Ekonómia sa zaoberá ekonomickými fenoménmi, ich vzťahmi a procesmi, ktorých funkčnosť ďalej skúma, objasňuje, atď.
Základné ekonomické fenomény - potreby, statky, služby
Potreba – generátor akejkoľvek ľudskej činnosti, má spravidla neuvedomelý charakter. Sú prevažne biologické a psychické. Súvisia s pocitom nedostatku a vedú k uspokojeniu nedostatku. Ľudia sa potrebami líšia, ekonómia sa snaží definovať tie spoločné.
Potreby:
-primárne
– biologické, rovnaké s inými živočíšnymi druhmi
-sekundárne – tie, ktorými sa odlišujeme, vznikli v procese socializácie, ich
charakter je podmieňovaný historicky (šport, kultúra, hygiena, zdravotníctvo, …)
-individuálne – vyplývajú z charakteru, individuality človeka
-kolektívne – definuje a chráni ich zákon (ochranná kultúrneho dedičstva, ochrana súkromného majetku, životného prostredia)
Statky – sú produktom potrieb, produkt ekonomickej činnosti, ich hodnota je vyjadriteľná cenou, ich zmyslom je uspokojovať ľudské potreby.
Služby – špecifický typ statkov
Statky delíme:
- nehmotné – nedajú sa vyjadriť materiálne ( technológie, vzdelanie, energie...)
- verejné (štátne) – vlastníkom je štát ( cesty, osvetlenie...)
- verejno – súkromné ( družstevné)
- spotrebné – určený na priamu spotrebu
Služby –
majú nehmotnú povahu, spotrebúvajú sa v momente výroby, vyžadujú si prítomnosť spotrebných faktorov, sú určené pre spotrebiteľa,
konzumenta. Ekonómia ich definuje ako nehmotné, neviditeľné, neskaziteľné, neskladné. Najefektívnejšie, ekologicky najčistejšie. Patria do
4.sektora.
Delenie:
-spotrebné (oprava)
-kapitálové (zamestnanec, konajúci prácu)
-materiálne (obchod, marketing)
-nemateriálne (školstvo, veda, umenie, zdravotníctvo)
Typy ekonomík – delenie podľa odpovedí na základné ekonomické otázky – čo, ako a pre koho vyrábať (chronologický vývoj):
-veľký boom – koniec 19. st., pred 1. svet. vojnou. Na
všetky ekonomické otázky odpovedá trh. Súvisí s liberalizmom –hlavný predstaviteľ John Locke a základná predstava ekonomického
liberalizmu - Adam Smith, dielo Bohatstvo národov.
-rozvoj liberalizmu znamená slobodu podnikania, ochranu súkromného vlastníctva a
základných ústavných práv
-trh funguje flexibilne v konkurenčnom prostredí, žiadne alebo minimálne zásahy štátu – samoregulujúci sa trhový mechanizmus
-zlyhanie liberálnej ekonomiky – veľká hospodárska kríza v 30-tych rokoch – nárast totalitarizmu ako dôsledok
-na ekonomické otázky odpovedá
centrálny plán, medzinárodná spolupráca má formu barterového obchodu
-ekonomika niekedy prebytková, ale prevažne nedostatková
-cieľom je dosiahnutie rovnováhy a stability, ale takáto ekonomika je fiktívna, zadĺžená, dosahuje plnú zamestnanosť
-najvýznamnejším nástrojom štátu je centrálna banka – kontroluje infláciu, platobnú bilanciu, nezamestnanosť, stabilitu meny, deficit štátu, konkurenčné prostredie kontroluje protimonopolný úrad, prokuratúra
-slovenská ekonomika je monetárna (rozbehnutie privatizáciami, reštitúciami, atď.)
Práca:
-cieľavedomá a účelná činnosť, ktorej nositeľom je človek s jeho fyzickými a psychickými vlastnosťami a talentom
-vedomá ľudská činnosť, zameraná na vytváranie statkov, slúžiacich na uspokojovanie potrieb
-výrobný faktor, ľudský kapitál
Množstvo práce v ekonomike určuje:
Cenu práce určuje trh – ponuka a dopyt, štát zasahuje minimálne. Cena práce na Slovensku – jedna z najnižších v EU.
