Vypracované otázky z krmovinárstva

Ostatné » Nezaradené

Autor: ivka47
Typ práce: Referát
Dátum: 15.10.2011
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 8 434 slov
Počet zobrazení: 19 813
Tlačení: 743
Uložení: 793
1.ZAKLADNE POJMY-Krmovina-je plodina pestovan na vyrobu objemovych krmiv,krmoviny sluzia na vyrobu roznych druhov obj.krmiv; Krmivo-material rastl.,zivoc.al.mineral.povodu,kt.sluzi na krmenie HZ;Krm-spolocny nazov pre krmovinu a krmivo;Krmovinova zakladna-subor ploch urcenych na pestovanie krmovin,tvoria ju tieto zlozky:1.krmoviny pestovane na ornej pode(polne krmoviny),2.trvale travne porasty,3.plochy z kt.sa ziskava krmivo jako vedlajsi produkt rastl.vyroby(slama,rezky,skrojky),4.nepolnhospodarske plochy z kt.sa ziskava krmivo;Krmivova zakladna-suhrn vsetkych uskladnenych krmiv,kt.su k dispozicii na krmenie;Zelene krmivo-cerstvo pokosena upravena hmota krmovin urcena na krmenie(obs.susiny je nizky);Seno-obj.krmivo konzervovane susenim;Silaz-obj.krmivo konzerv.v anaerobnych podmienkach kys.mliecnou;Silaz z uvednutej hmoty-obj.krmivo konzerv.kys.mliecnou po uvednuti na susinu350-450g/kg;
 
2.ROZD.POLNYCH KRMOVIN-A,podla trvacnosti-jednorocne(kukurica na silaz),viacrocne(LS);B,podla zaradenia v osevnom postupe-hlavne(kukurica na sil.),medziplodiny(strukovo obilna miesanka);C,podla spos.pestovania-porasty cistych kultur(DL),miesanky(vikopsenicna),krmovinove podsevy(matonoh rocny);D,podla botan.prisl., pribuznej agrotechniky a vyzivnej hodnote krmiva-leguminozy,datelinoviny(LS,DL),travy(MT),obilniny jako obj.krmoviny(raz na krmenie),krmne strukoviny(bob),krmne okopaniny(krmna repa),ostatne doplnkove krmoviny(slnecnica);E,podla pomeru zivin-bielkovinove(datelinoviny), polobielk.(travy),sacharidove(krmna repa);
 
3.KUKURICA SIATA-je najvyznamnejsia jednorocna krmovina;pestuje sa na zrno,silaz a zel.krmivo; silazna kukurica podukuje znacne mnozstvo susiny a energie z jednotky plochy;kratsie vegetacne obdobie umoznuje rozsirenie ploch i do menej priznivych oblasti;je sach.krmivom,pomerom Nlatok k energii 1:10 sa uplatnuje v krmnych davkach dobytka v kombinacii s viacrocnymi krmovin. jako dieteticke krmivo;v sucastnom obdobi vyuzitim deleneho zberu kukurice sa stava vyznamnou plodinou vo vyzive os.;na dosiahn. vysokej urody susiny potrebuje kukurica velke mnozstvo vody,dobře vyuziva podnu vlahu,atmosfericke zrazky a zavlahovu vodu; kukurica nie je narocna na podu,vyvohovuju jej však pody hlinite,hlboke a vyhrevne s dostatkom humusu;znasa pody slabokysle az slabozasadite; priprava pody je rozdielna podla predplodiny;po obilninach je vhodne aplikovat na strnisko min.hnojiva(celu davku P,K,a část N hnojiv);v ramci jesennej pripravy pody je mozne prehlbovanie ornice za sucasnej aplikacie hosp.hnojiv do podornicnej vrstvy cim sa zvysuje urodnost pody;mast.hnoj sa musí zaorat v letnom obdoby,davka sa pohybuje od20-40t/ha;pre stanovenie terminu sejby je rozhodujuce teplotny stva pody v hlbke sejby okolo8-10oC;u kuk.je bezprostredna korelacna zavislost medzi vyskou urody a dlzkou vegetacneho obdobia;zakladom jej osetrovania po sejbe je branenie a pleckovanie;v priaznivych podmienkach možno pocitat so zberom silaznej kukurice v optimalnej tj.mliecnovoskovej zrelosti zrn za 110-120dni po sejbe;v kukuricnej a repnej vyrobnej oblasti rastl.obsahuju 40-45%sulkov s obs.susiny250-330g/kg;silazna kuk.je zakl.sachar.krmivo pre HD;při vysokom podiele sulkov biomasa obsahuje 44gPDIN;v mliecnej zrelosti dosahuje silazna kuk.plnu produkciu;max.uroda susiny a zivin sa dosahuje vo voskovej zrelosti;opt.obsah susiny je urcujuciaj pre fermentacne procesi při silazovani;urody kuk.na silaz v cerstvom stave kolisu vo velmi sirokom rozpati30-60t/ha;v technologii silazovania sa uplatnuje silazovanie drveneho zrna a sulkov kuk.jako jadr.krmiva pre osipane a HD;1.zber metodou CCM-vyuzivaju sa zberove mlatacky,ziskava zmes zrna s30%podielom vretien;pozberana hmota obs.50-80g/kg vlakniny,konzervuje sa silazovanim,skladuje sa v silaznych zlaboch;2.zber metodou LSK-při zbere sa ziska zmes rozdrvenych zrn,vretie a listenov s vacsim podielom hrubej vlakniny kt.je vhodnym koncentrovanym krmivom predovsetkym pre HD,konzervuje sa silazovanim a skl.s v zlaboch;
 
4.KUKURICA NA ZEL.-hosp.vyznam kuk.pestovanej na zel.spociva v tom ze poskytuje zel.krmivo vletnom obdobi;pestuje sa jako hlavna alebo nasledna plodina po ozimnych miesankach;v miesankach so slnecnicou,stukovinami a podobne sa seje po skoro zberanych plodinach;zbera sa a skrmuje s obsahom susiny140-150g/kg tj.na konci zelenej zrelosti az po mkiecnu zrelost zrn;krmivo je velmi chutne a kvalitne; kuk.na zel krmenie vyzaduje 80-100dni vegetacneho obdobia;na pestovanie sa pouz.vysoke,rychlo rastuce hybridy;priaznivo reaguje na vyssie davky na dusika z  in.a animalnych hnojiv(mast.hnoj,mocovka,hnojovica);N prehnojene porasti poliehaju,zvysuju sa zberove straty,vysevok sa pohybuje od80-120kg/ha;kuk.na zel.dosahuje urody 25-60t/ha;chutnost krmiva ovplyvnuje lahko strav.sach.;denna davka pre HD sa odporuca v rozpati od50-60kg/ks/den;
 
5.CIROK(Sorghum)-pestovatelsky vyznam ciroku v nasich klimatologickych podmienkach je obmedzeny na vyuzitie v juznom slovensku;pre krmovinarske ucely su vhodne:cirok obyc(sorghum dochna var.saccharatum),cirok obyc.zrnovy(sorghum vulgare pers.var.eusorghum),cirok sudansky(sorgum sudanense);vyznam ciroku na vyrobu silaze a zel.hmotu sa obmedzuje na tie oblasti a vhodno klimatologicke podmienky v kt.kuk.na silaz a zel.krmenie poskytuje nizsie urody;Cirok cukrovy krmny,Cirok obyc.-poskytuju sach.krmivo so sirokym pomerom Nlatok a energie vhodne na zel.krm,menej na silazovanie;zo stanovistnych pomerov maju najvacsie naroky na teplo,patria k plodinam s najvacsou suchovzdornostou,velmi dobře sa im dari na teplych humoznych podach s neutralnou podnou reakciou,nedari sa im na vlhkych strkovytych a piesocnatych podach;do osevneho postupu ich zaradujeme podobne jako kuk.,mozeme ich pestovat aj po ozimnej medziplodine,pripadne po jarnej miesanke;při jesennej priprave pody zapravujeme min.hnojiva,v case klasenia az zac.kvitnutia dosahuje urody30-40t/ha s dobrou vyzivnou hodn.;po zbere je vhodne ciroky nechat asi3-4hod.na riadku na uvolnenie glykozidu durinu kt.sa vednutim krmiva rychlo straca;v krmnej davke sa ciroky podavaju v kombinacii s blk.krmivami;Cirok sudansky-ma vacsi vyznam jako pestovanie Ciroku obyc.a cukrov.; možno ho skrmovat v cerstvom stave,menej vhodna je na silazovanie;vyznacuje sa velmi dobrou;je narocna na teplo;znizenie teplot pod 10-15 oC nepriaznivo posoby na rast; sudanska trava je zlou predplodinou pre odcerpanie vlahy;vyzaduje vysoke davky N;najvhodnejsi termin vzhladom na dlhsie dorastanie je vo vyske porastu700-800mm;celkova uroda zel.krmu sa pohybuje v rozpati40-60t/ha;kvalita krmu je priaznivejsia jako u cirokov
 
6.OVOS SIATY(Avena sativa)-ma z hustosiatych obilnin najvacsi vyznam pre krmovinarske vyuzitie;miesanky so strukovinami na zel.krmenie,vyroba silaze,ususkov poskytuje vysoke a iste urody hmoty v chladnejsich klimatologickych podmienkach;urcitou nevyhodou je jeho horsia chut pre pritomnost saponinov;nie je narocny na klimatologicke podmienky;dari sa mu na podzoloch,na kyslych podach s vysokym obs. org.hmoty;najvyssie urody poskytuje však na tazsich hlinitych podach;agrotechnika ovsa pestovaneho nakrmne ucely sa min.odlisuje od ovsa pestovaneho na zrno;odlisnosti su hlavne v N hnojeni,vo vysevku a medziriadkovej vzdialenosti ak sa pouziva jako kricia plodina;po sejbe sa ovos vyvyja rychlo,klasi za55-70dni do mliecnej zrelosti dorasta za80-85dni,do voskovej zrelosti za95-100dni;termin zberu třeba prisposobit ucelom biomasy;na zel.krmenie sa zbera od rastovej fazy klasenia do konca kvitnutia;pre silazne ucely je vhodny zber mliecnovoskovej zrelosti;porasty ovsa jako kricia plodina sa zberaju na zac.klasenia;urody sa pohybuju od30-35t/ha zel.hmoty;
 
