Alexander Dubček – Pražská jar, Nežná revolúcia

Alexander Dubček – Pražská jar, Nežná revolúcia

1. Kedy sa narodil a kedy zomrel Alexander Dubček?

Alexander Dubček sa narodil 27.novembra 1921 a zomrel 7.novembra 1992.

1. Kde sa narodil a kde zomrel Alexander Dubček?

Alexander Dubček sa narodil v Uhrovci a zomrel v Prahe.

1. Aká bola národnosť Alexandra Dubčeka?

Národnosť Alexandra Dubčeka bola slovenská.

1. Aké bolo vierovyznanie Alexandra Dubčeka?

Vierovyznanie Alexandra Dubčeka bolo evanjelické.

1. Aké boli mená rodičov Alexandra Dubčeka?

Mená rodičov Alexandra Dubček bol Štefan Dubček a Paulína Dubčeková rodená Kobydová.

1. Aké bolo povolanie rodičov Alexandra Dubčeka?
2. Štefan Dubček

Štefan Dubček bol vyučený stolár, po návrate z USA sa stal presvedčeným komunistom. Po návrate domov bol jedným zo zakladateľov a funkcionárov Komunistickej strany Československa.

Samotný jeho otec mal tiež veľmi plodný život. Jeho otec bol človekom socialistickej myšlienky. Tradičné povolanie rodiny Dubčekovcov bolo robotnícke.

Celý príbeh Alexandrovho otca je veľmi dramatický. Vo svojej mladosti sa angažoval v socialistickom hnutí.

V roku 1912 Dubčekov otec odchádza do Spojených štátov amerických za vidinou lepšieho života. Jeho otec sa usadil v Chicagu, kde bola silná slovenská základňa. Tam sa Štefan Dubček angažoval v slovenských spolkoch, ale aj v tamojšom socialistickom hnutí.

Emigranti zo Slovenska mali problémy s angličtinou, otec Alexandra Dubčeka bola výnimka.

Medzi Slovákmi narazil skôr na konzervatívne prostredie.

Alexander Dubček si našiel manželku, tiež bola socialistického zmýšľania.

Ich svadba bola v rámci slovenskej komunity prvým civilným sobášom.

V roku 1916 sa Štefan Dubček pohrával s myšlienkou, že zostane tam natrvalo a že príjme americké občianstvo.

Štefan Dubček keď musel počas prvej svetovej vojny narukovať do americkej armády, tak sa rozhodol odísť do Mexika.

Situácia medzi robotníkmi po prvej svetovej vojne nebola vôbec jednoduchá. Zrejme to bola príčina prečo sa Štefan Dubček vrátil na Slovensko. 

Dubčekovci, keď sa vrátili na Slovensko, tak zistili, že dom Štefana Dubčeka je neobývateľný.

Museli hľadať nové bývanie a toto bývanie im ponúkol evanjelický farár Alexander Dranči.

Poskytol im bývanie, ktoré sa nachádzalo na evanjelickej fáre.

V roku 1921, keď na Slovensku vznikla Komunistická strana, tak sa snažil angažovať v tejto strane. Bol aktívnym členom miestnej bunky Komunistickej strany.

Lenže návrat do Československa bolo pre rodinu sklamaním, lebo Štefan Dubček si nevedel nájsť adekvátne zamestnanie.

Otec Alexandra Dubčeka si zriadil v Biškeku dielňu, kde začal vyrábať drevo a nábytok do celého Sovietskeho zväzu a aj pomáhali s výstavbou Kirgizska.

Dubčekovci v 30.rokoch 20.storočia odišli na iné miesta v Sovietskom zväze.

Štefan Dubček v meste Nižny Novgorod pracoval vo veľkej továrni na výrobu automobilov. Využíval tam jazykové zručnosti napríklad angličtinu, keď v tom čase prišla ako výpomoc inžinieri zo Spojených štátov amerických.

Zastával tam pozíciu nielen robotníka, ale pomáhal aj pri tlmočení.

V júli 1942 bol Štefan Dubček vyšetrovaný v justičnom paláci. V roku 1944 bol odsúdený na 2 roky väzenia. Tento trest si odpykával vo väznici v Nitre.

Veľmi ťažké osudy zakúsil počas druhej svetovej vojny Alexandrov otec Štefan. Štefanovi Dubčekovi sa podarilo prežiť útrapy koncentračného tábora. Štefan Dubček, keď sa vrátil z koncentračného tábora, tak vážil sotva 50 kíl. Bol skoro na prahu smrti.

1. Paulína Dubčeková rodená Kobydová

Paulína Kobydová, Dubčeková bola pomocnica v domácnostiach bohatých mešťanov, neskôr ako kuchárka.

