Charakterizujte filozofiu, mýtus, logos, arché

MATURITNÁ OTÁZKA č.1

– Charakterizujte filozofiu, mýtus, logos, arché

– Psychické procesy – pociťovanie, vnímanie, predstavivosť

– Problematika trestu smrti

FILOZOFIA

– najstaršia zo všetkých vedných disciplín

– pojem odvodený z gréčtiny : Filos = priateľ/milovník, Sofia = múdrosť láska k múdrosti

– prvýkrát tento pojem použil Pytagoras a Herakleitos z Efezu, avšak až Sokrates dal tomuto pojmu význam, ktorý mu prináleží do dnešných čias

– podstata: klásť si otázky ktoré súvisia s každodenným životom po tie najzložitejšie filozofické na ktoré sa stále nepodarilo odpovedať. O filozofii možno hovoriť ako o pokuse človeka vyriešiť prostredníctvom svojho myslenia otázku bytia, či už vonkajšieho sveta alebo vnútra človeka.

– vznik : datuje sa do polovice 6. storočia pred. n. l. predstavuje novú etapu vo vývoji ľudského poznania. V starovekom Grécku existovala mytológia (narába s obraznými postavami), ľudia pripisovali všetky sily a javy Bohom, neskôr vďaka výmennému obchodu ľudia začali cestovať, rozširovali sa im obzory, začali si uvedomovať že to je len klamstvo, nastal údiv = prvý krok k filozofovanie, začali si klásť otázky a objavovali sa prvé pokusy, snažili sa vyjadriť nadprirodzené javy, začali rozmýšľať, filozofia (narába s pojmami)

– mytológia: ucelený systém mýtov jedného národa, kultúry alebo okruhu, pojem pochádza z gréčtiny a pozostáva z dvoch slov: mythos – mýtus a logos – učenie, slovo, veda.

– mýtus má mnoho významov, napr. povesť, báj, rozprávanie, ústne podanie a pod.

– funkcia: udržiavanie kontinuity kultúry a zabezpečovanie udržovania tradícií, nerozlišuje sa medzi nadprirodzeným a prirodzeným a fantastickým a skutočným

– pre mytologické videnie sveta je charakteristické:

• Antropomorfizmus – pripisovanie ľudských vlastností bohom alebo prírode.
• Hylozoizmus – všetko cíti a ožíva.
• Sociomorfizmus – rovnaké zákony v prírode a v ľudskom spoločenstve.

Filozofia pozostáva z troch základných filozofických rovín:

• Ontologická
•Gnozeologická
•Antropologická

Ontológia – náuka o bytí

Gnozeológia – náuka o poznaní – vzťah ľudského poznania ku skutočnosti z aspektu pravdivosti.

• Senzualické – prostredníctvom zmyslov.
• Empirické – prostredníctvom skúseností.
• Racionálne – prostredníctvom rozumu.

Filozofická antropológia – filozofická náuka o človeku

Etika – predmetom skúmania tejto fil. disciplíny je skúmania morálnych hodnôt súvisiacich s tvorbou vzťahov medzi ľ

Axiológia – teória hodnôt.

Logika – skúmanie foriem a zákonov správneho usudzovania.

Estetika – predmetom skúmania tejto filozofickej disciplíny je krásno.

Logos = slovo

Arché – v starovekej gréckej filozofii sa týmto pojmom označoval prvotný princíp sveta, prapôvodná látka, z ktorej svet povstal.

PSYCHICKÉ PROCESY

rozdelenie psychických javov:

a, PSYCHICKÉ PROCESY

– poznávacie procesy (vnímanie, predstavivosť – fantázia, myslenie, reč)

– procesy pamäti (zapamätanie, uchovanie, vybavenie)

– motivačné procesy (citové, vôľové)

b, PSYCHICKÉ STAVY – stav pozornosti, nálady = citové stavy

c, PSYCHICKÉ VLASTNOSTI – schopnosti, motívy, postoje, temperament, charakter, vôľové vlastnosti

– poznávacie procesy človeka sú také, pri ktorých získava informácie nielen o vonkajšom svete, ale aj o stave vlastného organizmu:

