Michal Kováč

Michal Kováč

1. Kedy sa narodil a kedy zomrel Michal Kováč?

Michal Kováč sa narodil 3.augusta 1930 a zomrel 5.októbra 2016.

1. Kde sa narodil a kde zomrel Michal Kováč?

Michal Kováč sa narodil v Ľubiši a zomrel v Bratislave.

1. Aké bolo meno manželky Michala Kováča?

Meno manželky Michala Kováča bolo Emília Kováčová.

1. Aké boli mená detí Michala Kováča?

Mená detí Michala Kováča boli Michal Kováč mladší a Juraj Kováč.

1. Kto bol Michal Kováč?

Michal Kováč bol bankár, slovenský politik a prvý prezident Slovenskej republiky.

1. Od kedy do kedy trvalo funkčné obdobie prezidenta Michala Kováča?

Funkčné obdobie prezidenta Michala Kováča trvalo od 2.marca 1993 do 2.marca 1998.

1. Akú strednú školu vyštudoval Michal Kováč?

Michal Kováč vyštudoval Obchodnú akadémiu

1. Akú vysokú školu doštudoval Michal Kováč?

Michal Kováč doštudoval Vysokú školu ekonomickú v Bratislave.

1. Aký bol pracovný život Michala Kováča?

Po ukončení školy pracoval v Oblastnom ústave Československej banky v Bratislave.

Dva roky pôsobil ako bankový expert na komunistickej Kube.

V rokoch 1965-1966 prednášal v bankovej škole.

V roku 1967 získal miesto námestníka šéfa pobočky Živnostenskej banky v Londýne

Do roku 1967 tiež pracoval na Katedre financií a úveru Vysokej školy ekonomickej ako externý učiteľ.

Do roku 1989 pôsobil ako výskumno-vedecký pracovník vo výskumnom ústave pre financie a úver a neskôr v Ústrednom ústave národohospodárskeho výskumu.

Od roku 1987 pôsobil ako externý prednášateľ v odbore ekonomiky a financovania na Stavebnej fakulte Slovenskej vysokej školy technickej.

1. Aká bola politická kariéra Michala Kováča?

Do Komunistickej strany Československej vstúpil Michal Kováč ako 18-ročný.

Neskôr v roku 1970 ho z nej vylúčili v rámci čistiek po augustovej okupácii z roku 1968.

Po novembri 1989 sa Michal Kováč angažoval v hnutí VPN- Verejnosť proti násiliu.

Od roku 1989 bol poslancom Snemovne ľudu Federálneho zhromaždenia Československej federatívnej republiky.

Po revolúcii v decembri 1989 sa stal ministrom financií Slovenskej republiky vo vláde národného porozumenia.

V prvých slobodných voľbách v júni 1990 ako Kandidát verejnosti proti násiliu vo Východoslovenskom kraji bol zvolený za poslanca Federálneho zhromaždenia do Snemovne ľudu na dvojročné obdobie a vymenovaný za ministra financií SR.

V roku 1992 ho opätovne zvolili za predsedu Federálneho zhromaždenia Československej federatívnej republiky.

Túto funkciu vykonával do 31.decembra 1993, t.j. do zániku Českej a Slovenskej federatívnej republiky.

V rokoch 1991- 1993 bol členom HZDS- Hnutia za demokratické Slovensko a bol jeho podpredsedom za ekonomickú oblasť.

1. Aká bola cesta k prezidentskej kariére Michala Kováča?

1.januára 1993 vznikla samostatná slovenská republika. Prvého prezidenta volil parlament trojpätinovou väčšinou spomedzi navrhnutých kandidátov. Jeho strana HZDS mala v Slovenskej národnej rade 74 poslancov, na zvolenie však bolo treba 90 poslancov, ktoré HZDS nemalo ani s podporou SNS, ktorá mala 15 poslancov. Michala Kováča nominovať Vladimír Mečiar až do druhej voľby po tom, čo v prvej voľbe neuspel kandidát HZDS Roman Kováč. Voľba sa konala 15.februára 1993 a Michal Kováč v nej nemal protikandidatúru. Michal Kováč predpokladal, že v tajných voľbách zaňho nezahlasujú všetci poslanci HZDS, a preto bola preňho kľúčová podpora SDĽ, ktorá mala Slovenskej národnej rade 29 poslancov.

Michal Kováč získal nakoniec 106 hlasov, čo znamená, že aspoň 32 hlasov mu dali poslanci iných strán ako HZDS.

Dňa 2.marca 1993 Michala Kováča inaugorovali do úradu prezidenta Slovenskej republiky.