Pracovala v krajanských spolkoch i socialistickom robotníckom hnutí.

Ich svadba bola v rámci slovenskej komunity prvým civilným sobášom.

Dubčekovci, keď sa vrátili na Slovensko, tak zistili, že dom Štefana Dubčeka je neobývateľný.

Museli hľadať nové bývanie a toto bývanie im ponúkol evanjelický farár Alexander Dranči.

Poskytol im ubytovanie, ktoré sa nachádzalo na evanjelickej fáre.

Dubčekovci v 30.rokoch 20.storočia odišli na iné miesta v Sovietskom zväze.

1. Aké bolo meno manželky Alexandra Dubčeka?

Meno manželky Alexandra Dubčeka bolo Anna Dubčeková rodená Borseková

1. Aké boli mená detí Alexandra Dubčeka?

Mená detí Alexandra Dubčeka boli Pavol Dubček, Peter Dubček a Milan Dubček

1. Aká bola politická strana Alexandra Dubčeka?

Politická strana Alexandra Dubčeka bola Sociálnodemokratická strana Slovenska.

1. Aké boli ocenenia Alexandra Dubčeka?

Ocenenia Alexandra Dubčeka boli Sacharova cena za slobodu myslenia a Rad bieleho leva.

1. Aké bolo vzdelanie Alexandra Dubčeka?

Vzdelanie Alexandra Dubčeka bolo Vysoká škola ústredného výboru komunistickej strany sovietskeho zväzu.

1. Aké bolo detstvo Alexandra Dubčeka?

Alexander Dubček sa narodil v novembri 1921 už po návrate rodičov Alexandra Dubčeka do Československa. Alexander Dubček sa narodil v rovnakom dome ako Ľudovít Štúr.

Odpoveď na otázku prečo Dubčekovci chceli ísť do Kirgizska je, že v Biškeku bola obnovená železnica, ktorá spájala Sovietsky zväz s Európou.

Fotky komunistu, ktorý nafotil Biškek sa nezhodovali s realitou. Po príchode do Kirgizska videli len schátrané budovy.

Po príchode museli zrazu bojovať o holý život. Tam si museli postaviť ubytovne, lebo bývali v malých barakoch.

Čo bolo horšie, že prepukla epidémia malárie. Veľa detí na maláriu zomrelo.

Sklamanie bolo veľké ale neskôr prevážil idealizmus ľudí, ktorí išli do Inter Helpa.

V rokoch 1925-1932 prišlo do Interhelpa v meste Biškek viac ako tisíc Českoslovákov. Medzi nimi bola rodina Dubčekovcov.

Nečakali ich ľahké začiatky. Na ľudí nikto nečakal, nemali zabezpečené ubytovanie, dostali sa len k prázdnym pozemkom v stepi pri meste. Počasie bolo premenlivé, podmienky zlé, v tábore sa rozšíril týfus a malária.

Už v roku 1926 otec Štefan uvažoval o ich návrate domov. Nakoniec rodina zostala a postupne sa podmienky začali zlepšovať.

V rokoch 1930-1931 videli na vlastné oči dôsledky rozkulačovania. Dotklo sa ich aj obdobie hladomoru.

Alexander Dubček si rozpamätal na toto obdobie ako obdobie akútneho nedostatku pitnej vody, na hlad, strašné výjavy zo železničnej stanice v Biškeku, kam privážali zo Stredného Ruska do vyhnanstva tzv. kulakov.

Neskôr sa rodina presťahovala z Kirgizska z mesta Biškek do mesta Gorki, dnes Nižný Novgorod, Rusko.

Mladý Alexander zažil, že zo strán učebníc sa vytrhávali strany, kde boli minulí sovietski funkcionári.

Ťažko povedať ako toto mohlo ovplyvniť Alexandra Dubčeka v pohľade na komunizmus. 

Začiatkom roka 1935 sa Dubčekova mama s bratom Júliusom vrátili náhle na Slovensko kvôli incidentu bitky Júliusa s miestnym chlapcom. Vrátili sa k strýkovi Michalovi do Nového mesta nad Váhom.

V novembri 1938, postavený pred voľbu prijať sovietske občianstvo alebo odísť už do autonómneho Slovenska sa vrátil aj otec Štefan s mladším, vtedy 17-ročným synom Alexandrom do Nového mesta nad Váhom za manželkou a synom Júliusom. Neskôr sa presťahovali do Trenčína.

Prišli do zmenenej politickej situácie na Slovensku, bolo krátko po Mníchovskej dohode. 

V dubnickej zbrojovke sa už Juliús učil za sústružníka a jeho mladší brat Alexander ho tam nasledoval do zamestnania aj do učenia sústružníkom a strojným zámočníkom.

