Občianske právo – spôsobilosť na právo a právne úkony

MATURITNÁ OTÁZKA č.12

– Občianske právo – spôsobilosť na právo a právne úkony, kedy vzniká/zaniká spôsobilosť, rozdiel medzi fyzickou a právnickou osobou, charakteristika právneho úkonu

– Filozofia Augustína Aurélia – jeho citát ′Miluj a konaj čo len chceš.′ + porovnanie s Aristotelom

– Problematika tolerancie v Slovenskej republike, rómske ekubu – ukážky

OBČIANSKÉ PRÁVO
– základné odvetvie občianskeho práva

– upravuje vzájomné vzťahy medzi občanmi, fyzickými a právnickými osobami aj vo vzťahu k štátu

– patrí tu: ochrana osobnej slobody, občianskej cti, ľudskej dôstojnosti apod., osobných prejavov, ochrana mena (u fyzických os.) alebo názvu (u právnickych osôb)

– hlavný prameň: Občiansky zákonník (char. a upravuje právne úkony), Ústava SR, Občiansky súdny poriadok
- právna spôsobilosť = spôsobilosť mať práva a povinnosti, súd môže osobu pozbaviť právnej spôsobilosti, ak je duševne chorá, obmedziť ak osoba nadmerne užíva alkohol, omamné látky a pod., vzniká narodením, zaniká smrťou
- spôsobilosť na právne úkony = spôsobilosť svojím konaním vytvárať, meniť, rušiť právne úkony, nadobúda sa plnoletosťou, zaniká smrťou
- právne úkony: kúpna zmluva, závet, darovacia zmluva, poistná zmluva, nájomná zmluva, zmluva o ubytovaní, vyhlásenie verejnej súťaže
- fyzická osoba = jednotlivec
- právnická osoba = organizácia osôb alebo majetku (napr.: firma)

– právna subjektivita právnickej osoby = vstupovanie do právnických vzťahov pod vlastným menom alebo hlavičkou firmy a niesť zodpovednosť za záväzky, vzniká zdiadením

AUGUSTÍNUS AURÉLIUS (354 – 430)

– kňaz, biskup, filozof, najhlbší mysliteľ, preklenul spor medzi filozofiou a náboženstvom (viera a rozum)

– dielo Vyznania – spoveď o zmenách v jeho živote, o hľadaní pravdy (zo zlodeja, svetské radovánky)

– filozofiu chápal ako lásku k múdrosti, tvoril filozofiu pre teológiu

– predmetom jeho skúmania bol Boh (pravda, krása) a človek ako Božie stvorenie (telo + nadradená duša)

– proces poznávania Boha prechádza cez ľudské vnútro – epochálny objav – „Nevychádzaj von, vráť sa späť do svojho vnútra! V ľudskom vnútri prebýva pravda.“
– učenie o predestinácií (predurčenie) – ľudia majú dedičný hriech, preto umierajú

– v etike zdôrazňuje lásku, ktorú stotožňuje s vôľou; „Miluj – a konaj, čo chceš.“ láska k Bohu je najvyššou cnosťou a zárukou dobrého konania

ARISTOTELES (384-322 p.n.l.)

– podľa neho sa podstata nachádza vo veciach samotných, základ vedeckého
 poznania tvorí zmyslové vnímanie
- logicky usporiadal pojmy: DRUH (najužší pojem), ROD, KATEGÓRIA (najširší pojem)

– prvý krát sa objavuje metafyzika = nadprírodné skúmanie nadzmyslového sveta
- dualista – každá vec má svoju látku a formu, látka je vec z ktorej môže niečo vzniknúť, podlieha zmene, forma je nadobudnutie charakteristických vlastností
JEDNOTA VECI = látka (kus mramoru) + forma(socha)

– prvolátka, najdokonalejšia forma, neobsahuje žiadnu látku = Boh – čisté bytie, plnosť všetkého, čo existuje = príčina všetkého pohybu, sám je nehybný – „Boh pohybuje svetom, ako milovaný predmet pohybuje svojim milencom“

– geocentrizmus, tvrdil že vesmír je konečný

– Aristotelova zlatá cesta