7.RAZ SIATA (Secale serale)-vyuzitie v nizinnych obl.jako ozimnej medziplodiny pre skore krmenie na jar;pestuje sa v cistom poraste,v miesankach zo strukovinami al.druhmi z celade kapustovytych;vyuziva sa predovsetkym na zel.krmenie,na vyrobu silaze je nevhodna pre nizky obsah susiny;raz nie je narocna na teplo,klici při teplote1-2 oC,znasa silne mrazy,na vlahu stredne naroky,na podu nie je narocna;vyhovuju jej podzolovane piesocnate strkovite pody skyslou podnou reakciou,najvhodnejsi termin sejby je v sept.;při jesennej priprave pody sa aplikuju zvysene davky PaK,Nsa aplikuje zvlast k razi a k naslednej plodine;na zel.krmenie sa raz v kuk.oblasti zbera uzv druhej pol.aprila,v repnej obl.zac.maja,v zemiak.obl.do pol.maja; optimalny zber je v rastovej faze steblovania do zac.klasenia,co trva5-8dni;urody zel.hmoty sa pohybuju v rozpati20-30t/ha;tetraploidne odrody raze poskytuju urody60-80t/ha zel.biomasy,su viackosne,pomalsie starnu a maju dlhsi interval skrmovania v optimalnej zrelosti,možno ich kombinovat v miesanke s krmnymi travami;
 
8.TRITIKALE OZIMNE(Triticale cosecale)-je vytvorena zamernym krizenim psenice a raze;tritikale pestovane na zel.krmenie v cistom poraste i v miesankach v tzv.zel.pase krmenia nadvazuje na raz a jej miesanky;najvhodn. uplatnenie triticale je v kombinacii s vikou ozimnou jako ozimnej medziplodiny  vo vyssich obl.;zbera sa zac.klasenia,možno ho vyuzit v GPS silazi,v obilnotravnych miesankach s podsevom MM;termin sejby v sept.;vysevok 6mil.klicevych zrn an ha;urody25-35t/ha;
 
9.JACMEN SIATY JARNY(Horteum vulgare)-jacmen ama mensie pouzitie v krmovinarstve pre nizsie urody zel hmoty(18-25t/ha)jako ovas raz a triticale iked poskytuje jemnejsi a chutnejsi krm;pre krmenie v zel.stave je vhodny za 60-75dni;vo vyssich polohach v mliecnej a mliecnovoskovej zrelosti dosahuje na koreni vyssi obsah susiny,prto sa moze priamo silazovat;jacmen jarny je vhodna krmovina pre zber drvenych rastlin pre nizky obsah vlakniny;dalej sa poziva jako komponent do jarnych strukovinoobilnych miesaniek;termin zberu sa urcuje podla rstovej fazy;na zel.krmenie sa zbera před klasenim,na senaz v mliecnovoskovej zrelosti;
 
10.PSENICA LETNA,FORMA OZIMNA (Triticum aestivum)-psenica letna sa osvedcila jako dobra krycia plodina při zakladani porastov viacrocnych krmovin;jej pouzitie v jarnych strukovinoobilnych miesankach na zel.krm. je minimalne;pestovana s vikou hunatou; poskytuje v majiurodu18-25t/ha zel.krmu;dnesne odrody,preslachtene na produkciu zrna,su pre krmovinar. ucely menej vhodne;
 
11.BOB OBYC.(Faba vulgaris moench)-najurodnejsim druhom strukovin v nasich pdmmienkach;max.urodu susiny nadzem. biomasy poskytuje v zel.zrelosti;podla velkosti semien rozlisujeme nasledovne formy bobu obyc.:a,bob obyc.svinsky b,bob obyc.konsky c,bob obyc.drobnosemenny; bob obyc.nie je narocny na teplo;klici při min.teplote+2 oC,opt.tepl.pre jej rast je25 oC;vyzaduje humozne,ilovito-hlinite pody s dostatocnym obs.Ca s neutralnou reakciou pody;je narocny na ziviny;dobře reaguje na hnojenie mast.hnojom;najlepsie sa mu dari v repnej a zemiak.obl.;zakladna priprava pody spociva v hlbokej orbe so zapravenim P a K,N sa aplikuje při redsejbovej priprave pody;najvyssie urody zel. hmoty a susiny dosahuje bob v rastovej faze zel.zrelosti;po skoseni sa musí ihned skrmit;uvadnuta hmota spos.traviace poruchy,poskodeny bob v hrubsej vrstve na poli sa rychlo samozahrieva,fermentuje a při skrmovani vyvolava zdutie dobytka;bob patri medzi tazko silazovatelne krmoviny, silazuje sa preto při vyssom obsahu susiny na zaciatku zltej zrelosti strukov;pre zlepsenie chutnosti sa bob pestuje v miesankach s kukur.,slnecn.a tetraploidnymi odrodami matonohu jednorocneho;bob je velmi dobrou krycou plodinou pre zakladanie porastov LS;urody bobu sa pohybuju30-45t/ha zel.biomasy
 
12.VIKA SIATA(Vicia sativa),VIKA HUNATA(Vicia villosa),VIKA PANONSKA(Vicia pannonica)-Vika siata:najrozsirenejsou strukovinou pestovanou v mieankach na zeleny krm v jarnych a letnych miesankach s ovsom;hnojenie:30-40kg/haP,80-100kg/haK,v miesanke80-100kg/haN; zbera sa za10-12tyzdnov po sejbe;urody zelenej hmoty sa pohybuju15-20t/ha;Vika hunata:patri medzi strukoviny ozimneho charakteru a uplatnuje sa hlavne v ozimnych medziplodinach v kombinacii s psenicou a matonohom;vyzaduje skoru sejbu do konca augusta;hnojenie:30-40kg/haP,100-110kg/haK;urody zel.hmoty16-18t/ha;Vika panonska:ozimneho charakteru;najlepsie znasa suchsie lahsie pody v teplejsich oblastiach;znasa sobre holomrazy i drsnejsie polohy;vysev v cistej kulture je170-190kg/ha;urody zel.hmoty sa pohybuju13-15t/ha;viky zaradujeme v osevnom postupe najlepsie medzi okopaniny;nepestujeme ich po datelinotravnych miesankach;uplatnuju sa iba v miesankach s obilninami a niektorymi krmnymi travami;
 
13.HRACH SIATY PRAVY KRMNY-Peluska:najvacsi vyznam ma pre jarne a letne miesanky;v urodach predstihuje viky;vysieva sa velmi skoro na jar predovsetkym v miesankach s ovsom;jej podiel v miesanke je50-60%;vysevok v cistej kulture je120-170kg/ha;hnojenie je podobne jako u viky;na zel.krmenie sa zbera uz za8-10tyzdnov na zaciatku kvitnutia;urody zel.hmoty v miesankach sa pohybuju od18-25t/ha;
 
14.SOJA FAZULOVA(Glycine max)-pestovanie soje ma vyznam iba v kukuricnej oblassti v miesankach s kukur.,sudanskou travou al.cirokom;na zel.krmenie i silaz sa v monokulture zbera na zaciatku nalievania zrna,v miesanke s kuk.v mliecnovoskovej zrelosti kukurice;při pestovani v dvojkulture s kukur.sa striedaju2riadky soje s2riadkami kukur.;i napriek nepriaznivemu zlozeniu blk dobytok třeba na krmenie sojou navykat;
 
 
15.KRMNA REPA(Beta vulgaris)-z krmnych okopanin je najrozsirenejsia pre vysoku produkcnu schopnost(60-150t/ha),ale vynikajuce dieteticke vlastnosti;obsahuje vysoky podiel energie,min.latok s priaznivym posobenim;je vhodnym krmivom pre zemiakovu a podhorsku vyrobnu oblast; vysokym obsahom energie a nizkym obsahom vlakniny nahradza v krmnej davke obilniny;je vybornym krmivom pre mladata,dojnice,prasnice…, priaznivo ovplyvnuje mliekovu uzitkovost;krmna repa je vlhkomilny,humidny typ narocny na vlahu;na teplotu su narocnejsie obsahove odrody v porovnani s objemovymi odrodami;krmnej repe vyhovuju plytsie az hlboke,ilovitohlinite humozne pody;v osevnom postupe sa zaradje po ozimnych obilninach;po podmietke strniska a jej osetreni nasleduje stredna orba so zaoravkou mastalneho hnoja a celou davkou fosforecnych a draselnych hnojiv;jarna priprava pody spociva v smykovani,braneni,aplikacii mineralnych dusikatych hnojiv;při pestovani krmnej repy je potrebne uplatnovat technologiu s minimalnym podielom rucnej práce;krmna repa sa zbera při poklese teplot pod+5 oC;objemove odrody krmnej repy sa zberaju spravidla rucne;obsahove odrody sa zbeaju dvojfazovo jako technicka cukrova repa;pocas skladovania je dolezite regulovat teplotu v hrobli nutenym vetranim;takto uskladnena repa vydrzi az8mes.;krmna repa ma vysoku koncentraciu energetickych zivin;podla obsahu susiny sa odrody krmnej repy rozd.na:1.objemove-obs.susiny do150g/kg cerstvej hmoty,poskytuju urody do80-100t/ha;2.obsahove-obsah susiny nad170g/kg cerstvych buliev,poskytuju urody50-60t/ha;3.intermediarne-obs.susiny okolo160g/kg cerstvych buliev(do6t/ha)
 
16.REPA CUKROVA(Beta vulgaris altisima)-je v nasich zemepisnych podmienkach najproduktivnejsou plodinou a krmovinou;ma vysoke naroky na podu,priaznivo reaguje na hlboke,hlinite a hlinito-piesocnate pody,dobře znasobene zivinami a humusom;najlepsie jej vyhovuju klimatologicke podmienky repnej a kukur.oblasti;možno ju odporucit na pestovanie aj priaznivych polohach zemiakovej oblasti;cukr.repa na krmenie ucelne vyuziva vyssie davky animalnych hnojiv i vyssiu uroven dusikateho hnojenia;při osetrovani proti burinam je nevyhnutne pleckovanie s doplnkovym pouzitim selektivnych herbicidov;bulvy cukr.repy maju nizsiu skladovatelnost,su vhodne aj na vyrobu teplovzdusnych ususkov do krmnych zmesy pre mladata;při skrmovani buliev třeba postupovat opatrne,aby denna davka na dojnicu nepresiahla8kg;kedze silazovanim repnych skrojkov dochadza k znacnym stratam,v poslednom obdobi sa zaoravaju;urody cukr.repy sa pohybuju35-50t/ha buliev a 15-25t/ha skrojkov;bulvy obsahuju250g/kg susiny a maju16-17%cukornatost;
 