1. Aká bola prezidentská kariéra Michala Kováča?

Jeho pôsobenie na poste hlavy štátu bolo poznamenané rozpormi s premiérom a šéfom HZDS Vladimírom Mečiarom, ktoré pramenili z nesúhlasu prezidenta s nedemokratickými metódami vládnej garnitúry.

Kováčova správa o stave republiky, ktorú predniesol v marci 1994, mala za následok vyslovenie nedôvery Mečiarovi členmi zákonodárného zboru a následný pád jeho druhej vlády.

Po návrate Mečiara do premiérskeho kresla na konci roku 1994 odmietol prezident Michal Kováč vymenovať Ivana Lexu do funkcie ministra za privatizáciu.

V auguste 1995 sa predstavenstvo HZDS rozhodlo neobnoviť Michalovi Kováčovi členstvo v hnutí.

Na jeseň v roku 1995 navrhlo 80 poslancov HZDS jeho odstúpenie z funkcie prezidenta.

 Prvotné obavy opozície o autonómiu Kováča vo vzťahu k materskej HZDS sa veľmi rýchlo rozplynuli.

Ľubomír Kopeček konštatuje, že Kováč sa napriek svojmu pôvodu v HZDS rýchlo politicky emancipoval

Kováč sa odmietol stať poslušným straníkom, a Mečiara, ale aj jeho spolupracovníkov čoraz častejšie kritizoval.

Čoskoro bolo zrejmé, že v únose bola zapletená Slovenská informačná služba.

V prezidentskom úrade prežil 5 náročných rokov, počas ktorých sa slovenská demokratizácia odklonila z pozitívnej cesty a krajine vládol premiér autoritárskymi tendenciámi siahajúci na demokratické princípy, ústavnosť a nezávislosť médii, premiér ktorý Slovensku skomplikoval cestu do Severoatlantickej aliancie aj k samotnej demokracii.

Slovenská politologička Soňa Szomolányi označuje Slovensko v tejto ére za nekonsolidovanú a nestabilnú demokraciu.

Na Slovensku za mečiarovej éry bolo realitou, že nie všetci zvolení zastúpcovia mali reálnu možnosť kontrolovať štát. Prezident Kováč proti takýmto praktikám dlhodobo protestoval a žiadal zapojenie opozície do kontroly rozhodovania v štáte.

Dokonca už v novoročnom prejave v januári 1994 si dovolil povedať, že príčinou politickej nestability je zlyhanie schopnosti združovať a zjednocovať politické i nepolitické sily v spoločnosti.

Bol toho názoru, že Slovensko potrebuje vládu širšej koalície a žiadal od Mečiara, aby sa podelil o moc aj s inými politickými subjektmi a sebaobmedzil víťaza.

Slovenský prezident mal po tom, ako Mečiar zmaril referendum o vstupe do NATO a priamej voľbe prezidenta, pochybnosti o legitimíte volieb v budúcnosti.

Kováč sa vyjadril, že je oprávnené obávať sa o zmanipulovanie čí dokonca zmarenie aj ďalších volieb.

V správe o stave republiky, ktorú Michal Kováč predniesol v parlamente vo februári 1998, tesne pred vypršaním svojho prezidentského mandátu vyjadril obavu, že občania Slovenska strácajú istotu, že ich reprezentujú slobodní a nezávislí zástupcovia politickej vôle.

Podľa Kováča je nepripustné robiť z poslancov, zvolených občanmi, vazalov straníckeho aparátu.

Okrem toho, vytýkal stotožňovanie vlády so štátom a opozície so zradou, čo je neprípustné, keďže aj opoziční poslanci boli zvolení občanmi v legitímnych voľbách a majú právo podieľať sa na kontrole štátu.

Prezident Kováč sa snažil prispieť k naplneniu tohto kritéria usporadúvaním okrúhlych stolov zástupcov národnostných menšín a etnických skupín žijúcich na Slovensku, čo malo pre postup demokratizácie značný význam a pozitívnu odozvu to vzbudilo aj v zahraničí.

Kováč sa pravidelne stretával aj so zástupcami cirkví, miestnej samosprávy a záujmových a spoločenských organizácii.

Slovenský prezident mal navyše v roku 1996 pripomienky k rokovaciemu poriadku slovenského parlamentu. Nový poriadok na rozdiel od toho predošlého totiž neumožňoval poslancom patriacim k národnostnej menšine používať počas parlamentných rokovaní ich materinský jazyk.

Národná rada však tento poriadok napriek prezidentovým pripomienkam schválila.

Michal Kováč bol počas vlády Vladimíra Mečiara najväčším obhajcom štandardných inštitúcii a ich korentných vzťahov v rámci slovenskej politickej scény.

