Filozofia – vypracované maturitné okruhy

Antická filozofia

Raná grécka filozofia

F1 Popíšte a vysvetlite historické, sociálne a filozofické okolnosti vzniku gréckej filozofie. Stručne popíšte základné filozofické disciplíny a určite predmet ich skúmania

1) Vznik a predmet

 Filozofia vzniká v 9.-7.st. BC v Grécku (širší pojem ako dnes = Taliansko, Sicília, pobrežie Stredozemného mora – Malá Ázia. Autor pojmu – Herakleitos z Efezu – grécke slová filein (milovať) a sofia (múdrosť).

Podmienky vzniku:

-vymanenie sa z mytológie a náboženstva (filozofia = konkurencia pre ne)

-vznik polis (=mestský štát, možnosť demokracie)

-hospodárska nezávislosť polis, vyvinutý obchod

-stretnutie kultúr (prístavné mestá) – interkulturálny dialóg

Predmet filozofie – historicky sa mení, v Grécku vesmír a príroda, neskôr človek, spoločnosť, právo, politika, ľudské práva, veda, humanizmus, vzťah človek – Boh, atď.

• v súčastnosti – kognitívne vedy (= vedy o poznaní, súvis hlavne s biológiou) – napr. spolupráca s neurobiológiou – vývoj umelej inteligencie

Začiatok – 9.-7st. BC – politické, hospodárske, kultúrne a historické podmienky:

1. politické – vznik polis – otrokársky štát s (v obmedzenej forme – priama dem.) demokraciou – sloboda prejavu, myslenia, pohybu
2. sociálna stratifikácia – niektoré vrstvy sa mohli venovať filozofii alebo ju podporovať, hlavne v obchodných prístavných mestách – napr. Táles – mesto Milétos
3. konfrontácia s inými kultúrami – Perzská ríša – architektúra, Judejské kráľovstvo, Fenícia, Egypt – astronómia, medicína, matematika, hinduizmus
4. transformácia mýtus – epos – logos - „interpretačný konflikt mýtu“ - mýtus má byť nespochybniteľný, epos – možnosť interpretácie, možnosť správnosti/nesprávnosti = pochybnosť/skepsa = rozkladá koncept mýtu

-interpretačný konflikt vzniká ako možnosť interpretácie eposu, spochybňuje jednoznačnosť mýtu

Filozofia – logická alebo fyzikálna odpoveď na otázky, nie mýtická odpoveď

2) Metodológia:

1. induktívna a deduktívna metóda

Dedukcia:

-základom je hypotéza, z nej korektnými cestami vyvodzované závery (na základe rozumu) – matematika, logika, geometria = formálne vedy, pracujú so znakmi

-chyby vznikajú pri vyvodzovaní záverov (pri vyplývaní)

Indukcia:

-z predpokladov (p1, p2, p3) – zovšeobecnený záver na základe skúseností

-prírodné/reálne vedy – biológia, chémia, botanika, zoológia, atď.

Fyzika – kombinácia oboch (???)

Filozofia je historicky prvou vedou – z nej sa vyčleňujú ďalšie vedy v 16. storočí a neskôr

1. Metóda dialógu – autorom je Sokrates (pravdu možno poznať od druhého)
2. Introspektívna metóda (poznanie samého seba) – Aurelius Augustinus
3. Dialektická metóda – dialektika = protikladnosť, marxizmus takto vysvetľoval dejiny, autor -

Hegel (+ Marx)

3) Disciplíny:

Logika:

 -formálna disciplína, cieľom je popisovať možnosti ľudského myslenia, hlavne argumentácia, dokazovanie

-zakladateľom je Aristoteles, dielo Organon (obsahuje logické spisy), Organon (z gr.) = nástroj = orgán, nástroj myslenia

-zaoberá sa skúmaním znakov, popisujúcich/zastupujúcich skutočnosť = skúma formu, nie obsah

-základné logické formuly : pojem, súd, úsudok

pojem = p, q, r = znak zastupuje slová

-súd – spojenie pojmov logickými sponami (p→q), subjekt → predíkát

-súdy sú spájané do úsudkov:

[(p→q) a súčasne p] → q

1. p→q
2. p

____

1. q

A, B = predpoklady (=premisy), C. Záver

-úsudok = sylogizmus

-vždy pravdivý sylogizmus = tautológia

-vždy nepravdivý sylogizmus = kontraindikácia

Príklad 1:

-všetci ľudia sú smrteľní

-Sokrates je človek

______________

Záver – Sokrates je smrteľný = tautológia

Príklad 2:

-každý cicavec má dve hlavy

-mačka je cicavec

_____________

Záver – Mačka má dve hlavy = tautológia

-Logika nie je o obsahu, ale o formách, znakoch, bez ohľadu na to, čo zastupujú

Epistemológia:

-z gr. „episteme“ = poznanie

-náuka o poznaní, o tom ako človek poznáva svet – zaujíma ju obsah, nie forma – ako poznávame, pravda, spôsoby a možnosti poznania

-vychádza zo vzťahu subjekt-objekt, subjekt = ten, kto poznáva, objekt = to poznávané

- subjektívny = vo vzťahu k subjektu, objektívny = nezávislý na subjektívnosti, dokázateľný

- silný prúd – racionalizmus – dôraz na rozum – Francúzsko, 16. storočie - Descartes

- protichodný prúd – empirizmus – dôraz na zmysly, perceptiu (vnímanie), senzualizmus, rozum = sekundárny spracovateľ

- gnostik = ten, kto si myslí, ž v živote je možné zistiť pravdu

- agnostik = pravda neexistuje, nie je možná – relativizmus

-poznávanie – zmyslom alebo rozumom (racionalisti vs. Empirici), ďalej náboženské, mystická skúsenosť, intuícia

3 základné teórie pravdy:

1. korešpondenčná (prenos, súlad) – súlad veci s myšlienkou, „Veritas est adaequatio rei et intellectus“ - „Pravda je zhoda veci s myšlienkou“ - Tomáš Akvínsky, túto teóriu využívajú neformálne = prírodné = induktívne vedy
2. koherenčná (koherentnosť = bezospornosť) – formálne/deduktívne vedy
3. konsenzuálna (dohoda, všeobecný súhlas) – právo, politika

Metafyzika („ontológia“):

-vznik v starovekom Gr., rozvoj v 20. storočí (existencializmus), filozofickým jazykom hovorí o náboženských témach = racionálne poznávanie náboženských tém

-zakladateľ – Aristoteles

-zaoberá sa zmyslom života, duša, Boh, nesmrteľnosť, skúmanie pojmu súcno (= čokoľvek, čo je mysliteľné, čo nejakým spôsobom existuje)

-dva atribúty súcna – existencia (=bytie), esencia (=podstata)

-predikát existencie = „je“, predikát esencie = „ako“

existencia:

1. reálna
2. ideálna („Boh“)
3. aktuálna „my“
4. potencálna

zástancovia metafyziky – delenie – idealisti (súčasťou sveta je niečo duchovné), materialisti (len hmotný svet)

Etika:

-zakladateľ Aristoteles

-“praktická filozofia“ - zaoberá sa konaním a správaním

-základné pojmy – dobro, cnosť (získaná kvalita), účelnosť, profit

-chce definovať ľudské šťastie a jeho nadobúdanie

-je možné jasne definovať dobro – dva smery:

1. deontologická (=normatívna) – vždy je „dobré to isté“ - vždy ten istý názor na to, čo je dobré
2. utilitaristická – založená na momentálnej výhodnosti

-asketizmus – šťastie spočíva v zrieknutí sa, protiklad – hedonizmus – vyhľadávanie slasti

Estetika:

-náuka o estetickej norme, hodnote a funkcii, zameriava sa na hodnotiace súdy, zaoberá sa hodnotovými skúsenosťami – hodnotí svet podľa skúseností

-rozvoj v 20.st – Umberto Eco

Sociálna filozofia – témami sú právo a štát

Metodológia vedy

Philosophy of Mind – otázky výskumu mozgu

Axiológia – otázky hodnôt

Kozmológia – otázky výskumu vesmíru

F2 Stručne vymedzte vzťah filozofie k vede, náboženstvu a ideológii. Definujte príbuznosti a diferencie medzi uvedenými spôsobmi poznania sveta a uveďte príklady konvergencii a divergencii v dejinách filozofického myslenia.

