Mikuláš

Mikuláš

Životopis sv. Mikuláša

Rodičia sv. Mikuláša boli vznešeného pôvodu, no dlho boli bezdetní. Preto sa modlili k Pánu Bohu, aby im požehnal dieťa. Pán Boh ich prosbu vyslyšal a narodil sa im chlapec, ktorému dali meno Mikuláš. Bolo to asi v roku 270.

Mikuláša rodičia vychovávali k poslušnosti, láske, zbožnosti a štedrosti. Po ich smrti počas morovej epidémie, rozdal Mikuláš celý majetok chudobným. Jeho čnosť štedrosti vzrástla, keď sa stal biskupom.

Asi najznámejším skutkom sv. Mikuláša je ten, keď zachránil tri chudobné dievčatá. Nemohli sa vydať, pretože ich otec nemal peniaze na veno. Sv. Mikuláš im vtedy dal v noci tri mešce s peniazmi, aby sa mladé devy mohli vydať.
No píše sa aj o iných skutkoch sv. Mikuláša – napríklad oslobodil nevinných, na smrť odsúdených dôstojníkov, od mesta odvrátil hlad. Sv. Mikuláš bol mimoriadnou osobnosťou a preto sa úcta k nemu veľmi rozšírila. Zomrel okolo roku 345. Jeho telesné pozostatky sú uložené v juhotalianskom meste Bari.

Svätý Mikuláš

V jednej malej chatrči
býval otec troch dcér.
Chodili k nim pytači,
no každý len veno chcel.
Popod oblok šiel tichúčko,
svätý biskup Mikuláš
potajomky zlatky vložil
na oblôčik zavesil.
Smutný otec oknom hľadí,
ťažko vzdychá, mnoho žiali,
„Kdeže ja len neborák
môžem toľko vena vziať?“
Ráno panna smutne vstáva,
oblôčikom von hľadí...
zrazu s radosťou vykríkne:
„Ďakujem, nech ti to Boh odplatí!“

Čujte deti novinu

Čujte deti novinu Nech sa každý raduje,
v túto vzácnu hodinu svedomie si spytuje,
z neba posol zvesť prináša či v škole vždy pozor dával,
od svätého Mikuláša, či rodičov vždy poslúchal,
že za chvíľu medzi nás či v kostole zo srdiečka
príde svätý Mikuláš. odznela mu modlitbička.

Bo kto nemá zásluhy
darmo čaká obsluhy!
Mikuláško z nebies domu
nezníži sa k hocikomu.
Len kde vidí zbožnosť, prácu,
tam oddáva hojnú plácu.

Vitaj svätý Mikuláš

1. Dobrý svätý Mikuláš,
mnohým deťom dary dáš,
drobné rôzne sladkosti,
spravíš veľa radosti.

3. Štedrý, svätý Mikuláš
s radosťou ťa čakáme,
v duchu tvojej štedrosti
v čnostiach k Bohu kráčame.
2. Keď si chodil po svete,
dal´ s peniaze, chleba
a vždy si sa objavil,
kde ťa bolo treba.

Dominik Štubňa-Zámotský- Na svätého Mikuláša

I.
Na svätého Mikuláša
v nebi býva veľký ruch,
anjelíci všetkým deťom
robia účty zo zásluh.

Dopoludnia vypisujú
rôzne značky z hrubých kníh,
popoludní ukladajú
dobré skutky vedľa zlých.

K večeru už uzly viažu,
škriepok tam ver žiadnych niet,
a na váhach prevažujú ........
Či to slýchal kedy svet?

Potom nosia na dlhý stôl
účty celkom hotové,
svätý Mikuláš z nich číta
radom slovo po slove.

Keď už všetko videl, čítal,
potom svoje vysloví:
„Dobrým veľa cenných vecí,
zlým len prútik brezový.“
II.
Len čo večer slnko zájde,
celú zem hmla zahalí,
lebo deti na oblohe,
anjelov by zbadali.

Na obláčkoch sem-tam chodia,
držia v rukách hviezdičky,
tak si sedia, hľadajú si
k detským srdciam cestičky.

Svetielka si povešajú
nad oblaky vysoko,
na krídelkách letia-zletia
do hustých hôr hlboko.

Tam vyčkajú pokiaľ okná
po chalúpkach vyhasnú,
pokiaľ mesiac premôže hmlu,
osvieti noc nejasnú.

Tu sa pustia po dedine,
vráta plné písma máš,
rozdávajú vaše dary,
ako kázal Mikuláš.
III.
Ráno ešte pred svitaním
prebudí sa dedina,
mesiac bledne za oblakmi,
žiara hviezd už zhasína.

