Jégé Ladislav Nádaši

Jégé Ladislav Nádaši

* 12. február 1866, Dolný Kubín
† 2. júl 1940, Dolný Kubín

spisovateľ, publicista, literárny kritik, lekár

Životopis

Ladislav Nádaši Jégé pochádzal z advokátskej rodiny. Otec Anton Nádaši, dlhoročný dolnokubínsky starosta, sa pôvodne volal Odrobiňák, pod maďarizačným tlakom si však zmenil meno na Nádaši. Bol to práve otec, kto v Ladislavovi prebudil záujem o literatúru a štúdium jazykov.

Gymnaziálne štúdia ukončil v roku 1883 v Levoči. Počas štúdií utrpel zranenie nohy s trvalými následkami. Následne študoval na lekárskej fakulte v Prahe. Po skončení štúdia chcel odísť ako lekár k americkýmh Slovákom do Clevelandu, pre krach banky, v ktorej bol jeho otec riaditeľom, bol však nútený svoje plány zmeniť. Usadil sa v Dolnom Kubíne ako praktický lekár.

Postupne pôsobil ako obvodný, okresný, čestný stoličný a župný lekár Oravskej župy, napokon bol vymenovaný za zdravotného radcu. Jégé prežil takmer celý život v Dolnom Kubíne, výnimkou je len krátke pôsobenie v Bratislave (1924-25). Vo voľbách v roku 1920 kandidoval za Slovenskú národnú a roľnícku stranu. V rokoch 1918 až 1925 sa stal najskôr pomocníkom redaktora, potom redaktorom novín Naša Orava a časopisu Orava.

Život i zdravotný stav L. N. Jégého nepriaznivo ovplyvnili politické udalosti. Dcéra s rodinou sa po vzniku Slovenskej republiky musela vysťahovať do protektorátu kvôli manželovmu pôvodu (bol Čech). Krátko nato Jégé zomrel na srdcovú porážku. Je pochovaný na Historickom cintoríne v Dolnom Kubíne.

Tvorba

Nádašiho literárne začiatky siahajú do obdobia jeho lekárskych štúdií v Prahe, kde sa stal aktívnym členom a viacnásobným funkcionárom študentského spolku Detvan. Tvoriť začal pod pseudonymom Dr. Ján Grob, z ktorého začiatočných písmen neskôr vznikol nový pseudonym Jégé. V prvých humoreskách, črtách a besedniciach (Žart, Veda, Kúra, Omyl a i.), ktoré písal pre Národné noviny a Slovenské pohľady kritizoval súčasnú malomestskú spoločnosť. Už v týchto dielach používal realistickú metódu zobrazovania, nevyhýbal sa humoru, irónii a sarkazmu.

Okrem literatúry sa zaujímal aj o sociálne dejiny, dejiny umenia, o filozofiu, psychológiu a prírodné vedy. Jeho neskoršiu tvorbu ovplyvnil najmä predstaviteľ francúzskeho naturalizmu Emile Zola. Jégé vynikol najmä ako autor diel s historickou tématikou. Napísal historické romány Adam Šangala a Svätopluk, historické novely a povesti Z dávnych časov, Wieniawského legenda, Itália, Kuruci, Jaríkovský kostol, Horymír, Magister rytier Donč, Rozličné osudy, Jedovaté kvety a Krásne časy rokoka.

Do súčasnosti sa vrátil v autobiografickom románe Cesta životom, vtedajšiu spoločnosť popisuje i v ďalších spoločenských románoch Alina Orsághová a S duchom času. Novely z oravského prostredia zhrnul v zbierkach Kozinský mlyn a Medzi nimi. Jeho dramatické pokusy boli menej úspešné, patril však k najprísnejším kritikom.