Etapy sociologického výskumu

Vymenujte a popíšte etapy sociologického výskumu

Vysvetlite jednotlivé etapy sociologického výskumu na konkrétnom príklade.

Sociologický výskum

– špecifický výskumný postup zameraný na skúmanie spoločenských javov, ktorý využíva empirické údaje

– jeho cieľom je preskúmať vybraný výsek sociálnej skutočnosti s použitím empirického materiálu

– zväčša vychádza už z existujúcich teoretických sociologických poznatkov- buď ich potvrdzuje, prehlbuje, upresňuje alebo vylučuje a to vedie zasa k novým poznatkom, teóriám, hypotézam a tie sa opäť overujú ďalšími výskumami

– pozostáva väčšinou z týchto základných krokov:

1. vymedzenie výskumného problému – určenie predmetu výskumu, ale aj zaradenie skúmaného javu do systému poznatkov sociologickej teórie
2. štúdium literatúry – zhodnotenie kvality a rozsahu doterajších poznatkov o danom probléme a oddelenie známych a už overených faktov od neznámeho
3. formulácia výskumných hypotéz – orientujú sociologické poznávanie na nepreskúmané skutočnosti
4. voľby metodiky výskumu – pozorovanie, anketa, rozhovor, štúdium dokumentov, experiment; naplánovanie organizačno-technickej stránky zbierania a spracovania empirických údajov
5. zber empirických údajov
6. analýza zozbieraných údajov – vedie k hľadaniu odpovedí na otázky kladené predmetom výskumu a k testovaniu hypotéz
7. formulácia záverov – výskumník buď prijme alebo odmietne vyskúmané hypotézy a teoretické poznatky,

ktorých pred tým vychádzal a sformuluje nové teoretické závery – vzniknú nové hypotézy, ktoré treba opäť

preskúmať; zhodnotí celý výskum, jeho prínos a platnosť

– poznáme 2 základné úrovne skúmania spoločnosti:

1. a) mikrosociologická úroveň– zameraná na myslenie, správanie, motívy konania, vzájomné vzťahy jednotlivcov; viac sa uplatňuje kvalitatívny prístup- sústreďuje sa na významy, ktoré ľudia prikladajú vlastnému konaniu, okolitým veciam, javom, udalostiam... výsledky kvalitatívneho výskumu sú podrobnejšie, ale nedajú sa zovšeobecniť
2. b) makrosociologická úroveň– zamerané na nadindividuálne javy spoločnosti, napr. sociálne zmeny, nezamestnanosť; uplatňuje sa kvantitatívny výskum – overovanie pravdivosti, nepravdepodobnosti hypotéz vo väčších sociálnych skupinách

– väčšina problémov zasahuje obidve úrovne, napr. eutanázia- týka sa jednotlivcov, ale súvisí i s postojom celej spoločnosti, takisto sa kombinujú oba typy výskumov

Úloha č. 2

Charakterizuj politickú elitu

• Porovnajte rôzne možnosti, ako elity zneužívajú svoje postavenie.

Politická elita

– súhrn osobností, ktoré majú vplyv na politický život

– vplyv majú na základe sociálneho postavenia/profesionálnych kvalít/individuálnych vlastností

– politická elita vzniká z dôvodov: moderné ústavy umožňujú aktívne sa zapájať do politiky, nevyhnutnosť profesionalizácie politiky, osobné ambície...

Elitizmus – spoločnosť je ovládaná menšinou (elitou), ktorá v nej uskutočňuje hlavné rozhodovanie a sústreďuje
moc vo svojich rukách

– súperiace objekty (strany) súperia o priazeň občanov

– elita sa dobrovoľne nevzdáva dominancie,využíva ideológiu na ospravedlnenie jej činov a držby moci

Podľa okruhu vplyvu

1. Štátna politická elita
2. Stranícka politická elita

– štátna politická elita = súhrn osobností, ktoré zastávajú rozhodovacie posty v štátnom mechanizme

– napr. politici (menovaní/volení), štátna byrokracia (nemenia sa v súvislosti s voľbami)

– stranícka politická elita = a) vnútrostranícka (formuje stranu, prenáša pol. Rozhodnutia straníckych orgánov do straníckej činnosti) b) politická (uchádza sa o dôveru voličov, snaží sa vyhrať voľby)