Konvergencie (priblíženie sa) a divergencie (vzďaľovanie sa) s:

1. vedou
2. náboženstvom
3. ideológiou
4. mytológiou

A.

-spoločné predmety skúmania – pravdivo poznať svet, dokazovať

-veda je úzko špecializovaná, filozofia berie do úvahy aj okolnosti, súvislosti, dôsledky

-pomáhajú si v metodológii vedy

-konvergencia – do novoveku, divergencia – v novoveku, okrem iného spôsobená antropologickým prúdom (Schopenhauer, Nietzsche, Kierkegaard) – tvrdí, že veda a filozofia by nemali spolupracovať

B.

-spoločné témy (zmysel života, Boh, duša), ale rôzne prístupy a metódy

-náboženstvo je založené na psychickej náboženskej skúsenosti, emocionálnosti, filozofia je striktne racionálna

-náboženstvo je vždy dogmatické, filozofia nikdy

-konvergencia – stredovek – vznik univerzít na základe vzťahu náboženstva a filozofie

-divergencia – rozpory v renesancii a novoveku, rozpad vzťahu v novoveku

C.

-ideológia je manipulatívna (napr. sekty)

-filozofia je kritikou ideológie, ideológia filozofiu historicky zneužíva (nacizmus – Nietzsche, komunizmus – Marx)

-divergencia – celé dejiny filozofie, konvergencia – len v „“ , pri zneužití filozofie

D.

mytológia – z gr. „mythos“ = rozprávanie (o posvätnom), súvisí s náboženstvom, každá kultúra má vlastnú mytológiu, filozofia vznikla z mytológie

-úlohou mytológie je vysvetliť svet, je praktická, ale jej cieľom nie je pravda – nemá zmysel ju vedecky skúmať

-každá mytológia obsahuje:

1. vertikalita – mýtus vertikálne spája tri časové dimenzie – T1 = čas večnosti, svet bohov, T2 = svet smrteľníkov, T3= svet mŕtvych, podsvetie – tieto tri sa prelínajú

1. mortalita – význam smrti – každý mýtus je o vyrovnávaní sa so smrťou – je chápaná ako prechod do inej dimenzie, inej formy existencie

1. fatalizus – významnú rolu zohráva osud, predurčenie

-úlohou mýtu bolo vysvetliť fungovanie sveta, vesmíru, na náboženskom základe

-cca. 10.st. BC – transformácia z „mýtus“ na „epos“ - stáva sa literatúrou, dôvodom zmeny je systematizácia, možnosť kodifikácie, najstarší európsky epos – Epos o Argonautoch, neskôr Homér (Ilias a Odysea), Hesiodos: Práce a dni, významný epos – Teogónia, teogónia = zrodenie bohov

-Hesiodos usporadúva všetky príbehy o vzniku sveta do ucelenej podoby

-grécke chápanie:

1. generácia „bohov“ - Chaos (=neusporiadanosť) – hermafroditické božstvo, Kozmos (usporiadanosť) + Gaia (bohyňa Zeme), nad Gaiou Uranos, Okeanos
2. generácia – Tartaros, Chronos (jediné agresívne božstvo), „opotrebúva ľudí k smrti - „požiera““ - Zeus „porazil“ čas – stal sa nesmrteľným a zachránil ostatných (Héra, Hédes, Poseidon, Hermes, Demeter – bohyňa plodnosti, zeme) = tretia generácia

Moira = osud – nemôžu mu odporovať ani božstvá

-9.-7.st BC – epos sa mení na logos = vznik filozofie v antickom Grécku

F3 V predložených textoch analyzujte pojem arché a vysvetlite jeho význam v predsokratovskej filozofii.

Vznik filozofie v mestských štátoch – Milétos, Efezos, Elea, Samos, Syrakúzy – každé mesto – samostatná filozofická škola

Základná otázka – otázka vzniku sveta, charakteru prírody – hľadanie logického, experimentálneho vysvetlenia

-moment vzniku sveta, „0. moment“ = arché, z arché vzniká svet = fýzis

-psychologický moment strachu alebo úžasu – u Grékov – úžas – štruktúra fýzis vzbudzuje záujem o kozmos (=usporiadanosť) – krása, harmónia, symetria...fýzis muselo vzniknúť v arché, ktoré stále pretrváva vo svete

-fýzis = zmena – narodenie a smrť, evolúcia, pohyb = je dynamické, arché je statické (z logických dôvodov – musí byť nemenné), u Grékov nehybnosť = dokonalosť, arché je cestou k dokonalosti, je to zákon, ktorý hýbe fýzis

arché – buď fyzikálne (=hylé) – indukcia alebo matematické (=logos) – dedukcia

1. Predsokratovská filozofia

-prvá škola – milétska – Táles, Anaximandros, Anaximenes, pre nich arché = hylé

Táles – arché = voda, pretože všetko živé potrebuje vodu, zároveň aj mýtický dôvod pre toto tvrdenie, pretože „Gaia“ je doskou nadnášanou na vode (Okeanos) – základom je voda, vo svojej filozofii používa mýtické prvky

Anaximandros – spor, pretože voda nie je statická (napr. zmeny skupenstva), sám nevie, čo je arché, ale pomenuje to apeiron – niečo „neohraničené, nemenné“ - látka

Anaximenes – arché = vzduch, ale nie presne vymedzený = aer, vzduch vypĺňajúci priestor medzi planétami, dôvod – všetko živé dýcha a mikrokozmos (človek, dokonalý systém „v malom“) a makrokozmos (vesmír) sú totožné systémy = musia fungovať rovnako

Pytagoras – mesto Krotón – Pytagorejský spolok – Pytagoras je matematik, znalec egyptskej matematiky, arché = (logos) = arytmos – číslo, pretože fýzis je kvantifikovateľné, číslo pre neho predstavuje nehybnosť, nehybný zákon, má až mystický, náboženský význam, spolok zničení kvôli P. Politickým ambíciám

Herakleitos z Efezu – aristokrat, správca Artemidinho chrámu, po prevrate z demokracie k tyranii sa vzdal funkcie na protest

-dielo „Peri fyzeos“ - „O prírode“

-“temný filozof“ - vyjadroval sa veľmi komplikovane

-výrok „Panta Rhei.“ - „Všetko plynie“ - popisuje fýzis ako stret protikladov (=dialektika) – polemos (=boj), ale usporiadaný boj

-arché – logos, rozumový zákon

Eleátska škola – mesto Elea v južnom Taliansku

-Xenofanes, Parmenides, Zenon z Eley

Xenofanes – ako 1. spochybnil grécke náboženstvo, pretože bohovia sú antropomorfní – majú ľudské vlastnosti, sú podobní ľuďom, líšia sa len v nesmrteľnosti

-navrhuje panteizmus (=monoteizmus), arché je podľa neho vo fýzis, rozptýlené vo svete, tvrdí, že neexistuje pohyb

Parmenides – podporuje Xenofana, používa terminológiu metafyziky

-tvrdí, že existujú dva spôsoby poznania sveta – povrchné (doxa) – bez dôkazov, argumentov a „pravda“ (Aléthea) – cesta pre filozofiu

-cesta doxy = popisuje ju ako „Bytie je aj nie je.“ - p (a súčasne) non-p (p´) - kontradiktórny výrok = cesta doxy je kontradiktórna

-aléthea - „Bytie je a nemôže nebyť.“ - p (alebo) non-p (p´) - tautológia

-nebytie = to, čo nevieme pomenovať, nepredstaviteľné

-svet je nehybný, aléthea znamená poznanie nehybných vzťahov na úrovni matematiky, fyziky, cesta zmyslového vnímania je cestou doxy, pohyb je len deriváciou nehybnosti

Zenón z Eley – nadväzuje, ale zaoberá sa aj otázkami matematiky a logiky, dôkazom jeho teórii je apória – logický paradox, chce ukázať rozpor medzi matematikou a fyzikou (dedukcia-indukcia, rozum-zmysly):

1. „letiaci šíp sa nepohybuje“
2. „rýchlonohý Achilles nikdy nepredbehne korytnačku“

Matematický predpoklad – priestor je deliteľný do nekonečna – nie je možné vypočítať, že A. Predbehne K. Možné je to len, ak je nekonečno limitované. AK je nekonečno limitované dokázaná fyzika – rozumový ústupok === Paradox

