Antropologické a scientistické prvky poklasicistickej filozofie 19. Storočia + hlavní predstavitelia

MATURITNÁ OTÁZKA č. 13

– Antropologické a scientistické prvky poklasicistickej filozofie 19. Storočia + hlavní predstavitelia

– Dedenie – spôsoby dedenia, kedy môže poručiteľ vydediť, aké údaje musí obsahovať platný závet + ukážka dedenia

– Politické strany – prečo sú dôležitými subjektmi, podmienky vzniku

– Klasifikácia parlamentných strán + príklady zo Slovenskej republiky – konzervatívne, liberálne, sociálne

POKLASISTICKÁ/MODERNÁ FILOZOFIA 19. STOROČIA

– symbolika zmeny postavenia filozofie, nové možnosti, funkcie aj témy

– spoločensko-politické udalosti ktoré ovplyvnili spôsob uvažovania

– nové poznatky prírodných vied

– pluralizmus = množstvo filozofických škôl

– multikulturalizmus

– rozlišujú sa dve línie: SCIENTISTICKÁ a ANTROPOLOGICKÁ

SCIENTISTICKÉ PRÚDY
– pristupujú k filozofii z prísneho vedeckého hľadiska

– vylučujú otázky ktoré presahujú skúsenosť a nemožno ich empiricky overiť ani vyvrátiť
• POZITIVIZMUS

– odmietanie metafyziky, vychádzajú len z overiteľných faktov = pozitívne fakty

– zovšeobecňuje poznatky špeciálnych vied, zameriava sa na poznanie spoločnosti

– zakladateľ: Auguste Comte

– 3 fázy: 1. fáza – Comte, Mill, Spencer, Bentham
2. fáza – empirokriticizmu = naše predstavy o svete nemusia byť správne
fyzici a matematici – Mach, Pioncaré, Avenarius
3. fáza – novopozitivizmus – Moritz Schlick

• MARXIZMUS

  – veda o najvšeobecnejších zákonitostiach vývinu prírody, spoločnosti a ľudského myslenia

  – zakladateľ: Karl Marx, ďalší: Engels

  – vychádzajú z reálneho života strednej vrstvy, uspokojovanie materiálnych potrieb
  SPOLOČNOSŤ: základňa spoločnosti: 1. materiálna základňa spoločnosti = spôsob výroby

  2. sociálna základňa spoločnosti = prírodné zdroje, pracovné sily a vzťahy
  sociálna nadstavba – zákony, morálka, kultúra, náboženstvo, filozofia,..

  – pripúšťa len materialistický svetonázor, je zameraná politicky a prakticky, smeruje k činnosti

ANTROPOLOGICKÉ PRÚDY
– zameriavajú sa na človeka a jeho existenciu

– odklon od racionálneho a prísneho vedeckého prístupu k filozofickým otázkam
• IRACIONALIZMUS = pochybuje o možnosti rozumového poznania, zdôrazňuje iné: duchovné, citové, duševné, .. pričom za podstatu sveta považuje nejaký mimorozumový princíp
• VOLUNTARIZMUS = vôľa má prednosť pred rozumom, považuje ju za podstatu všetkého čo existuje
• FILOZOFIA ŽIVOTA = zameriava sa na jedinečnosť ľudskej existencie

– predstavitelia: Arthur Schopenhauer, Friedrich Nietzsche, Soren Kierkegaard

ARTHUR SCHOPENHAUER (1788-1860)

– iracionalista a voluntarista, pesimista, prepojil západnú filozofiu s Budhizmom – asketizmus

– vôľa je podstata sveta – svetová vôľa nás posúva vpred (živelné chcenie, pudenie k životu)

– ľudskému vnímaniu a poznaniu je prístupný len svet ako predstava ktorý sa javí cez zmysly (Kant)

– vôľa je spätá s neustálym neuspokojením, preto je život len kolobeh utrpení

– diela: Svet ako vôľa a predstava, Génius, umelec láska a svätec

FRIEDRICH NIETZSCHE (1844-1900)

– pokračuje v myšlienkach o vôli, nechápe ju metafyzicky, berie ju pozitívne

– ľudstvo si musí prejsť štádiami aby sa mohlo stať NADČLOVEKOM:

1. duch sa mení na ťavu – ľudia sa riadia normami, uznávajú hodnoty

2. ťava sa mení na leva – rozbíjanie, koniec normám a hodnotám

3. lev sa mení na dieťa – tvorenie nových hodnôt, stáva sa nadčlovekom

– vôľa k životu je vôľa k moci, človek je tvorca, dokáže zmeniť vnímanie seba a sveta

– „Čo ma nezabije to ma posilní“ – negatívne veci nás posúvajú vpred, vďaka nim si uvedomujeme tie pozitívne

