- vznik : datuje sa do polovice 6. storočia pred. n. l. predstavuje novú etapu vo vývoji ľudského poznania. V starovekom Grécku existovala mytológia (narába s obraznými postavami), ľudia pripisovali všetky sily a javy Bohom, neskôr vďaka výmennému obchodu ľudia začali cestovať, rozširovali sa im obzory, začali si uvedomovať že to je len klamstvo, nastal údiv = prvý krok k filozofovanie, začali si klásť otázky a objavovali sa prvé pokusy, snažili sa vyjadriť nadprirodzené javy, začali rozmýšľať, filozofia (narába s pojmami)
- mytológia: ucelený systém mýtov jedného národa, kultúry alebo okruhu,
pojem pochádza z gréčtiny a pozostáva z dvoch slov: mythos – mýtus a logos – učenie, slovo,
veda.
- mýtus má mnoho významov, napr. povesť, báj, rozprávanie, ústne podanie a pod.
- funkcia: udržiavanie
kontinuity kultúry a zabezpečovanie udržovania tradícií, nerozlišuje sa medzi nadprirodzeným a prirodzeným a fantastickým a skutočným
- pre mytologické videnie sveta je charakteristické:
• Antropomorfizmus – pripisovanie ľudských vlastností bohom
alebo prírode.
• Hylozoizmus – všetko cíti a ožíva.
• Sociomorfizmus – rovnaké zákony v
prírode a v ľudskom spoločenstve.
Filozofia pozostáva z troch základných filozofických rovín:
• Ontologická
•Gnozeologická
•Antropologická
Ontológia – náuka o bytí
Gnozeológia –
náuka o poznaní – vzťah ľudského poznania ku skutočnosti z aspektu pravdivosti.
• Senzualické – prostredníctvom zmyslov.
•
Empirické – prostredníctvom skúseností.
• Racionálne – prostredníctvom rozumu.
Filozofická antropológia – filozofická náuka o človeku
Etika – predmetom skúmania tejto fil. disciplíny je skúmania morálnych hodnôt
súvisiacich s tvorbou vzťahov medzi ľ
Axiológia – teória hodnôt.
Logika – skúmanie foriem a
zákonov správneho usudzovania.
Estetika - predmetom skúmania tejto filozofickej disciplíny je krásno.
Logos = slovo
Arché – v starovekej gréckej filozofii sa týmto pojmom označoval prvotný princíp
sveta, prapôvodná látka, z ktorej svet povstal.
rozdelenie psychických javov:
a, PSYCHICKÉ PROCESY
- poznávacie procesy (vnímanie, predstavivosť - fantázia, myslenie, reč)
- procesy
pamäti (zapamätanie, uchovanie, vybavenie)
- motivačné procesy (citové, vôľové)
b, PSYCHICKÉ STAVY – stav pozornosti, nálady = citové stavy
c, PSYCHICKÉ VLASTNOSTI – schopnosti, motívy, postoje, temperament, charakter, vôľové vlastnosti
- poznávacie procesy človeka sú také, pri ktorých získava informácie nielen o vonkajšom svete,
ale aj o stave vlastného organizmu:
POCIŤOVANIE
- najzákladnejší psychický proces poznávania
- je
to nadobúdanie pocitov vo vedomí prostredníctvom zmyslov
- podľa typu receptorov rozdeľujeme pocity na vonkajšie (tieto
prijímajú podnety zvonku – zrakové, sluchové, čuchové, dotykové, chuťové a kožné pocity) a vnútorné (sú to také,
ktoré podnety získavajú zvnútra – akoby z organizmu samotného – pocity pohybu, polohy, rovnováhy, bolesti, trávenia, dýchania,
vylučovania, krvného obehu, vyčerpanosti, sexuálne pocity)
VNÍMANIE
- zachytáva to čo v danom okamihu pôsobí na
naše zmyslové orgány, proces uvedomovania si vonkajšieho a vnútorného prostredia a je základom poznávania
- výsledkom sú POCITY
a VNEMY
- Vnímanie môžeme rozdeliť na 3 základné časti, a to:
• vnímanie tvaru, veľkosti a vzdialenosti -
tvary vnímame pomocou zraku, hmatu
• vnímanie pohybu - vnímame ho predovšetkým sluchom, zrakom a hmatom
• vnímanie času - čas vnímame z pohľadu prežívania rôznych časových úsekov, čas plynie rovnako, ale človek ho vníma
rôzne
PREDSTAVIVOSŤ
- psychický proces umožňujúci vybaviť si niečo, čo v danom okamihu nepôsobí na zmysly ale
pôsobilo v minulosti
- predstavy - zakladajú sa na minulom vnímaní, vybavujeme si ich na základe skúseností, pamäti
a nášho vedomia
- môžeme z nich vytvárať aj nové – ktoré sme reálne nezažili/nemusia existovať = FANTÁZIA
Poznáme tri druhy fantázie, a to:
1.rekonštruujúca fantázia – je to vytváranie predstáv na základe slovného opisu
alebo grafického či symbolického zobrazenia,
2.tvorivá fantázia – je tvorba nových doteraz neexistujúcich obrazov,
2.bdelé snenie – je to tvorba predstáv želanej budúcnosti. Čiže snívanie o budúcnosti (akú by sme ju chceli mať).
- neúmyselná fantázia – je špeciálnym typom fantázie. Neúmyselná fantázia vzniká počas spánku. Čiže sny sú tiež
fantazijné predstavy, ktoré ale nemôžeme vedome ovplyvniť
- v minulosti bolo zabitie
páchateľa morálnym a spravodlivým činom odplaty a zárukou dodržania poriadku, v staroveku existuje kontrast medzi jednotlivými
zákonníkmi
- egyptské, židovské, asýrske alebo babylonské sa vyznačovali najprísnejšími trestami
• Chammurapiho
zákonník – Mezopotámia – „oko za oko, zub za zub“
• Zákon 12 tabúľ– Staroveký Rím
– otázka rodiny, hospodárstva, rodiny
- dôležitými organizáciami spojenými so zrušením trestu smrti
sú OSN, ktoré vydalo Medzinárodnú chartu ľudských práv a Amnesty International, ktorá
funguje mimovládne a poskytuje pomoc aj väzňom a nespravodlivo odsúdeným. - existujú dva protichodné smery
: abolicionizmus (smer za úplné zrušenie trestu smrti)
mortikalizmus (smer zastávajúci trest
smrti)
-na území dnešného Slovenska sa trest smrti ukladal a vykonával od nepamäti, pričom spôsoby jeho vykonávania sa vyznačovali
mimoriadnou krutosťou
- v roku 1990 bol trest smrti na Slovensku zrušený, posledným popraveným bol
trojnásobný vrah, ktorý úkladne zabil svoju ženu a dve dcéry v roku 1987, popravený 1989.
- Spôsoby uloženia rozsudku smrti: injekcia, povraz, smrtiaci plyn alebo elektrické kreslo.
Spôsoby výkonu trestu smrti vo svete sa značne líšia, v súčasnosti sa najčastejšie vykonáva obesením alebo zastrelením. Výkon trestu smrti letálnou injekciou, plynovou komorou a elektrickým kreslom bol donedávna doménou USA, ale od roku 1997 začala Čína vykonávať usmrtenie aj smrtiacou injekciou. Krajiny s islamským právom poznajú aj sťatie hlavy alebo ukameňovanie. V súčasnosti dochádza k uplatňovaniu trestu smrti v 54 krajinách, ako napr. USA, Čína, Japonsko, India, Bielorusko, Indonézia alebo krajiny so štátnym náboženstvom Islamom.