Ak statika = základný stav, potom dynamika/kinetika = odvodenie statických stavov

(Presný opis toho čo mám v zošite, sám sa v tom nevyznám :D )

Atomistická škola – Leukippos, Demokritos

Leukippos – zakladateľ kauzality, vzťahu príčiny a následku/účinku – vníma svet ako predvídateľný = logické dianie v prírode = neexistuje náhoda

Demokritos – arché = atomos (=“nedeliteľný“), fýzis má teda atomárnu povahu, pohyb vysvetľuje združovaním a rozdeľovaním atómov, nie je možné pripustiť neatomárnu časť sveta = popiera existenciu bohov, duše, atď., považuje ich za nevysvetliteľné = materializmus

-areté = cnosť – tento pojem prvýkrát použil D., zaoberá sa šťastím a zušľachťovaním v živote – príčinou je cnosť (aposteriórna = nadobudnutá, pozitívna kvalita), najvýznamnejšia cnosť – ataraxia = „neotrasiteľnosť)

Poeleátska škola – Empedokles, Anaxagoras

Empedokles – 4 živly (=4 arché), 2 protichodné sily – láska a nenávisť, vznik sveta miešaním živlov, (libido=tvorivá energia, mortitudo = deštrukčná sila)

Anaxagoras – pluralista, tvrdí, že každá bytosť má vlastné arché – toto znamená kolaps predsokratovskej filozofie – sklamanie, presun filozofie k politike a právu

-tvrdí, že svet je plný jedinečnosti, hľadá zdroj harmónie – koncept deizmu, „boha-architekta“, ktorý túto harmóniu vopred „naprogramoval“, pripravil.

Pojmy:

-teizmus = viera v niečo duchovné), opak – ateizmus (+materializmus)

-polyteizmus – napr. hinduizmus (viacero bohov)

-monoteizmus

-panteizmus (bohom je „príroda“ = všetko je „boh)

-deizmus

1. Grécka klasická filozofia

F4 Analýzou Sokratových výrokov charakterizujte jeho myslenie a objasnite význam sokratovskej filozofie.

Antropologický obrat – pozornosť Grékov sa sústredí na človeka – etika, právo, otázka Boha, atď.. Obrat uskutočnili sofisti – 5. st. BC v Aténach

Sofisti – platení „učitelia múdrosti“, elitní vychovávatelia, ktorí učia gréckej rétorike, logike, matematike, astronómií, atď. Tvrdia, že pravda je subjektívna, založená na presviedčaní (preto pripisujú veľký význam rétorike). Toto je problém pri aplikácii na etiku – dôsledkom je morálny relativizmus (Nie je možné určiť, čo je vždy správne, treba konať tak, ako nám práve vyhovuje).

Právo podľa nich je možné (nepresadzujú anarchiu), má vyplývať z 1. dohody 2. z prírody – nezhodli sa na jednej možnosti.

Výrok: „Človek je mierou všetkých vecí“.

-najvýznamnejší sofisti – Protagoras, Gorgias

Sokrates, Platón, Aristoteles sú proti sofistom, celý život hľadajú argumenty v prospech tvrdenia že objektívne kritéria sú dokázateľné a dá sa na nich dohodnúť.

Sokrates

Narodil sa v rodine sochára a pôrodnej babice v Aténach, prežil tam celý svoj život. Bol odsúdený vo verejnom procese na smrť (za znevažovanie gr. bohov a kazenie mládeže) – bol popravený (odmietol exil aby dokázal, že si ctí zákony).

Bol vyučený sochár, ale živil sa prednášaním, zúčastňoval sa odborných polemík, jeho najslávnejším nasledovníkom je Platón. Všetko čo o ňom vieme, vieme z Platónovych diel. Sokratesova manželka – Xantipa.

Sokrates nesúhlasí so sofistami, domnieva sa že zmyslom filozofie a života je dokázať že existujú objektívne kritériá.

Domnieva sa, že každý človek má daimonion = „vrodený rozlišovací orgán“, „vnútorný hlas“, forma svedomia, „dokonalosť v človeku“, ktorý pomáha rozlišovať medzi dobrým a zlým, máme ho „a priori“ – vopred dané, vrodené.

Je zástancom dialogickej filozofie, poznanie pravdy je podľa neho v dialógu, polemike.

Maieutika – „pôrodné umenie“ - poznanie nie je stav, ale proces, a preto nie je poznanie nikdy dokonalé. Úlohou filozofia je asistencia pri „zrodení“ pravdy u druhého, filozof má otvárať dvere, ukazovať cestu, byť „sprievodcom“. Maieutika je cesta k daimonionu, poznanie seba samého – najvyšší typ poznania.

Veľký význam pripisuje výchove – môže zmeniť kvalitu života a spoločnosti. V pedagogike je optimistom - domnieva sa že človek koná zlo preto, lebo nevie čo je správne. Tento názor zmenilo v Európe až kresťanstvo v 2. st. AD, poukázaním na psychológiu človeka.

Proces so Sokratom – vykonštruovaný, použíté vymyslené argumenty. Tvrdenie, že daimonion predstavuje „nového boha“, „boha v človeku“ = znevažovanie gréckych bohov. Bol obvinený z kazenia mládeže, pretože tvrdil že mladí ľudia sa nemajú spoliehať na autority ale na seba samého, vlastnú jedinečnosť, viedol ku kritickosti k autoritám, čo bolo vnímané ako podnecovanie k revolte, Sokrates to ale videl ako navádzanie k vernosti k sebe samému. Platón proces so Sokratom popísal v diele Obrana Sokratova.

F5 Analýzou podobenstva o jaskyni a predložených výrokov vysvetlite hlavné motívy Platónovej gnozeológie (??)

Platón

1. život
2. diela
3. metafyzika
4. epistemológia a psychológia
5. etika
6. politika
7. záver

1. Život

Narodil sa a zomrel v Aténach, jeho predok bol Solón (aristokrat). Bol Sokratovým žiakom, vzdelanie mal od aj sofistov. Navštívil Egypt (matematika), Taliansko (atomisti), možno aj Indiu (myšlienka reinkarnácie = metempsychosis = „sťahovanie duší“). Založil vlastnú filozofickú školu nazývanú Akadémia (4. stor. BC – 6. stor. AC) – veľmi prestížna, len pre najbohatších. Na dverách Akadémie bol nápis: „Kto nepoznáš matematiku, ani sem nevstupuj." Dožil sa viac než 80 rokov, počas života mal aj politické ambície, ktoré však nikdy nenaplnil. V USA a GB je známy hlavne ako politický filozof.

„Celé dejiny európskeho myslenia sú len poznámkami k Platónovi.“ - A.N. Whitehead

1. Diela

Jeho diela sú formou dialógov , ktorých hlavnou postavou je Sokrates. Dialógy obsahujú vyše 30 zväzkov, a mnohé dialógy významne ovplyvnili chápanie vecí, ako napr. Fyziky, astronómie.

Dialógy:

• Politea (= Ústava) – najvýznamnejší dialóg, nachádzajú sa tam všetky jeho významné myšlienky
• Faidros - o nesmrteľnosti ľudskej duše
• Faidon – o kráse
• Sympozion – o troch častiach duše
• Politikon – o chápaní spravodlivého štátu
• Timaios – o vzniku sveta
• Sofistés – polemika so sofistami
• Zákony – nedokončený, kontroverzný – dielo známe hlavne v USA a GB

1. Metafyzika

Platón je presvedčený, podobne ako Sokrates, že objektívne kritéria poznateľnosti sveta sú preukázateľné - opak sofistov. Kritérium objektivity bola u Sokrata otázka vedomia, u Platóna to je idea („eidos“). Idea – vzor pre ostatné veci, prototyp, podstata, originál, nemenný, večný, dokonalý. Nie je viditeľná, je len mysliteľná, pretože sa nenachádza vo svete v ktorom žijeme, je matematická, nie fyzikálna, jej prítomnosť je „nepriama“ cez odkazy a stopy.

Platón je dualista, pretože uznáva dva svety:

• svet ideí - mentálna realita – inteligibilný svet
• svet zmyslovej reality – svet individuí

Idei sú naším vzorom, sú mysliteľné, mentálne poznateľné = je možné ich nasledovať, idei = univerzálne vlastnosti, funkcie

Otázka pravdy spočíva v tom, ako blízko sme k ideám, zmyslom života je poznať idei a nasledovať ich = približovanie sa k „dokonalosti“ pomocou kultivovania nášho myslenia. Pre Platóna je svet ideí tým dôležitým svetom, náš svet je iba jeho nedokonalou deriváciou, fyzikálna realita je „nižšou kategóriou“. Týmto názorom ovplyvnil kresťanstvo.

