Svätá Barbora – zvyky a tradície

Svätá Barbora – zvyky a tradície

Podľa kresťanskej tradície sa narodila v Nikomédii pri Marmarskom mori. Jej otec, pohanský vládca Dioskuros, ju uväznil vo veži, aby ju uchránil pred kresťanstvom. Barbora sa napriek všetkému stala kresťankou, za čo ju jej vlastný otec odsúdil na trest smrti sťatím. Tento trest sám vykonal, avšak ihneď bol potrestaný smrťou úderom blesku.

Kresťania si ctia svätú Barboru ako patrónku baníkov (keďže sa pri úteku z veže ukryla do jaskyne, ktorá sa pred ňou zázračne objavila), ako ochrankyňu pred náhlou smrťou, pred požiarom, pred úderom blesku a pred búrkou.

Atribútmi sv. Barbory sú: veža, kalich a hostia, blesk a kohútie pero.

Svätá Barbora sa narodila na začiatku 3. storočia v Nikomédii v rodine bohatého kupca. Jej otec bol nepriateľom kresťanov. Pri dome nechal vybudovať luxusne zariadenú vežu, do ktorej svoju veľmi krásnu dcéru zavrel údajne preto. aby ju uchránil od všetkého zvádzania.

Jeden zo slúžiacich sv. Barboru obrátil na kresťanskú vieru. Jedného dňa u nej otec našiel kríž a potom, čo sa sv. Barbora priznala že je kresťankou, sa ju snažil otec v zlosti zabiť. Svätej Barbore sa ale podarilo ujsť, ale onedlho ju otec vypátral a odovzdal do sudcových rúk. Ten ju nechal mučiť, aby ju tak donútil zriecť sa kresťanstva. Pri mučení Barbory bola prítomná žena menom Júlia, ktorá predstúpila pred sudcu a priznala sa ku kresťanstvu.

V tej chvíli sa Barbore ako zázrakom všetky rany na tele zahojili. Sudca ju nechal mučiť ešte ukrutnejšie a na potupu jej nechal odrezať prsty. Nakoniec ukončil život Barbory sám jej otec, ktorý jej zoťal mečom hlavu. V tej chvíli skonala nielen svätá Barbora, ale aj jej otec, ktorého vzápätí usmrtil blesk. Svätá Barbora zomrela zrejme roku 303 n. l. svätá Barbora bola patrónkou baníkov a delostrelcov. Najčastejšie býva zobrazená s vežou a s palmou.

Barborky – zvyky a tradícia

Dodnes je v obľube zvyk rezania tzv. barboriek, t. j. čerešňových vetvičiek, narezaných presne na 4. decembra, ktoré vo váze s vodou do Vianoc zakvitnú. (Nezabudnime brať ohľad na prírodu. Môžu byť aj vetvičky z iných ovocných stromov.)

Traduje sa, že ak vetvička zakvitne, dievča sa do roka vydá. A ak si na každú narezanú vetvičku napíše meno chlapca, a tak ju dá do vázy, jej milý sa stane ten, ktorého vetvička zakvitne ako prvá.

V predvečer sviatku chodievali po dedinských domoch "barborky". Boli to ženy a dievčatá zahalené do bielych šiat so šatkou na tvári, aby ich nebolo poznať. Výnimočne boli oblečené za mníšky alebo mali rozpustené vlasy a venček na hlave. V ruke držali košík so sladkosťami alebo metlu, štetku, či husacie krídlo. Keď prišli do domu, symbolicky zamietli izbu. Svoj príchod niekedy ohlasovali zvončekom alebo búchaním na okno. Po kresťansky sa pozdravili, zborovo sa s rodinou pomodlili a pokračovali ďalej k susedom.

Barbora pranostiky:

„Aké je počasie na Barboru, také býva až do Vianoc".

„Svätá Barbora ťahá sane do dvora".

„Po svätej Baruši daj pozor na uši.“

„Svätá Barbora vetry rozháňa.“

„Svätá Barbora vyháňa drevo zo dvora.“