V roku 1939 Alexander Dubček vstúpil aj do vtedy ilegálne Komunistickej strany Slovenska. Vvučil sa za strojného zámočníka a pracoval v Dubnici nad Váhom.

1. Kto bol Alexander Dubček?

Alexander Dubček bol česko-slovenský komunistický politik a vrcholný predstaviteľ Pražskej jari, prvý tajomník Ústredného výboru komunistickej strany Československa.

Po revolúcii bol predseda Federálneho zhromaždenia Československej federatívnej republiky a predseda Sociálnodemokratickej strany Slovenska.

Podľa bývalej predsedníčky Spolkového snemu Rity Susmuthovej bol Alexander Dubček viac ako humanista, klasický homo polictus, stále verný svojim ideálom; slobode, spravodlivosti a solidarite.

1. Ako trávil Alexander Dubček vojnové časy

Osudy Alexandra Dubčeka v porovnaní s jeho otcom boli v tom čase iné. Alexander Dubček pracoval v tom čase ako robotník v závode Škoda v Bratislave.

V roku 1944 sa Alexander spolu s bratom Juliúsom so zbraňou v ruke zúčastnili Slovenského národného povstania.

Jeho zásadné vystúpenie prichádza po vypuknutí Slovenského národného povstania, do ktorého sa aktívne zapojil.

V tom čase sa uskutočnila ešte jedna udalosť, ktorá ovplyvnila život Alexandra Dubčeka a to bola akcia v Nitre za účasti prominentných komunistických väzňov.

Jedna z úloh Slovenského národného povstania bolo zabezpečiť zrušenie väzení pre komunistov, ktorí boli uväznení v Nitre.

Podľa Dubčeka Slovenským národným povstanie povstaním sa ukončila hanebná epizóda v slovenských dejinách- klereoašistická Slovenská republika.

Alexander Dubček bol počas Slovenského národného povstania dvakrát ranený.

Účasť v odboji mu vytvorila ideálne podmienky pre vstup do aparátu Komunistickej strany Československa.

Obdobie od augusta 1944 do konca druhej svetovej vojny bolo pre Dubčeka závažné. Alexander Dubček bol postrelený do nohy, a potom dostal priestory, kde sa mohol zotaviť, bolo to v dome jeho družky, ktorá neskôr bola jeho manželkou.

1. Aká bola kariéra Alexandra Dubčeka v Komunistickej strane Československa?

Obdobie po druhej svetovej vojne bolo obdobím, keď si Alexander Dubček založil rodinu. Krátko na to ako sa oženil sa mu narodili traja synovia.

Vtedy to vyzeralo, že život Alexandra Dubčeka pôjde inou cestou, zamestnal sa ako robotník v droždiarni. Podľa informácii, ktoré majú historici, Alexander Dubček plánoval na tomto mieste zostať.

V roku 1949 prišla ponuka, aby vošiel do aparátu Komunistickej strany, Alexander Dubček veľmi zvažoval. Dubček videl svoju kariéru v droždiarni, kde mal prisľúbenú funkciu riaditeľa. Funkcia riaditeľa bola pre čerstvého otca platovo výhodnejšia. Rodinné zázemie bolo veľmi výrazne socialistické a to zavážilo. 

V členstve v komunistickej strane zavážili 2 veci. Po prvé to bol hviezdny životopis zapojenia do odbojových udalostí. Po druhé jeho otec bol významný odbojový komunistický funkcionár, bol naozaj celý oddaný socializmu a detstvo prežil v Sovietskom zväze. 

V roku 1949 Alexander Dubček začal v Komunistickej strane pracovať ako politický pracovník.

Jeho politická kariéra sa začala v Trenčíne, kde v roku 1951 bol vedúcim tajomníkom Komunistickej strany Slovenska.

Po vojne pôsobil v rôznych straníckych funkciách najprv v Trenčíne, neskôr v Bratislave, v roku 1952 pracoval na Ústrednom výbore Komunistickej strany Slovenska.

Ako okresný tajomník bol členom bezpečnostnej trojky, kde sa prejednávali všetky problémy, ktoré súviseli s bezpečnosťou. Okresný tajomník Komunistickej strany bol najväčší funkcionár. Alexander Dubček bol v tomto období lojálny káder.

V 1953 sa Antonín Novotný stal prvým tajomníkom Komunistickej strany Československa a Alexander Dubček sa stal vedúcim tajomníkom Krajského výboru Komunistickej strany Slovenska v Banskej Bystrici.

Keďže Dubček veľmi dobre ovládal ruský jazyk, bol vyslaný do Moskvy aby tam v rokoch 1955-1958 študoval politické vedy.