17.MRKVA OBYC.(Daucus carota)-vyuzitie krmnej mrkvy je  predurcene jej dietetickym vlastnostiam;pre vysoky obsah karotenu a ostatnych vitaminov je vhodna na krmenie mladat a plemennyh zvierat;pestuje sa vo vsetkych oblastiach slovenska;dobře znasa nizke teploty a mrazy do-5 oC;pre jej pestovanie su najvhodnejsie piesocnato-hlinite az piesocnate pody;nevhodne su kyslle,tazke,mokre a zaburinene pody;seje sa skoro na jar,do hlbky 100-20mm;semeno mrkvy vchadza az po4-5tyzdnoch;jednoti sa vo faze3-4listov na vzdialenost120-150mm a podla potreby sa pleckuje;zbera sa neskoro v jeseni i při teplotach do-5 oC;urody korenov sa pohybuju od30-50t/ha;obsahuje 120g/kg susiny,13g/kgNL,11g/kg vlakniny,86g/kgBNLV a 12g/kg polovin;krmna mrkva dobru skladovatelnost, bulvy sa však po zere nechavaju volne na hromadach na odparenie prebytku vody;
 
18.KAPUSTA REPKOVA PRAVA(Repka olejna)-v pestovani sa uplatnuju obidve formy-ozmna,jarna;perspektivne odrody maju nizky obsah kys.erukovej a glukozonolatov,co zodpoveda poziadavkam na nove odrody technickej repky;Krmna repka ozimna vytvara v roku sejby iba vegetativne organy a nadzemna fytomasa je tvorena prevazne listami, prip. skratenymi duzinatymi stonkami;při jarnej sejbe az do juna dorastaju za80dni do vysky0,4-0,6m;podiel prezimovanych rastlin kolise podla odrod od40-85%;poskytuju velmi skory krm so zaciatkom kvitnutia koncom aprila az maja;Krmna repka jarna sa vysieva koncom marca a za70-80dni dorasta do vysky0,6-1,1m a zacina kvitnut;od zaciatku kvitnutia sa rychlo zhorsuje kvalita krmu;Ekologicke poziadavky krmnej repky su zhodne s tehnickou repkou olejnou;pre jej pestovanie su vhodne slabo kysle az neutralno piesocnato-hlinite pody v dobrom kulturnom stave;tazsie pody su vhodne,ak umoznuj dokonalu predsejbovu pripravu,zvlast při letnej sejbe;v osevnom postupe sa zaraduju v monokulture al.v miesankach  nasled.: 1.jako hlavna plodina při jarnej sejbe pre dvojkosne  az trojkosne vyuzitie;2.jako letna medziplodina a,při skorej letnej sejbe po ozimn.medziplodi. pre dvojkosne vyuzitie b,při neskorej letnej sejbe do polovice aug.po vcas zberanych obilninach pre najneskorsi jesenny zber;3.jako ozimna medziplodina při sejbe koncom aug.pre najskorsi jarny zber v nasledujucom roku;hnojenie je dolezitym predpokladom vyuzitia produkcnej schopnosti urodnych odrod krmnej repky vzhladom k ich velmi rychlemu vyvinu a kratkej vegetacnej periode;P a K je vhodne aplikovat az k predp. alebo spolu s N při predsejbovej priprave pody;vybornym hnojivom je hnojovicaHD;krmna repka sa po zbere priamo skrmuje bez dalsieho medzisklad.;kvalita krmiva je velmi dobraävysoky obsah rozpustnych sach.,nizky obs.vlakniny);dlhsia rezanka je dobytkom lepsie primana; zeleny krm obsahuje antinutricne latky,preto denna davka pre dobytok obmedzena;zber je potrebne uskutocnit na zaciatku kvitnutia;při jarnej sejbe sa dosah.urody40-60t/ha zel.krmu so susinou150-180g/kg,při skorej letnej sejbe15-30t/ha so susinou100-130g/kg; niektore odrody ozimnej i jarnej repky za priaznivych vlahovych podmienok dorastaju a poskytuju dalsiu kosbu,ktorej uroda je spravidla20-30%urody prvej kosby;kvalita krmu je velmi dobra;
 
19.REPICA POLNA OLEJNA,HORCICA BIELA,REDKEV SIATA-Repica polna olejna- vyuziva sa podobne jako ozimna repka,je však menej narocna na podu,jesenna sejba moze byt aj o10dni neskorsie,lepsie prezimuje,do krmnej zrelosti dozrieva o3-4dni skor a poskytuje najskorsi zber50-70t/ha zel.krmu;při sejbe v prvej polovici vegetacneho obdobia dosahuje krmnu zrelost za85-90dni a podla terminu sejby poskytuje20-40t/ha zel.hmoty,tvorenej prevazne listami;kvalitnymi parametrami susiny sa vyrovnava krmnej repke;Horcica biela-uplatnuje sa takmer jako letna medziplodina;je charakteristicka rychlym vyvinom so zberom za60-75dni;pre nizsiu produkcnu schopnost,horsiu kvalitu krmu a nizsiu predplodinovu hodnotu sa vyuziva jako nahradna plodina za krmnu repku;v krmnej zrelosti dorasta do ysky0,5-1,0m a poskytuje15-30t/ha zel.hmoty so40-50%olistenim a120-160g/kg susiny;možno ju vyuzit na zel.hnojenie;Redkev siata-vyznacuje sa rychlym vyvojom,skoro kvitne a poskytuje nizsie urody zel.hmoty s nizsim obsahom susiny;uplatnuje sa predovsetkym jako letna medziplodina, najlepsie v miesanke s jarnymi repkami;
 
20KAPUSTA OBYC.KUCERAVA(krmny kel)-je dvojrocna rastlina;v prvom roku poskytuje zeleny krm,v druhom roku urodu semena;pestuju sa tri zakladne typy odrod:1.hlubove s30%nym olistenim s vyssimi urodami energie; 2.listove so70%nym podielom listov s vssou urodou blk.,3.prechodne s priblizne50%nym podielom listov;na podu nemá zvlastne poziadavky,ale ma vysoke naroky na vlahu;najurodnejsia je na hlinitych,primerane vlhkych,humoznych podach,vo vlhkych udolnych polohach;vyhovuju jej oblasti s vyssou vzdusnou vlhkosto a rocnym uhrnom zrazok nad550-600mm;hlbokou orbou je ucelne zaorat20-30t/ha mast.hnoja;velmi vhodna je tiez aplikacia hnojovice al.mocovky;P a K dodavame spravidla uz predplodine;při zabezpeceni vlahou vyuzije kapusta obyc.pomerne vysoke davky N;vyssie davky su neeonomicke a zvysuju koncentraciu neziaducich nitratov v krme;po vzidenei sa porast pobrani,1al.2krat sa pleckuje,pripadne sa aplikuje jedna davka N na zvysenie urody zel.hmoty a obsahu blk.;zbera sa podla potreby krmenia zel.krmivom do konca novembra;uroda zel.hmoty sa pohybuje od40-80t/ha,po medziplodine poskytuje30-40t/ha zel.krmu;krmivo je vhodne k priamemu skrmovaniu v davke do15DJ/den;pre nizky obsah susiny je na silazovanie nevhodna;obsahuje130-150g/kg susiny s nizkym podielom vlakniny do 200g/kg;
 
21.OSTATNE DOPLNKOVE 1ROCNE KRMOVINY-v krmvinarstve ich vyuzivame jako doplnkove krmoviny,resp.ich pestovanie sa v sucastnych podmienkach nerealizuje,alebo maju iba okrajovy krmovinarsky vyznam(facelia vraticolista,slez praslenaty,kolenec rolny a i.);najvyznamnejsou doplnkovou krmovinou vhodnou na vyrobu zel.krmu al.silaze je Slnecnica rocna (Heliantus annus),v polnohosp.praxi sa vyuziva predovsetkym jako olejnina,pre svoju adaptabilitu podmienkam prostredia ju možno krmovinarsky vyuzivat vo vsetkych vyrobnych podmienkach slovenska;vchadza při teplote pody8 oC a vzidene rastliny znasaju pokles teplot az do-6 oC;v chladnom počasí sa rozkonaruje,co je z krmovinarskeho hladiska vyhodne;na teplo je narocna vo fenofaze kvitnutia;slnecnica je suchovzdorna s dobře vyvinutym korenovym systemom;nemá osobitne naroky na podu okrem zamokrenych a piesocnatych pod;zo zivin je narocna hlavne na draslik a dusik;sejba slnecnice sa realizuje zac.aprila,mmožnoju siat aj po zbere ozimnych medziplodin a skorych jarnych miesaniek,najneskorsie však do pol.juna;najvhodnejsi termin zberu na zel.krmenie je před tvorbou kvetnych uborov;na silaz sa zbera v obdobi,kde je rozkvitnuta polovica uborov a vyvinute semena;zber sa robi zberaco rezackou,rastliny musia byt nakratko porezane,stonky rozdrvene,co umoznuje lepsie prekvasenie;urody slnecnice pestovanej na zeleno su30-40t/ha,urody slnecnice urcenej na silaz sa pohybuju od40-50t/ha;ak sa pestuje jako medziplodina,urody kolisu podla podmienok a dlzky rastu od10-25t/ha;
 
