ opakuje tieto tri slová a žiaci robia úkony:

• strom – vzpažiť
• stromček – stoj s pripažením
• stromčíček – drep

Kto sa pomýli je vyradený.

STROMY

Hra sa hrá v lese v blízkosti rôznych stromov. Žiaci stoja v dvoch radoch čelom k sebe vo vzdialenosti 2 metre. Vedúci stojí mimo a vyvoláva názvy stromov napríklad: „Dub!“ Žiaci sa z radov rozpŕchnu a každý sa snaží čo najrýchlejšie dotknúť duba a beží späť do radu na svoje miesto. Ten rad, ktorý stojí prvý späť vyrovnaný na pôvodnom mieste, získava 1 bod. Rozhodca zavolá názov stromov asi 10 x, ale vždy iný strom (buk, breza, borovica,...) Zvíťazí družstvo, ktoré získalo väčší počet bodov. Hru môžeme použiť aj pri poznávaní kvetov, rastlín, atď.

SÚBOJ BOCIANOV

Dvaja žiaci stoja čelom k sebe, držia sa pravou rukou, ľavou rukou si každý z nich drží vlastnú ľavú nohu v zanožení skrčmo. Uchopenou rukou sa snažia pohybovať tak, aby súpera donútili pustiť ľavú nohu a postaviť sa oboma nohami na podložku. Kto pustí ľavú nohu prvý, prehráva.

SÚBOJ ČÍSEL

Deti rozdelíme na dve alebo viac skupín, ktoré sa postavia do zástupov. Očíslujeme hráčov. Vedúci hry zavolá číslo a hráč vybehne z družstva a obehne svojich spoluhráčov (viď nákres) a postaví sa na svoje pôvodné miesto. Vyvoláme aj viac čísel v krátkych intervaloch. Kto je prvý – zvíťazí.

O O

O O napr. č. 3

O O č. 5

O O

O O (dodržiavať rovnaký smer obiehania

O O DOPRAVA alebo DOĽAVA)

ŠATKA

V kruhu stojí jedno dieťa so zaviazanými očami. Deti v kruhu sa držia za ruky, krútia sa a spievajú. Hráč v kruhu po chvíli zatlieska, deti sa zastavia, on ide k niektorému dieťaťu v kruhu. Keď sa ho dotkne, spýta sa ho „Vtáčik, ako spievaš?“ Opýtaný zaspieva kúsok z nejakej piesne. Prostredný podľa hlasu háda, kto to je. Ak neuhádne, stojí v kruhu ďalej a hra pokračuje.

ŠIKOVNÁ LÍŠKA

Hrá sa vo veľmi členitom teréne. Najšikovnejší žiak (aj dvaja žiaci) je líška a vybehne asi s 5-minútovým náskokom. Býva označený farebnou stuhou, čiapkou, šatkou a podobne.
Značkuje cestu a usiluje sa pomýliť prenasledovateľov. Kto líšku chytí a vezme jej farebné označenie vyhráva.

ŠKÔLKA S LOPTOU – NÁCVIK

Hrou si precvičíme pohybové schopností detí a budeme v nich rozvíjať a upevňovať morálno-vôľové a mravné vlastnosti.

Pomôcky: lopty, píšťalka

Metodický postup:

1. Oboznámiť detí s námetom a obsahom činnosti.
2. Rozdelenia detí na 2 družstvá.

Deti stoja v dvoch zástupoch na čiare vzdialenej od méty asi 6 metrov (métu treba dobre označiť). Víťazí družstvo, ktoré dodržiava pravidlá s najväčším počtom bodov.