1. Epistemológia a psychológia

Všetko poznanie máme apriori (=vopred dané). Každý z nás môže byť géniom a záleží len na tom, ako dokážeme rozvinúť svoje schopnosti = „ako si dokážeme spomenúť na to, čo vieme.“

Teória anamnesis ( anamnéza = spomienka) – zmyslom života je spomenúť si na veci z prvého sveta, na to, čo sme zabudli pri prechode do fyzického sveta.

„Svet ideí je v našej hlave.“ (Tu R. povedal, že máme „ukázať na inteligibilný svet.“ Správnym riešením je ukázať si na hlavu :) )

Ľudská duša má tri časti:

• Rozum – najvýznamnejší, večný, nesmrteľný, spojený s inteligibilným svetom
• Vôľa
• Žiadostivosť

V+Ž – spojené s telom, so životom vo fyzickom svete – somatické časti.

Inkarnácia – zostup rozumu do tela. Je to negatívny proces, pretože spôsobuje stratu slobody, stratu poznania, „telo sa stáva hrobom duše“ – "sóma séma" - „Rozum je uväznený v tele“. Pokiaľ telo neopantá rozum, tak rozum sa túži odvrátiť do sveta ideií, chce sa oslobodiť, ale telo ho zväzuje.

Platón hovorí, že zmyslové vnímanie klame, máme sa spoliehať na svet ideií.

Podobenstvo o jaskyni (napísané v Ústave):

Väčšina ľudí je spokojná, existenciu sveta ideí si neuvedomuje. Vždy sa ale nájde niekto, kto si „spomenie“ a odváži sa "vyjsť z jaskyne" a oslobodí sa tak. Prekoná obmedzenia tela, neprispôsobí sa, oslobodí sa od zmyslových klamov. „Vyjsť z jaskyne“ znamená tento proces, uvedomenie si sveta ideí, svojej originality, byť samým sebou. Zodpovednosťou filozofa, ktorý pochopí pravdu je „vrátiť sa do jaskyne“ - viesť druhých, úlohou je maieutika. Praktickým príkladom je napríklad snaha o reformu v politike. Avšak v praxi sa táto snaha obvykle nestretáva s pochopením.

Vynechávam zvyšok strany na obrázok a popis, hodilo by sa rozšíriť.

1. Etika

Areté (=cnosť) nieje vrodená, ale získaná a cieľom života je získať cnosti premenou schopností – každá vlastnosť sa môže stať cnosťou.

Schopnosť: Cnosť:

Rozum → Sofia (=múdrosť)

vôla → Andreia (=odvaha)

žiadostivosť → Sofrosyné (=umiernenosť)

všetky tri → Spravodlivosť (=dikaiosyné = iustitia)

Tieto 4 cnosti robia človeka dokonalým – každý ich môže dosiahnuť (cieľ Akadémie – doviesť k nim)

1. Politika

Podľa Platóna je politika aplikovanou etikou.

Pred navrhnutím modelu štátu analyzuje grécke ústavy a všetky hodnotí negatívne:

Oligarchia – nespravodlivá, pretože moc majú len bohatí – tá vedie k demokracii

Demokracia – nespravodlivá, pretože nadaných prevalcuje väčšina – dôsledok - tyrania

Tyrania – zlá z jasných dôvodov

Aristokracia – Platón je presadzuje, pretože to je vláda najschopnejších, najtalentovanejších, ktorí sú na to pripravovaní, rozvíja ju do myšlienky sofokracie – vlády najmúdrejších – z toho vychádza model štátu:

Navrhuje model sociálnej stratifikácie, ktorý vychádza z osobných vlastností – je odrazom človeka (areté a psyché) – štát má vychádzať v ústrety potrebám občanov:

 Rozdelenie obyvateľstva:

žiadostivé sklony – základná vrstva – materiálna základňa – materiálne statky, tvorba a konzumácia, obchod

tí, ktorí poukazujú sklony vôľové – tvoria vnútornú aj vonkajšiu obranu štátu – polícia, armáda

tí, ktorí preukazujú intelektuálne sklony – vláda – elita

Úlohou štátu je kultivovať občanov na ich úrovniach.

1. Záver

Ovplyvnil:

• kresťanstvo (sv. Augustín)
• renesanciu – myšlienka humanizmu
• Aristotela
  
  
  
  
  

F6 Na základe predložených citátov analyzujte zásady Aristotelovej prírodnej a metafyzickej filozofie.

Aristoteles

(384 – 322 BC.)

1. život
2. knihy
3. logika
4. fyzika
5. metafyzika
6. etika
7. politika
8. vplyv

1. Život

Narodil sa v severnom Grécku – Stageira (región Trákia), 3.st. BC, pochádzal z lekárskej rodiny. Žiak Platónovej Akadémie. S Platónom sa dostal do sporu ohľadne otázky metodológie vied (neuznáva idey odlúčené od vnímateľných vecí) – Aristoteles opúšťa Akadémiu a dostáva významnú ponuku Filipa 2. Macedónskeho, aby učil jeho syna Alexandra Veľkého. Ponuku prijal, učil ho v Persepolise. Po návrate do Atén zakladá novú, konkurenčnú školu Lykeion, kde sa rozvíjajú prírodné vedy a exaktný vedecký výskum. Alexandrovou smrťou stráca Aristoteles svojho ochrancu a Aténčania sa proti nemu obrátia – hrozí mu trest smrti, ale zvolí si exil – odchádza z Atén, zomiera v Stageire prirodzenou smrťou.

1. Knihy

Spisy – rozsiahle, triedené a zozbierané jeho žiakmi – dodnes sa z nich zachovali označenia vied

• logické spisy – Organon
• Fyzika - všetky prírodovedné spisy, napr. O nebi, O daždi
• Metafyzika– problematika bytia, súcna, náboženstva
• Etika – o konaní, účelnosti
• Politika – politická veda, diela Rétorika
• Estetika (dielo Poetika)

1. Logika

Zakladateľ výrokovej logiky, autor teórie sylogizmu, autor pojmov tautológia, kontraindikácia, súhlasí s Platónom, že dedukcia je významný nástroj poznávania sveta

1. Fyzika

Aristoteles tvrdí, že svet je zmysluplný, kauzálne usporiadaný, všetko je dôsledok zákonitostí - náhoda neexistuje, dostáva sa do sporu s Platónom - podľa Aristotela je aj indukcia významná – matematiku treba doplniť zmyslami, fyzikou.

Základné prírodné zákony:

• teleológia (gr. telos = účel)– účelnosť, náuka o nej, všetko má svoj význam, zmysel, všetko niekam smeruje (vývoj). Fyzikálny pohyb je vysvetlený ako také smerovanie, ktoré je prechodom od možnosti k skutočnosti = od potentie k aktu.
• Entelechia – celý svet vnímaný organicky, je to jeden veľký organizmus, ktorý je viazaný rôznymi procesmi, entelechia = hmota oživovaná dušou = príčina pohybu.

Rozoznávame 4 základné príčiny pohybu:

• causa formalis – formálna (nápad v hlave architekta)
• causa materialis - materiálna (materiál, tehly, cement...)
• causa efficiens – pôsobiaca (stavebná firma, stavbári)
• cause finalis – výsledok (hotový dom)

1. Metafyzika
2. je dualista, nesúhlasí s existenciou inteligibilného sveta, pretože jeho existencia nie je dokázateľná. Svet je podľa neho zložený z dvoch zložiek – forma (=“morfé“, act) a látka (=“hylé“, potentia).

Forma ani látka samostatne nie sú poznateľné, len v ich spojení, vzájomnej jednote = koncept hylémorfizmu.