Tma pomaly v izbe redne,
deti hľadia do okien.....
Koľko túžob, zvedavosti
skrýva v sebe tento deň?

Po anjeloch ani stopa:
vrátili sa do nebies,
len páperia plné dvory,
sťa by z cukru celý les.

V oblokoch, hľa, mnoho darov,
radosť na to pozerať.
Radujú sa dobré deti,
raduje sa otec, mať.

Na svätého Mikuláša
v nebi býva veľký ruch.
anjelíci všetkým deťom
robia účty zo zásluh.

Vitaj svätý Mikuláš

1. Vitaj svätý Mikuláš
aký veľký batoh máš.
Nameraj nám z koša toho
nie málo, radšej mnoho.

5.Jedno dievča z prvej triedy
také pero chcelo by,
čo machule nerobí.

Aj ja chcem mať strojček taký
Čo by za mňa písal domáce úlohy.
2. Ja som žiačka dobrá veľmi
aby darček neušiel mi.
Chcela by som také sane,
čo keď človek sadne na ne
bielulinkým bielym snehom
poletia aj hore brehom.

6.Každý žiada veci ťažké,
čo Mikuláš nemá v taške,
ale má tam veľký hárok,
komu patrí aký dárok.
3. Matej má kríž s obúvaním
nevie dobre viazať mašle.
Keď som bola včera za ním
Mikuláša pekne prosil,
nech mu na zips boty pošle.
Tam netreba viazať mašle.

7. Od cukríkov zuby bolia
čokoláda drahá je.
Vyprosuj nám Božie dary
nech i duša krásna je.
4. Ak môžem byť taká smelá,
aj ja by som prosiť chcela.
Nie však žiadne haky-baky,
chcela by som strojček taký,
ktorý mňa a našu Milku
naučí hneď násobilku.
8. Ferko chce mať druhé telo,
čo by zaňho vstávať chcelo.

Svätý Mikuláš

Mikuláš sa raduje –
fujavice zaduje,
odnesie ho kúsok ďalej,
prinesie on našej malej
mandarínky,
čokoládu,
čačky-mačky na parádu,
všelijaké nové hračky.
Sníva o nich postojačky.

-Zaduj, víchor! Vločky splaš!
Nech už je tu Mikuláš!
Ľavá nôžka, pravá nôžka,
nakuknem mu do batôžka
a pomôžem vybaliť.
Zaplníme celý byt!

Privítanie Mikuláša

Vitaj, vitaj, Mikuláš,
čo v batohu pre nás máš?
Cukríky i čokoládky
a či dáky perník sladký?

Celý rok sme poslúchali,
aj si uši umývali.
Žiaden z nás sa nebil veru,
na kolene nemal dieru.

Tak ako sme sľúbili,
všetci sme sa ľúbili.
Rýchlo, rýchlo rozbaľ vrece, nikto z nás už čakať nechce.
Prosba

Padá sniežik poľahúčky, pozakrýva polia, lúčky,
sadá deťom na líca,
budeže to sanica.
Celý kraj sťa striebro svieti.
Príď, Mikuláš, prosia deti.
Chytro sadaj na sane,
v školičke ťa čakáme.
Ukážeme ti čo vieme, rozprávočky rozpovieme, prednesieme pekný verš, nakreslíme čo len chceš.
Nič to zato, že sme malí,
statočne sme pracovali.
Ponáhľaj sa, Mikuláš,
ponáhľaj sa medzi nás.
Mikuláš

Mikuláš je kúzelník,
darčeky nám vykúzli.
Ale iba pre takých,
čo neboli cez rok zlí.
Pozvánka pre Mikuláša

Príď, Mikuláš, príď aj k nám, nemusíš však chodiť sám.
Vezmi si aj priateľov, privíta vás celý dom!
Poďakovanie

Ďakujem, Mikuláš,
za tie krásne chvíle,
za darčeky od teba,
za úsmevy milé.
Stretneme sa o rok zas,
príď, Mikuláš, medzi nás.

Mikuláš

Mikuláš, Mikuláš,
priateľ náš starý,
každý rok nosievaš
do okien dary.

Mikuláš, Mikuláš,
ty veľký svätý,
každý rok myslievaš
na dobré deti.
Mikuláš

Mikuláš je dedko starý,
vie on robiť veľké čary.
Nadelí nám k radosti
čižmu plnú sladkostí.