22.OZIMNE MIESANKY-poskytuju velmi skoro na jar prve zel.krmivo;v teplych a primerane vlhkych podmienkach sa pestuju jako ozimne medziplodiny,pretoze po ich zbere možno este siat kuk.na silaz,sudansku travu,letne miesanky a pod.;v chladnejsich podhorskych a horskych oblastiach sa zber oneskoruje pre kratsie vegetacne obdobie;uspokojiva uroda naslednej plodiny sa nedosiahne,preto su ozimne miesanky v tychto oblastiach hlavnymi plodinami;ozmne miesanky rozdelujeme podla vhodneho terminu zberu do trch skupin:skore ozimne medziplodiny-su reprezentovane druhmi z celade kapustovitych(ozimna repka,ozimna repica a ich miesanky s obilninami),stredne skore ozimne medziplodiny-su tvorene razou a jej miesankami s vikou hunatou al.vikou panonskou,neskore ozimne medziplodiny-su zostavene na baze psenice al.tritikale a strukovin,zbera sa v obdobi prvej kosby lucerny siatej,ale v sucastnosti sa pouziva velmi zriedka;Agrotechnika je podobna jako u ozimnych obilnin a strukovin;zakladna priprava pody musí byt ukoncena2-3tyzdne před sejbou,aby bola dostatocne ulahla;predsejbovou pripravou sa zapravia PK-hnojiva i pre naslednu a 1/3 N hnojiv vo forme siranu amonneho;na jar sa ozimne medziplodiny prihnojuju dusikom v davke60-80kg/ha;v strukovino-obilnych miesankach sa davka dusika znizi podla podielu strukoviny;prve sa zberaju skore ozimne medziplodiny,zberaju sa vo fenofaze kvetnych pukov do zac.kvitnutia;poskytuju urodu15-20t/ha zel.hmoty;na ich zber nadvazuju medziplodiny na baze raze,ktorych skrmovanie třeba ukoncit do vykladsenia raze za7-8dni;tieto medziplodiny poskytuju najvyssie a v rokoch stabilne urody20-30t/ha;kvalita ozimnych medziplodin zavisi od rastovej fazy v termine zberu,při miesankach od podielu komponentov;strukoviny,ale i kapustovite krmoviny v miesankach zvysuju obsah blk.,min.latok a znizuju obsah vlakniny;
 
23.JARNE MIESANKY-v teplych vyrobnych oblastiach sa urodami nevyrovnaju najvykonnejsim krmovinam(lucerna,kukur.a podobne),preto ich pestujeme skor jako nahradu po vymrznutych datelinovinach al.na ktytie nedostatku konzervov. krmiv z uplynuleho roku;jarne miesanky maju preto svoje opodstatnenie v podohospodarskych a horskych oblastiach,pretoze neskorsie dospievaju do vegetativnej fazy,a preto dlhsie vytvaraju bohatu listovu plochu;termin sejby zavisi od pouzitych druhov v miesanke;podla toh rozlisujeme skore a neskore jarne miesanky;skore jarne miesanky-ovos+vika siata,ovos+peluska,ovos+vika siata+peluska,ovos+peluska+bob; neskore jarne miesanky-su prevazne kukuricno-strukovinove,okrem kukur.možno kombinovat so strukovinou cirok cukkrovy al.cirok sudansky,v drsnejsich polohach slnecnicu,kuk.+bob,kuk+bob+peluska, kuk.+soja,kuk.+peluska+bob+slnecnica, cirok cukr.+bob+peluska;najskor sa zberaju miesanky s jacmenom do fenofazy vyklasenia,tj.v dlzke skrmovania10-12dni s urodou18-20t/ha zel.biomasy;po nich nasleduje zber miesaniek s ovsom;prechod medzi skorymi a neskorymi miesankami so zberom zac.jula tvori miesanka slnecnice so strukovinami;neskore jarne miesanky nadvazuju zberom na skore;najskor sa zberaju miesanky so zakladnym komponentom,ktorym je slnecnica,potom miesanky s kukuricou a cirokmi;obdobie skrmovania jedlhe,miesanky s kuk.sa zberaju od objavenia sa metlin az po mliecnu zrelost so sirokym rozpatim urod od30-50t/ha zel.hmoty;skore i neskor jarne mies.sa pouzivaju na zel.krmenie,iba prebytky neskorych miesaniek možno silazovat;
 
24.LETNE A STRNISKOVE MIESANKY-Letne medziplodiny sa seju po plodinach,kt.vcas opustaju pole;pre svoj rast maju k dispozicii takmer polovicu vegetacneho obd.; tvorene su urodnejsimi,teplomilnejsimi a kvalitnejsimi druhmi-kukurica,ciroky,slnecnica,strukoviny,niektore druhy kapust.krmovin; agrotechnika letnych miesaniek je zamerana predovsetkym na setrenie vlahou;poda sa preto po zbere predplodiny plytko spracuje, vyhnoji davkou 30g/haN,před sejbou sa zavalcuje a okamzite nasleduje sejba;termin sejby spada do obd.15.5-15.7;termin zberu je urcova. rastovou fazou hlavneho komponentu miesanky;při ciroku je to v obdobi na zaciatku klasenia,při kukur.sa posuva az do mliecnej zrelosti;najskor siate letne miesanky sa zberaju koncom augusta,posledne na zac.oktobra;uroda kolise podla zlozenia miesanky,terminu sejby,zberu a poveternostn.podmienk. v rozpati od20-40t/ha;dostatok vlahy možno zabezpecit doplnkovou zavlahou;agrotechnika je zamerana na max.setrenie podnej vlahy,minimalizaciu spracovania pody a rychlu sejbu;PK-hnojiva sa aplikuju spravidla k predplodine;před sejbou sa pozemok vyhnoji N v davke40-60kg/ha;strniskove miesanky sa zberaju len na zel.krmenie;kukur.a ciroky třeba zobrat do prichodu jesnnych mrazov,kapustovite druhy do zac. kvitnutia;urody zavisia od poveternostnych podmienok a kolisu od10-20t/ha zel.hmoty;ak urody nedosiahnu3-4t/ha,zaoru sa na zel.hnojenie;krm je stavnaty a chutny s nizkym obsahom vlakniny;
 
25.JEDNOROCNE PODSEVY-nizke a neiste urody podmienene letno pripravou pody po ozimn.a jarnych miesank.a inych skoro zberanych plodinach,pripadne aj po obilninach viedli k pestovaniu jednorocnych podsevov;jednoroc.podsevy sa seju do senazneho ovsa al.jacmena,do lanu,maku,strukovinoobilnych miesaniek a podobne;jako podsevne plodiny sa pestuju matonoh jednorocny a dat.hybridna,dat.pl., krmna mrkva;seju sa naraz s krycou plodinou do starostlivo pripravenej pody;po zbere krycej plodiny sa podsev ihned prihnoji N;vyborne sa osvedcuje hnojovica,mocovka a podobne;porast krmnej repy sa po zbere krycej plodiny pleckuje;při podseve MM a jeho miesaniek do obilnin na  zrno sa dosiahne v priaznivych podmienkach jedna kosba s urodou8-15t/ha zel.hmoty;při podseve do ozimnych obilnin na zeleno poskytne podsev este dve velmi dobře urody;po sejbe do ovsa na zeleno sa často dosiahne iba jedna kosba podsevu;v intenzivnych zavlahovych podmienkach a při dobrom hnojeni je mozne aj tu dosiahnut zaciatkom jesene i druhu urodu;
 
26VRK PESTOVANE NA ORNEJ PODE-su reprezentovane troma skupinami:datelinoviny,travy a datelinotravne miesanky;ich porasty sa zakladaju na2az5rokov a pocas vegetacie sa vyuzivaju kosenim al.pasenim viackrat,podla druhu krmoviny;na krmenie polygastrickych zvierat sa pouzivaju v cerstvom al.konzervovanom stave; vyznamom a rozsahom pestovania sa hodnotia jako zakladna zlozka krmivovej zakadne na ornej pode a producent blk.krmu,najma v nizinnych regionoch;v podhorskych a horskych regionoch ich zastupenie na ornej pode moze tiez vysoke,nakolko tu,často plnia okrem produkcnych i mimoprodukcne funkcie; agronom. vyznam vyplyva najma z mohutneho korenoveho systemu,kt.obohacuje podu o org.hmotu a podmienuje vznik drobnohrudkovitej struktury,cim sa zvysuje je retencna schopnost;na krmne ucely sa z datelinovin najviac pestuje LS a DP,DL;v poslednom obdobi sa datelinoviny vyuzivaju jako prisev do trvalych travnych porastov,nielen s cielom zlepsenia ich krmnej hodnoty,ale najma zabezpecenia dusikatej vyzivy trav zo symbiotickej fixacie vzdusneho dusika;z travnych druhov sa presadzuju vo vyuziti na krmenie najma matonohy,vhodne aj na silazovanie namiesto kukur.,najma na erozne ohrozenych plochach;vyhody pestovania DTM spocivaju vo vyssej vyzivnej hodnote krmu,v znizeni poziadaviek na mineralnu vyzivu dusikom,v ucinnejsej ochrane před eroziou a v udrziavani urodnosti pody;
 
