Filozofia osvietenstva – predstavitelia

Ostatné » Občianska náuka

Autor: verca123
Typ práce: Maturita
Dátum: 15.03.2020
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 552 slov
Počet zobrazení: 370
Tlačení: 30
Uložení: 28

MATURITNÁ OTÁZKA č. 15

- Filozofia osvietenstva – predstavitelia + zaradiť do obdobia filozofických dejín
- Ľudské práva a slobody – ukážky
- Parlamentná, kabinetná a prezidentská vláda – charakteristika, konkrétne príklady zo sveta

OSVIETENSTVO (18. storočie)
- myšlienkový smer z Anglicka ktorý sa neskôr rozšíril do celej Európy
- vyzdvihoval sa človek osvietený rozumom ktorý chcel zmeniť svoj život a spoločnosť
- heslo: „Maj odvahu používať svoj vlastný um!“
- vyzdvihovala sa potreba vzdelávania širokých más ľudí, za účelom skvalitniť život spoločnosti
- presadzovanie liberalizmu – filozofia zasahuje do verejného života
- zmena náboženského postoja (rozmach deizmu = Boh stvoril Zem ale dianiu na nej nezasahuje, ateizmu)
- predstavitelia:

CHARLES LOUIS MONTESQUIEU (1689-1755)
- ťažisko jeho myslenia tvorí sociálna filozofia, spolupracoval na tvorbe encyklopédie
- dielo: O duchu zákonov – prvé prvky do náuky o štáte a spoločnosti,
geografický determinizmus = pri tvorbe zákonov treba prihliadať aj na geografické, demografické podmienky, náboženstvo, tradície
- podrobne rozpracoval trojrozdelenie štátnej moci – zákonodarná, súdna, výkonná (spomenul to aj Locke)

FRANCOIS-MARIE AROUET VOLTAIRE (1694-1779)
- liberál, obchodník, optimálna forma vlády - parlamentarizmus
- trval na viere v Boha (stvoriteľ sveta, zákonodarný rozum), ale silno kritizoval fanatickú vieru a dogmatizmus, bol neustále v rozpore s predstaviteľmi cirkvi, jeho diela boli označované za šialene odvážne, ateistické a mnohé boli zničené a spálené
- bojoval za slobodu myslenia, toleranciu, mier, šťastie človeka, odstránenie nerovnosti a vyzdvihnutie racionálneho prístupu v akýchkoľvek otázkach
- mnoho diel: Filozofické listy, Filozofický slovník, Cadidale alebo optimizmus

JEAN JACQUES ROUSSEAU (1718-1771)
- nekladie dôraz na rozum a kultúru ale na cit a prírodu, rozkvet civilizácie spôsobil pokles morálky
- kritizuje sociálne vlastníctvo ktoré prináša nerovnomerné rozdelenie majetku = sociálna nerovnosť
- reformátor pedagogiky - učil ako žiť v súlade s prírodou, návrat k prirodzenosti kde neexistuje nerovnosť medzi ľuďmi, tvrdil že pokrok a vzdelanosť ľudí kazí
- diela: Rozprava o vedách a umené, Emil alebo o výchove,..

VLÁDA
- je spôsob organizácie štátnej moci, zahŕňa zloženie najvyšších orgánov štátu a ich vzťahy k nižším orgánom a občanom
- formy vlády:
a) NEDEMOKRATICKÁ
- vládne úzky okruh osôb
1. aristokracia (vláda privilegovaného stavu, šľachty)
2. plutokracia (vláda úzkej skupiny bohatých )
3. oligarchia (vláda privilegovanej vrstvy magnátov)
4. monokracia ( vláda jedinca, diktátor)
 
b) DEMOKRATICKÁ
- na riadení a správe štátu sa podieľajú všetci občania

1. PARLAMENTNÁ VLÁDA
- dominantné postavenie zákonodarnej moci voči výkonnej moci, vláda sa politicky zodpovedá parlamentu
- vládna moc potrebuje podporu zákonodarnej, inak nasleduje jej pád a nástup novej vlády
- vláda ma minimálny priestor pre činnosť
- vznikol v Anglicku, uplatňuje sa v monarchii, republike
- deľba štátnej moci na 3 zložky, ktoré si nie sú rovnocenné
· zákonodarná - parlament - najvyšší zákonodarný orgán
- môže vysloviť nedôveru vláde a rozpustiť ju
- môže voliť prezidenta alebo občania vo voľbách
· výkonná - vláda - vytvára sa podľa výsledkov volieb do parlamentu
- zavádza zákony prijaté parlamentom
· súdna - Ústavný súd - záväzný výklad ústavy a kontrola nariadených orgánov, či sú v súlade s ústavou, ak si protirečia, môže pozastaviť rozhodnutia
- napr. Slovensko
 
2. KABINETNÁ VLÁDA
- vedúce postavenie má vláda (zbor ministrov) – kabinet
- členov vlády vymenúva parlamentom určený premiér, ktorý má právo ich vymeniť
- parlament prostredníctvom zákonov ohraničuje priestor vládnej politiky
- parlament prerokúva dôležité rozhodnutia vlády a schvaľuje program vlády 
- hlavným predstaviteľom vlády sa stáva šéf exekutívy (premiér, kancelár..)
- napr.: Nemecko
 
3. PREZIDENTSKÁ VLÁDA
- veľmi veľké právomoci má prezident ako hlava štátu
- forma zastupiteľskej demokracie, ktorá je založená na deľbe štátnej moci
- zložky moci: · zákonodarná (legislatíva) - parlament (horná a dolná snemovňa)
· výkonná (exekutívna) - prezident
· súdna (jurisdikcia) - najvyšší súd
- jednotlivé zložky sú: nezávislé, rovnocenné, kontrolujú sa
- napr.: USA

PARLAMENTNÁ A PREZIDENTSKÁ REPUBLIKA
- najpodstatnejším znakom prezidentskej formy vlády je fakt, že legitimita exekutívnej aj legislatívnej moci je odvodená od občanov. To znamená, že aj parlament, aj prezident sú volení de facto priamo občanmi, v parlamentnej forme sú prezidenti niekedy volení parlamentom alebo iným špeciálnym, na toto určeným orgánom

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1

Vyhľadaj ďalšie vhodné študentské práce pre tieto kľúčové slová:

#osvietenstvo občianska nauka #prvky osvietenstva #Voltaire filozofické listy


Odporúčame

Ostatné » Občianska náuka

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

0.014