-forma „bola prvá“, je to aktívny princíp, energia, na zviditeľnenie potrebuje látku

-látka = „možnosť“, stáva sa skutočnou až pôsobením formy

Ak podnet spôsobuje reakciu, tak musí existovať prvý podnet, prvá príčina, nejaká forma bez látky, čistá energia, fyzikálne nepoznateľná – „Boh“ – nemá telo, je to skôr fyzikálna funkcia, je to prvý nehybný hýbateľ = motor immobilis – spustil svet, ale ďalej doňho nezasahuje (=deizmus). Podľa Grékov je Boh dokonalý, symbolizovaný ako kruh. „Boh, ktorý myslí sám seba“, „idiota“ = „zameraný sám na seba“

Aristotelov názor významne ovplyvnil kresťanstvo (Tomáš Akvinský)

1. Etika

Zmyslom ľudského života je eudaimonia (=štastie). Cestou k šťastiu je areté (=cnosť). Šťatie je dosiahnuté kultivovaním myslenia i konania súčasne – kultivované myslenie je podmienkou kultivovaného konania.

Šťastie je rozumom objavený stred („mezotés“) medzi extrémami (nadbytok vs. nedostatok),(mánia = extrémny pocit šťastia vs. depresia = opak)

Aristoteles je pragmatikom, nie idealistom.

Dienoetické cnosti (=cnosti rozumu) podmieňujú cnosti správania sa (=etické cnosti).

Dienoetické cnosti:

• Sofia – múdrosť
• Epistemé – poznanie vo vedeckom zmysle
• Techné – technicky dokonalé a umelecky krásne = „dizajn“
• Fronézis – pragmatický rozum

Etické cnosti:

• Sofrosiné - umiernenosť
• Andreia - odvaha
• Dikaiosyné - spravodlivosť

1. Politika

Podľa Aristotela ideálny štát neexistuje, je politickým pragmatikom, považuje bežné vlády za zvrhlé. Dôležité je také usporiadanie, ktoré bude dosahovať čo najväčšie šťastie u čo najväčšieho počtu ľudí. Ústava a jej vhodnosť síce závisí od aktuálnej situácie, ale za najvhodnejšie riešenie považuje zmiešanie demokracie s aristokraciou.

Tvrdí, že politike sa nikto nevyhne – všetci sme „zoon politikon“

Domnieva sa, že politika je etikou v praxi a úlohou štátu je vychovávať a vzdelávať občanov, viesť ich k uvedomelým občianskym postojom.

1. Vplyv

Aristoteles bol ovplyvnený Platónom, sám ovplyvnil:

• Kresťanstvo – postava Tomáša Akrinského
• Helenizmus
• ptolemaiovský model vesmíru – ovplyvnil geocentrizmus

1. Poklasistické obdobie gréckej filozofie

F7 Na základe textov uveďte, aké alternatívy riešenia etických otázok vz. v helenistickom období gr. fil. Komparujte prístupy.

- helenizmus je pre fil. úpadkové obd.

- nevznikajú žiadne originálne iniciatívy

- typická je pluralita škôl

- hl. témou je etika z 2 dôvodov:

1. Gréci strácajú samostatnosť, stávajú sa súčasťou Rím. ríše, sťahujú sa do seba, chcú príjemne dožiť svoj život, riešia problém eudaimonie – čo to znamená, ako ju možno efektívne dosiahnuť

- helenizmus sú variácie na aristotelizmus

1. Rimania boli pragmaticky zameraní, zaob. sa ot. riadenia štátu, vyhrávania vojen

- hel. je tvorivé obd. z hľad. politiky – konfrontujú sa gr. fil., rím. politika (správne právo) a židovsko-kres. náb.

- boli položené základy eur. kultúry

- ťažisko aténskeho centralizmu sa presunulo dočasne do egyptskej Alexandrie, neskôr do Ríma

- v procese hel. Gréci vyhrali na poli kultúrnom (Rimania len kopírovali gr. kultúru) ale R. získali polit. moc

Stoická škola

- ako prvá sa zaob. ot. eudaimonie

- Stoa poikilé = Farebné stĺporadie – budova v Aténach, kde sa od 2. st. BC stretávali filozofi, jej vplyv trvá až do 2. st. AD

- má 3 fázy: aténska (Chrysippos, Kleanthes, Zenón z Kitia), alexandrijská, rímska (Marcus Aurellius, Seneca, Epiktetos)

- stoici tvrdia, že predstupňom etiky je logika (kultivované myslenie) a fyzika (kultivovaný svetonázor)

- v oblasti logiky sú zástancami sylogizmu (subjekt-predikátovej logiky)

- v obl. fyz. sú materialisti

- v obl. etiky boli ovplyv. kynikmi (kyon = pes), ktorí tvrdia, že šťastie je dosiahnuteľné ako vnútorná nezávislosť na materiál. statkoch – istá forma asketizmu

- najslávnejší kynik – Diogenes

- kynici sú egoisti – ide im o vlastnú rovnováhu (vlastné šťastie)

- stoici nie sú kynici – uznávajú istý typ sociálneho altruizmu

- exis. niekoľko typov lásky: filia – priateľská, eros – telesná, agapé – obetujúca sa

- s. vyzdvihujú filiu – neodmietajú vzťahy na úrovni intelektuálnych sympatií, odmiet. len citové vzťahy

- šťastie spočíva v racionálnej (rozumovej) korekcii citov, v nepodliehaní emóciám, v apatii = necitovosť

- city (patos) sú patologické – otravujú dušu

- šťastie spočíva vo vnútornom pokoji, čiže harmónii medzi extrémami ľ. psychiky (mánia, depresia)

Epikuros

- narodil sa na ostrove Samos

- v Aténach založil školu

- reag. na názor stoikov

- za predstupeň etiky považuje logiku a fyziku

- tvrdí, že pozitívne city nie sú zlé

- bol ovplyv. hedonistami (šťastie je v maximalizácii slasti)

- tvrdí, že šťastie spočíva v užívaní si slasti (hedoné) ale aj potláčaní negatívnych dôsledkov (limitovaní bolesti), t. z. treba hľadať mieru v užívaní si slasti

- to, čo nás robí najviac neslobodnými je strach – ilúzia, ktorú si človek sám navodí – zo smrti, z boha, zlyhania (na tom je postavené náboženstvo)

- pre epikureizmus mali zmysel rím. básnici: Horatius, Ovidius, Teokritus

Novoplatonizmus

- rozmach v 1. st. AD (rozvoj Rím. ríše)

- škola inšpirovaná Platónom

- Plotinos – dielo Enneády – interpretácia Platóna cez mystickú fil.

Eklekticizmus

- eklektik = vyberač

- spája známe veci do nových súvislostí a vytvára nové poznanie

- rímsky: Rimania vyberajú z gr. fil. to, čo je praktické, nevytvárajú nič nové, preukazujú znalosť predchádzajúceho, Marcus Tullius Cicero

- alexandrijský:

- doch. ku konfront. viery (judaizmus) a rozumu (fil. – Platón) – tesne pred prechodom BC – AD, stáva sa nosnou témou stredoveku

- motiváciou je vzájomné porozumenia a spolupráca

- podmienkou spolupráce je známosť textov – vznikajú prekladateľské školy

- základom Starého zákona je Tóra (5 kníh Mojžišových = pentateuch – Genesis, Exodus, Numeri, Leviticus, Deuteronomium) – preklad vytvorilo v Alexandrijskej knižnici (je súčasťou palácového komplexu Museion v Alexandrii) 70 učencov – Septuaginta

- preklad celej Biblie do lat. – Vulgáta

Stredoveká filozofia

F8 Pomocou znalostí z dejín filozofie objasnite význam stredovekej filozofie so zameraním na obdobie ranej a neskorej scholastiky. Popíšte základné témy ranoscholastickej a neskoroscholastickej filozofie a uvedťe najvýznamnejších predstaviteľov týchto období.

Úvod do stredoveku:
Stredovek – 2.st. AD – 14. st. AD, filozofia v stredoveku – konfrontácia s kresťanstvom, ktoré najprv vníma filozofiu ako vnútorné ohrozenie – boj proti nej (zatvorenie Akadémie, zákaz vyučovania logiky). Neskôr obrat – filozofia môže kresťanstvo pozdvihnúť do intelektuálnych vrstiev, obhájiť niektoré pravdy. Filozofia – označená ako „Philosophia ancilla theologiae est“ - „slúžka kresťanstva“ (v kr. cnosť, nie pejoratívum).
Najvýznamnejší produkt stredoveku – univerzita – vývoj z kláštorných škôl – predstavujú intelektuálny potenciál európskej kultúry, postupne mestské (katedrálne) školy, z nich univerzity:

-univerzálne vzdelávanie, vzdelanie európskej elity, slobodné intelektuálne bádanie bez vplyvu cirkvi a okolia.