Počas týchto štúdii ho zastihol Chruščov prejav odhaľujúci zločiny stalinizmu.

Kvôli budúcemu štúdiu na Vysokej škole politickej v Moskve v roku 1955 po 6 semestroch prerušil externé štúdium na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.

Častokrát Alexander Dubček mal lepší vzťah ku svojim sovietskym spolužiakom ako ku spolužiakom, ktorí prišli študovať z Československa.

Vzťah Alexandra Dubčeka ku Chruščovovi bol prínosný a inšpirujúci.

Medzitým už absolvoval Vysokú školu politickú Ústredného výboru Komunistickej strany Československa a získal akademický titul doktor sociálno-politických vied.

Na vlastnej koži vtedy pocítil politický odmäk, ktorý nastal po odhalení zločinov Jozefa Stalina a jeho mocenskej kliky. Už vtedy Alexander Dubček pochopil, že chýba nie je v kulte osobnosti, ako to vtedy nazývali, ale chýba je v systéme.

Od roku 1958 bol členom Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska.

 V roku 1959 sa stal tajomníkom Ústredného výboru Komunistickej strany Československa pre priemysel.

V roku 1962 Alexander Dubček podporoval ustanovenie tzv. Kolderovej komisie. Od roku 1962 bol vedúcim tajomníkom Krajského výboru Komunistickej strany Slovenska v Bratislave.

Od roku 1963 zastával post prvého tajomníka Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska.

Dubček sľuboval Novotnému držať sa záverov 13.zjazdu Komunistickej strany Československa z roku 1966, kde Novotný presadzoval svoju líniu, ktorá hlavne presadzovala unitárne usporiadania štátu.

Alexander Dubček ako kompromisný kandidát bol do funkcie prvého tajomníka Ústredného výboru Československa zvolený 5.januára 1968.

To bol vrchol jeho straníckej kariéry. V súboji s Antonínom Novotným ťahal za povestný dlhší kus povrazu. Alexander Dubček bol skôr kompromisným kandidátom.

Alexander Dubček bojoval za vyššie kompetencie slovenských orgánov. Vnímal, že slovenská ekonomika je ešte horšia ako česká. Alexander Dubček nadviazoval kontakty so slovenskými ekonómami, ktorý mu poskytovali exaktné dáta. Podľa Alexandra Dubčeka bola slovenská ekonomika poškodzovaná v rámci centralizovaného riadenia. Zlepšenie pôsobenia slovenských národných orgánov by zlepšilo aj slovenskú ekonomiku.

Dubček chcel pokračovať v liberalizácii režimu, jeho mandát bol slabý a preto v sporoch s konzervatívnymi odporcami sa opieral aj o verejnú mienku.

4.mája 1968 vedenie Komunistickej strany Zväzu sovietskych socialistických republík pozvalo do Moskvy vedúcich predstaviteľov Komunistickej strany Československa a vlády Československej socialistickej republiky na čele s Dubčekom.

Medzitým 29.mája až 1.júna 1968 rokoval o situácii Ústredný výbor Komunistickej strany Československa. 

Dubčekova osobnosť bola a stále je československou i zahraničnou verejnosťou spájaná s reformným vývojom Československa v období od januára 1968 do augusta 1968.

Členovia ústredného výboru boli zaviazaní utajiť priebeh straníckych jednaní a všetky spory. Niektorí členovia ústredného výboru túto mlčanlivosť porušili.

A tak sa postupne uvoľnila lavína netušenej spoločenskej aktivity, tzv. obrodný proces, v ktorom rýchlo rástla Dubčekova popularita.

Postupne bola zrušená cenzúra, bolo povolené zhromažďovanie a spolčovanie. Z popredných pozícii odchádzali tzv. konzervatívci.

Počas tohto obdobia bolo otvorenie hraníc so Západom, ekonomická reforma, rehabilitácia obetí teroru 50.rokov, vznik nekomunistických spolkov a federácii štátu.

Svojim úsmevom dával tomu režimu veľkú dávku dôveryhodnosti.

Heslo socializmus s ľudskou tvárou získalo Dubčekovcom na jar a v lete 1968 takú dôveru občanov, akú nemala nikde v žiadnej krajine, žiadna strana v dejinách svetového komunizmu.

Naozaj reformné zmýšľanie Alexandra Dubčeka sa ukázalo počas pobytu na Slovensku.

Bratské komunistické strany- sovietska, poľská, maďarská, bulharská a východonemecká, niekoľkokrát žiadali, aby Komunistická strana Československa zatrhla ľudskú aktivitu. Dubček bol k tomu niekoľkokrát prizvaný Brežnevom.