Politický vodca – výrazná osobnosť, ktorá je tvorcom pol. myšlienky

– demokratizmus sa v politickom vodcovstve prejavuje: v spôsobe výberu vodcu, kontrole a zodpovednosti voči ľuďom, výmene vodcov, časový a mocenský limit vodcovstva

Bohyňa justícia- vareškou, ktorú drží namiesto meča, ako keby varí zákon podľa jeho chuti, nestojí na mešci- jej moc sa oslabila..., sudca skryl meč justícii

Zľava: zákonodarná, súdna, výkonná

Sudca môže zneužiť svoje postavenie, môže sa nechať podplatiť a tak porušiť sľub, ktorý každý sudca na začiatku skladá...

Úloha č. 3

zhodnoťte podstatu pozitivizmu A. Comta pre vývoj poklasickej filozofie 19. storočia.

Pozitivizmus

– filozofický smer, je reakciou na náboženstvo a špekulatívnu filozofiu

– je sústredený na pozitívne fakty, ktoré sú vedecky dokázateľné !

– je prepojená so špeciálnymi vedami, hlavnou úlohou pozitivizmu je zovšeobecňovať poznatky
zo špeciálnych vied

– Auguste Comte = francúzsky filozof, zakladateľ sociológie

– dielo Kurz pozitívnej filozofie (zákl. dielo pozitivizmu, zozbierané prednášky Comta)

– snažil sa využiť vedu na skvalitnenie spoločnosti

– rozlišujeme 3 štádia vývinu ľudského myslenia alebo ľudskej spoločnosti vôbec:

1. a) teologické štádium – do roku 1300, viera v nadprirodzené sily, utiekanie sa k vyššej bytosti
2. b) metafyzické štádium – 1300 až 1800, špekulatívna filozofia, teórie o nadreálne
3. c) pozitívne štádium – 1800 až súčasnosť, skutočnosť vysvetľovaná cez fakty opierajúce sa o výsledky
   prírodných vied, poznatky, ktoré sú spätne overiteľné vedou

– klasifikácia vied podľa Comta (od najabstraktnejších po najkonkrétnejšie)

– matematika, astronómia, fyzika, chémia, biológia, sociológia (dosiahnuť sociálnu harmóniu)

– nový druh náboženstva – pozitívne humanistické náboženstvo – najvyššia bytosť – ĽUDSTVO

– na Comtov pozitivizmus nadväzujú v Anglicku Herbert Spencert, John Stuart Mill

– pozitivizmus 4 fázy: 1. určenie základných princípov pozitivizmu

2. empiriokriticizmus (ak sa chceme vo vede oprieť o zmyslovú skúsenosť, musíme
ju najprv oslobodiť od všetkého, čo sme do nej vniesli zbytočne- predsudky , napr.
Richard Avenarius, Ernst Mach)

1. logický empirizmus
2. postpozitivizmus

– zaradenie: poklasická/moderná filozofia 19 stor.

– rýchly pokrok civilizácie a jeho dopad na spoločnosť (technika nás odcudzila)

– poznatky z prírodných vied sa oveľa pružnejšie aplikujú v praxi ako z humanitných

– pluralizmus filozofie, vznikajú rôzne školy, hnutia, smery...

– multikulturalizmus, miešanie rôznych kultúr a zvykov

2 prúdy:

1. Scientistický prúd – „ako filozofovať?“

– scientia=veda, pristupujú k filozofii z prísne vedeckého hľadiska, chápu ju ako vedu

– úzka nadväznosť na poznatky špeciálnych vied, filozofia má úzko spolupracovať s vedami

– odmietajú všetko špekulatívne, nadzmyslové, metafyzické

– 3 smery: pozitivizmus, novokantovstvo, marxistická filozofia

1. b) Antropologický prúd – „o čom filozofovať?“

– antropos= človek, tieto smery sa zaoberajú človekom, jeho existenciou, jho životom a dejinami, jeho
neopakovateľnosťou

– všímajú si predovšetkým javy ako iracionalita, prežívanie, vôľa, intuícia

– náboženská filozofia existencie (S. Kierkegaard), voluntaristický iracionalizmus (A. Shopenhauer),
voluntaristická filozofia života (F. Nietzsche), ďalšie podoby filozofie života (H. Bergson-vitalizmus)