Univerzita – 5 fakúlt (najvýznamnejšie miesto):

-teologická (Kolín nad Rýnom)

-filozofická = „artes liberales“ (Sorbonna)
-lekárska (Neapol)

-právnická (Bologna)

-prírodovedecká

-vznikajú rehoľné spoločenstvá – Benedikt z Nurcie – benediktíni (Monte Cassino), revolučné – žobravé rády – františkáni, dominikáni, ich spor – spor viera-rozum

Scholastika:

-8-14.st. AD, filozofia je na univerzitách = školská náuka (škola = schola), ancilla teolóie
-arabskou cestou sa do Európy dostáva Aristoteles – negatívne vnímaný, mimo univerzíť/kláštorov – zakázaný
Tomáš Akvinský zmieri Aristotela s kresťanstvom – posun kresťanstva na prelome 12. a 13. st. AD, ale kresťanstvo prehrá zápas s peripatetickou filozofiou = Spor o univerzáliá:
-zamerali sa naň scholastickí logici, univerzáliá = všeobecné pojmy
-2 skupiny logikov:

1. Realisti – hovoria, že všeobecné pojmy reálne existujú, niečo existuje a vznikajú „napodobeniny“ - Platón, dedukcia, myšlienky blízke cirkvi
   2. Nominalisti – opak realistov – všeobecné pojmy sú len slová (slovo=nomen), ktoré vznikli abstrakciou reálnych vecí – indukcia, Aristoteles, znamená to, že Boh neexistuje, je len pojem – ľudia si ho sami vymysleli
   
   Raná scholastika – spor o univerzáliá:
   Prevládajú realisti, nominalizmus = kacírska, odsúdená náuka (potláčaná dominikánskou inkvizíciou), vo vrcholnej scholastike – kompromis – Pierre Abelárd, v neskorej – víťazstvo nominalistov – Oxfordská univerzita. Koniec sporu = rozklad kresťanstva, začiatok renesancie.
   Predstavitelia ranej scholastiky – Anzelm z Canterbury, Ján Roscellinus, Ján Eriugena, Pierre Abellard
   Eriugena + Anzelm – realisti, Roscellinus – nominalisti – cirkevným súdom odsúdeny, upálený, Abellard- - autor dočasného riešenia:
   realisti - „Universalia ante res“, nominalisti - „Universalia post res“, P.A - „Universalia in rebus“.
   Realisti – Univerzáliá „pred vecami“ -Boh – stvorenie, idea- napodobenina
   Nominalisti – U. „po veciach“
   Anzelm z Canterbury – benediktín, biskup z Canterbury – hlava kresťanskej cirkvi v Anglicku, vypracoval racionálny dôkaz existencie Boha – ontologický dôkaz – axióma - „Boh je také bytie, nad ktoré nie je možné myslieť.“ - „dokonalosť“ = Boh, niečo viac nie je reálny Boh. Ak axióma nie je spochybnená – Boh existuje. Ak by neexistoval, nebol by dokonalý.
   Dôvod dokazovania – ak kresťanstvo dokáže využíť aj logiku – všemohúcnosť, dokonalosť kresťanstva
   
   Arabská a židovská filozofia:
   Aristoteles sa dostáva do Európy cez arabské a židovské preklady – prekladateľské školy v Španielsku – Toledo – preklady z gr. a arab. do latinčiny. Kresťania zistia, že arabskú vieru Aristoteles neoslabil – kresťanstvo sa s ním odhodlá konfrontovať.
   Avicena – lekár, preložil niektoré Aristotelove diela do arabčiny, Averroes – považovaný za najväčšieho znalca Aristotela – Arabi
   Maimonides – pôsobil v Alexandrii, preložil niektoré spisy do hebrejčiny
   
   
   
   Vrcholná scholastika – Tomáš Akvinský:
   -11.-12.st. AD, významný vplyv františkánov a dominikánov, dominikáni obsadia katedry univerzít a politické posty – vzdelanostná elita, františkáni – na nových univerzitách – hlavne Anglicko – Canterbury, Oxford.
   Albert Veľký – Albertus Magnus – prof. teológie v Kolíne, jeho žiak – Tomáš Akvinský
   AV dielo - „Komentáre k Aristotelovi“ - Nemcami je pokladaný za zakladateľa nemeckých prírodných vied
   
   Neskorá scholastika – oxfordský nominalizmus:
   V Anglicku – prevláda nominalizmus – františkáni, Oxford – Jan Duns Scotus, Roger Bacon, William Occam) – zástancovia indukcie, veda a náboženstvo sa vylučujú, syntéza je nemožná, nie sú ale proti teológii.
   Occamova britva – správna teória je úsporná, ľahko overiteľná, neobsahuje zmnožené tvrdenia.
   Oxfordský nominalizmus = definitívny rozchod kresťanstva a filozofie.

Tomáš Akvinský

1. 
   A) Život
   B) Dielo
   C) Teológia
   D) Filozofia
   E) Právo a politika
   F) Etika

1. A) Štúdium – Monte Cassino, silne veriaci, rozhodne sa rezignovať na politickú kariéru, vstupuje k dominikánom, študuje na Sorbonne, pôsobí tam. Pápež ho poverí spojením kresťanstva a Arisotela, TA uspeje.
   
   B) Veľmi rozsiahle, najvýznamnejšie diela:
   Summa contra gentiles - „Suma proti pohanom“
   Summa theologiae - „Suma teologická“
   
   
   F10 V zmysle predloženého textu charakterizujte chápanie Boha vo filozofii Tomáša Akvinského.
   
   C+D) Autor korešpondenčnej teórie pravdy, uznáva indukciu, ide mu o zhodu myšlienky a reality, zmyslové poznanie má zmysel aj pre teológiu
   Boh je pojem ako každý iný – Deus – dve časti – existencia („je“) a esencia („ako) – trinitárnosť. Otázka existencie boha = otázka tradície, nie rozumu, je to vec viery. Esencia – nedokázateľná, dokázateľná len existencia – predmet vedy, rozumu = 4 dôkazy existencie Boha:
   -Dôkaz z pohybu (musí existovať alternatíva „motor immobilis“, zdroj pohybu)
   -z nevyhnutnosti (ak uvažujeme svet, musí byť nejak vytvorený)
   -z hierarchie (kvôli subsidiárnym vzťahom)
   -z usporiadanosti (existencia kauzality vyžaduje vytvorenie usporiadania)
   -všetky dôkazy vyplývajú z Aristotela – rehabilitácia fyziky, príroda = „Božie dielo“ - odraz fyziky. Ale v teologickom živote nie je možné úplne poznanie Boha, je len fragmentárne, analogické – viera je skladaná počas života, nikdy nie kompletná („nepoznáme Boha), analogické = obrazné poznanie, nie iné (len metaforicky, sporná hodnovernosť)
   
   E) Autor koncepcie prirodzeného práva (dnes ľudské práva), pretože nie sú dané štátom, ale ľudskou prirodzenosťou (život nie je daný štátom) – pozemská spravodlivosť nikdy nie je dokonalá, efektivita právneho systému rastie s tým, ako sa približuje Dekalógu = večné právo = „lex aeterni“
   Je zástancom absolutizmu – je dobré, ak je presne delegovaná spravodlivosť, možnosť vyvodenia zodpovednosti – panovník je zodpovedný, ľud má právo zvrhnúť ho, hoci je to autorita.

Významne pomohol k emancipácii nominalizmu, ovplyvnil renesanciu (v politickej oblasti), odvolávanie sa na TA = „tomizmus“ = jeho renesancia v 20.st. = novotomizmus – E. Gibson, J. Maritain

F) Všetky zásadné názory vyslovil Platón, ale k 4 základným cnostiam TA pripája teologálne cnosti – láska, nádej, viera

F9 Stručne vysvetlite prínos filozofie a teológie Aurélia Augustína v dejinách európskeho myslenia. Vymenujte najvýznamnejšie diela sv. Augustína a stručne ich charakterizujte.