1. Štafetové hry s loptou.
   1. Na povel vybehnú prví z družstva s loptou, obehnú métu, loptu odovzdajú za čiarou druhým. Hra sa končí, keď sa všetci vystriedajú.
   2. Na povel vybehnú prví dvaja s loptou, položia ju na métu a bežia späť. Druhý žiak vybieha na tlesknutie do dlane predchádzajúceho, vezme loptu, beží späť a odovzdá tretiemu. Hra končí, keď sa všetci vystriedajú.
   3. Družstvá vykonajú stoj rozkročný. Prvý urobí na povel predklon a pošle loptu gúľaním poslednému. Ten loptu zoberie, prebehne dopredu a znova gúľa loptu pod dolnými končatinami dozadu. Hra končí vystriedaním všetkých detí.

1. Škôlka s loptou – opis jednotlivých prvkov.
   • 10 hodov loptou s odrazom o múr, chytá sa odrazená lopta
   • 9 hodov, pri ktorých hráč skôr ako chytí loptu, tleskne
   • 8 hodov, pri ktorých sa tleskne 2 krát
   • 7 hodov, pri ktorých sa zatočí rukami
   • 6 hodov pod pravou dolnou končatinou
   • 5 hodov pod ľavou dolnou končatinou
   • 4 hody, pri ktorých hráč skôr ako chytí loptu, odrazí ju späť k múru spojenými päsťami
   • 3 hody s odrážaním lopty pravou rukou
   • 2 hody s odrážaním lopty ľavou rukou
   • 1 hod, keď sa pred chytením lopty vykoná obrat o 360°

Nácvik:

1. Každý prvok ukázať, vysvetliť
2. Pokus dvoch, troch detí
3. Obratný z detí predvedie celú škôlku

Deti stoja v dvojrade pri múre vo vzdialenosti asi 3 metre. Druhý je vzdialený od prvého 2 metre. Prvý rad cvičí, druhý sleduje správnosť vykonávania prvkov a môže opravovať.

ŠTAFETA OKOLO KRUHU

Dve rovnaké družstvá urobia kruh. Hráči sú očíslovaní. Prvý v každom družstve má štafetový kolík. Na povel obehnú kruh, podajú druhým ... Víťazí kruh, v ktorom sa všetci hráči najskôr vystriedali.

ŠTAFETA S VÁĽANÍM PLNEJ LOPTY K MÉTE

Družstvá sa rozostavia ako je nakreslené. Prvý hráč kotúľa loptu k druhému atď. Víťazí družstvo, ktoré je prvé pri méte.

ŠTAFETOVÁ HRA S LOPTOU

Táto hra sa hrá v sede, ale tak, že utvoríte dve družstvá, ktorých hráči sedia jeden za druhým vo väčšej vzdialenosti. Na povel vedúceho prvý hráč každého družstva uchopí loptu nohami, ľahne si na chrbát, zdvihne nohy ďaleko za hlavu a podáva ju hráčovi, ktorý sedí za ním. Takto hra pokračuje , až kým loptu nedostane posledný hráč. Družstvo, ktoré skôr skončí podávanie – vyhralo.

ŠTAFETOVÁ NAHÁŇAČKA

Naháňač prenasleduje len hráča, ktorý má štafetu. Štafetu si hráči ľubovoľne podávajú.

KOTÚĽANIE V RADOCH

Dva rady detí v drepe si kotúľajú loptu od radu k radu. Keď lopta prebehne za rad získava bod družstvo, ktoré ju poslalo.

TLČIEM, TLČIEM MAK

Dve družstvá s rovnakým počtom žiakov postavíme do radu asi 20 metrov od seba. Jeden hráč z I. družstva ide k II. družstvu a hovorí – „Tlčiem, tlčiem mak.“ Žiaci držia ruky hore dlaňami. Ten čo tlieska chodí ku žiakom a tlieska do dlaní. Keď niektorého tlesne 3 krát, ten vybehne a začne tlieskajúceho naháňať a chytať. Stáva sa potom zajatcom. 

VRABČIA NAHÁŇAČKA

Naháňač aj ostatné deti sa pohybujú len poskokmi znožmo (môže aj na jednej nohe).