Keď vrcholil boj medzi Novotným a Dubčekom, tak Brežnev prišiel na krátku návštevu Československa, z ktorej mal povedať jednu krátku vetu, že je to Vaše dielo, urobte si po svojom.

V tom sa odrážali 2 veci a to prvé Brežnev Novotného nemal rád a po druhé Brežnev s Dubčekom istým spôsobom aj sympatizoval.

Situáciu naďalej komplikovali tzv. konzervatívci na čele s Biľakom, Indrom, Kapkom a ďalšími, ktorí listami aj osobnými jednaniami prosili o razantnejšiu podporu proti Dubčekovi a jeho stúpencom.

Sám Dubček sľuboval nápravu, ale konkrétne opatrenia odkazoval hlavne na pripravovaný 15.zjazd strany.

Dokonca Štátna bezpečnosť sa zamerala na Alexandra Dubčeka, skúmali jeho minulosť v období Slovenského štátu. Z tohto pohľadu to bol veľmi zaujímavý vnútrostranícky zápas.

V tomto období hovoríme o demokratizácii a nie o demokracii.

1. Ako prežíval Alexander Dubček vpád vojsk Varšavskej zmluvy?

Tam bol známy telefonický rozhovor s Brežnevom z 13.augusta 1968, kde naozaj Alexander Dubček bol rezignovaný. Keď si človek prečíta rozhovor, tak vyzerá byť rezignovaný.

Na jednej mal Alexander Dubček tlak verejnosti, aby zastavili socializmus, na druhej strane mal Alexander Dubček tlak zo Sovietskeho zväzu, tak nebol v ľahkej situácii.

Ťažko povedať ako by sa mohlo vymarňovať z tej situácie, jedine tak, že zastaviť reformy.

V noci z 20.augusta na 21.augusta 1968 vojská 5 štátov Varšavskej zmluvy bez vypovedania vojny vtrhli do Československej socialistickej republiky a zmocnili sa kontroly štátu. Sovietski vojaci zatkli a odvliekli Alexandra Dubčeka.

Ešte v tú noc ho odviezli na neznáme miesto a 23. až 26.augusta bol spolu s prezidentom Ludvíkom Slobodom a ďalšími spolustraníkmi, odvlečený do Moskvy, kde bol prinútený podpísať Moskovský protokol.

Alexander Dubček išiel na to rokovanie v zdravotnom stave, koniec koncov išiel na tie rokovania z chaty v Zakarpatsku. Viackrát musel vyhľadať aj pomoc lekára.

Predsedníctvo Ústredného výboru Komunistickej strany Československa vydalo prehlásenie, v ktorom proti vstupu vojsk protestovalo jedinou umiernenou vetou, že tento vstup odporuje zásadám vzťahov medzi socialistickými štátmi a je popretím základných noriem medzinárodného práva.

Za prehlásenie hlasovali spolu s Dubčekom aj Černík, Kringel, Smrkovský, Špáček, Píler a Barbírek.

Proti boli Biľak, Kolder, Rigo a Švestka.

Nakoniec medzi augustom 1968 a aprílom 1969 sa Dubček a muži jari neubránili náporu kolaborantského tzv. zdravého jadra v Komunistickej strane Československa a okupantom.

Tragickým vyustením Dubčekovej ústupovej taktiky sa stali udalosti z augusta 1969, kedy po násilnom potlačení protestov Federálne zhromaždenie prijalo tzv. obuškový zákon, sprísňujúce tresty pre demonštrantov.

Zákon podpísal aj Dubček, na ktorého veľmi naliehal Husák, pričom Dubček tomuto tlaku napokon podľahol. Sám to neskôr považoval za najväčšiu chybu svojho života. 

Od decembra 1969 do júna 1970 bol Dubček československým veľvyslancom v Turecku.

V júni 1970 bol z Komunistickej strany Československa vylúčený a prehlásený za predstaviteľa pravicovo oportunistických síl.

1. Aký bol život Alexandra Dubčeka v domácom exile?

Napokon bol Dubček nútený sa z verejného života úplne stiahnuť. V domácom exile vo víle na Mišíkovej ulici 31 v Bratislave bol prinútený žiť v izolácii takmer po celé dve desaťročia.

V rokoch 1970-1985 pracoval za minimálnu mzdu pre podnik Západoslovenské štátne lesy v bratislavských Krasňanoch ako mechanizátor.

Bol vylúčený zo všetkých spolkov, dokonca aj z tých, v ktorých museli byť zamestnanci v tom čase povinne.

Podporoval aktivity Charty 77 hoci túto občiansku iniciatívu nepodpísal a do jej aktivít sa osobné nezapájal.

Po celé normalizačne obdobie bol sledovaný Štátnou bezpečnosťou pod krycím menom ESER. Sledovaný bol aj jeho syn Peter.