SOREN KIERKEGAARD (1813-1855)

– skutočná filozofia sa musí zaoberať človekom a jeho životom = existenciou

– východiskom jeho filozofie je človek a jeho osobne prežívaná existencia plná rozporov, protirečení a zúfalstva

– človek si najintezívnejšie uvedomuje svoju existenciu práve vo chvíľach strachu, neistoty, na prahu života a smrti – hraničné situácie, najviac si uvedomuje dôležitosť rozhodovania

– práve v situácii „buď-alebo“ človek utvára sám seba, utvára svoje bytie vo vzťahu k sebe samému, k svetu a k Bohu

– dielo: Buď – alebo

DEDENIE

– všeobecný prechod práv a povinností po zomretej osobe na niekoho iného

– dedičstvo je prechod majetku – majetkových práv a povinností po zomrelej osobe na jeho dediča, a to buď zo závetu alebo zo zákona

– subjekty dedenia: 1. poručiteľ  2. dedič 3. štát

– spôsoby nadobudnutia dedičstva: zo zákona, zo závetu alebo kombinovane
DEDENIE ZO ZÁKONA:

1.skupina = deti (prípadne ich potomkovia) + manžel – rovnakým dielom

2.skupina = manžel (najmenej polovicu), poručiteľovi rodičia, tí, ktorí žili s poručiteľom po dobu jedného roka v spoločnej domácnosti, ktorú sa o ňu starali alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa – rovnakým dielom

3.skupina = súrodenci (poprípade ich deti), ktorí žili s poručiteľom v spoločnej domácnosti po dobu jedného roka

4.skupina = poručiteľovi prarodičia (poprípade ich deti) – rovnakým dielom

– potomok môže byť vydedený, ak:
• neposkytoval poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch
• o poručiteľa trvalo neprejavoval opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať
• bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej 1 roka
• trvalo vedie neusporiadaný život

– potomok nededí, ak:
• sa dopustil úmyselného trestného činu proti poručiteľovi, jeho manželovi, deťom alebo rodičom
• sa dopustil zavrhnutia hodného konania proti prejavu poručiteľovej poslednej vôle (môže dediť, ak mu to poručiteľ odpustí)

– druhy závetu: napísaný vlastnou rukou, napísaný v inej forme za účasti svedkov alebo napísaný vo forme notárskej zápisnice

– závet musí byť v písomnej forma a musí obsahovať dátum a podpis podpísania a taktiež podpisy dvoch svedkov

POLITICKÉ STRANY

– organizácie ktoré reprezentujú ekonomické, kultúrne, sociálne, ekologické a iné záujmy rôznych skupín obyvatelstva.

– pôsobia na verejnosti, snažia sa získať rozhodujúci podiel na štátnej moci

• politická orientácia:

  – konzervatívne strany = tradičné hodnoty, rodina, náboženstvo, národná solidarita
  ( KDH, SDKÚ, SNS)

  – liberálne strany = demokratické, práva, slobody, zmierovanie konfliktov, ochrana jednotlivca kt. za seba zodpovedá, nepreferujú žiadny národ (OĽANO, SAS)

  – sociálne strany = záujmy väčšej sociálnej pracujúcej vrstvy, komunistické, odstránenie nezamestnanosti, riešenie sociálnych problémov, ľavica (SMER)

• zriadenie v politickom spektre:
  – ľavicové strany = sociálnodemokratické, komunistické, socialistické

  – pravicové strany = konzervatívne, monarchistické, kresťanskodemokratické

• politický vplyv ß parlamentné strany = vyjadrujú sa k politike, prijímajú zákony

  – parlamentné vládne strany = najväčší politický vplyv, tvoria štátnu politiku

  – parlamentné opozičné strany = ich vplyv závisí od počtu poslaneckých kresiel v parlamente

  – neparlamentné strany = nepriami pol. vplyv – konferencie, meetingy, nátlakové akcie

• politické správanie:

  – ústavné strany = ústava, pol. tradície

  – revolučné strany = neuznávajú ústavu

PODMIENKY VZNIKU POLITICKEJ STRANY:
– pri založení strany musia byť minimálne traja ľudia nad 18 rokov, zozbierať 1000 podpisov, registrácia na Ministerstvo vnútra

– strany musia dodať podpisy, stanovy strany (vnútorný poriadok) a program strany, názov a sídlo strany, zaplatiť poplatok (663,5€) na registráciu, podať informácie o štatutárovi (ten kto bude stranu zastupovať), hospodárenie strany, dokazovať nadobúdanie strany, postup ako zanikne strana

– nesmú mať ozbrojené zložky, nesmú porúšať morálne zásady a ústavnosť, nesmie propagovať národnostnú, triednu ani rasovú neznášanlivosť- ak to strany nesplnia, odmietnu im registráciu