Mikuláš je kúzelník,
darčeky nám vykúzli,
ale iba pre takých,
čo neboli cez rok zlí.
Mária Chovancová
Na svätého Mikuláša

Hore briežkom, dolu briežkom,
zapadajú sane sniežkom.
Na nich svätý Mikuláš,
pri ňom anjel, z neba stráž.

Deti hľadia do oblôčka, nedočkavé majú očká.
Dobrý strýčku Mikuláš,
pre všetkých dosť darov máš?

Vitaj, Mikuláš

Vitaj, vitaj, Mikuláš,
vitaj medzi nami!
Prišli sme ťa pozdraviť
veselými hrami.
Ty nám zato ukážeš,
čo v tom koši máš.
Vitaj, vitaj, zďaleka,
vitaj Mikuláš.
Mikuláš

Padá sniežik, vietor fúka, Mikuláš nám dary núka.
Poďte, deti, detičky,
rozbaľte si balíčky.
Kto poslúchal mamku, ocka,
na každého darček počká.
Kto bol samá nezbeda,
tomu beda, prebeda.
Pesnička pre Mikuláša
Na melódiu Prší, prší

Prišiel ku nám, pán Mikuláš, nemáme však preňho guláš.
Len básne, pesničky,
a potlesk pre ručičky.

Poď,Mikuláš,poď k nám bližšie,
kamže by si teraz išiel,
všetci ti spievame,
na odmenu čakáme.
Decembrová

Hľa, hľa – krajina si ľahla,
ako do smotánky.
Už to zvádza Mikuláša
chystať biele sánky.
Lenže sotva trčia veže,
toľko snehu všade.
Ľahko nie je chodiť cez záveje.
Či k nám cestu nájde?
Mikuláš

Padá, padá biely sniežik
na lesy a stráne,
už Mikuláš s pani Zimou
chystajú si sane.
Rozbehnú sa dolu brehom,
celým šírym svetom
a darčeky roznášajú
všetkým dobrým deťom.
Mikuláš

Sneží, sneží,
zas prišiel Mikuláš,
kožuch má i baranicu,
volá deti na sanicu.
Letí, letí sneh,
má ho plný mech.
Či sme veľkí, či sme malí,
lyže sme si namazali.
Syp sa sniežik syp,
prikry každý krík.

Program na Mikuláša – do školy

1. Čo to cinká, čo to zvoní, čože je to za krása?
Zvoní zvonček a náš stromček v celej kráse jagá sa.
Celý žiari, celý svieti. Pozdravme ho piesňou deti! – pieseň

2. No my nielen spievať vieme,
a čo vieme, rozpovieme.
Ja viem spraviť z kociek hrad.
Ja v autíčku pretekať.
Ja sa učím autoznačky.
A ja z knižky Čačky – hračky.
Našu školu radi máme,
a keď treba, pomáhame.
Keď sa s pastelkami hráme,
vždy po sebe upraceme.
Obliecť sa už vieme sami
a jesť nielen lyžicami.
Všeličo sa naučíme,
no a radi pocvičíme.
Za potlesk vám ďakujeme,
my toho aj viacej vieme,
hneď vám to aj predvedieme.

3. báseň ZIMA
Svet je striebrom posypaný,
v tichu počuť cvengot saní.
Jedľa v lese šepoce:
„Prichádzajú Vianoce.“
Má zlatý kľúč na stužke,
poďte, deti, zavediem vás k Meduške.

3. báseň MEDUŠKA
Zima, zima, sviatky veľké!
My spievame Medulienke.
Želáme jej v novom roku
radosti na každom kroku.
Ak sa pieseň podarí,
Meduška nás obdarí.
Dobre sme sa, dobre mali,
vrecko sme si vyspievali.
A v tom vrecku, čimčari,
bude dobrôt do jari.

4. Pieseň PADÁ SNIEŽIK BIELUČKÝ

5. Báseň ROZPRÁVKOVÁ JEDĽA – Elena Čepčeková
Túla sa Slnko po bielom kraji,
na strechu kreslí zlaté čiary.
Čo sa to deti v povetrí tají?
Nôtička tichá odkiaľsi vari?
Cink, cink, cink,…
Či skielka ľadu pukajú v háji?
Či sú to zvonky striebristé?
Ach, ja viem, to sa blíži zaiste
vianočná jedľa plná čara,
ktorá má, deti, takú moc,
že vám skôr ako príde noc
tisíc rozprávok pootvára.
Má ich v pozlátku ukryté.
Pozrite, deti, pozrite.
Guľôčka žmurká, otriasa sa,
svetielko cez ňu presvitá.
V nej je tá nevídaná krása
prvej rozprávky ukrytá.
Na druhej vetve zvonček malý
ťuky-ťuk, klopká srdiečkom.
Vy ste to, deti nezbadali?
To sa rozprávka hlási v ňom.