Bol vypočúvaný jeho telefón, bola sledovaná jeho korešpondencia

V 70. a 80.rokoch niekoľkokrát vystúpil s kritikou Husákovho režimu a pre medzinárodnú verejnosť zostal symbolom pražskej jari.

1. Čo sa zmenilo v živote Alexandra Dubčeka po jeho odchode do dôchodku?

Jeho postavenie sa výraznejšie zmenilo v roku 1985, keď odišiel do dôchodku a v Zväze sovietskych socialistických republík nastúpil k moci Michali Gorbačov a postupne začal politiku prestavby.

Krátko pred Nežnou revolúciou si ho opätovne začala všímať západná tlač a rozhlasové stanice.

V roku 1984 francúzska šansonierka Alice Dona zložila o Alexandrovi Dubčekovi pesničku s názvom Zahradník Bratislavy.

Podľa Dubčekovho priateľa Pavla Poláka bola inšpirovaná osobnou návštevou speváčky v Dubčekovej záhrade v Bratislave.

10.januára 1988 uverejnil denník Komunistickej strany Talianska s názvom L´ Unita s Dubčekom rozsiahly rozhovor, ktorý citovali mnohé svetové agentúry.

Na jar 1989 navštívil Alexander Dubček v Prahe dramatika a disidenta Václava Havla po jeho prepustení z väzenia

Alexander Dubček sa prvý raz verejne objavil na domácej pôde na protestnom zhromaždení občanov proti odsúdeniu člena pätky Jána Čarnogurského pred Justičným palácom v Bratislave 14. novembra 1989.

V novembrových revolučných dňoch sa od začiatku zapájal do masových demonštrácii v Prahe i v Bratislave, na ktorých niektorí skandovali hesla za jeho zvolenie na funkciu prezidenta republiky.

1. Aký bol Dubčekov návrat do politiky?

Podľa vyjadrenia predstaviteľa Verejnosti proti násiliu F. Gála sa o Dubčekovi najmä na Slovensku uvažovalo ako o možnom budúcom prezidentovi.

28.decembra 1989 bol Alexander Dubček zvolený za predsedu Federálneho zhromaždenia.

V roku 1990 sa Alexander Dubček stal prvým laureátom Ceny Andreja Sacharova za podporu ľudských práv.

Keď mu 22.novembra 1989 udelili Sacharovu cenu, bol ešte stále občanom zbaveným ľudských práv, ale o niekoľko dní neskôr 28.novembra sa Komunistická strana Československá zvrhnutá počas nežnej revolúcie vzdala moci.

Vo svojom posolstve adresovanom Európskemu parlamentu 10.decembra 1989, iba štyri dní pred svojou smrťou, Sacharov napísal: Som s istotou presvedčený o tom, že závan slobody, ktorý si Česi a Slováci užívali, keď stál na čele Dubček , bol predohrou nenásilných revolúcii, ktoré sa v súčasnosti odohrávajú vo východnej Európe i v samotnom Československu.

V roku 1992 sa Dubček stal predsedom Sociálnodemokratickej strany Slovenska po odstúpení Borisa Zálu.

Vo svojom príhovore v januári 1990 Dubček poznamenal, že národy, ktoré žijú v mojej krajine ani v tých najťažších chvíľach svojej histórie neprestali mať pocit, že sú súčasťou zanieteného boja ľudstva za slobodu a že ideály slobody, zvrchovanosti, spravodlivosti vytrvali od Pražskej jari až po Nežnú revolúciu.

1. Aká bola smrť Alexandra Dubčeka?

Nehoda sa stala zhodou okolností v deň, keď poslanci Slovenskej národnej rady schválili vo večerných hodinách znenie ústavy Slovenskej republiky.

1.septembra 1992 Alexander Dubček pri dopravnej nehode pri Humpolci utrpel vážne zranenie.

Vládne BMW radu 7, v ktorom sa viezol z Bratislavy do Prahy havarovalo v čase 9.25 na 88.km diaľnice D1 šoferoval 37- ročný Ján Rezník z federálnej ochranky ústavných činiteľov.

Alexander Dubček sedel na zadnom sedadle bez zapnutého bezpečnostného pásu.

Keď prišla na miesto nehody záchranka, bývalý predseda Federálneho parlamentu sa nachádzal niekoľko metrov od havarovaného vozidla, bol ťažko zranený, ale pri vedomí. Šofér služobného auta mal ľahšie zranenia. 

Do operačnej sály nemocnice v Humpolci preniesli Dubčeka na nosidlách a už pri vedomí.

