Peter Kompiš

Peter Kompiš 

21.5.1886 Martin - 12.7.1945 Praha

Peter Kompiš - Narodil sa v Martine. Syn bankového úradníka. Ľudovú školu a maďarskú meštiansku školu vychodil v Martine, 5. triedu gymnázia absolvoval v Banskej Bystrici, v nasledujúcom školskom roku študoval na Evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, odkiaľ ho pre slovenské zmýšľanie vylúčili. Gymnaziálne štúdia dokončil v Místku na Morave. V roku 1906 -07 bol neplateným zamestnancom u nakladateľa J. Ottu v Prahe a kníhkupca F. Volfckmara v Lipsku.

Od r. 1908 do odchodu na vojnu r. 1914 viedol vlastné kníhkupectvo v Martine a od r. 1910 v ňom vydával a sám zapĺňal Kupecké, priemyselné a hospodárske noviny. R. 1917 sa vrátil chorý z vojny. Prispieval do pražských denníkov, krátko (1918) bol redaktorom Slovenského týždenníka v Budapešti a v roku 1919-32 redaktorom Venkova v Prahe (viedol slovenskú rubriku), potom voľným novinárom a spisovateľom z povolania. Pochovaný je v Příbrame.

Literárnu tvorbu začal veršami, ktoré od r. 1902, posielal do americko-slovenských časopisov a kalendárov. Neskoršie uverejňovali jeho básne aj časopisy na Slovensku. Knižne debutoval veršovanou hrou Vohľady ispahanského emíra Mehemeta(1908), ktorá skutočnú udalosť (mylnú lekársku identifikáciu odratej mŕtvoly medveďa ako človeka) transponovala do orientálneho prostredia. Na orientálny námet podľa cudzieho vzoru (O. Schmelzer) napísal aj ďalšiu hru Istafa beg alebo Nevýskaj ,kým si nevyskočil(1910).

Aj námety jeho ďalších opisno - realistických próz - či už ide o zbierky poviedok Sokyne(1925), Starý ženích a iné rozprávky(1926) a Krásna Gerta(1936), romány Cesta do kriminálu (1926) a Osloboditeľ (1927), alebo zbierku humoresiek Stoličný bál (1931)- sa viažu k spomienkam a k banálnym historkám, alebo klebietkam o malomestských malichernostiach ( bály, sobáše, nevery, sprenevery, rodinné alebo susedské škriepky a pod.). Negatívne sa to prejavilo i v románe OSLOBODITEĽ, kde sa téma maďarskej iredenty rozdrobuje a nakoniec celkom stráca v množstve epizód, ktoré s ňou nemajú nič spoločné. Autor často opakuje alebo znovu spracúva podobné príhody a motívy a jeho dielo tvorí uzavretý tematický kruh.

Aspoň čiastočne sa z neho vymyká dobrodružný román pre mládež Lovec jaguárov (1926), v ktorom sa autor v podobe listov, zväčša opisných, a preto málo pútavých, pokúsil zobraziť osud mladého slovenského vysťahovalca v Južnej Amerike, a romány lokalizované do českého prostredia Bludná púť veľkého čarodeja (1929) a Zelený mlyn (1934).

V týchto prácach uplatnil svoj záujem o dobrodružné príhody a motívy, no kompozičná nevynachádzavosť, rozvláčnosť a opisnosť v rozprávaní, nevýrazný jazykový prejav a fabulačný stereotyp zapríčinili, že ani ony sa nedostali do hlavného prúdu poprevratovej literatúry. Platí to aj o jeho básnickej tvorbe, z ktorej vydal dve zbierky: Zlaté lístia (1925) a Stroskotanec sférických letov (1927).Prinášajú pomerne rozsiahli výber (121 básní) z dvoch desaťročí tvorby, obsahujúci básne ľúbostné, náladové a príležitostné. Tematicky sú elegické motívy, pocity samoty a ilúzie na mladosť.

Vydal tiež niekoľko popularizačných prác, ktoré však okrem brožúry Slovenské povstanie, nemali väčší význam ani v čase vzniku. Hojne publikoval články- prevažne informatívneho charakteru - z o blasti literatúry a kultúry. Dobovo dokumentárnu hodnotu má Slovenská spisba povojnová uverejnená v zborníku Slovenská prítomnosť literatúry a umenia.

Zdroje: Dejiny slovenskej literatúry (Bratislava, 1984), Encyklopédia slovenských spisovateľov I a II ( Bratislava, 1984) a Slovenský biografický slovník (Martin, 1986 - 1994).