27.DATELINOVINY-maju velky hospodarsky vyznam-produkcny i mimoprodukcny,kt.je podmieneny predovstkym ich biologickymi vlastnostami;produkcny vyznam spociva v poskytovani kvalitneho blk.krmiva,bohateho na obsah kostotvornych mineralii(Ca,P,Mg,K a i.)a vitaminov(vitamin C,beta karoten);hospodarsky najvyznamnejsie druhy su viacrocne a viackosne,to znamena,ze ich pocas vegetacie možno vyuzivat viackrat,podobne jako travy;datelinovini v porovnani s travami starnu pomalsie,obsahuj menej strukturalnej vlakniny,tazko stravitelnych hemiceluloz a ucinnost ich metabolizovatelnej energie v uzitkovosti je vyssia;1.hrckotvorne bakt.-zijuce v symbioze s datelinovinami na ich korenoch su schopne fixovat a menit vzdusny atomarny dusik na molekulovy,vyuzitelny rastlinami,ktore dotuju tento proces energeticky z produktov fotosyntezy;2.kolobeh latok-z celkoveh mnozstva krmu prijateho polygastryckymi zv.sa takmer polovica moze vratit do pody vo forme mastalneho hnoja,co vyznamne ovplyvnuje bilanciu organickej hmoty v pode a jej urodnost;3.vplyv datelinovin na podu-je mnohostranny a nenahraditelny najma na mnej kvalitnych podach; a,zvysuju obsah org.hmoty zanechavanim korenovych a strniskovych zvyskov b,strukturny stav pody s azlepsuje a zasluhov intenzivneho prekorenenia podneho profilu c,hlboko koreniace druhy maju schopnost melioracneho ucinku na zhutnene podornicne vrstvy cim ich biologizuju d,na protieroznom ucinku sa okrem fixacnych scopn.korenov podiela aj pokryv pody  pocas celeho roka e,fytosanitarne ucinky datelinovin na podu sa prejavuju v obmedzovani vyskytu chorob a skodcov kt.sa rozsiruju v pode;pestovanie datelinovin okrem uvedenych pozytyvnych efektov moze mat aj negativne ucincky,kt.třeba poznat aby sme sa im vedeli vyhnut,napr.:lucerna siata moze vysusit podu,najma v suchych rokoch;vysoka metabolicka aktivita a vysoka potreba Ca na tvorbu urody mozu sposobovat okyslenie a unavu pody;zostatkov aorg.hmota po zaorani moze za urcitych podmienok inhibovat zchadzanie psenice;při nevhodnom termine s sposobe zorania starych porastov moze dochadzat kstratam n;podla hospodarskeho vyznamu sa viacrocne datelinoviny rozd.na3sk:1.hlavne:LS,Dl(urodne a najviac pestovane) 2.doplnkove:DP,LR,VV,DH, 3.druhy na extremne stanovistia:BL,ranostaj pestry,ladenec barinny;
 
28.LUCERNA SIATA(medicago sativa L)-patri medzi najurodnejsie viacrocne,viackosne krmoviny pestovana na ornej pode;znaky suchovzdornosti a odolnosti voci nizkym zimnym teplotam;vyse100druhov-L.siata,Lkosakovita ,L.prostredna;koren.sustava-z koloviteho korena 3-6(10m),hlboky koren.systém,a jeho sacia sila2,-3Mpa;na korenoch ziju hrckotvorne bakt., korenova hmota v pode rozklada pomali a je zdrojom trvaleho humusu;koren.krcok-je dolezitym rezervnym a reprodukcnym organom; ukladaju sa v nom rezervne latky;v dosledku korenovej kontrakcie je vtahovany do pody rocne asi10mm;stonka.vyska0,9-1m,vyrastaju z pucikov na korenovom krciku;stonka je clenena na internodia,moze byt duta al.vyplnena s trznom,vzpriamena,polovzpriamena,al rozlozita;stonky pocas prechodu rastl.z veget.fazy do generat lignifikuju v dosledku coho klesa ich stravitelnost;listy3pocetne,v hornej tretine zubkovane,listy su najkvalit. castou rastliny a ich podiel na urode je najvyssi v1uzitkovom roku a v prvych kosbach;sukvetie-je strapec,kt.tvory15-20kvetov; podlucerny-je spiralovito stoceny struk,s2-8semenami;semeno je oblickoviteho az nepravidelne srdcoviteho tvaru;mrazuvzdornost, trvacnost;dobra regeneracna schopnost,odolnost voci suchu,mrazu a specifita vyzivy,to je symbioticka fixacia vzdusneho kyslika hrckotvornymi bakteriami;pocas vegetacie ma vysoke poziadavky na teplo a pe tvorbu max.biomasi jej vyhovuju teploty20-30oC;pre dobře prezimovanie lucerny je dolezite aby do zimi vstupovala vo forme pucikov nachadzajucich sa na korenovom krciku a na20-50mm vyhonkoch;lucerna je velmi narocna na svetlo;dari sa jej v hlbokych podach,pripustnych, primerane kyprych s hladinou podzemnej vody,pod1,5m,s pH6,5-7,5,vyhovuju cernozeme a hnedozeme;nevhodne su pody vlhke,tazke a chladne;trvacnost zavisi od intenzity vyuzivania,moze dosahovat7-9r.;odrody L.siatej-Palava,Zuzana,Arafal,Vanda a Valy,Regia,Europe;osivo Lucerny musí splnat poziadavky na klicivost a cistotu;před sejbou sa odporuca osivo morit proti hubovim chorobam a inokulovat(Rizobin),v pripade ze sa Lucerna nepestovala na pozemnku poslednych10rokov; terminy a sposob sejby-porasty lucerny možno zakladat od skorej jary(marec)az do jesene(zac.sept.),zac.klicenia pri4-5oC;z obilnin najcastejsie kricou plodinou byva ovos,jarny jacmen,kukurica, medziriadkova vzdialenost při sejbe na krmenie75-150mm,najcastejsie sa seje na sirku125mm, hlbka sejby od17-25mm,rychlost sejby by nemala prekrocit 8km/h,valcovanie po sejbe za sucheho pocasia zlepsi zchadzanie porastu; zber podla rastovych faz-1kosba:faza tvorby kvetnych pukov,casove rozpetie zberu je7dni,podiele na celorocnej urode je42%,kalendarne pripada na druhu pol.maja;2kosba:plne kvitnutie,s dlzkou zberu15-18dni,podiel na urode je 27%,zbera sa konc.juna zac.jula;3kosba:zac.kvitnutia,s dlzkou zberu25-28dni,podiel na urode je23%,zbera sa koncom jula az v prvej polovici aug.;4kosba:o7-8tyzdnov po 3kosbe,do10-15.okt.;
 
29. DAT. LUCNA (trifolium pratense L.)- formy-prirodna,siata(neskora,skora);koren.sustava-mensia sacia sila:narocna na vlahu;koren-krcok:rezerv.l.(1faza odrastanie,zac.odnoz.,2faza-kvet.pukov),kratsia,mensia jako LS,nevtahuje sa tak vyrazne do pody:na jar valcovanie;stanovistia-vlhkejsie, chladnejsie polohy,utlacane,vlhke a hladina podzem.vody nad1,5m,jako LS,6,2-6,5;trvacnost 1-2r.,2-3kosby;uridy:6-9t/hasus.(biolog.potenc.je14-18t),vyhoda: pomale starnutie pletiv;pouzitie-vo vyssich polohech,v miesankach s travami(trvacnejsie,istejsie urody)s TL;monokultur;v nizinach:na podach s vyssou hladinou podzemnej vody alebo zavlaz.;
 