6. Báseň PRVÝ SNEH
Po studenom ráne
sadla vrana k vrane.
Pošepla jej do ucha,
že je doma porucha,
že do hniezda spadla hviezda,
za ňou druhá, tretia.
Biele sú a svietia.

7. Báseň ZIMA
Vonku padá sneh.
Mám ho plný mech.
Natiahnem si baranicu,
vysypem ho na sanicu,
čo je vyše striech.
Vonku padá sneh,
pozakrýva breh.
Spravím z neho snehuliaka,
nech k sanici deti láka a rozdáva smiech.

8. ZÁVER
No a teraz dva, tri, štyri,
každý nech v tanci víri.
A keď potom zaznie zvonec, čo bude?
Bude koniec.
V dolinách, keď za večera – pieseň

1. V dolinách, keď za večera
stíchne zvona hlas.
Z neba na zem keď pozerá
prvej hviezdy jas.
/:Nad snežnou sa Tatrou vznáša
duch svätého Mikuláša
v každom roku raz.:/

9. Nech zaznieva česť piesňami,
Tebe, biskup náš.
K trónu Pána nad hviezdami,
kde s ním prebývaš.
/:Zachovaj nám národ zdravý,
by v ňom kvitli dobré mravy,
svätý Mikuláš.:/
2. Príď aj pod naše okienko
milý svätec náš.
S akou radosťou čakáme,
Teba, dobre znáš.
/:Do okienka dary vloží,
Mikuláš, ten sluha Boží,
dobrým deťom zvlášť.:/

Scénka

Ako by vyzeral sv. Mikuláš dnes?

A- Anička, J – Jožko, F- Ferko, m – mama, M – Miki P- pani v knižnici
I.
(3 deti sedia pri stole a píšu)
A: Ty, Jožko, zajtra bude sv. Mikuláša, čo myslíš, ako by vyzeral sv. Mikuláš dnes?
J: Myslím si, že celkom normálne. Bol by v džínsach, hovoril by ako my a hlavne, robil by svoje povinnosti stopercentne.
F: Myslíš, že by chcel prísť medzi nás? Nebol by nijaký horenos, ktorý vždy niečo robí pre iných a chce, aby ho za to chválili?
J: Ale, Ferko, prosím ťa, ty máš nápady! Iste by bol celkom dobrý, kamarátsky a ako som povedal, stopercentný.
(Z diaľky prichádza mama s veľkou taškou v ruke.)
m: Deti, prosím vás, kto by zabehol po citróny? Zabudla som ich ráno kúpiť. Otecko je nachladnutý, pomohli by mu.
A: Ale, mami, čo nevidíš, že usilovne pracujeme na úlohách? Miesto aby si nás pochválila, chceš od nás také veci.........
(Mama sklopí oči a chystá sa odísť. Vtom niekto klope na dvere. )
M: Ahoj, kamaráti, čo robíte? Á....... pani Nováková (udivene), ani som vás nevidel. Prepáčte. Dobrý deň. Idete nakupovať? (Ukazuje na tašku.)
m: Ale nie, potrebujem iba citróny a myslela som si, že .......snáď........Vyjde mi to neskôr.
M: Dajte sem tašku, zabehnem, veď to nie je ďaleko! A oni nech píšu (ukazuje na deti). Aj tak sa nemôžeme hrať.
(Mama sa usmieva, podáva tašku Mikimu, ten ju berie a odchádza. Deti zostávajú so sklonenými hlavami. Mama odchádza.)
J: (Po chvíľke ticha.) To sme tomu dali! Jediný Miki pochopil situáciu, ktorá sa naskytla. Pritom medzi nami ani nebol, keď sme hovorili o sv. Mikulášovi. Veď robí tak ako sv. Mikuláš.
A: No, veď má jeho meno.
F: To je strašné! Či snáď meno robí človeka človekom? A nie život? Mali by sme si dať pozor a nabudúce lepšie počúvať.
J: Áno, Miki nám dal lekciu. Mali by sme ísť za mamou a odprosiť ju.
(Všetci vstávajú a odchádzajú. )

II.

(Deti s Mikim sedia pri stole a hrajú „Človeče“. Miki má už tri figúrky v domčeku, ostatní po jednej, Anička dokonca ani jednu, rozčuľuje sa.)