TRHANIE REŤAZE

Hráči stoja v kruhu, tvoria reťaz a majú rozkročené nohy. Jeden hráč je v kruhu. On má triafať loptu do brány (rozkročené nohy). Hráči loptu odrážajú , pričom môžu meniť postoj (znožmo bokom), aby sa lopta od nôh odrazila. Ak sa lopta dostane pomedzi bránu niektorého hráča, je vyradený a tak sa reťaz postupne trhá.

VÁĽANÁ TUNELOM

Dve družstvá utvoria rady s rozostupmi na upaženie. Prvý z každého družstva má plnú loptu, ostatní si ľahnú na brucho. Na znamenie všetci urobia stoj vzpormi a prvý hráč pošle týmto tunelom loptu poslednému. Ten keď ju chytí zavolá – „Ľahnúť!“ a preskáče ležiacich hráčov. Pred družstvom zavolá – „Vzpor?“ a všetko sa opakuje.

VÁŽENIE SOLI

Je to pastierska hra. Jeden z chlapcov urobí podpor na kolenách a rukách (štvornožky). Vedľa neho si z obidvoch strán sadnú dvaja chlapci, ktorí si vyložia nohy na jeho chrbát. Chytia sa za spoluhráčove chodidlá a striedavo – ako vážky – sa zdvíhajú raz jeden, raz druhý. Keď sa však spodný chlapec vzoprie a vystrie do kľaku spadnú vážky na zem.

ŠŤUKA A KARASY

Na protiľahlých stranách ihriska sa označia čiarami dva zálivy – domov karasov. Vzdialenosť medzi čiarami je asi 15 – 30 krokov. Žiak, ktorý je najšikovnejší, je šťukou, ostatní žiaci sú karasmi. Títo sa postavia do jedného domu za čiarou, šťuka uprostred ihriska – rieky.

Šťuka povie: „Raz, dva, tri“ a všetky karasy plávajú – prebiehajú na druhú stranu do domu. Šťuka ich chytá, koho chytí, ten sa postaví do stredu ihriska. Potom šťuka znova zavolá: „Raz, dva, tri“ – deti zas prebiehajú, šťuka ich chytá. Keď je zachytených viacej detí utvoria uprostred ihriska rad, chytia sa za ruky a robia bránu, v hre sa tomu hovorí sieť. Touto sieťou potom prebiehajú deti, šťuka stojí za ňou a chytá ich. Chytené deti sa priradia k sieti. Keď je už sieť veľká, utvoria deti kruh, t.j. kôš. Deti, ktoré nie sú chytené, prebiehajú týmto košom, za ním stojí šťuka a chytá ich. Keď je už karasov málo, utvoria chytené deti uličku – rešeto, t.j. postavia sa do dvojradu čelom k sebe a chytia sa za ruky. Šťuka sa postaví na dva kroky od uličky a chytá karasy. Keď chytá všetky karasy, hra sa končí. Deti nemôžu vybehnúť prv, dokiaľ šťuka neodpočíta. Kto vybehne skôr, je považovaný za chyteného. Keď však karasy zdržujú čas skôr, je považovaný za chyteného. Keď však karasy zdržujú čas a nechcú vybehnúť, vtedy šťuka ešte raz počíta do troch, keď ani potom nevybehnú, sú považované za chytené. Deti, ktoré predstavujú sieť, kôš, rešeto, nemôžu zadržiavať karasy. Všetky karasy pri prebiehaní musia prejsť sieťou, košom, alebo rešetom, ináč sa počítajú za chytené.

