Etapy sociologického výskumu

Vymenujte a popíšte etapy sociologického výskumu

• Vysvetlite jednotlivé etapy sociologického výskumu na konkrétnom príklade.

Sociologický výskum

- špecifický výskumný postup zameraný na skúmanie spoločenských javov, ktorý využíva empirické údaje

- jeho cieľom je preskúmať vybraný výsek sociálnej skutočnosti s použitím empirického materiálu

- zväčša vychádza už z existujúcich teoretických sociologických poznatkov- buď ich potvrdzuje, prehlbuje, upresňuje alebo vylučuje a to vedie zasa k novým poznatkom, teóriám, hypotézam a tie sa opäť overujú ďalšími výskumami

- pozostáva väčšinou z týchto základných krokov:

1. a) vymedzenie výskumného problému – určenie predmetu výskumu, ale aj zaradenie skúmaného javu do systému poznatkov sociologickej teórie
2. b) štúdium literatúry – zhodnotenie kvality a rozsahu doterajších poznatkov o danom probléme a oddelenie známych a už overených faktov od neznámeho
3. c) formulácia výskumných hypotéz – orientujú sociologické poznávanie na nepreskúmané skutočnosti
4. d) voľby metodiky výskumu – pozorovanie, anketa, rozhovor, štúdium dokumentov, experiment; naplánovanie organizačno-technickej stránky zbierania a spracovania empirických údajov
5. e) zber empirických údajov
6. f) analýza zozbieraných údajov – vedie k hľadaniu odpovedí na otázky kladené predmetom výskumu a k testovaniu hypotéz
7. g) formulácia záverov – výskumník buď prijme alebo odmietne vyskúmané hypotézy a teoretické poznatky,

 ktorých pred tým vychádzal a sformuluje nové teoretické závery – vzniknú nové hypotézy, ktoré treba opäť

preskúmať; zhodnotí celý výskum, jeho prínos a platnosť

- poznáme 2 základné úrovne skúmania spoločnosti:

1. a) mikrosociologická úroveň- zameraná na myslenie, správanie, motívy konania, vzájomné vzťahy jednotlivcov; viac sa uplatňuje kvalitatívny prístup- sústreďuje sa na významy, ktoré ľudia prikladajú vlastnému konaniu, okolitým veciam, javom, udalostiam... výsledky kvalitatívneho výskumu sú podrobnejšie, ale nedajú sa zovšeobecniť
2. b) makrosociologická úroveň- zamerané na nadindividuálne javy spoločnosti, napr. sociálne zmeny, nezamestnanosť; uplatňuje sa kvantitatívny výskum – overovanie pravdivosti, nepravdepodobnosti hypotéz vo väčších sociálnych skupinách

- väčšina problémov zasahuje obidve úrovne, napr. eutanázia- týka sa jednotlivcov, ale súvisí i s postojom celej spoločnosti, takisto sa kombinujú oba typy výskumov

Úloha č. 2

Charakterizuj politickú elitu

• Porovnajte rôzne možnosti, ako elity zneužívajú svoje postavenie.

Politická elita

- súhrn osobností, ktoré majú vplyv na politický život

- vplyv majú na základe sociálneho postavenia/profesionálnych kvalít/individuálnych vlastností

- politická elita vzniká z dôvodov: moderné ústavy umožňujú aktívne sa zapájať do politiky, nevyhnutnosť profesionalizácie politiky, osobné ambície...

Elitizmus - spoločnosť je ovládaná menšinou (elitou), ktorá v nej uskutočňuje hlavné rozhodovanie a sústreďuje
moc vo svojich rukách

- súperiace objekty (strany) súperia o priazeň občanov

- elita sa dobrovoľne nevzdáva dominancie,využíva ideológiu na ospravedlnenie jej činov a držby moci

Podľa okruhu vplyvu

1. Štátna politická elita
2. Stranícka politická elita

-štátna politická elita = súhrn osobností, ktoré zastávajú rozhodovacie posty v štátnom mechanizme

- napr. politici (menovaní/volení), štátna byrokracia (nemenia sa v súvislosti s voľbami)

- stranícka politická elita = a) vnútrostranícka (formuje stranu, prenáša pol. Rozhodnutia straníckych orgánov do straníckej činnosti) b) politická (uchádza sa o dôveru voličov, snaží sa vyhrať voľby)

