Tomáš Garrigue Masaryk

Tomáš Garrigue Masaryk

(* 7. marec 1850 - † 14. september 1937)

Tomáš Masaryk sa narodil v Hodoníně 7. marca 1850. Otec, uhorský Slovák, slúžiaci na dvore cisárskeho panstva, matka, rodená Terézia Kropáčková pochádzala z vtedajšieho ponemčeného Hustopečia, jej rodičia prišli z Hanej. Meno Garrigue si dal podľa manželky, ktorá bola Američanka. V roku 1882 prednášal filozofiu na Karlovej univerzite v Prahe.

Písal a vydával diela z dejín filozofie, logiky, sociológie, etiky, estetiky, dejín kultúry (napr. Blaise Pascal, jeho život a dílo; Základové kontrétné logiky; O studiu děl básnických; Moderní člověk a náboženství...), založil a viedol prvú českú modernú vedeckú revue Atheneum. Zaujímal stanovisko k rôznym otázkam domáceho i zahraničného vedeckého, kultúrneho a politického života. Vedeckými otázkami prispel k zisteniu, že královodvorské a zelenohorské rukopisy pokladané za doklad vyspelosti českej kultúry sú falzami.

Medzinárodný ohlas mali jeho vystúpenia, v ktorých odsúdil obviňovanie Židov z rituálnej vraždy a s tým súvisiacu antisemitickú kampaň. Jeho medzinárodne najčítanejšia kniha je Rusko a Európa, ktorá bola v cárskom Rusku zakázaná. Bojoval proti habsburgskej monarchii aj proti prejavom intolerancie v národe (vražda v Polnej). Stýkal sa s predstaviteľmi českej sociálnej demokracie, podporoval Robotnícku akadémiu a tlač. Socializmus ako spoločenské zriadenie odmietol ako utópiu, odmietol aj teóriu a ideológiu marxizmu, bol odporcom revolúcie, dával prednosť reformovaniu.

Zdôrazňoval potrebu morálky a náboženstva pre človeka. V štátoprávnych otázkach bol za národnostnú autonómiu v rámci Rakúska ( za predpokladu, že sa premení na demokratický štát). Po vypuknutí 1. svetovej vojny predpokladal, že víťazstvo Rakúska by vyriešenie českej otázky ešte sťažilo. Preto v decembri 1914 emigroval, aby tam bojoval za rozbitie Rakúsko Uhorska. Roku 1915 založil v Paríži Tomáš G. Masaryk spolu s Milanom Rastislavom Štefánikom a Edvardom Benešom Československú národnú radu a stal sa jej predsedom.

Získal na jej podporu okolo 2 milióny Čechov a Slovákov žijúcich v zahraničí. Dosiahol, že v januári sa vo vojnových cieľoch dohody objavila požiadvka oslobodenia čechov a Slovákov, v roku 1918 sa prezident USA T.W. Wilson vo svojom posolstve americkému kongresu vyslovil za ich autonómiu. V lete 1918 uznali dohodové mocnosti Československú národnú radu za oficiálny orgán. Koncom septembra bola v Paríži ustanovená dočasná československá na čele s Masarykom ako prezidentom, ministerským predsedom a ministrom financií.

18. októbra 1918 vydal Tomáš Garrigue Masaryk v Spojených štátoch Deklaráciu nezávislosti, v ktorej proklamoval samostatný československý štát. Do funkcie prezidenta Česko - Slovenska ho zvolilo Národné zhromaždeniena svojej prvej schôdzi 14.11. 1918 a potom znovuv rokoch 1920, 1927 a 1934. Práca, ktorú vykonal pre zrod Československej republiky mu získala popularitu. Okolo prezidenta Masaryka sa vytvorilo neformálne politické zoskupenie vplyvných ľudí.

Prostredníctvom E. Beneša orientoval zahraničnú politiku na spoluprácu s USA, Veľkou Britániou, Francúzskom a štátmi Malej dohody. Svoje skúsenosti a poznatky z boja za vznik československého štátu zhrnul v práci Světová revoluce i v rozhovoroch s K. čapkom (Hovory s TGM).

Významnú zložku jeho politického úsilia pred i po roku 1918 tvorilo Slovensko. Z jeho iniciatívy bola v roku 1896 založená Českoslovanská jednota, orientovaná takmer výlučne na pôsobenie medzi Slovákmi. Bol však aj tvorcom teórie jednotného československého národa, ktorá bola zakotvená do československej ústavy v roku 1920.

Československo sa pod jeho vedením stalo demokratickým právnym štátom; nedokázal však vyriešiť problémy národnostných menšín (46% Česi, 13% Slováci, 28% Nemci, 8% Maďari, 3% Ukrajinci).
14. decembra 1935 odstúpil z dôvodov staroby (85 rokov) zo svojho úradu. Jeho nástupcom sa stal vtedajší minister zahraničia Edvard Beneš. Masaryk zomrel o dva roky neskôr na zámku v Lánoch.