30.DAT.PLAZIVA,D.HYBRIDNA,D.PURPUROVA,VV,LR,BL- D.plaziva(trifolium repens L.)-formy:Silvestris-najodol.voci suchu,neznasa N,listy drobne; Giganteum-naroc.na vlahu,vacsie lilsty;Holandicum-medzi oboma formami; naroc.na svetlo,mrazuvzdor.,uroda neskorsia po15.july;stravitelnost 75% (o15% ako u DL,LS),najlesie spasana dat.;len v miesankach(25-30%);vhodne jako prisev(rychly vyvoj zo semena)pre viacroc.krmovin;hrckotvorne bak.na trav.porasoch;krajinotvorny prvok;trvacnost podpor.pasenim;D.purpurova(trifolium incarnatum L.)-jednorocna,prezimujuca,jednokosna,vhodna na pestovanie v kukuricnej,pripadne repnej VO jako ozimna medziplodina;narocna na teplo a svetlo,vyhovuju jej lahsie az stredne prevzdusnene pody s dostatkom vapna;;zbera sa zac.maja-v monokulture před kvitnutim,v miesanke neskor;poskytuje urody15-30t/ha zeleneho krmu;kvalita je priemerna;v miesanke je vhodna na zelene krmenie,vyrobu sena a silaze;je dobrou predplodinou; D.hybridna (trifolium  hybridum L.)-na pestovanie vo vyssich a chlanejsich polohach,na tazkych studenych ale najma zamokrenych podach;pestuje sa vacsinou v miesankach;korenova sustava je silne rozkonarena,kolovity koren prenika do hlbky 1,5-1,7m;sukvetie je hlavka,plod struk s 1-2semenami;v cistych porastoch lahko polieha;moze sa kosit zac.az po plne kvitnutie;uroda5-6t/ha; V.vikolisty(onobrichys viciaefolia L.)- mliekopudne ucinky,nenaduva zvierata;podzemna část je tvorena mohutnou rozkonarenou korenovou sustavou s kolovitym korenom,kt.prenika do hlbky 2-4m;sukvetie je strapec,plod je nepukavy struk;kosenie neznasa,susenie,silazovanie,do miesaniek+travy SB,OO,RL;Bolhoj lekarsky (anthyllys vulneraria L.)-vhodna na extremne stanovistia v zemiakovej a horskej vyrobnej oblasti,na plytke,chudobne,kameniste a suchsie pody;v cistych porastoch vydrzi2-3roky;v iesankach s travami je trvacnejsi(3-4r.)a na pasienkoch sa po vysemeneni stava ich trvalou sucastou,najma na suchych stanovistiach;zbera sa v plnom kvete v juni,duha kosba je nizsia a celkova uroda dosahuje8-20t/ha zelenej hmoty; kvalita je horsia pre nahorklu chut,co znizuje prijem zvieratami,jpreto je vhodny na pestovanie v miesankach s travami,na priame skrmovanie, vyrobu sena i silaze;Ladenec rozkaty(lotus corniculatus L.)-ma siroku stanovistnu amplitudu;je ovela zimovzdornejsi jako dat.lucna,ale narocny na svetlo a zamokrenie;jako monokultura sa pestuje zriedkavo,castejsie sa vyuziva jako komponent DTM pre suchsie stanovistia,kde zabozppecuje urodu v suchyh rokoch alebo po vypadnuti z porastu;odolnost proti sucu podmienuje mohutny korenovy systém;plod je valcovity viacsemenny,silne pukavy struk;poskytuje 2-3kosby pocas vegetacie;stravitelnost v susine sa pohybuje okolo62-64%a obsah Nlatok 170-200g/kg susiny;obsahuje horke kyanogenne latky;pomerne dobře znasa zoslapovanie,preto ho možno vyuzivat okrem kosenia aj na pasenie(3-4krat pocas vegetacie);
31.KRMNE TRAVY- Podla hlbky zakorenenia:A,Plytko korenaice-psiarka lucan,timot.lucna,psincek poplaz.; B,Stredne hlbko koreniace- reznac.lalocnata,MM,MT,TZ,KC,KL; C,hlboko koreniace-OO,SB,KT;Odnozovanie-Intravaginalne(vnutroposvove):nove odnoze vyrastaju rovnobezne s materskou odnozou vo vnutri posvy.Extravaginalne(mimoposvove)sa vyznacuje tym,ze nove vyhonky prerazaju listovu posvu,v pazuchah ktorej vznikli,a vyrastajuvolnym oblukom.Podla charakteru rastu-A,Travy trsnate-hustotrsnate:vytvaraju viacmenej ohranicene,kopcekoovito nahustene trrsy s velkym poctom odnozi a listov,co podmienuje ich pruznodt a odolnost voci nepriaznivym poveternostnym vplyvom(psica tuha,metlica trsnata,burinne druhy);riedkotrsnate:priestorovo sa rychlejsie rozrastaju a vytvaraju uzavretejsi porast v porovnani s hustotrsnatymi travami(kostr.lucna,rezn.lalocn.,timot.lucna…);B,Vybezkate-s nadzemnymi vybezkami:vytvaraju na povrchu pody hustu siet stolonov,ktorou potlacaju ostatne kulturne druhy,a preto su v poraste neziaduce(psincek poplazovy,psincek psi,prstnatec obyc.);s podzmn. vybezkami:kratkymi,dlhymi, vytvaraju v hlbke5-10mm pod povrchom pody rizomy,ktore v uzloch zakorenuju,tvoria odnoze,alebo sa rozkonaruju;k dlhovybezkatym druhom zaradujeme z kulturnych druhov lipn.lucnu,psinc.popl. a stokl.bezostovy;Poziadavky trav na jarovyzacne stadium-A,Travy vyhradene ozimneho charakteru(oziminy)-maju dlhe jarovizacne stadium,ktore prebieha při nizkych teplotach a v kratkom dni,v roku sejby netvoria generativne odnoze,v nasled.rokoch klasia len v1kosbe(rezn.lalocn.,kostr.cerv.,lipn.lucna,psinc. poplazovy); B,Travy prevazne ozimn.charakt. (polooziminy,presievky)-maju stredne stredne dlhe jarovizacne stadium,kt.ktore prebieha uz za miernejsich jarnych al.jesennych teplot,ciastocne mozu klasit uz v roku sejby,v dalsich rokoch klasia predovsetkym v1kosbe(kostr.lucna, k.trstenikovita,MT,trojstet zltkasty,ovsik obyc.);C,Travy prev.jarneho charakteru(jariny)-tvoria fertilne odnoze aj vtedy,kde neboli vystavene vplyvu nizkych teplot a kratkeho dna(MM,timot.lucna);Podla rychlosti vyvoja a trvacnosti-A,Travy s rychlym vyvojom:plnu produkcnu schopnost dosahuju uz v prvom,prip.druhom roku pestovania(MM); B,Travy so stredne rychlym vyvojom-plnu produkcnu schopnost dosahuju v2-3r.pestovania,ich trvacnost je 4-7r.(vacsina riedkotrsnatych druhov, stoklas bezostovy);C,S pomalym rastom-plnu vykonnost dosiahnu v3-4r.pestovania,ich trvacnost je 7a viac rokov(vybezkate travy s vynimnkou stokl.bezost.a ridkotrsnaty trost.zlt.);Podla skorosti-A,skore-klasia v mají(psiarka lucna,lipn.lucna);B,poloskore-klasia koncom maja az zaciatkom juna (rezn.lalocn., kostr. cerv.,OO,kostr.lucna,MT,MM, trojst.zlt.,kostr.trstenn.);C,neskore-klasia v priebehu juna(stoklas bezost., timot.lucna, psinc. popl.);Vyska trav-A,vysoke-v case kvitnutia dorastaju do vysky0,7-1,5m a viac(OO,RL,TL,psiarka lucna,SB,KT);B,stredne vysoke,plovysoke-v case kvitnutia doshuju vysku0,5-0,7m (trojs .zltkasty,psinc.popl.);C,nizke travy-v case kvitnutia dorastaju do vysky0,5m (LL,KC,MT);Vlahove pomery trav-A,vlhkomilne travy-psiar.lucna,psinc.popl.;B,travy s priemernymi narokmi na vlahu-MT,MM,TL,hrebienka obyc.,trojs.zlt.,rezn.laloc.; C,suchovzdorne travy-OO, stokl.bezost.;D,travy so sirokou vlhkostnou amplitudou-LL,kostr.lucna,KC; Obsah zivin v pode-A,travy narocne na ziviny-dive druhy: psica tuha,kostr.ovcia,tomka vonava, zkulturnych druhov hrebienka obyc.,KC;B,travy so stredn.narokmi na ziviny-psincek popl., trojs.zlt., stokl.bezost.;C,travy so sirokou amplitudou na ziviny-KL,LL; Rozd.z hladiska narokov na svetlo-A,travy znasajuce zatmenie-rezn.laloc., MT,psinc.popl.;B,travy znasajuce mierne zatmenie-LL,psiarka lucna,KC,OO; C,neznasajuce zatmenie-MM, TL,hrebienka obyc.; Rozd.trav podla hospodarskeho vyznamu-1.Zakl.travy-maju siroke uplatnenie jako zakladne komponenty kratkodobych, docasnych aj trvacich porastov(MM,MJ, MT,KL,RL,TL);2.Doplnkove travy-při zakladani trvacich,resp.dlhodobych porastov alebo tam,kde stanovistne podmienky nedovoluju pouzit niektory zo zakladnych druhov(OO,trojstet zltkasty,psiarka lucna,KT,KC,LL,psincek popl.,stokl.bezost.); 3.Travy pre specialne ucely-mimo krmovinarstva,najma v travnikarstve na ozelenenie roznych ploch(hrebienka obyc.,kostrava ovcia,psinc.obyc.,metlica trsnata,lipnica hajna…)
 
32.ZAKLADNE KRMNE TRAVY- MM(lolium multiflorum LAMK)-jedno az dvojrocna riedkotrsnata trava;po zasiati sa vyvija velmi rychlo;sukvetie je zlozeny klas s viackvetymi klaskami;v priaznivych podmienkach a při intenzivnom pestovani dava v3-4kosbach vysoke urody(8-15t/ha susiny)kvalitneho krmu,v zavlahovych podmienkach aj viac,vysoky obsah sacharidov umoznuje lahku silazovatelnost;pestuje sa vmonokulture,al.sa pouz.jako nahrada za vyzimovane viacrocne krmoviny;pre jesenne spasanie;MT(lolium perenne L.)-riedkotrsnata trava nizsieho vzrastu s velmi rychlym vyvojom po zasiati;kosenim sa trvacnost znizuje na2-3r.;v roku sejby neklasy,v dalsich rokoch vytvara generativne odnoze prevazne do prveho vyuzitia,v dalsich len zriedkavo; sukvetie je klas zlozeny z viacerych klaskov;najlepsie sa mu dari na vlhkejsich stanovistiach s miernymi zimami;při dostatku vlahy a intenzivnej vyzive sa dosahuju urody8-12t/ha susiny;velmi dobře znasa utlacanie,a preto sa uplatnuje hlavne jako komponent v pasienkovych porastoch spolu s dat.plazivou;KOSTR.LUCNA(festuca pratensis)-stredne vysoka trsnata trava ozimn.charakteru;patri medzi stredne skore travy;znasa zoslapovanie a po vyuziti dobře dorasta;sukvetie je metlina viackvetych klaskov;semeno ma oblu plevicu bez osti;daei sa jej na vsetkych druhoch pod;velmi dobře urody dava na sirokom rozpati pH4,5-8,0,s optimom na slabo kyslych az neutralnych podach;patri k stredne urodnym travam(okolo10t/ha susiny);kvalitou ju zaradujeme hned za matonohy;jako nosny komponent je vhodna do pasienkovych miesaniek v drsnych horskych oblastiach,kde sa nedari MT;REZNACKA LALOCN.(dactylis glomerata)-vysoka riedkotrsnata trava,ma mohutny korenovy systém prenikajuci az do hlbky1-1,5m;v poraste vydrzi6-10r.,patri k travam ozimneho charakteru,sukvetie je metlina s kladkami;semeno ma do boku prehnutu plevicu;velmi odolna voci suchu,neznasa trvalejsie zamokrenie stanovista,je citliva na mraz;ma vysoke poziadavky na ziviny,najma na dusik;při intenzivnom pestovani dava urody10-14t/ha susiny,vyuziva sa na vyrobu sena,uvadnutej silaze a pasenim;do roka dava3kosby,v zavlahovych podmienkach4kosby;TIMOTEJ.LUCNA(phleum pratense)-vysoka riedkotrsnata trava s mohutnym,ale plytkym korenovym systemom;zaradujeme ju k travam jarneho charakteru;sukvetie je metlina;vyzaduje si pody bohate na ziviny,dobře znasa snehovu pokryvku a holomrazy;citlivo reaguje na caste vyuzivanie,preto sa odporuca vyzivat2-3kosbami,a nie pasenim;při kosnom vyuzivani sa ma zberat na zac.klasenia,kedy ziskany druh dosahuje najvyssiu kvalitu;je dolezitym komponentom v miesanke s dat.lucnou;
 
33.MEDZIRODOVE HYBRIDY-Odra(lolium multiflorum L.x lolium perenne)-tetraploidny hybrid morfologicky podobny MT,trvacnost je priblizne3roky,dava vysoke urody kvalitneho krmu;je narocny na ziviny,najma dusik; Perun(lolium multiflorum x festuca pratensis)-tetraploidny hybrid matonohoveho charakteru; viacrocna vysoko produkcna trava,trvacnost priblizne3-4r.;Felina,Becva,Hykor(lolium multiflorum x festuca arandinacea)-hybrid MM spatne krizeny s kostravou trstenikovitou;
 
