Dušan Kužel

7.9.1940. Martin

Dušan Kužel - Narodil sa v Martine. Syn učiteľa. Základnú školu vychodil v Žiline, Trenčíne Trnave a Kláštore pod Znievom (1946-54), Strednú školu v Kláštore pod Znievom (1954-57), Filozofickú fakultu (odbor slovenčina - dejepis) absolvoval v Bratislave(1957-62). Bol učiteľom v Cejkove (1961-68), redaktorom vo vydavateľstve Smena (1964-68), redaktorom v časopise Kultúrny život (1968), jazykovým redaktorom vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ (1970-71). V r. 1972-76 učil na Gymnáziu v Bratislave. V súčasnosti sa profesionálne venuje literatúre.

Prozaické práce začal publikovať ako vysokoškolák. Prvá poviedka mu vyšla r. 1959, ďalšie postupne v časopisoch Mladá tvorba, Kultúrny život, Slovenské pohľady, Romboid, Plameň atď. Vydal tri knihy próz: Vráti sa niekto iný (1964), Mimobežky (1967) a Útek z neba (1969). Jeho debut prijala kritika priaznivo. Mladý autor v ňom zobrazil citovú a intelektuálnu skúsenosť dorastajúceho chlapca a proces ideového a ľudského dozrievania. Ako väčšina Kuželových generačných druhov, aj on vychádza zo subjektívneho zážitku, ale vzápätí ho objektivizuje tým, že ho spája s naliehavými problémami doby. Dôležitý je preňho zážitok z detstva a často sa k nemu vracia. Pre Kuželovho hrdinu znamená detstvo predovšetkým svet lásky a harmónie. Svet dospelých, ku ktorému smeruje a ktorý tvorí protiváhu strateného detstva, je svetom disharmónie a zápasu. Ale práve cez citové prehry a sklamania autorov hrdina dospieva. Pre ďalšiu pozitívnu spoločenskú orientáciu je dôležité jeho zaradenie do pracovného procesu a upevňujúce sa spoločenské väzby. V Mimobežkách Kužel na príbehoch dvoch mladých ľudí zobrazil konflikt skutočnej socialistickej morálky s konvenčnou, spoločensky bežne akceptovanou a utilitárnou morálkou, kriviacou charakter jednotlivca a škodiacu napokon i celej spoločnosti.

Nové poznanie posilnilo v autorovi skepsu a nová citová skúsenosť ho naplnila skôr pesimizmom ako optimizmom. Dva ľudské životy vidí ako dve mimobežky, ktoré sa v podstate nemôžu stretnúť a preťať. V knihe Úteky z neba prešiel Kužel od kritiky konkrétnej spoločenskej situácie k všeobecne ľudským problémom. Cez vedecko-fantastické témy domýšľa možné negatívne dôsledky civilizačného a technického rozvoja. Upozorňuje na záporné javy (naprogramovaný, zmechanizovaný ľudský život, človek- robot ), ohrozujúce autenticitu človeka a jeho humánne jadro. Po dlhšej prestávke sa prihlásil s novými poviedkami, uverejňovanými časopisecky (Matičné čítanie, Romboid) a súčastne začal spolupracovať s rozhlasom a televíziou. Pre televíziu napísal komédiu Sladké sebaovládanie (1978) a pre rozhlas hru podľa novely Brzdná dráha (Romboid 1977) o problémoch manželstva na pozadí našej súčasnosti a hry zo života mládeže Vykoľajenie (1979) a Nebehaj stále za mnou (1979).

Zdroje: Dejiny slovenskej literatúry (Bratislava, 1984), Encyklopédia slovenských spisovateľov I a II ( Bratislava, 1984) a Slovenský biografický slovník (Martin, 1986 - 1994).