VLAK PEKNÝCH A DOBRÝCH ĽUDÍ

Hrajú sa všetci žiaci. Jedno z detí je výpravcom (bude mať výpravcovskú lopatku), iné bude sprievodcom. Prvé dieťa v zástupe bude rušňovodičom. Deti sa postavia do zástupu a pochytajú za pásy. Sprievodca zapíska a výpravca dá zelenú – odchod. Deti drobnými krôčikmi kráčajú a recitujú: „Ide vláčik motoráčik, ide vláčik motorák. Vezie Jankov aj Aničky, vezie detí plný vlak.“

Vlak zastaví a sprievodca povie: „Kto nemá pekne zaviazané topánky musí z vlaku vystúpiť!“ Potom zapíska, že je všetko v poriadku a výpravca dá zelenú. Hra pokračuje ďalej a pritom sa môže hovoriť: „Kto má špinavé ruky musí z vlaku vystúpiť, ... Kto je strapatý musí z vlaku vystúpiť, ... atď.

VRANY, VRABCE

Žiaci sú rozdelení na dve družstvá. Vychovávateľ vyznačí stredovú čiaru. Od stredovej čiary napravo i naľavo na 10 krokov okrajové čiary. Žiaci sú pomenovaní na vrany a vrabcov. Stoja pri stredovej čiare tvárou čiaru a opačne. Stačí, aby sa žiak – vrana – dotkol vrabca je vyradený. Vyradení žiaci sa postavia k vychovávateľovi, šikovnejší žiaci sú víťazí.

VŠETCI NA KONE!

Dve družstvá stoja v zástupoch. Pred každým družstvom je asi na vzdialenosť 10 – 15 metrov debna. Na povel – „Na kone!“ žiaci vybehnú a snažia sa čo najskôr dostať do sedu na debni. Víťazí družstvo, ktoré prvé celé sedí na debni.

VYLUČOVACIE ZÁVODY V IHRISKU

Po obvode ihriska sa rozostavia v rovnakých vzdialenostiach za sebou hráči ľavým bokom do stredu. Na povel všetci vybehnú a každý sa snaží dohoniť toho pred sebou a dotykom ho vyradí z hry. Víťazí ten, ktorý ostane najdlhšie.

VŠETCI PROTI VŠETKÝM

Hrá sa na presne vymedzenom ihrisku. Medzi hráčov sa hodí lopta. Kto ju chytí stáva sa naháňajúcim a vybíja ostatných. Zasiahnutí sú vyradení z hry a odídu na vyhradené miesto. Vyradení sú i tí, čo nikoho nezasiahli alebo tí, čo vybehli z vyznačeného ihriska. Ďalším naháňajúcim sa stáva ten, kto sa zmocní lopty. Posledný je víťaz. Hra sa opakuje 5 krát. Víťazi hrajú o konečného víťaza.

VTÁČIKY A KLIETKA

Žiakov rozdelíme na dve nerovnaké skupiny. Menšia skupina sa pochytá za ruky a vytvorí tak kruh – klietku. Ostatní žiaci sú vtáčikmi a poletujú okolo klietky. Na znamenie vychovávateľa zdvihne klietka ruky a vtáčiky začnú prelietať klietkou (do nej i von). Na druhé znamenie dajú detzi tvoriace klietku ruky dolu a chytené vtáčiky idú von z hry. Posledný nechránený vtáčik je kráľom vtákov – orol.

VYBÍJANÁ V KRUHU

Žiaci sa rozpočítajú na prvého, druhého, tretieho. Keď vychovávateľ vyvolá niektoré číslo. Všetci žiaci, ktorí majú volané číslo, obehnú kruh doprava. Vyhráva ten, kto je prvý na svojom mieste. Žiaci v kruhu stoja, sedia, ležia a podobne.

Obmena – po obehnutí kruhu vyradíme toho, kto príde posledný na svoje miesto.

VYHADZOVANÁ

Hráč vyhodí loptu čo najvyššie a volá celé meno spoluhráča. Ten musí loptu chytiť a opäť loptu vyhodiť a volať ďalšieho hráča. Kto loptu nechytí alebo chytí a nevolali jeho meno, vypadá z hry. Víťazom sa stávajú poslední dvaja hráči.