Pre trieštivú zlomeninu bedrových stavcov ho na druhý deň operovali. Jeho stav bol vážny, ale stabilizovaný.

Priebeh rekonvalenscencie sa však 17.septembra 1992 zhoršil a v ďalších dňoch sa objavili komplikácie.

Alexander Dubček bol hospitalizovaný v pražskej nemocnici Na Homolce, kde po dvoch operáciách 7.novembra 1992 zomrel. Pochovaný je na bratislavskom cintoríne s názvom Slavičie údolie

Hlavnou príčinou smrti bolo zlyhanie srdca, pľúc a obličiek.

Okolo jeho nehody vzniklo viacero špekulácii. České a slovenské policajné vyšetrenia však potvrdili, že išlo len o dopravnú nehodu.

Vyšetrovanie rokov 1999 až 2000 ukázalo, že auto išlo na úseku s povolenou 80-kou 114 až 131 km za hodinu.

Pri preverovaní prípadu okolností dopravnej nehody pri ktorej došlo k vážnym zraneniam bývalého predsedu Federálneho zhromaždenia Československej federatívnej republiky Alexandra Dubčeka neboli zistené skutočnosti, ktoré by potvrdzovali záver, že úmrtie Alexandra Dubčeka spôsobil trestný čin vraždy.

Tragickú nehodu pripomína na odpočívadle pri Humpolci pamätník. Pri výjazde z parkoviska čerpacej stanice stojí mramorová pamätná tabuľa s bronzovým reliéfom Alexandra Dubčeka, ktorej autorom je Teodor Baník.

1. Aký bol citát Alexandra Dubčeka?

Citát Alexandra Dubčeka bol nasledovný

Žime a konajme tak, aby hranice ľudí nerozdeľovali, ale spájali.

 Do dnešného dňa som nedostal upovedomenie o termíne súdneho konania. To vyvoláva vo mne pochybnosti o snahe a dobrej vôli čo najskôr prijať rozhodnutie súdu. Podľa poriadkových predpisov by mal súd rozhodnúť do mesiaca. Považuje za potrebné znova preukázať, že kontrarevolučný stav a akútne ohrozenie Československej republiky sme neakceptovali ani v kritických a nátlakových podmienkách v tzv. Moskovskom protokole a ani v ňom sme nepotvrdili oprávnenosť vojenskej intervencie piatich armád. Urgencia je odôvodnená aj tým, že sa o podaní mojej žaloby povráva medzi obyvateľmi Bratislavy a dostalo sa mu aj svetovej publicity.

Je to dôkaz, že Vasil Biľak ma chce úmyselne diskreditovať v očiach svetovej verejnosti a neváha ma krivo obviniť pred tvárou nášho ľudu, ktorému som sa nikdy nespreneveril. Jeho zámer trvá už 20 rokov.

Menovaný uverejnil nepravdivú správu a ešte mu verejne vyhlásil za horšieho ako konský handliar. Odmietnutie súdneho konania by degradovalo zákon a svedčilo by o nerovnosti občanov vo vzťahu k zákonu. Odmietnuť ochranu cti a osobnosti z titulu vyššie postavenej žalovanej osoby je predsa výsmechom zákona.

1. Aké bolo hodnotenie Alexandra Dubčeka zo strany jeho spolupracovníka Ján Uhera?

Hodnotenie Alexandra Dubčeka zo strany jeho spolupracovníka Jána Uhera bolo nasledovné:

Alexander Dubček dozaista nebol politický génius. Ani sa za takého nikdy nevydával. Bol to však nepochybne statočný človek a politik. A to nie je málo. Politik, ktorý nechcel a nevedel byť cynik ani čirý politikár. Niet sporu o tom, že pre naše úrady a československý štát vykonal veľa osožného. V nejednom prípade aj priekopníckeho. Vo svete ho mnohé popredné osobnosti hodnotia a cenia vyššie ako doma.

1. Čo znamená Alexander Dubček pre súčasnú prezidentku Zuzanu Čaputovú?

Alexander Dubček znamenal koniec totalitného systému a bol súčasťou konca bipolárneho sveta rozdeleného železnou oponou. Dubček sa ako predseda Federálneho zhromaždenia Československej federatívnej republiky zaslúžil o príjatie zákonov, ktoré zmenili totalitný štát na demokratickú krajinu.

1. Čo znamená Alexander Dubček pre politika Béla Bugára?

Pred pražskou jarou boli mnohí nevinní ľudia prenasledovaní. Ja som v tých časoch bol malým chlapcom, ale dodnes si pamätám strach dospelých okolo mňa. Dubček bol pre ľudí symbolom nádeje, tak ako aj pre našu rodinu. Brat mojej mamy, strýko, ušiel z núteného tábora a stal sa kňazom v Taliansku. Preto sme často mali návštevu eštebákov ktorí svojim vystúpením vyvolávali strach.