Dopyt po práci vytvárajú podniky – firmy, štát, určuje ho veľkosť kapitálu, investícii, technológie
Ponuku práce ovplyvňuje počet práceschopného obyvateľstva, kvalita a kvantita práce, dĺžka pracovného času
Zamestnaní – tí, ktorí aktívne vykonávajú prácu
Nezamestnanosť:
-dobrovoľná – dlhodobá, nehľadajú prácu – strata pracovných návykov, sociálny parazitizmus
často práca načierno v
zahraničí
-nedobrovoľná – záujem o prácu, ochota za prácou dochádzať, rekvalifikovať sa, atď.
-nezamestnanosť – záťaž na sociálny systém, strata dane z príjmu – štát nezamestnaní stoja peniaze
-na Slovensku 13% nezamestnanosť, napriek nárastu HDP neklesá (=problém)
Prirodzená miera nezamestnanosti – súčasť každej trhovej ekonomiky – vzťah medzi pracovnými silami a voľnými pracovnými miestami, počet voľných miest je väčší ako počet nezamestnaných – každý sa môže zamestnať
Nezamestnanosť:
Produktivita práce – množstvo vykonanej práce za časovú jednotku, závisí od energii, kapitálu, množstva materiálu
Mzda - odmena za vykonanú prácu, vyjadrená vo forme platu
-na Slovensku vysoké odvodové zaťaženie
-valorizácia – navýšenie mzdy o infláciu
-mzdová diskriminácia – ženy zarábajú na tých istých miestach menej
Prírodné zdroje – nerasty, vzácne statky, najvýznamnejším PZ je pôda – vzácny statok, širokospektrálne využiteľná, nedostatková – kvôli pomeru morí a súše, časť súše – ekonomicky nevyužiteľná
-cenu pôdy určuje trh (napr. Realitný), v minulosti bola regulovaná štátom
-kvalita pôdy = bonita, zisk z pôdy = renta
-fyziokratizmus – konzervatívna ekon. teória, podľa ktorej je poľnohospodárska pôda najvýznamnejším statkom
-4 typy pôd:
-poľnohospodárska – bonitu určuje poloha, úrodnosť – z bonity vyplýva výnos – ovplyvňuje rentu – z predaja, prenájmu (prechod do družstevného vlastníctva), užívania, najnižšia bonita – Orava, Kysuce, severné Slovensko
-stavebná – bonita vyplýva z lokalizácie – intravilárne/extravilárne pozemky, v meste – väčšia renta, ale obmedzené možnosti výstavby, bonita pôdy sa mení aj na základe polohy v rámci štátu
-realitný trh – najefektívnejší trh, developerské spoločnosti – predaj novostavieb – pred niekoľkými rokmi vznik realitnej bubliny, dnes problémy s predajom, absurdné správanie cien (nehnuteľnosti v BA drahšie ako v Prahe)
-lesná pôda – na bonite sa podieľa typ dreviny, ekologická kvalita, dostupnosť, územný plán(napr. lokalizácia v CHKO, NP, atď.)
- renta z lesnej pôdy – výnos z ťažby gulatiny, príp. agroturistiky, chovu, poľovníctva, prenájom LP – urbárne spoločenstvá
-diferenciálna – jej cena a kvalita je určená porovnaním s tým istým typom v inej lokalite
-kapitál – ekonomický statok, slúžiaci na výrobu ďalších statkov, účelom je zisk, neslúži na bezprostredné uspokojenie potrieb, má charakter investičného stimulu – úspory, premenené na investície
-formy kapitálu – vlastný (konkrétny vlastník na základe záväzkového práva) a cudzí (úver)
-peňažný – platidlá (bankovky, buď reálny – peniaze, ktoré sú k dispozícii, investície alebo potenciálny – úspory)
-výrobný – zhmotnené peniaze – zariadenia, technické zabezpečenie, IT tech., marketing, logistika, personalistika
-fiktívny – cenné papiere – majú odlišnú nominálnu a reálnu hodnotu, najfiktívnejší kapitál – dlhopisy
