Rodinné právo – formy uzavretia manželstva

MATURITNÁ OTÁZKA č. 10

– Rodinné právo – formy uzavretia manželstva, aké vyhlásenia musia urobiť manželia pred uzavretím manželstva, aké podmienky musia splniť, práva/povinnosti manželov, ako zaniká manželstvo

– Filozofia novodobého empirizmu – John Lock, John Berkeley, David Hume

– Postoj k fundamentálnej ontológii Martina Heidegerra – ako vzniká časovosť?

– autentické/nealtentické existenciály, bytie k smrti

RODINNÉ PRÁVO
– upravuje osobné a s tým súvisiace majetkové vzťahy medzi manželmi, medzi rodičmi a deťmi ako i vzťahy, ktoré ich nahrádzajú (pestúnska starostlivosť, opatrovníctvo, poručníctvo, osvojenie)

– vzťahy majetkovej povahy medzi manželmi upravuje Občiansky zákonník

MANŽELSTVO

– zväzok muža a ženy, sú si rovní v právach a povinnostiach, vzájomný rešpekt

– je chránený Ústavou SR a Zákonom o rodine

– účel manželstva: založenie rodiny, riadna rodinná výchova detí

– ochrana rodičovstva zo strany štátu: právna ochrana, hmotná podpora

– rodičia majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným presvedčením – náboženským, filozofickým

– pred vznikom manželstva musia manželia urobiť súhlasné vyhlásenie – verejné pred dvoma svedkami

– formy uzatvorenia manželstva:
1.CIVILNÝ SOBÁŠ – uzatvára sa na matričnom úrade, v ktorom má jeden zo snúbencom trvalý pobyt pred starostom, primátorom alebo povereným poslancom obecného alebo mestského zastupiteľstva

2.CIRKEVNÝ SOBÁŠ – vyhlásenie urobia pred pred duchovným registrovanej cirkvi, orgán cirkvi je povinný doručiť zápisnicu o uzavretí manželstva príslušnému matričnému úradu

-formy zániku manželstva:

1.Smrť jedného z manželov

2.Vyhlásenie jedného z manželov za mŕtveho (napríklad pri leteckej katastrofe)

3.Rozvod

– jediný spôsob zániku manželstva za života oboch manželov

– súd môže manželov rozviesť na žiadosť jedného z nich, ak sú vzťahy medzi nimi natoľko rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel

– rozvodovým konaním je spojené aj konanie o výchove a výžive maloletých detí, ak sa manželia o výchove nedohodnú, alebo súd dohodu neschváli, musí rozhodnúť komu zverí dieťa do opatery, druhý rodič musí platiť výživné.

FILOZOFIA NOVODOBÉHO EMPIRIZMU
JOHN LOCKE (1632-1704)
– lekár, filozof, zakladateľ systematickej teórie poznania

– senzualizmus = jediný zdroj poznania sú pocity
– „Nič nieje v rozume čo by predtým nebolo v zmysloch“

– ľudské vedomie = TABULA RASA – naše vedomie je pri narodení nepopísaná doska ktorá sa počas života zapĺňa skúsenosťami

– vznikajú zmyslové vnemy (pocity) ktoré sa pomocou mentálnej činnosti – rozmýšľaním, uvažovaním, chcením – spracúvajú a vytvárajú reflexie
- idea = obraz v mysli vytvorený na základe skúsenosti
• jednoduché idey – jednoduché vnemy (tvar, vôňa,..), prijímané pasívne
• zložené idey – kombinácia jedn. vnemov, rozum ich usporaduváva, abstrahuje, aktívne tvorené – vzniká POJEM
– prišiel s myšlienkou rozdelenia štátnej moci (zákonodarná a výkonná moc nemôžu byť v rukách jedného)

– zástanca prirodzeného práva, bránil názorovú slobodu a toleranciu

GEORGE BERKLEY (1685-1753)

– filozof, teológ, misionár, empirik, predstaviteľ subjektívneho idealizmu

– spochybňuje materializmus, popiera existenciu hmoty (všeobecný a abstraktný pojem) – v zmyslovej skúsenosti hmote nič nezodpovedá
-„Byť znamená byť vnímaný“ – subjektívny idealizmus = všetko zaniká a vzniká so mnou, neexistuje nič okrem mňa

– UNIVERZÁLNY VNÍMATEĽ = Boh je všadeprítomný vo vedomí každého z nás, vyvoláva rozmanitosť ideí a vnemov, všetky podstaty majú svoj predurčený význam ako idea v Božej mysli

DAVID HUME (1711-1776)

– historik, filozof, zavŕšil učenie empirizmu

– chcel preskúmať schopnosti ľudského mozgu, rozum sa musí pridržiavať zmyslových skúseností, nemôže zachádzať do nadzmyslových otázok

– vychádzal z obyčajného bežného života

– skúsenosť je prvotný, bezprostredný materiál nášho vedomia poskytuje nám:
• dojmy (impresie) – vnímanie okolitej skutočnosti, skúsenosti, živé zážitky
• idei (predstavy) – spomienky na dojmy, nemôžu byť tak živé, rozpamätávanie

– chcel aby sme rozpoznávali čisto ako deti, vnímali skutočnosť takú aká je

– dospel k agnosticizmu = svet nie je poznateľný, existenciu vonkajšieho sveta nemôžeme na základe skúseností dokázať ani vyvrátiť

– bol skeptik – nemôžeme nič poznať, ani seba samého

MARTIN HEIDEGGER (1889-1976)

– „Prečo vôbec niečo je? Čo je to bytie?“ – otázky súvisiace so zmyslom bytia

– človek či chce alebo nechce musí sa zaoberať bytím lebo s ním súvisí, uvedomuje si svoju existenciu a aj existenciu vecí (veci si neuvedomujú svoju existenciu) = POBYT – ľudské bytie je existenciou, ostatné veci sú len:
• bytie vo svete – človek závisí od sveta, je v ňom začlenený
•bytie k smrti – človek vie že raz skončí – umrie, pociťuje úzkosť, starosť o svoju existenciu, uvedomuje si časové ohraničenie bytia, preto sa snaží získať maximum zo svojho bytia, má zodpovednosť za vlastnú existenciu =
= autentické bytie ktoré súvisí so sebapoznávaním a sebaprekonávaním – len tu človek pochopí svoju podstatu

– neautentické bytie – neosobné slovko MAN, neuvedomuje si svoju existenciu, nežije, nie je samým sebou

– dielo: Bytie a čas – neautentické bytie = život v dave, ľudia sa strácajú vo všeubecnom