Aurelius Augustinus = sv. Augustín

2-3.st. AD, ovplyvnený Platónom, ovplyvnil vznik kláštorných spoločenstiev a Descartesa, počas života konvertoval na kresťanstvo a stal sa biskupom, patrí do odbodia patristiky, obdobia mladších cirkevných Otcov

Základné diela:

1. Confessiones - intelektuálna biografia
2. De civitate Dei – O obci božej – sociálna filozofia (politika, právo)
3. De Trinitate – O Trojici – o kresťanstve
4. De Libero arbitrio – O slobodnom rozhodovaní – etika
5. De magistro – O učiteľovi – logika

1. A) Teológia
   B) Psychológia
   C) Politika
   
   A) Tvrdí, že kresťanstvo a platonizmus sú kompatibilné, prekrývajú sa (idea dobra, krásy a pravdy v platonizme – ekvivalent Trojice), cieľ filozofie – pravda
   Podľa AA nás obklopuje primitívna pravda, skutočná pravda je otázka ľudského života, existenciálna kategória, v psychike otázka naplneného/nenaplneného života.
   Poznať pravdu = poznať samého seba = dôležitá je introspekcia. Poznanie pravdy = nachádzanie Boha v duši – prekrývanie filozofie a teológie.

Kresťanstvo – optimistický životný postoj, pretože Boh stvoril dobrý svet, chce šťastie ľudí, zlo vzniká zo slobodnej vôle – pretváranie dobrého na zlé vôľou a žiadostivosťou.

B) Človek je nedokonalý – stále mu niečo chýba. Všetko, čo milujeme, milujeme legitímne, človek ale očakáva absolútne šťastie od materiálnych vecí, od svojho sveta – to ale nemôže mať = moment vzniku zla.

Existujú dva postoje – buď získam to, čo chcem a nasleduje nová túžba, alebo to nezíska= frustrácia = vyrovnanie sa apatiou alebo agresiou

Svet milujeme „neriadenou láskou“ - závislosti, psychopatológie. Šťastie je dosiahnuteľné z „večného zdroja“ = Boh – tak nachádzame schopnosť očakávať adekvátnu mieru šťastia = pravé šťastie.

Zlo – každý človek má „Boha“ (niečo, na čom sme závislí) a od toho treba odstup.

Môžeme si vybrať medzi pravou a neriadenou láskou

1. C) Dva typy ľudí – šťastní a frustrovaní (väčšina) = 2 politické skupiny – civitas Dei a civitas mundi
   -civitas Dei = tí, ktorí milujú svet pravou láskou, šťastní
   -civitas mundi – sklamaní, frustrovaní, nešťastní
   -medzi CD/CM – neustály boj, dejiny sú zápasom medzi nimi, toto napätie sa odráža v duši. Celý život sa usilujeme niekam patriť, napĺňať potreby, dosiahnuť šťastie, ale nevieme, kam patríme – deliť môže len Boh. Ak sa človek „sám“ zaradí do CD, stavia sa na úroveň boha – hriech. Ani cirkev =/= CD.
   Boj spôsobuje dynamickosť dejín, zmysel pozná len Boh, dejiny sú zmysluplné – európske vnímanie dejín, s perspektívou a osobnými dejinami – každý je súčasť niečoho väčšieho. Nádej je otázkou nevedomosti.

Novoveká filozofia

F11 Pomocou znalostí z dejín filozofie, dejepisu, literatúry a estetiky vysvetlite pojmy renesancia a humanizmus. Vymenujte predstaviteľov prírodnej i sociálnej filozofie a uveďte ich významné filozofické diela. Zamerajte sa na prírodnú filozofiu.

 - renesancia označuje kultúrne a duchovné hnutie v Eur. v 14. (počiatky vo Florencii), 15. (rozšírenie v Tal.), 16. (rozšírenie do Zaalpska) storočí

- domovské mesto: Florencia

- vznik ovplyvnili:

1. oxfordský nominalizmus na kontinente – kladie dôraz na experimentálnu vedu
2. rozvinutá deľba práce – rozvoj ekonomických vzťahov
3. sociologický vplyv – vznik kapitálotvornej meštianskej vrstvy

- z tal. rinascimento = znovuzrodenie (antiky, Platóna, Aristotela, návrat od kresťanstva)

- humanizmus – duchovné hnutie, ktoré hlása dôstojnosť človeka, zdôrazňuje hodnotu ľudskej osoby

- renesancia je opozitom stredoveku

- doch. ku zmenám v politickej geografii, astronómii, technike, medicíne, architektúre, umení

- významnou témou hlavne pre politiku je rozvoj nacionalizmu – vzniká nová doktrína, ktorá tvrdí, že základom štátu má byť „natio“ = národ

- rozvíja sa jazyk

- umenie sa stáva nástrojom propagandy zvrchovanosti štátu – vznikajú národné literatúry (predstavitelia: Dante Alighieri – Božská komédia, G. Bocaccio, F. Petrarca, T. Tasso, F. Rebelais – Gargantua a Pantagruel, F. Villon, Shakespeare, Cervantes)

- rozvíjajú sa aj iné druhy um. – architektúra, sochárstvo, mal. (L. da Vinci, Rafael Santi, Michelangelo, Albrecht Duerer)

Prírodná fil.

- otvára tému návratu človeka k prírode

- dôraz kladie na fyziku, indukciu

- v oblasti skúmania ľud. tela sa rozvíja anatómia a patológia (choroby, pitvy – Paracelsus)

- zásadnou témou je astronómia – Kepler a Tycho de Brahe tvrdia, že geocentrický model vesmíru nemožno ďalej udržať, M. Kopernik predkladá dôkazy o jeho nesprávnosti (O kruhových obehoch nebeských telies) a hlása heliocentrizmus, podporujú ho Galilei (musel odvolať tvrdenie) a Giordano Bruno (bol upálený) ale cirkev sa s ním nestotožňovala

- nový model vesmíru napomáha poškodzovaniu záujmov cirkvi, začína sa reformácia (spustia ju Lutherove tézy), 30-ročná vojna (zmení kultúru a geografiu)

Mikuláš Kuzánsky

- narodil sa nemeckom meste Kuza

- preferuje indukciu

- stal sa kardinálom

- dielo: De docta ignorantia (O učenej nevedomosti – kontradiktórny názov) – vystihuje renesanciu:

- filozofia sa v stredoveku zaoberala vertikálnym vzťahom človeka a boha

- M. K. tvrdí, že boh je pre vedu nepoznateľný – Deus absconditus (skrytý boh), je plný protikladov, poznať ho možno len nevedomosťou

- perspektíva je v horizontálnom poznaní človeka (spoločnosti) a prírody – poznanie sa má sústrediť na sociálnu a prírodnú fil. (naznačuje smerovanie vedy)

- svet, v ktorom žijeme chápe ako dialektický (protikladný, stále sa vyvíjajúci)

- úlohou vedy je protiklady exaktne poznávať a prekonávať (coincidentia oppositorum)

Sociálna fil.

- úlohou je vytvoriť moderný a stabilný politický systém (štát)

- hl. témou je liberalizmus – rozširovanie práv a slobôd občanov

- lib. môže ale viesť k revolúciám, ktoré môžu zmeniť práva a slobody k horšiemu

Niccoló Machiavelli – F12

Erasmus Rotterdamský

- dielo: Chvála pochabosti – satirický román, zosmiešňuje stredovek, cirkevné výsady

- žil v Holandsku

- radca na kráľovských dvoroch

- postava eur. vzdelanosti

- otec eur. diplomacie

- protestant – protestantskú morálku stavia na potrebe práce, poctivosti

- duchovný otec kapitalizmu

Thomas Morus

- získal právnické vzdel. na Oxforde

- diplomat

- pôsobil vo vláde Tudorovského panovníka Henricha VIII.

- získal post dnešného premiéra – lord kancelár

- H. VIII. Aktom zvrchovanosti osamostatnil anglikánsku cirkev od Vatikánu, Morus odmietol podpísať Akt, dostal sa do sporu s panovníkom a bol popravený v Toweri

- dielo: Utópia (u topos – neex. miest, nezávislý ostrov so sociálne spravod. systémom)

- zákl. problém štátu je sociálna nerovnosť

- spôsob vytvorenia stabilného štátu je vyvlastnenie majetku a spravodlivé prerozdelenie

- úlohou št. je aj vytvorenie sociál. systému – garancia práva na vzdelanie

- kultivácia spol. je podmienka ekon. rastu

Tomasso Campanella

- tal. teoretik

- nadviazal na Morove názory

- dielo: Civitas solux (Slnečný štát) – hora hojnosti, neex. ale môže byť vybudovaný

- kladie dôraz na význam duchovných elít (lídrov) štátu

- za problém považuje soc. nesprav., hovorí o prerozdelení majetku

- ak politické elity nedokážu vybudovať stabilný št., môže ich ľud zvrhnúť (uskutočniť revol.)