-trh kapitálu je riadený ponukou a dopytom
-ponuka závisí od ochoty obyvateľstva sporiť, od daní, tvorby zisku (HDP), ekonomickej a politickej situácie, úrokovej miery
-dopyt – veľkosť populácie, geografické podmienky štátu, zamestnanosť, ekonomická situácia (ekonomický blahobyt)
-výnos kapitálu = zisk – čistý alebo hrubý
-cieľ
kapitálu = maximalizácia zisku, kapitál sa správa kumulatívne
Konkurencia:
-základné médium pre fungovanie trhového mechanizmu
-boj subjektov, ktoré prichádzajú na trh s rôznymi (často protichodnými) záujmami – boj ekonomickými prostriedkami, ide o mieru naplnenia rôznych cieľov – maximalizácia zisku, kvalita výrobku, služby, propagácia
-subjekty trhu – domácnosti, firmy (podniky), štát
-typy konkurencie:
-podľa formy – na strane ponuky, dopytu, naprieč trhom
-podľa obsahu – cenová a necenová
-podľa podmienok na trhu – dokonalá a nedokonalá – monopol, oligopol, absolútny monopol
-konkurencia naprieč trhom – na trh vstupujú výrobcovia a spotrebitelia – protichodné záujmy – predať čo najviac za najväčšiu cenu --- kúpiť čo najviac, čo najlacnejšie, v čo najvyššej kvalite
-konkurencia na strane dopytu – súperenie (domácností) o co najlacnejší nákup výrobku/služby – je dôležitá pri nedostatku v ekonomike
-konkurencia na strane ponuky – významná v prebytkovej ekonomike – najsilnejšia forma konkurencie – konkurencia producentov, firmy – rovnaké záujmy – maximalizácia zisku, ponúkajúce firmy sa snažia konkurenta vytlačiť z trhu – cenovo a necenovo
-vytlačenie z trhu – pohltenie alebo prinútenie hľadať iný trh
-dočasná konkurencia = znamená dočasne efektívne znížiť ceny – odlákanie zákazníkov od konkurentov
-absolútna likvidácia – pohltenie/odchod z trhu
-cenová konkurencia – konkurencia určovaním výšky cien tovarov a služieb, ceny sú určované konkurenciou naprieč trhom, ale je možné ich čiastočne umelo regulovať – dumping, kartel
-dumping – legálna možnosť – cena výrobku je umelo stlačená pod výrobné náklady – dlhodobo vždy znamená krach, ale krátkodobo môže získať nových zákazníkov, neskôr po úprave cien – dosiahnutie monopolu
-kartel – nelegálny – umelé držanie cien skupinou firiem na základe dohody – ilegálnosť kvôli neexistencii konkurencie
-dokonalá konkurencia – neexistuje – všetky subjekty majú pri nej rovnaké postavenie na trhu
-nedokonalá konkurencia – rôzne postavenie subjektov na trhu
-monopol – dočasne výhodnejšie postavenie jedného subjektu voči konkurencii (napr. vďaka dumpingu), umožňuje dočasne regulovať ceny, konkurencia bojuje (obvykle úspešne) proti monopolu, monopol vzniká o.i. kumuláciou kapitálu – pohltením podnikov
-oligopol – dohoda producentov aby znemožnili príchod nového poskytovatelia služieb na trh – lobbovanie za výhodnú stragégiu, je v rozpore s požiadavkami dopytu
-absolútny monopol – len jeden poskytovateľ určitej služby/tovaru, žiadna konkurencia – subjekt určuje množstvo, cenu, kvalitu – dosiahnutie možné likvidáciou konkurencie alebo formou štátneho podniku, bežne v príkazovej ekonomike, ale AMP je deštrukčný pre trh – bojuje proti nemu štát – PMÚ, možný vplyv štátu reguláciou cien
- Trhový mechanizmus je samoregulujúci ekonomický systém.