V júni 1996 vrátil parlamentu zákon o nadáciách, ktorý pokladal za reštriktívny, zužujúci spektrum nadácii na jeden typ a nerešpektujúci samosprávne princípy existencie nadácii.

Zákon podľa prezidenta nebol v súlade s Kódexom praxe pre nadácie a teda ani s aproximáciou právneho systému Slovenskej republiky k práve Európskej únie.

Prezident Kováč mal na rozdiel od slovenského predsedu vlády Vladímíra Mečiara s médiami naozaj korektný vzťah. Nevyhýbal sa im, uvedomoval si ich rolu v demokratickej spoločnosti aj právo verejnosti byť prostredníctvom medií informovaní.

Niekoľkokrát sa vyjadril na adresu slobody slovenských médií.

Za nezávislosť médii a poskytovanie pravdivých informácii sa Michal Kováč rozhodol bojovať aj podaním trestného oznámenia na denník Slovenská republika, ktorý uverejnil klamlivé informácie o prezidentom účte v rakúskej banke.

Kováč tento spor vyhral a aj napriek faktu, že viaceré provladné média viedli voči nemu veľmi negatívnu volebnú kampaň, zachoval si k médiám pozitívny postoj.

Michal Kováč pokladal vo viacerých prípadoch ochranu občanov zákonom za nedostatočnú. Upozorňoval na mnohé nevyriešené podozrenia zo spáchania trestných činov a neuspokojivý stav ich vyšetrovania.

Rozhodol sa aj zverejniť správu tykajúcu sa tejto témy, ktorá obsahovala informácie o 26 nevyriešených závažných trestných činov, mnohé z nich mali politické pozadie.

Problém s novelizáciou trestného zákona mal aj slovenský prezident. Išlo napríklad o ústanovenia, ktoré by umožňovali potrestať osoby organizujúce verejné zhromaždenia v úmysle rozvrátiť ústavne zriadenie.

1. Aké bolo vyvrcholenie kampane proti prezidentovi Michalovi Kováčovi?

Vyvrcholenie kampane proti prezidentovi Michalovi Kováčovi bolo zavlečenie prezidentovho syna do Rakúska.

1. Kedy sa odohralo toto odvlečenie?

Toto odvlečenie sa odohralo 31.augusta 1995.

1. Aký bol priebeh úmrtia Michala Kováča a jeho následný pohreb?

Bývalého prezidenta Michala Kováča od 30.septembra 2016 hospitalizovali v Nemocnici sv. Michala v Bratislave. Bol v umelom spánku a na pľúcnej ventilácii. Zomrel 5.októbra 2016 o 19.50 na zlyhanie srdca.

Do stredy 12.októbra 2016 mala verejnosť možnosť vzdať úctu bývalému prezidentovi v Rytierskej sieni Bratislavského hradu. Jeho pozostatky boli vystavené v truhle spolu s jeho portrétom za prítomnosti čestnej stráže.

Vo štvrtok predpoludním kondolovali oficiálne delegácie. Bývalého premiéra a exprezidentovho politického rivala Vladimíra Mečiara nepozvali.

Pred dvanástou hodinou prezidentove pozostatky naložili na lafetu a odtiahli za vojenským vozidlom do Prezidentského paláca.

Okolo 13.hodiny na počesť Michala Kováča bolo odpálených 20 sálv z dela.

Zadušnú omšu v katedrále sv. Martina celebroval bratislavský arcibiskup- metropolita Stanislav Zvolenský.

Príhovor predniesol vtedajší prezident SR Andrej Kiska, bývalý poradca Michala Kováča Pavol Demeš a nevlastný brat Michala Kováča Dušan Kováč.

Pohreb na Ondrejskom cintoríne sa uskutočnil o 16.15 hod, len za prítomnosti najbližších zosnulého.

V deň pohrebu bol na Slovensku od 8 do 17 vyhlásený štátny smútok.

1. Aké boli ocenenia Michala Kováča?

Ocenenia Michala Kováča boli poľské vyznamenanie Rad Bieleho orla, štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra 1.triedy, čestný vedecký titul Doctor honoris causa, štátne vyznamenanie Rád Andreja Hlinku 1. triedy za mimoriadne zásluhy za vznik SR, Kríž Milana Rastislava Štefánika 1. triedy za mimoriadne zásluhu o obranu SR a Pribinov kríž za mimoriadne zásluhy o sociálny rozvoj SR, Cena advokátskej komory- Právnej iniciatívy pre strednú a východnú Európu- za mimoriadny prínos k budovaniu právneho štátu, ako aj cenu Lions Clubu, Orden Stará Planina so šerpou

1. Kde bol ešte stvárnený Michal Kováč?

Po zvolení Michala Kováča za prezidenta SR vydala Slovenská pošta v novembri 1993 dve známky s jeho podobizňou v hodnote 2 a 3 slovenské koruny.