34. DOPLNKOVE TRAVY-PSIARKA LUCNA(alopecurus pratensis)-vysoka,vybezkata trava,ma plytky korenovy sytem,ozimneho charakteru,po zasiati ma pomali vyvoj,plnu produkcnu  schopnost dosahuje az v3-4r.pestovania,patri medzi najskorsie travy,je trvacim druhom;sukvetie je metlina jednokvetych klaskov;semeno ploche,z brusnej strany stlacene,na bocnych stranach klinovite;na ziviny je velmi narocna,při ich nedostatku zostava v sterilnom stave;produkuje vysoke urody(10-14t/ha susiny);OVSIK OBYC.(arrhenatherum elatius)- patri k najvyssim travam, riedkotrsnata, vytvarajuca mohutne vystupave trsy;vyzaduje si suchsie a teplejsie polohy s dobrou zasobou zivin;2-3kosby,8-12t/ha,dobra před klasenim,pouz.sa na kosenie;TROJSTET ZLTKASTY(trisetum flavascens)stredne vysoka riedko trsnata trava,spociatku sa vyvija pomaly,plnu produkcnu schopnost dosahuje v3-4roku;najlepsie sa mu dari na lahsich az strednyh podach so strednou zasobou zivin;v monokulture dokaze poskytnut urodu6-8t/ha susiny;je vhodny do miesaniek pre trvale a docasne lucne porasty,znasa zoslapovanie,dobře odnozuje,hodi sa do pasienkovych porastov; KOSTR. TRSTENN. (festuca arundinacea)-vysoka trava vyrastajuca kratke podzemne vybezky;je to ozimny druh,znasa zoslapovanie,ma mohutny korenovy systém;je narocna na ziviny,dobře znas drsne podmienky;kladnou vlastnostou tejto travy je vysoka produkcna schopnost(8-12t/ha susiny);nevyhodou je nizsia kvalita krmu;pestuje sa v miesankach aj v cistom poraste;vyziva s na kosenie aj pasenie; KOSTR.CERVENA(festuca rubra)-ma 2poddruhy-kostrava cervena trsnata,kostrava cerv.vybezkata;je to nizky druh vytvarajuci dlhe podzemne vybezky,patri k trvacim druhom;dari sa jej na podach s mensou al.strednou zasobou zivin;uplatnenie nachadza v dlhodobych az trvacich lucnych aj pasienkovych porastoch při nizsej intenzite hnojenia;poskytuje5-6t/ha susiny kvalitneho krmu-vysoky podiel listov; LIPN.LUCNA(poa pratensis)-ma 2poddruhy-lip.lucna prava,lip.lucna uzkolista;je to nizka trava vytvarajuca dlhe podzemne vybezky,je trvaca;ma mensie naroky na ziviny,dobře znasa drsne podmienky-holomrazy,dlhu snehovu prikrivku;lip.lucna prava je vynikajuca pasienkova trava,ma vybornu kvalitu,rychlo dorasta a vytvara hustu zapojenu macinu,v lucnych porastoch tvori huste prizemne poschodie porastu;produkcia5-6t/ha susiny;PSINCEK POPL.(agrostis stolonifera)-je stredne vysoka trava s dlhymi podzemnymi vybezkami,po zasiati ma stredn rychly vyvoj,sukvetie je metlina klaskov;pody ilovitohlinite,vlhkejsie,so strednou zasobou zivin;ma velke poziadavky na vlahu a vysoku vzdusnu vlhkost,dobře znasa drsne podmienky,uplatnuje sa v trvacich porastoch na kosenie;mozeme ju vyuz.kombinovane(kosenim,pasenim);uroda 5-7t/ha susiny;STOKLAS BEZOSTOVY(bromus inermis leiss)-trvaca vysoka trava vytvarajuca dlhe podzemne vybezky,sukvetie je metlina viackvetych klaskov,narocny n ateplo,v zime znasa hlomrazy a sneh.pokryvku;citlivy na zatienenie a zoslapovanie;dava vysoke urody10-14t/ha susiny;zber sa odporuca robit do zac.klasenia,neskor prudko klesa kvalita krmiva;uplatnuje sa při zakladani docas.porastov,v suchsich a teplych obl.;
 
35. DAT.TRAV.MIESANKY-su prirodzenou zlozkou krmovinovej zakladne a sucastou krmnej davky prezuvavcov;na vhodnych stanovistiach poskytuju vysoke urody,kvalitneho,vsestrane pouzitelneho krmu;pestovanie DTM ma siroky vyznam a preto ich charakterizujeme z viacerych hladisk-1.z krmovinarskeho hladiska musime brat do uvahy najma:vyrovnany pomer zivin,poskytuju chutnejsi krm jako ostatne datelinoviny vdaka zvysenemu obs.sacharidov v travach a biologicky hodnotnejsi krm jako travy vdaka priaznivejsiemu zlozeniu amk,min.l.,a vit.datelinovin,lahsie sa konzervuju v silazovani,znizuje sa nebezpecenstvo naduvania při paseni;2.z agronomickeho hladiska ma ich pestovanie nasledovne vyhody-v daka roznej hlbke a rozlozeniu koren.sustavy lepsie a rovnomernejsie vyuzivaju zasoby zivin a vlahu z celeho podneho profilu,su dobrymi predplodinami,pretoze zlepsuju podnu urodnost;3.z ekonomickeho hladiska su vyznamne-najma v znizeni nakladov na N hnojiva a ciastocne aj v potrebe P a K,z dovodu lepsej osvojovacej schopnosti a melioracnej cinnosti hlboko koreniacich datelinovin;kombinacia menej trvacich,rychlejsie sa vyvyjajucich datelinovin s trvacnejsimi,pomalsie sa vyvyjajucimi travami zabezpecuje trvacejsi porast a tym aj znizene naklady na zalozenie noveho porastu;4.ekologicke hladisko ich pestovanie je v tom ze-huste zvazkovyte korene trav spolu s kolovitymi korenmi datelinovyn zabranuju erozii;znizenou potrebou hnojenia priem.hnojivami prispievaju k ochr.ziv.prostr.ROZDEL.DTM-Podla trvacnosti-A,kratkodobe s trvacnostou1-3r.,podiel datelinovin a trav vo vysevku je 80:20%.B,docasne s trvacnostou 3-7r.,podiel datelinovin k travam je50:50%,tieto dalej delime:docasne kratkodobe(trvacnost3-5r.,zastupenie dat.a trav60:40%),docasne dlhodobe(trvacnost5-7r.,zastupenie dat.a trav40:60%).C,trvace-8a viac r.,podielo dat.a trav20:80%;Podla poctu komponentov v miesanke-A,jednoduche s 2komponentami. B,jednoduche kombinovane s 3-4komponentami.C,zlozite s 5a viac komponentami,podabne jako při tvorbe jednoduchy komb.miesaniek;Podla prevladajucej leguminozy-A,datelinotravne.B,lucernotravne. C,ladencotravne.D,s inymi leguminozamy;ZBER A VYR. KRMU Z DTM-termin zberu sa riadi vyvojovou fazou dominantnych druhov,ktore v rozhodujucej miere ovplyvnuju kvalitu krmiva;urody DTM sa pohybuju7-10t/ha susiny,v zavislosti od ekolog.podmienok a intenzity hnojenia; vyuzivaju sa v3-5kosbach resp.pasienkovych cykloch;na pasienkoch zvysuju svoj podiel najma v obsobi letnej dpresia,narastania trav,co však moze sposobyt zvyseny obsah antinutricnych latok sposobujucich naduvanie zvierat;
 
37.DYNAMIKA LUCNYCH FYTOCENOZ-lucne fytocenozy su charakt.nepretrzitymi zmenami;pocas vegetacnej doby sa meni ich skladba;sezonnu a kazdorocnu menlivost lucnych fytocenoz možno chapat jako znak ich ogranizacie;na lukach prebiehaju zmeny jednych fytocenoz do druhych-sukcesia;urcita fytoconoza v urcitom case odraza zvlastnosti veget.sezony,roka,i sukcesneho stavu;menlivost a zmeny vo vyvoji travnych porastov su podmienene:zmenou fyzikalnych a agrochem.pod,kt. ovplyvn.rastl.zmeny;trvacnostou rastlin;schopnostou rozmnozovania a rozsirovania semien;sposobom vyzivy rastlin;skorostou druhov;Sukcesia-postupnost zmien rastl.spolocenstiev na urcitom stanovisti pocas urcitej doby;travne porasty,kt.sa v priebehu sukcesie vystriedaju na 1stanovisti nazyv.stadiami-a,stadium polnych burin:1a2r.burinu osidluju volnu a prekyprenu podu b,stad.pyrove:postupne sa do porastu dostanu vybezkate travy s nakyprenou a prevzdusnenou podou c,st.riedkotrsnatych trav sa rozsiruje v zavislosti od ulahnutosti pody,kt.je menej aerovana,ryzomi su blizsie k povrchu pody,cim podliehaju vykyvom klimatologickym faktorom a pyr ustupuje z  orastu d,zvysenou akumulaciou humusu,obmedzenou aeraciou a odcerpanim min.zivin sa vytvaraju podmienky pre stadium hustotrsnatych trav; trvacnost rastl.v travnom poraste;vyvoj jedinca v trvalom trav.poraste je odlisny od vyvoja po jeho sejbe v cistom poraste al.miesanke;schopnost rozmnozovania semien rastlin vytvara moznosti pretrvavania druhov a formovanie fytocenoz v zavislosti od ekologickych podmienok;sposob vyzivy rastl.vyrazne ovpl.uplatnenie druhov vo fytocenoze;na podach s nizkym obsahom pristupneho dusika nach.uplatnenie symbiotrofne rastl.viac jako autotrofne;schopnost uplatnenia sa vo fytocenoze je podmienene urovnou vztahu medzi fyziologickym optimom,selektivitou koren.systemu při latkovej vymene,formou a vyskou rastu;skorost druhov:rastlinne druhy v travnych porastoch maju pocas veget.sezony rozdielny rast preto sa v priebehu vegetacie prejavuju rozne v dominacii,vyska rastu,roznym obdobim prechodu do generativnej fazy;
 