- v prípade anomálií je zdôvodniteľný štátny intervencionizmus – musia byť presne zadefinované kompetencie št.orgánov, okrem toho štát na začiatku trhový mechanizmus dizajnuje
- tvoria ho 2 zložky: ponuka a dopyt
- môže efektívne fungovať len v konkurenčnom prostredí
- úloha: určuje cenotvorbu, kvalitu a kvantitu produktov a s., zabezpečuje trhovú rovnováhu
- fungujú v ňom určité zákonitosti – je predvídateľný
- subjekty trh. mech.: výrobcovia (ponuka), domácnosti (dopyt), štát (legislatíva)
- má 3 podoby:
- dopyt vyjadruje záujem domácností
- krivka dopytu: vyjadruje vzťah ceny (P) a množstva (Q), hovorí o ochote domácností nakúpiť tovar za nejakú cenu (sekundárne aj v urč. kvalite), má klesajúcu tendenciu – čím je cena vyššia, tým je nižšia ochota nakupovať (nižšie množstvo)
- dopyt 1 domácnosti po 1 druhu tovaru/služby – individuálny dopyt
- dopyt všetkých domácností po 1 druhu t./s. – čiastkový dopyt
- dopyt všetkých domácností po všetkých typoch t./s. na trhu – agregátny dopyt
- krivka ponuky hovorí o ponúkajúcich, ktorí prichádzajú na trh s výrobkami/službami v istom množstve a cene
- cieľom podniku je zisk – podniky sa zameriavajú na predateľnú produkciu
- krivka ponuky má rastúcu tendenciu – čím je cena vyššia, tým viac treba vyrobiť aby cena klesla
- ponuka 1 typu t./s. jedným podnikom – individuálna ponuka
- ponuka 1 typu t./s. viacerými podnikmi – čiastková ponuka
- ponuka všetkých typov tovarov od všetkých podnikov na trhu – agregátna ponuka
- ak prekryjeme grafy p. a d., krivky p. a d. sa pretnú v bode nazývanom ekvilibrium – stav trhovej rovnováhy – záujmy spotrebiteľov sú uspokojené z hľad. ceny a záujmy podnikov z hľad. zisku (všetka produkcia sa predala), dočasný stav, konkurenčným prostredím vždy prevážený
- priestor pod e. označuje nedostatok – pre ponuku to znamená zvýšenie produkcie, zníženie kvality, zvýšenie zisku, pre dopyt zvýšenie ceny, zníženie kvality
- priestor pod e. – prebytok – pre dopyt zníženie cien, pre ponuku zníženie zisku, zlepšenie reklamy a marketingu, prenos na iný trh
Trhový mech. zlyháva v prípade nerovnováhy ekon. vzťahov (turbulencie na trhoch), neefektivity legislatívy (slabé pokuty, kompetencie št. orgánov), neatraktivity štátu pre poskytovateľov, politickej a ekon. nestability (autoritárske režimy), vzniku nových externalít (zahraničné úvery – št. dlh).
Peniaze sú: nositeľ hodnoty, prostriedok výmeny, zúčtovacia jednotka
- Delenie:
- Konvertibilita peňazí:
Banky:
- vznikli v 14. st. (renesancia) vo Florencii (Cosimo di Medici)
- rozvoj v 2. polovici 19. st. (raný kapitalizmus) v západnej Európe a USA
- sú integrálnou súčasťou monetárnej ekonomiky
- ich zdravie podmieňuje zdravie celej ekonomiky
- špecializujú sa na finančné operácie a klientské služby
- ich chod riadi špeciálna legislatíva
- 3 typy finančných inštitúcií:
centrálna: - centrálne postavenie medzi bankami
- nie je prístupná pre FO, PO
- určuje podmienky pôsobenia komerčných bánk na trhu (ak nedodržujú podm., môže v nich vykonávať audity a donútiť ich ku krachu)
- úveruje k. b.
- určuje povinnosti k. b.
- je nástrojom štátu pri ovplyvňovaní menovej politiky cez exekutívu
národná: - je výhradne vo vlastníctve štátu (výnimka: FED – rezervná banka USA)
emisná: - vydáva a sťahuje peniaze z obehu (stiahnutie vedie k deflácii, je možné len ak je ek. zdravá, vydávanie vedie k inflácii, u občanov jej vplyv tlmí valorizácia miezd)
cedulová: - určuje úrokovú mieru pre k. b.
- určuje hmotný príspevok k. b. do štátnych rezerv
- určuje povinné minimálne rezervy k. b. (depozitné peniaze, ktoré sú k dispozícii v prípade krízových sit., insolventnosti; znehodnocujú sa lebo ich nemožno investovať)
- určuje solventnosť štátu splácať zahraničné úvery (od MMF, ECB)
Podnik:
-samostatná hospodárska jednotka, ktorá využíva výrobné náklady na maximalizáciu zisku
-tvoria ho hmotné, nehmotné a osobné zložky
-samostatnosť – ekonomická – štát neurčuje podniku, ako podnikať, ale poskytuje len legislatívny rámec – Obchodná zákonník
- hospodárska –
podnik nesie zodpovednosť za záväzky zo zmlúv – úvery, podiel zo zisku
-zisk = rozdiel medzi príjmami z predanej produkcie a výrobnými
nákladmi
-hrubý zisk – rozdiel medzi celkovými príjmami a nákladmi, nezdanený
-čistý zisk – zdanený, po odvodoch, priama daň – daň z príjmu, nepriame dane – DPH, spotrebné dane, odvody – zamestnancom na fondy
Zložky podnikania:
-hmotné – fyzický kapitál – to, čo tvorí podnik materiálne – vybavenie, pôda, softvér, technológie, patenty, nehnuteľnosti
-nehmotné – obchodná značka, tradícia, postavenie na trhu, povesť, atď.