POCIŤOVANIE

– najzákladnejší psychický proces poznávania

– je to nadobúdanie pocitov vo vedomí prostredníctvom zmyslov

– podľa typu receptorov rozdeľujeme pocity na vonkajšie (tieto prijímajú podnety zvonku – zrakové, sluchové, čuchové, dotykové, chuťové a kožné pocity) a vnútorné (sú to také, ktoré podnety získavajú zvnútra – akoby z organizmu samotného – pocity pohybu, polohy, rovnováhy, bolesti, trávenia, dýchania, vylučovania, krvného obehu, vyčerpanosti, sexuálne pocity)

VNÍMANIE

– zachytáva to čo v danom okamihu pôsobí na naše zmyslové orgány, proces uvedomovania si vonkajšieho a vnútorného prostredia a je základom poznávania

– výsledkom sú POCITY a VNEMY

– Vnímanie môžeme rozdeliť na 3 základné časti, a to:

• vnímanie tvaru, veľkosti a vzdialenosti – tvary vnímame pomocou zraku, hmatu
• vnímanie pohybu – vnímame ho predovšetkým sluchom, zrakom a hmatom
• vnímanie času – čas vnímame z pohľadu prežívania rôznych časových úsekov, čas plynie rovnako, ale človek ho vníma rôzne

PREDSTAVIVOSŤ

– psychický proces umožňujúci vybaviť si niečo, čo v danom okamihu nepôsobí na zmysly ale pôsobilo v minulosti

– predstavy – zakladajú sa na minulom vnímaní, vybavujeme si ich na základe skúseností, pamäti a nášho vedomia

– môžeme z nich vytvárať aj nové – ktoré sme reálne nezažili/nemusia existovať = FANTÁZIA

Poznáme tri druhy fantázie, a to:

1.rekonštruujúca fantázia – je to vytváranie predstáv na základe slovného opisu alebo grafického či symbolického zobrazenia,

2.tvorivá fantázia – je tvorba nových doteraz neexistujúcich obrazov,

2.bdelé snenie – je to tvorba predstáv želanej budúcnosti. Čiže snívanie o budúcnosti (akú by sme ju chceli mať).

– neúmyselná fantázia – je špeciálnym typom fantázie. Neúmyselná fantázia vzniká počas spánku. Čiže sny sú tiež fantazijné predstavy, ktoré ale nemôžeme vedome ovplyvniť

PROBLEMATIKA TRESTU SMRTI

– v minulosti bolo zabitie páchateľa morálnym a spravodlivým činom odplaty a zárukou dodržania poriadku, v staroveku existuje kontrast medzi jednotlivými zákonníkmi

– egyptské, židovské, asýrske alebo babylonské sa vyznačovali najprísnejšími trestami

• Chammurapiho zákonník – Mezopotámia – „oko za oko, zub za zub“
• Zákon 12 tabúľ– Staroveký Rím – otázka rodiny, hospodárstva, rodiny

– dôležitými organizáciami spojenými so zrušením trestu smrti sú OSN, ktoré vydalo Medzinárodnú chartu ľudských práv a Amnesty International, ktorá funguje mimovládne a poskytuje pomoc aj väzňom a nespravodlivo odsúdeným. – existujú dva protichodné smery : abolicionizmus (smer za úplné zrušenie trestu smrti)
mortikalizmus (smer zastávajúci trest smrti)

– na území dnešného Slovenska sa trest smrti ukladal a vykonával od nepamäti, pričom spôsoby jeho vykonávania sa vyznačovali mimoriadnou krutosťou

– v roku 1990 bol trest smrti na Slovensku zrušený, posledným popraveným bol trojnásobný vrah, ktorý úkladne zabil svoju ženu a dve dcéry v roku 1987, popravený 1989.

– Spôsoby uloženia rozsudku smrti: injekcia, povraz, smrtiaci plyn alebo elektrické kreslo.

Spôsoby výkonu trestu smrti vo svete sa značne líšia, v súčasnosti sa najčastejšie vykonáva obesením alebo zastrelením. Výkon trestu smrti letálnou injekciou, plynovou komorou a elektrickým kreslom bol donedávna doménou USA, ale od roku 1997 začala Čína vykonávať usmrtenie aj smrtiacou injekciou. Krajiny s islamským právom poznajú aj sťatie hlavy alebo ukameňovanie. V súčasnosti dochádza k uplatňovaniu trestu smrti v 54 krajinách, ako napr. USA, Čína, Japonsko, India, Bielorusko, Indonézia alebo krajiny so štátnym náboženstvom Islamom.