Iné variácie – deti si dajú mená kvetov, zvierat, štátov, čísla, atď.

ZAMUROVANÝ

Žiaci sa očíslujú číslami od 1 ... (koľko je žiakov). Učiteľ vyvolá niektoré číslo. Žiak – číslo – vybehne a ostatní žiaci za ním bežia. Snažia sa urobiť okolo neho pevný kruh. Chytený žiak ako zamurovaný je ten, ktorý neušiel (vypadá z hry).

ZBIERANIE A PRINÁŠANIE LÔPT

Do stredu sa postaví jeden diel švédskej debny (prípadne iná debna, krabica od banánov) a do neho sa dá čo najviac lôpt. Vedúci začne postupne vyhadzovať lopty, deti zbierajú a vhadzujú lopty naspäť do debny, aby zabránili debnu celkom vyprázdniť.

ZLOŽITÁ NAHÁŇAČKA

Hráči sedia (stoja) v kruhu a sú rozpočítaní 1, 2, 3. Na zavolanie určitého čísla všetky vyvolané čísla vybehnú z kruhu, začnú bežať okolo kruhu a snažia sa chytiť jeden druhého, čo beží pred ním.

VYZÝVANÁ

Dve družstvá stoja v radoch vo vzdialenosti asi 20 metrov čelom k sebe. Postupne prichádza jeden hráč z každého družstva ku protistojacemu družstvu, ktorého členovia musia zaujať prijímací postoj, t.j. predpažiť pravou a ohnúť pripažmo ľavou dlaňou nahor. Vyzývajúci im ľubovoľne tlieska na ľavú ruku a keď niektorého tleskne tretí raz, ihneď sa snaží utiecť na miesto vo svojom družstve. Je prenasledovaný vyzvaným a keď dostane „babu“, prv než sa dostane na svoje miesto alebo za čiaru – urobenú 1 meter pred celým družstvom – je zajatý, musí ísť k cudziemu družstvu a postaviť sa za svojho premožiteľa. Keď nedostane „babu“, víťazí a jeho prenasledovateľ je jeho zajatcom. Hneď nato prichádza vyzývateľ z druhej strany z nepriateľského družstva a všetko sa opakuje. Keď je zajatý niektorý z hráčov, ktorý má sám zajatca, je zajatec oslobodený. Hrá sa alebo na čas – víťazí družstvo, ktoré získa viac zajatcov – alebo tak dlho, kým sa na oboch stranách všetci hráči nevystriedajú v úlohe vyzývateľa.

ZAJAC BEZ BRLOHA

Žiaci sa pochytajú vždy traja a traja za ruky – vytvoria zajačie brlohy. Z každého brloha si stane jeden zajačik. Jeden žiak zostane bez brloha a volá – „Zajačiky z brloha von!“ Na tento povel všetky zajačiky vybiehajú z brlohov a vbiehajú do iných uvoľnených brlohov. Zajačik, ktorý bol bez brloha sa chytro šuchne do najbližšieho brloha. Ten žiak, ktorému brloh nezvýši, opäť volá – „Zajačiky, von z brloha!“ Hra sa opakuje potiaľ, pokiaľ deti baví.

Z HNIEZDA DO HNIEZDA

Deti si posadajú na stoličky do kruhu. Rozdelia sa na 4 druhy vtákov., napríklad : vrany, sovy, kukučky, lastovičky. Jeden žiak je v strede a má zaviazané oči. Jeho úlohou bude povedať vždy dva druhy vtákov, ktoré si musia vymeniť miesta. Žiak, ktorý je v strede sa snaží pri výmene miest niekoho chytiť.

ŽABIA ŠTAFETA

Vytvoria sa družstvá. Prví skočia – ostanú stáť, vystriedajú ich druhí hráči, ktorí skáču z toho istého miesta, kde skočili prví hráči. Každý sa snaží skočiť čo najďalej. Vyhráva družstvo, ktoré najďalej skočí.