-osobné – zamestnanci so svojím vzdelaním, odbornosťou, špecializáciou, manažment, marketing, personalistika, logistika
Podnikanie je nepretržitá a sústavná činnosť, vykonávaná pod vlastným menom, na vlastnú zodpovednosť (práva a povinnosti podniku), v súlade so zákonom, cieľom je zisk.
-práva podniku – kumulovať kapitál, zamestnávať, slobodne investovať, vystupovať pod vlastným menom
-povinnosti:
-viesť účtovníctvo = evidencia príjmov, nákladov a výdavkov, len ak ide o sústavnú činnosť, ak sa účtovníctvo nevedie – ekonomická kriminalita
-odvádzať dane a odvody
-chrániť život a zdravie
-neohrozovať verejný záujem a životné prostredie
Základné právne normy – Obchodný zákonník – pre PO, Živnostenský zákon – pre FO
Živnosť – podnikanie vykonávané za podmienok, ustanovených v Živnostenskom zákone, povolenia vydáva Živnostenský úrad
-typy – voľné + remeselné + viazané = ohlasované, koncesované (už neexistuje)
-ohlasované – môžu byť vykonávané po ohlásení na živ. Úrade:
-voľné – žiadne výrazné podmienky, malá
zodpovednosť – napr. podomový predaj
-remeselné – potrebná je odborná spôsobilosť na základe remesel. listu alebo praxe v obore –
oprava, pohostinstvo, atp.
-viazané – odborná spôsobilosť sa dosahuje na základe skúšky, certifikátu (ukončené vzdelanie)
-koncesované – možné vykonávať až po udelení licencie alebo koncesie – vyžadované psychotesty, ukončené vzdelanie (záruka nezneužiteľnosti – časovo obmedzená platnosť skúšky)
-autoškoly, taxislužba, predaj zbraní, poskytovanie IT služieb
-v súčasnosti patria pod viazané
Právnická osoba – združenie dvoch alebo viac FO nad 18 rokov (so spôsobilosťou na právne úkony) alebo
združenie majetku, ktoré má právnu subjektivitu, vzniká zápisom do Obchodného registra, zaniká vymazaním, o.r. je na okresnom súde a na
internete
Formy obchodnej spoločnosti:
-verejné – zákon neurčuje výšku imania, všetci spoločníci ručia za záväzky bez obmedzenia, všetko je vec dohody, ak nie je dohodnuté inak, zisk sa delí rovnakým dielom, štatutárny orgán (osoba oprávnená konať v mene spoločnosti) je každý zo spoločníkov, minimálne dve FO
-komanditné – dva druhy spoločníkov – komandisti a komplementári:
-komandisti – ručia len do výšky vkladu, neriadia, nezastupujú
-komplementári – riadia, zastupujú, ručia neobmedzene-
-deľba zisku – polovica medzi komplementármi rovnakým dielom, polovica komandisti podľa výšky vkladu
-s ručením obmedzeným – všetci členovia ručia len do výšky svojho vkladu, kapitál je tvorený vkladom, zisk sa delí podľa obchodných podielov, štatutárny orgán – konateľ, najvyšší orgán – valné zhromaždenie, 1-50 spoločníkov, imanie min. 5000 eur, každý spoločník aspoň 750 eur)
-akciová spoločnosť – zmyslom je získať peniaze pôžičkou alebo prevedením majetku na akcie a predajom formou cenných papierov (obnovovacia investícia), kapitál tvoria akcie, základné imanie (min. 25 000 eur) je rozdelené na akcie
-akcionári – vlastníci akcii, neručia za záväzky
-vlastníci
-akcia = fiktívny kapitál – má nominálnu a reálnu hodnotu – nominálna od vlastníka, uvedená na akcii, reálna – na burze cenných papierov, hodnotu určuje trh