38.NAJROZSIRENEJSIE TYPY TRAV.PORASTOV-pod lucnymi a pasienkovymi typmi rozumieme porasty s rovnakym floristickym zlozenim,ktore vyplyva priblizne z rovnakych stanovistnych podmienok;preto su dobrymi indikatormi stanovistnych podmienok,aj kde su v poraste zastupene iba malym podielom;oznacujeme ich jako druhy charakteristicke;niektore z nich mozu v poraste prevladat a davaju mu charakteristicky raz;oznacujeme ich jako druhy dominantne;porastove typy zmokrenych travnych porastov-porastovy typ nizkych ostric dominuje na mierne az velmi zamokrenych stanovistiach,nach.ich na velmi kyslych podach ale i na neutralnych az alkalickych,v poraste prevldaju ostrice,často su tu zastupene sitini,skripina lesna,metlica trsnata,praslicka mociarna;prechodne subtypy vytvaraju ostrice s rasekennikom,psiciu tuhou,bezkolecom belasym a metlicou trsnatou,produkcna schopnost tohoto typu znacne kolise podla hustoty porastu a to v rozpeti0,5-5t sena  na 1 ha;typ vysokych stric-s prevahou ostrice ostrej,stihlej,mechurikatej a i.predstavuje neplodnu podu,pretoze nadzemnu hmotu pre znacnu trsnost nemozno vyuzit na krm;bezkolencove porasty-su chaarakteristicke pre mierne zamokrene pre raselinove pody;castymi sprievodnymi druhmi bezkolenca belaveho su ostrice,metlica trsnata a psincek psi;priemerna uroda sena je2,2t/ha podradnej kvality;typ metlice trsnatej-hlavne na tazsich podach s nadbytkom org.hmoty,nedostatocno aeraciou od nizin az po subalpinske pasmo,kvalita krmu je velmi zla s nizkym koeficientom stravitelnosti;chrastnicove porasty-v okoli vodnychtokov na urodnych naplaveninach s nadbytkom vody  v pode;produkuju5,5t sena z1ha a při intenzivnej vyzive poskytuju urody10-15t/ha,kvalita krmu je priemerna;Porastove typy na mezofytnych stanovistiach-porasty s prevahov vresu a brusnic su v horskych oblastiach predstavitelni degradacneho stadia travnych porastov na kyslych podach a v tomt stave patria do kateg.neplodnej pody;psicove porasty su vyznamnymi nekulturnymi typmi horskych typov alpinskeho pasma jako dosledok nedostatku zivin,ma kratku veget.dobu,produkuje0,5-1,5t/ha tvrdeho sena s nizkym koef.stravitelnosti;porasty s prevaho psinceka tenuckeho a kostravky cervenej su jednym z najrozsirenejsich porastovych typov v horskych a podhorskych oblastiach na mezooligotropnych podach,poskytuju2,2t/ha kvalitneho sena;trojstetove porasty vzn.na mezotrofnych podach v o vyssych polohach na mezofytnych stanovistiach,uroda sena je4,4t/ha a při vydatnom hnojeni6-9t/ha;porasty s prevahou ovsika obyc.sa vyskytuju v kukur.vyrobnom type ale na vapenatych podch vo vyssich polohach,na mezofytnych lukach predstavuju cenne porasty s5,8t/ha sena a vybornou efektivnostou hnojenia;porastovy typ kostravky lucnej je predstavitelom kulturnych porastov na mezofytnych podach od nizim az po horsky typ,urody sena kolisu podla prevladajuce typu medzi2-8t/ha;psiarkovy typ je z najznamejsi lucny porast,vznika na vlhkych bohatsich podach od nizin,priemerna uroda je5,7t/ha a při davke N 8-10t/ha;sena s relativne dobrou kvalitou;reznackove porasty vzn.jako docasne spolocenstva po vydatnom hnojeni travnych porastov na prirodnych lukach su pomerne vzacne,na suchsich podach,produkuju4,8t/ha;porasty s prevahou matonohu trvaceho vznikaju na mezofytnyc podach,při paseni jako produkt sukcesie,sprievodne druhy su dat.plaziva,lipnica lucna,skorocel vacsi;ruderalny porastovy typ sa jako pasienkove spolocenstvo nevyskytuje,na prehnojene pody.obnova porastu nutna;Porastove typy suchych a vysusnych stanovist-porasty suchovzdornych kostrav zaradujeme k serofytnym rastlinnym spolocenstvam,zaradujeme sem vsetky porasty tvorene uzkolistimi suchovzdornymi travami,nizke urody1,5-2t/ha s nizkou kvalitou a stravitelnostou;porastovy typ stoklasu patri k mezoxerofytnym spolocenstvam,na vapenatom podklade,priepustnych podach bohatych na bazy stracajuce vodu,v lete vyharaju a len slabo dorastaju,sprievodnymi druhmi su uzkoliste kostravy,byliny na vapencovom podklade aj leguminozy;
 
45.ZAKLADNE PASIENKOVE POJMY- Denna spotreba pase-do pnleho nasytenia zvierat zavisi od jej kvality,druhu a hmoznosti zv.;Dlzka doby pasenia dobytka za24hod.-cini max.7-8hod.,zostavajuci cas venuju zv.odpocinku,prezuvaniu a inym cinnostiam;Paienkova zrelost TP-je chapana jako najvhodnejsia vyska,pripadne, prepadne rastova faza,priktorej zvierata prijmu najvacsie mnozstvo stravitelnych zivin z jednotky plochy s minimalnymi stratami;Dynamika narastania pase-pocas vegetacneho obdobia nie je rovnomerna,intenzita rastu je na zaciatku mensia, potom sa zvysuje a vrchol dosiahne v mají;Zvysenie rovnocennosti tvorby pase-pocas pasienkovej sezony je dolezite pre plynule pasenie,možno ju dosiahnut delenou aplikaciou dusika,zavlazovanim a porastmi s rozdielnou skorostou;Hustota obsadenia oplotku-je celkova hmotnost zv. Pripadaj. na1ha spasaneho oplotku; Celkove zatazenie pasienka-je mnozstvo zv.v DJ pripadajucich na1ha pasienkovej plochy v priemere za pasienk.sez.;
 
 46.SYSTEMY PASENIA-Volne pasenie je povodnym systemom uplne extenzivneho,nergulovaneho vyuzivania trvalych TP s nizkou produkcnou schopnostou, ktory u nas nemá v sucasnej době ziadne opodstatnenie,při volnom paseni zv.spasaju celu plochu pasienka každý den pocas celej pasienk.sezony;Honove pasenie-spociva v rozdeleni pasienkovych ploch na niekolko velkych honov,kt.sa postupne spasaju za 10 i viac dni; Oplotkove systemy-1.viacoplotkovy systém pasenia spociva v rozdeleni plochy pasienka na urcity počet dielov-oplotkov,kt.sa pocas pasienkovej sezony vypasaju v 4-5cykloch pasenia při vyssej koncentracii zv.;produkcia a vyuzitie pase v oplotkovom systeme su tym vacsie,cim je doba dedneho spasania kratsia;najintenzivnejsou formou oplotkoveho pasenia je davkove pasenie,kt.je zalozene na pridelovani davok pase a plochy porastu, zodpovedajucej dennej alebo poldennej spotrebe stada pomocou elektrickeho oplotenia;;2.jednooplotkovy systém pasenia je intenzivnou formou pasenia,při ktorej sa zv.zdrzuju v oplotku celu sezonu;na jar je oplotok mensi,zvysok sakosi,neskor sa prideluje cela plocha;v nasich podmienkach su pre tento systém vhodne porastove typy matonohu trvaceho,kostravy lucnej,pripadne trojstetu zltkasteho; 3.dvojoplotkovy systém je intenzivna forma pasenia so striedavym spasanim dvoch oplotkov;ich velkost sa moze zvacsovat o část,ktora sa kosi;
 
47.PASENIE JEDNOTL. DRUHOV HZ…-Pasenie jalovic-na vacsich farmach sa tvoria stada podla poziadaviek reprodukcneho cyklu: jalovice po mliecnej vyzive od90-15kg,jalovice nad150kg z.h.,kt.sa v sezone nepripustaju,jalovice na pripustenie,pripustene jalovice;kateg. nad150kg z.h.sa umiestnuju na vzdialenejsie pasienky s nepretrzitymi a casovo neobmedzenym pohybom zv.v oplotkoch bez pristresku;velkost stad je zavisla od podmienok fariem: jalovice,kt.sa nepripustaju-250ks,jalovice na pripustanie a starsie-200ks; Pasenie dojnic-musí sa zabezpecit v horskych oblastiach vysoka priemerna dojivost10-12 l mlieka minimalnej spotrebe zrnovin;tvorba stad sa musí prisposobit dispozicnemu rieseniu mastaly;pre horske oblasti su vhodne max.stada s poctom100-120 ks.,ale vždy su vyhodnejsie mensie; Pasenie dojciacich krav s telatami-tento sposob pasenia sa moze riesit nasledovne: 1.při teleni v marci ci aprili sa odchovavaju telce pod kravami na pasienku do hmotnosti 200-250kg a predavaju sa jako tzv.baby beef,pripadne část z nich možno zaradit do vykrmu; Pasenie vykrmoveho dobytka-do pasienkoveho predvykmu sa vyberaju kategorie od4-5mes. s neskorsim dokrmovanim v mastali;dosahovanie vyssich prirastkov je podmienene dostatkom kvalitnej pase s prikrmovanim v letno-jesennom obdobi; Pasenie oviec-predaj zivocisnych produktov si v sucastnosti vyzaduje zameranie na mliecnu al.masovuvu produkciu,pricom vlna je vedlajs. produktom;ovce paseme na trvalych TP s pestrejsim floristickym zlozenim s vysou dominanciou hodnotnejsich trav,bylin a leguminoz; Pasenie dojnych oviec-pre pasenie dojnych oviec je vhodny oplotkovy systém so6-8oplot., nadvazuje na dojaren;v oplotkoch sa ovce zdrziavaju celu pasienk.sezonu;na jednu dojaren pocitame1stado s300-50ks oviec;pasenie na vzdialenejsich plochach je charakteristicke honovym systemom s50-300ks oviec v stade v turisticky frekventovanych oblastiach; Pasenie dojciacich oviec-chov je zamerany na produkciu jatocnych jahniat;kotenie musí prebehnut zaciatkom pasienkovej sezony,nie je vylucene ani turnusove kotenie s postupnym pripustanim so sinchronizaciou ru

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Ostatné » Nezaradené

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.018 s.
Zavrieť reklamu