A: Miki, ako to robíš?! (Buchne po stole.)
F: Anička, nerozčuľuj sa, to je len hra.......
A: Hra, hra! Miki zase vyhráva. Nechcem hrať. (Vstáva od stola, zlostne sa pozerá.)
M: (Otočí sa k Aničke. Otočí hraciu dosku.) Poď, Anička, už máš tri doma. Budem hrať s tvojimi figúrkami.
A: (Zaraduje sa, udivene si sadá.) Miki, prečo to robíš?
M: Nechcem, aby si sa rozčuľovala a odišla. Nestojí to za to, kaziť si náladu. Veď je to iba hra. (Hádže kockou)

(Prichádza mama so zakrytou táckou)
A: (Priskočí k tácke a odkryje ju. Zamračí sa.) Zasa chlieb s maslom? Kto má jesť vždy to isté? Nemohla si urobiť niečo iné?
m: (unavene) Upratujem celý deň. V chladničke nič nemáme a okrem toho ešte musím ísť do obchodu.
M: Vy ste ale dobrá, pani Nováková! To si pochutnáme, dovolíte? (Berie jej tácku z rúk, kladie ju na stôl. Pred každé dieťa položí jeden chlieb.) Rozdám to.
(Anička, Jožko, Ferko začali rýchlo jesť. Miki sa postavil.)
M: (Prežehná sa) V mene Otca i Syna, i Ducha svätého. Požehnaj, Otče nás, i tieto dary, ktoré z Tvojej štedrosti budeme požívať. Amen. V mene ..... (Sadne si a začne jesť.)
Zvonku sa ozve hlas: Miki, poď domov, ......... (Uteká preč.)
J: Tomu sme zase dali, Miki je originál. Vo všetkom je dobrý. Pokúsme sa aj my byť takí.

III.

V knižnici sedí pani a píše. Prichádzajú A, J, F, M. Všetci pozdravia: Dobrý deň!

P: Dobrý deň, deti. Čím vám môžem poslúžiť? (Skladá dolu okuliare a postaví sa.)
M: Ďakujem za láskavosť. Radi by sme si popozerali knihy a niečo si vypožičali.
P: Dobre, prosím, tu je beletria. Tu sú historické a tu odborné knihy (ukazuje), poslúžte si.
M: Ďakujem.
Každý sa postaví k regálu a vyberá, listuje v knihách.....
A: (Číta nahlas) Bol raz jeden kráľ ........
M: Tá rozprávka je veľmi pekná, čítal som ju. Ty si ju ešte nečítala?
A: Nie, vezmem si ju. (Kladie knihu na stôl.)
F: Našiel som niečo pekné, pozrite sa – Deti kapitána Granta, Jules Verne.
M: Ozaj pekná a napínavá kniha, dobre si si vybral, Ferko.
J: Ferko, daj mi tú knihu. Už dávno som po nej túžil, prosím ťa.......
F: A čo mi dáš za to?
J: A čo by si chcel?
F: (Víťazoslávne) Hm, tak, tak – to pero čo ti dal ocko k narodeninám.
J: Veď to je darček, to ti predsa nemôžem dať.
F: Tak ti ju nedám( schováva ju v ruke).
M: (Z diaľky ich pozoruje. Kývne na J.) Poď, pozri sa, táto je tiež pekná. Bude ťa zaujímať. (Podáva mi knihu.)
J: (Číta nahlas) Dva roky prázdnin. Myslíš, že sa mi bude páčiť? (Otáča sa k M.)
M: Určite. Je prinajmenšom taká pekná, ako tamtá.
J: Ty si naozajstný kamarát, ako svätý Mikuláš. (užasne, ako by si teraz na niečo spomenul a volá) Anička, Ferko, počúvajte, chceli ste vedieť, ako by vyzeral sv. Mikuláš dnes, však? (Otáča sa k M a hovorí.) Presne takto. On nám ukázal sv. Mikuláša v dnešnej dobe. Len si spomeňte trebárs na citróny......desiatu........a mnoho iného........ Jasné, je mi to jasné........ Vďaka, Miki, ty si svojou dobrotou hodný svojho patróna a iste je sv. Mikuláš na teba hrdý. (Objíme ho kamarátsky okolo krku a idú spolu k panej)
P: (Vstáva od stolu) Tak čo, deti, vybrali ste si niečo?
Všetci: Áno.
Pani zapisuje knihy, deti ich berú a odchádzajú: Dovidenie, dovidenia.....