-nákup akcii sa ponúka zamestnancom alebo na burze cenných papierov
-akcionári poskytli peniaze a dostanú podiel na zisku – dividenda – na základe typu akcie
-prezident = majoritný vlastník fyzického kapitálu
-predstavenstvo – vlastníci – riadia a rozhodujú, štatutárny orgán
-dozorná rada – združenie
vlastníkov a akcionárov, kontroluje aktivity predstavenstva
-valné zhromaždenie – aspoň raz ročne, všetci vlastníci a akcionári, volí sa dozorná rada a rozdeľuje sa zisk
-dividenda – zisk akcionára, nemusí ju získať, ak je schválená obnovovacia investícia
-tantiéma – zisk vlastníka (predstavenstva)
Delenie podnikov podľa:
-veľkosti – malé (do 50 zamestnancov), stredné (50-500), veľké (500+)
-vlastníctva – súkromné (FO/PO), verejné (štát alebo obec), družstevné (družstvo – viacero vlastníkov)
-obsahu – poľnohosp, priemysel., služby, stavebné
-organizácie – živnosti, obchodné spoločnosti, družstvá
-činnosti – výrobné, nevýrobné
Národné hospodárstvo = domáca ekonomika, celonárodný trh – meranie úspešnosti pomocou údajov
-ciele NH – udržateľný, vysoký a rovnomerný rast, plná nezamestnanosť, cenová stabilita, rovnováha v oblasti vonkajších vzťahov – solventnosť štátu a aktívna platobná bilancia – tvoria magický 4-uholník – napredovanie všetkých je technicky nemožné, ale ak napreduje 1, ťahá ostatné
Makroekonomická činnosť je sledovaná cez ekonomický output – HDP, inflácia, nezamestnanosť, platobná bilancia
-HDP – zachytáva hospodársky rast štátu
-výška nezamestnanosti – vyjadruje situáciu na trhu práce
-inflácia – cenová stabilita, stabilita meny
-platobná bilancia – medzinárodný obchodného
HDP – najvýznamnejšie, ale toto postavenie je prehodnocované, ukazuje príjmy štátu (platcov daní)
- produkcia všetkých výrobkov, producentov na domácom trhu, zachytiteľná za štvrťrok alebo za rok – všetky domáce, zahraničné aj
domáce so zahraničným kapitálom – firmy
ČDP – čistý domáci produkt – aké čisté zisky vykazujú firmy na území štátu
po daniach a odvodoch – dôležité pre podnikateľov
-hrubý národný produkt – produkcia všetkých domácich firiem, aj v
zahraničí
-pomocou HDP je možné definovať ekonomický blahobyt štátu = možnosť porovnania ekonomík, ekon. blahobyt = prerátanie HDP na 1 obyvateľa = vyjadrenie kúpyschopnosti obyvateľstva, sily meny, reálneho rastu miezd, blahobyt nezávisí len od HDP, ale aj od situácie na finančných trhoch, ekologických katastrof, poklesu práceschopnosti, atď.
HDP – nedokáže zahrnúť príjmy tieňovej (čiernej) ekonomiky
David Ricardo:
- hovoril o „otvorenej ekonomike“ - prijateľný rast HDP je len možný len pri otvorení vonkajším
ekonomickým externalitám – sieťovanie ekonomík
- teória komparatívnych výhod – náraz ekonomiky na vonkajšiu konkurenciu spôsobuje
tlak na ekon., preto sa domáca ekonomika má špecializovať na jeden typ produkcie, hľadať monopolné postavenie a tak tlačí na ceny v iných
štátoch – výhoda na Slovensku je nízka cena práce, nevýhoda – vysoká cena poľnohosp. produktov, táto teória sa realizovala na západe po
2.sv.v.