- nasledovník: L. D. Trockij – sovietsky revolucionár

F12 Vysvetlite Machiavelliho chápanie politiky. Pomocou textu char. vladára a dôsledky machiavellizmu v polit. praxi.

Niccoló Machiavelli

- žil v 15. a 16. st. vo Florencii

- pôsobil na dvore Mediciovcov ako radca a diplomat – mal politický vplyv

- dielo: Vladár (Il principe), Úvahy o 2. dekáde vlády Tita Livia, O vojnovom umení

- zástanca pragmatizmu v politike – kladie dôraz na činnosť

- odporca sociálneho utopizmu a pol. idealizmu

- štát a pol. považ. za umenie možného (treba robiť kompromisy)

- štát má byť nacionálny

- najefek. št. zriadenie je republika (syntéza aristokracie a dem.)

- najdôl. povinnosť politika je podpora kapitalizmu (meštianstva)

- výrok: „účel svätí prostriedky“ – 2 vysvetlenia:

- jednoduché: politik môže na dosiahnutie cieľov urobiť čokoľvek – nesprávne

- správne: politik môže použiť akékoľvek prostriedky (vydieranie, kráľovražda...) len ak sleduje 2 ciele:

1. vytvoriť predpoklady pre vznik a zachovanie národného štátu
2. umožniť rozmach politiky, diplomacie, moci... – moc štátu má rásť

- ak je moc absolútna, je absolútna aj zodpovednosť

- názory dokladá historickými dôkazmi z rím. republík a kráľovstiev

- vojnu považ. za legitímny prostriedok pol. stratégie (O vojnovom um.)

- dialóg v pol. možno viesť diplomaticky al. vojensky

- nepripúšťa medzinárodné právo, len vnútroštátne

- bol ovplyvnený Aristotelovou politikou, ovplyvnil pol. pragmatizmus a utopistov

F13 Stručne charakterizujte obdobie novovekej filozofie. Uveďte jej predstaviteľov a ich hlavné filozofické diela.

- 16., 17. storočie

- obdobie alžbetínskeho Anglicka – Anglicko sa stáva koloniálnou veľmocou

- vo Francúzsku panujú Bourbonovci

- novovek nadväzuje na renesanciu

- končí so začiatkom osvietenstva a Veľkej francúzskej revolúcie v 18. storočí

- hlavnou témou je ovládnutie prírody pomocou vedy a techniky

- filozofia sa sústredí na epistemológiu (teória poznania)

- vytvárajú sa 2 protichodné tendencie:

1. kontinentálna filozofia = racionalizmus

- ratio = rozum

- tvrdí, že najdôležitejší poznávací orgán je rozum (mozog)

- preferuje dedukciu a koherenčnú teóriu pravdy

- za kráľovskú vedu považuje geometriu, pretože nepodlieha zmenám, neprechádza revolúciami, všetky vedy majú vyzerať tak, ako geometria („more geometrico“)

1. ostrovná filozofia = empirizmus

- gr. empiria, lat. sensus = (zmyslová) skúsenosť

- tvrdí, že najdôležitejší poznávací orgán sú zmysly

- rozum je len sekundárny orgán zmyslovej percepcie, ktorý by bez zmyslov nemal čo poznávať/spracúvať

- preferuje indukciu, korešpondenčnú teóriu pravdy

- za kráľovskú vedu považuje fyziku

- medzi racionalizmom a empirizmom je metafyzický spor – spor o vrodené idey:

- r. vyznáva apriórny spôsob poznania – mentálne schopnosti sú vrodené

- e. tvrdí, že poznanie je aposteriórne – vrodené idey sú omyl

- problémom novoveku bolo, či sa má príroda poznávať cestou matematiky al. fyziky

- tento problém mal dôsledky pre: rozvoj vedy, kresťanstvo, právo a politiku (vznik liberalizmu, rozvoj ľudských a občianskych práv)

- spor medzi r. a e. sa tak vyhrotil, že ho vyriešilo až osvietenstvo (Immanuel Kant)

- predstavitelia novoveku a ich diela:

racionalisti:

René Descartes – Meditácie, Princípy filozofie, Rozprava o metóde

Baruch Spinoza

Gottfried Wilhelm Leibniz

empirici:

Francis Bacon – Eseje, Nové Organon, Nová Atlantída

Thomas Hobbes – Základy prirodzeného a politického práva, Leviatan, O občanovi (De cive)

John Locke, George Berkeley, David Hume

F 14 Na pozadí predložených textov objasnite prínos filozofie Francisa Bacona.

Francis Bacon

- predstaviteľ anglického empirizmu

- žil v období alžbetínskeho Anglicka

- študoval právo

- pôsobil v politike ako lord kancelár – neprávom obvinený z korupcie, rezignoval

- ovplyvnený scholastickými nominalistami a renesančnými utopistami

- ovplyvnil Hobbesa a modernú vedu

- otec empirizmu a experimentálnej metódy

- diela:

Eseje – politické úvahy, rady na pragmatický prístup k životu

Nové Organon

- hlavnou témou novoveku je ako má vyzerať exaktná veda, ktorá by bola efektívna

- rozvojom vedy sa očakáva ekonomický rozvoj (nezávislosť Britských ostrovov od kontinentu, nové kolónie ako zdroje)

- myslenie má byť obnovené v zmysle profitu a prosperity

- Bacon tvrdí, že nové myslenie bude induktívne, experimentálne

- induktívnu a experimentálnu metódu považuje za nový nástroj poznania

- heslom je: „The knowledge is the power.“ – Poznanie je moc. – kto pozná prírodu, má nad ňou moc, môže na nej zarobiť

- na otázky: Prečo vytvoriť vedeckú teóriu nie je ľahké?, Čo kontaminuje naše myslenie? odpovedá v náuke o idoloch

- idoly = predsudky, prekážky vedeckého myslenia, 4 typy:

Idola tribus – idol ľudského rodu

- apriórny

- omyly ľudského rodu, zlé predispozície v našej mysli – pudy, inštinkty, psychopatológia, emócie – to, čo považujeme za správne, nemusí byť správne

Idola specus – idol jaskyne

- aposteriórny

- vychádza z Platónovho podobenstva o jaskyni

- človek môže zlou výchovou a vzdelávaním dospieť k zlým návykom, nesprávnym predstavám

- každý človek poznáva svet inak, ale nevieme koho spôsob je správny

Idola fori – idol trhoviska

- aposteriórny

- človek má sklon k viere v nepodložené informácie, klebety

- mnoho omylov vzniká z nepresného používania jazyka

Idola theatri – idol divadla

- aposteriórny

- človek je bábkou na scéne, svet ovládajú skryté sily

- človek má sklon k prehnanej viere k autoritám, je voči nim nekritický, preberá ich názory, správa sa nezodpovedne

- človek sa nemôže predsudkov zbaviť ihneď, musí si ich uvedomiť, pracovať s nimi, až potom môže začať vedecký výskum

Nová Atlantída

- politické dielo

- nadväzuje na utopistov, hoci ním nie je

- Atlantídou je Anglicko – ostrov na ktorom možno pomocou vedy vytvoriť spravodlivý štát

- vedecký výskum má byť medzinárodný (globálny)

- vedecký jazyk má byť angličtina

- v 16. st. bola založená Kráľovská vedecká spoločnosť – 1. nezávislá vedecká inštit. na svete

F 15 Na základe textov vysvetlite chápanie spoločnosti v diele T. Hobbesa. Popíšte dôvody, z ktorých vzniká štát a právo.

Thomas Hobbes

- predstaviteľ anglického empirizmu konca 16. st. (VB sa etablovala ako moderný štát, panuje Stewartovský panovník Karol I. – skončil sťatím keď bola zaved. Cromwellovská republika)

- venoval sa právnej teórii a politickej fil.

- ovplyvnil ho Machiavelli a Bacon

- ovplyvnil Lockea (liberalizmus), J. J. Rousseaua (Fr. rev.)