Alojz Medňanský

Alojz Medňanský

20.4.1784 Priekopa (teraz súčasť Martina) – 17.6.1844 Hlohovec

Alojz Medňanský – Narodil sa v Priekope. Pochádzal zo šľachtickej rodiny. Detstvo prežil na Beckovskom hrade. Študoval v Trenčíne, vo Viedni a v Bratislave, kde skončil právo (1804). Pôsobil pri Uhorskej dvorskej kancelárii vo Viedni a postupne tam získal vysoké štátne funkcie. Po smrti svojej ženy (1810) sa utiahol do rodinného kaštieľa vo Veselom, venoval sa hospodárstvu a literárnej práci. R. 1830 sa vrátil do štátnej služby. Zastával rozličné vysoké úrady a politické i kultúrne funkcie a od r. 1837 bol hlavným županom Nitrianskej stolice. Na ceste zo župného zasadania v Nitre náhle umrel v Hlohovci, odkiaľ ho previezli do Veselého a pochovali ho v tamojšej rodinnej krypte.

Venoval sa histórii, štatistike, archeológii a národopisu. Práce uverejňoval jednak knižne, jednak v časopisoch a slovníkoch. Zúčastnil sa aj na vypracovaní maďarizačných plánov, čím sa anonymne dostal do polemiky s Jánom Kollárom. Keďže sa však staval proti používaniu násilia, získal si dôveru aj medzi slovenskou inteligenciou. Hmotne podporoval napr.

Jána Hollého v čase jeho hospodárskych pohrôm, poskytoval mu zo svojej knižnice najmä poľskú literatúru a ochotne obdarúval slovenských cestovateľov (Koeppen, Kucharski) zozbieranými slovenskými ľudovými piesňami, ktorými obohatil aj Kollárovu zbierku Národných spievaniek. Vo svojej literárnej práci sa ako uhorský feudálny vlastenec so silným lokálpatriotizmom z veľkej časti zameriaval na oblasť Slovenska.

Tak vznikali jeho Dejiny slovenských hradov, historická monografia o Nitrianskej stolici, zbierky stredovekých listín i historické povesti vzťahujúce sa k slovenskému prostrediu.

Z jeho ojedinele publikovaných príspevkov sa zrodili samostatné knihy Erzählungen, Sagen und Legenden aus Ungarns Vorzeit (1829, Rozprávky, povesti a legendy z uhorského dávnoveku) a najmä Malerische Reise anf dern Waaglfusse in Ungarn (1826, Malebná cesta dolu Váhom), ktorá v knižnej podobe s ilustráciami predstavuje umelecké dielo.

Na zhromaždení spolku Tatrín (1845) zamýšľali slovenskí národovci vydať v preklade výber z jeho povestí, no tento plán sa neuskutočnil. Až r.1962 vyšiel slovenský preklad jeho Malebnej cesty dolu Váhom a r. 1974 preklad jeho dávnych povestí o Slovenských hradoch.

Zdroje: Dejiny slovenskej literatúry (Bratislava, 1984), Encyklopédia slovenských spisovateľov I a II ( Bratislava, 1984) a Slovenský biografický slovník (Martin, 1986 – 1994).