Medzinárodná ekonomická integrácia:
1) Kompetencie a ciele Štátneho ekonomického centra
-ŠEC = súhrn nástrojov, ktorými
štát môže pomocou inštitúcii zasahovať do trhového mechanizmu
-ŠEC tvoria vláda, Ministerstvo financií, centrálna banka, plánovacie
a prognostické ústavy, NKÚ, PMÚ, obchodná a finančná polícia, obchodná inšpekcia, prokuratúra
-má legislatívne určené
kompetencie, ktoré mu umožňujú dosahovať určité ciele zasahovaním do ekonomiky, ciele – stabilita, rovnosť (distribúcia), efektivita
(alokácia)
-stabilita – dosahovanie predvídateľných, kontrolovateľných, riaditeľných stavov – stabilita meny, zamestnanosti, rastu,
platobnej bilancie (zahr. obchod):
-mena – zvládnuteľná inflácia (do 10%) - zasahuje centrálna banka – vytvára pokojnú cenovú
hladinu (nekolísanie cien)
-zamestnanosť – nerastie nedobrovoľná zamestnanosť – vplývajú investičné stimuly, zahraničný kapitál,
tvorba pracovných miest, rekvalifikácie, kurzy
-rast – HDP – stimulácia domácej produkcie – zvyšovanie ekonomického blahobytu
-platobná bilancia – štát dokáže splácať medzinárodné úvery bez brania ďalších úverov, dobrý rating, atď.
-distribúcia
– rovnosť – prerozdelením – peniaze presunuté tam, kde nie sú, z iných sfér (podnikateľská sféra, dane) – do sociálneho systému –
napr. Dôchodky, cieľom je efektívna deľba peňazí
-efektivita – zabezpečená funkčným legislatívnym rámcom – kvalitné
podnikateľské prostredie, vynútitelnosť legislatívy
2) Hospodárska politika – je realizovaná zásahmi štátu do ekonomiky:
A. Monetárna hospodárska politika:
-menová = zahŕňa kvalitu meny, infláciu, konvertibilitu, indexy cien
B. Fiškálna
(rozpočtová) HP – prerozdeľovanie zdrojov v štáte
C. Dôchodková HP – starobné a invalidné dôchodky, podpory
D.
Zahranično-obchodná HP – medzinárodné vzťahy (napr. Úvery)
-ciele HP = zamestnanosť, kontrolovaná inflácia, dobrá platobná
bilancia, rast (HDP)
3) Monetarizmus:
-monetárna HP sleduje hlavne otázku stability meny – stimulácia podnikateľského
prostredia, rastu ekonomiky
-nástroje MP:
-priame – administratívne – Ministerstvo financií, vláda
-nepriame – ekonomické
– centrálna banka
priame:
-regulácia investičnej činnosti – stimulovanie podnikateľského prostredia, MF určí pravidlá
úverovej politiky komerčných bánk – len tie firmy, ktoré dostanú štátne záruky, dostanú úver – podmienky záruk určuje štát
-regulácia spotrebného úveru – štát určí dĺžku splatnosti spotrebného úveru – to mení atraktivitu úverov – vplývanie na banky
nepriame:
-diskontná sadzba = úroková miera
-povinné minimálne rezervy
-operácie na voľnom trhu – centrálna banka
investuje, podniká – získava financie, napr. na tvorbu hmotných rezerv štátu
4) fiškálna politika
Rozpočet = finančný
plán štátu, zahŕňajúci celkové príjmy a výdavky v nejakom období
-môže byť prebytkový, vyrovnaný (konsolidovaný) alebo
deficitný
-príjmy štátu – dane (80%), do 20% nedaňové príjmy (dotácie EÚ, operácie centrálnej banky, poplatky, kolky, pokuty)
-daňové príjmy:
-priame – priama platba štátu (daň z príjmu, cestná daň, niektoré spotrebné dane, darovacia daň, dedičská
daň)
-nepriame – pripočítavané k cenám tovarov a služieb – cez predajcov – DPH, najpohyblivejšia zložka – daň z liehovín,
tabakových výrobkov, hazardu
-výdavky štátu – sociálny systém, školstvo, zdravotníctvo, štátna správa, armáda
-konsolidácia – prebieha zvyšovaním daní, znižovaním výdavkov, privatizáciou, atď.
4.1) Procedurálny charakter fiškálnej
politiky:
Legislatívny proces štátneho rozpočtu
-schvaľuje sa na jeseň, účinný od 1.1, platí rok, je možné ho počas platnosti
meniť (Úrad vlády, MF)
-návrh – Ministerstvo financií, medzirezortné pripomienkové konanie, parlament (tri čítania, rozprava), hlasovanie, podpis prezidenta – platnosť, účinnosť – 1.1