Politický vodca – výrazná osobnosť, ktorá je tvorcom pol. myšlienky

-demokratizmus sa v politickom vodcovstve prejavuje: v spôsobe výberu vodcu, kontrole a zodpovednosti voči ľuďom, výmene vodcov, časový a mocenský limit vodcovstva

Bohyňa justícia- vareškou, ktorú drží namiesto meča, ako keby varí zákon podľa jeho chuti, nestojí na mešci- jej moc sa oslabila..., sudca skryl meč justícii

Zľava: zákonodarná, súdna, výkonná

Sudca môže zneužiť svoje postavenie, môže sa nechať podplatiť a tak porušiť sľub, ktorý každý sudca na začiatku skladá...

Úloha č. 3

zhodnoťte podstatu pozitivizmu A. Comta pre vývoj poklasickej filozofie 19. storočia.

Pozitivizmus

- filozofický smer, je reakciou na náboženstvo a špekulatívnu filozofiu

- je sústredený na pozitívne fakty, ktoré sú vedecky dokázateľné !

- je prepojená so špeciálnymi vedami, hlavnou úlohou pozitivizmu je zovšeobecňovať poznatky
zo špeciálnych vied

-Auguste Comte = francúzsky filozof, zakladateľ sociológie

- dielo Kurz pozitívnej filozofie (zákl. dielo pozitivizmu, zozbierané prednášky Comta)

- snažil sa využiť vedu na skvalitnenie spoločnosti

- rozlišujeme 3 štádia vývinu ľudského myslenia alebo ľudskej spoločnosti vôbec:

1. a) teologické štádium – do roku 1300, viera v nadprirodzené sily, utiekanie sa k vyššej bytosti
2. b) metafyzické štádium – 1300 až 1800, špekulatívna filozofia, teórie o nadreálne
3. c) pozitívne štádium – 1800 až súčasnosť, skutočnosť vysvetľovaná cez fakty opierajúce sa o výsledky
   prírodných vied, poznatky, ktoré sú spätne overiteľné vedou

- klasifikácia vied podľa Comta (od najabstraktnejších po najkonkrétnejšie)

- matematika, astronómia, fyzika, chémia, biológia, sociológia (dosiahnuť sociálnu harmóniu)

- nový druh náboženstva – pozitívne humanistické náboženstvo – najvyššia bytosť – ĽUDSTVO

- na Comtov pozitivizmus nadväzujú v Anglicku Herbert Spencert, John Stuart Mill

- pozitivizmus 4 fázy: 1. určenie základných princípov pozitivizmu
2. empiriokriticizmus (ak sa chceme vo vede oprieť o zmyslovú skúsenosť, musíme
ju najprv oslobodiť od všetkého, čo sme do nej vniesli zbytočne- predsudky , napr.
Richard Avenarius, Ernst Mach)

1. logický empirizmus
2. postpozitivizmus

- zaradenie: poklasická/moderná filozofia 19 stor.

- rýchly pokrok civilizácie a jeho dopad na spoločnosť (technika nás odcudzila)

- poznatky z prírodných vied sa oveľa pružnejšie aplikujú v praxi ako z humanitných

- pluralizmus filozofie, vznikajú rôzne školy, hnutia, smery...

- multikulturalizmus, miešanie rôznych kultúr a zvykov

2 prúdy:

1. Scientistický prúd – „ako filozofovať?“

- scientia=veda, pristupujú k filozofii z prísne vedeckého hľadiska, chápu ju ako vedu

- úzka nadväznosť na poznatky špeciálnych vied, filozofia má úzko spolupracovať s vedami

- odmietajú všetko špekulatívne, nadzmyslové, metafyzické

- 3 smery: pozitivizmus, novokantovstvo, marxistická filozofia

1. b) Antropologický prúd – „o čom filozofovať?“

- antropos= človek, tieto smery sa zaoberajú človekom, jeho existenciou, jho životom a dejinami, jeho
neopakovateľnosťou

- všímajú si predovšetkým javy ako iracionalita, prežívanie, vôľa, intuícia

- náboženská filozofia existencie (S. Kierkegaard), voluntaristický iracionalizmus (A. Shopenhauer),
voluntaristická filozofia života (F. Nietzsche), ďalšie podoby filozofie života (H. Bergson-vitalizmus)