Dubček podľa Béla Bugára veril, že krajine sa podarí vymaniť z područia Sovietskeho zväzu a snažil sa to sprostredkovať aj vo svojich vystúpeniach. Až po príchod tzv. bratských vojsk, keď sme ho videli s leukoplastom na tvarí, ak si to dobre Béla Bugár pamätá.

Nikto podľa Bugára nemôže tvrdiť, že Dubčekov život bol ľahký. Život mu hádzal pod nohy nemalé polená, ktoré by mnohí ľudia nemohli prekročiť. A presne to vnímam ako jeden z najsilnejších odkazov v súvislosti s ním- Nikdy sa nevzdať. Dubček bol presvedčený v zmenu režimu. Od podpísania Moskovského protokolu vstupu cudzích vojsk na územie Československa, to trvalo dve desaťročia, ale zmena nakoniec prišla.

To ako príjali Dubčeka námestia v roku 1989, označil za aspoň čiastočné zadosťučinenie za 20-ročnú nútenú izoláciu. Túžba po slobode mu ostala aj po roku 1989.

1. Čo znamená Alexander Dubček pre politika Hrušovského?

Alexander Dubček bol milý človek, ale v politike nekompromisný. Zo sklamaného komunistu sa stal sociálny demokrat. Dokázal politiku doniesť k obyčajným ľuďom cez svoju ľudskú tvár. Dubček podľa Hrušovského mal aj tvar politickú.

Keď bol presvedčený o správnosti svojho postoja k danej veci mal dostatok trpezlivosti na dialóg. Na základe svojich životných skúsenoosti sa otvoril demokracii ako základu budovania nového politického systému po novembri 1989.

Dubček podľa Hrušovského sa netajil s rýchlym rozdelením Česko-slovenska. Počúval, rešpektoval aj nesúhlasil s mnohými názormi ako budovať samostastnú štátnosť Slovenskej republiky. Dubčekova smrť podľa Hrušovského vyvoláva mnohé otázniky.

1. Čo znamená Alexander Dubček pre politika Františka Miklošku?

Životný príbeh Alexandra Dubčeka s jeho výstupmi i pádmi obohacuje našu kolektívnu pamäť. Podľa Mikloška Slovensko nemá a ani si nepestuje historickú, politickú alebo spoločenskú pamäť. Poznať životný a politický príbeh Alexandra Dubčeka s jeho výstupmi a pádmi, s jeho veľkými zaslúhami i chybami veľmi obohacuje našu kolektívnu pamäť. Dá sa z nej vychádzať, poučiť sa z nej a takto ho reálne zaradiť do novodobých slovenských dejín.

Mikloško skonštatoval, že keď sa Dubček na konci 60. rokov 20.storočia dostal k najvyššej moci v štáte otvoril dvere socializmu s ľudskou tvárou, načo osobne po vstupe spojeneckých vojsk do Československa aj politicky doplatil.

1. Čo povedal Pavol Dubček o svojom detstve?

Pavol Dubček sa narodil v Trenčíne a býval postupne v Banskej Bystrici, Prahe a Bratislave. Do prvej triedy chodil ešte v Banskej Bystrici. Tam ich často otec brával do prírody. Bývali sme pod Urpínom v dvojposchodovej bytovke, kde bol dvor a mali sme aj vycvičeného ovčiaka. Keď mal otec čas, učil nás plávať, korčuľovať, hrať volejbal, viedol nás k vodáctvu, turistike a rôznym športom, ktoré mal rád. Brat Peter dokonca závodne plával, keď sme bývali v Prahe.

Naozaj sa nemôžem sťažovať, vďaka rodičom sme mali skvelé detstvo. Chodilo k nám nielen veľa dospelých, ale aj detí. A my sme zase radi chodievali na vidiek k maminej sestre Pavle do Drietomej. Boli sme tam veľmi šťastní narozdiel od tety.

Jeho otec Alexander Dubček nemal 2 tváre. Jeho otec bol aj doma spravodlivý, prísny, nemal rád lajdáctvo a lenivosť.

Lajdactvo Dubček nemal rád, ale keď videl, že niektoré z jeho detí vyvíja nejakú zmysuplnú iniciatívu, tak ho vždy podporil.

Pavol Dubček inklinoval k umeniu, sochárstvu, dokonca urobil talentové skúšky, príjali ho. Alexander Dubček mu doslova povedal, aby išiel na iný odbor, ktorý mu je blízky. Buď na medicínu alebo biológiu. Keď budú zlé časy, robiť možeš aj za slaninu. Umelec má ťažký život.