V roku 1995 o ňom nakrútili dokumentárny film s názvom Jeden deň prezidenta / Michal Kováč, scenáristom bol Vladimír Štefko a režisérom Fedor Bartko.

Sám Michal Kováč napísal knihu s názvom Občan prezident, ktorá popisuje pôsobenie Michala Kováča na poste hlavy štátu.

Publikácia je autentickým záznamom Kováčových spomienok, názorov a postojov za jeho pôsobenia na politickej scéne od roku 1989.

Kniha je rozdelená do troch častí a dopĺňa ju 22 čiernobielych fotografii.

Krst knihy bol 2.marca 1999, presne šesť rokov od nástupu Michala Kováča do funkcie prezidenta a zároveň na prvé výročie, ako z funkcie odišiel.

Spoluautorkou knihy bola Marta Vančová. Krstným otcom publikácie bol Ľubomír Feldek a trojicu sudičiek tvorili sociológ Michal Ivantyšyn, politológ Grigorij Mešežnikov a Katarína Katarína Zavacká z ústavu štátu a práva Slovenskej akadémie vied.

Na jar 2003, pri príležitosti 10.výročia inaugurácie prezidenta Michala Kováča vyšla kniha s názvom Prvý muž Michal Kováč očami svojich spolupracovníkov. Zostavil ju Anton Baláž a dokumentuje 5-ročné pôsobenie Michala Kováča v prezidentskej funkcii cez optiku jeho spolupracovníkov Jána Findru, Dušana Kováča, Vladimíra Štefku, Imricha Beréša, Ladislava Orosza a Brigity Schmognerovej.

1. Aký bol osobný život prezidenta Michala Kováča?

Michal Kováč bol ženatý. Jeho manželka Emília bola profesorkou na Ekonomickej univerzite v Bratislave v odbore zamestnanosti a sociálneho rozvoja. Bola zakladateľkou Nadácie Emílie Kováčovej

Mali dve deti. Mladší syn Michal ukončil vvysokoškolské vzdelanie na Vysokej škole ekonomickej, toho času sa venuje podnikateľskej činnosti. Starší Juraj, kandidát vied získal na základe testov a konkurzného konania štipéndium na London Business School, štúdium ukončil v roku 1994 a bol graduovaný s titulom MBA na Londýnskej univerzite. Pracuje v zahraničnej banke ako analytik

Jeho príbuzný Ján Džugan na neho doslova spomína:

Ako človek strašne pozitívne pôsobil, bol to dobrák od kosti, stále sa snažil pomôcť, aj keď sa nedalo

Na rodnú obec nikdy nezabudol a keď vládal, tak ju navštevoval.

Jeho príbuzná Emília Džuganová na neho doslovne spomína

Keď odchádzali, chcel si zaspievať vychodniarsku Kapura , Kapura, týmto sa s ním rozlúčili tou pesničkou

Rodinu Džugancov mrzí len jedna vec, že sa bývalý prezident nedočkal spravodlivosti v súvislosti s únosom jeho syna.

Emília Džuganová doslova hovorí:

On nikoho nechcel potrestať ani nikomu ublížiť, ale chcel, aby sa morálne mohol očistiť, žiaľ toho sa nedočkal

1. Aký je život synov prezidenta Michala Kováča a to Michala Kováča mladšieho a Juraja Kováča?
2. Michal Kováč mladší

Michal Kováč mladší sa narodil 5.decembra 1961 v Bratislave, je slovenský podnikateľ, politik, diplomat, syn prvého prezidenta Slovenskej republiky Michala Kováča.

Vyštudoval Vysokú školu ekonomickú v Bratislave.

V minulosti pôsobil ako poslanec v Snemovni Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej federatívnej republiky za Hnutie za demokratické Slovensko.

V 90.rokoch 20.storočia pôsobil ako podnikateľ a bol vyšetrovaný v rámci kauzy Technopol.

V roku 1995 bol násilne zavlečený do Rakúska.

Udalosť zavlečenia Michala Kováča mladšieho sa odohrala 31.augusta 1995 a zo zavlečenia podozrievajú Slovenskú informačnú službu pod vedením jej bývalého riaditeľa Ivana Lexu.

Páchatelia, medzi ktorými boli agenti SIS, mladého Kováča uniesli, mučili a nechali ho v kufri auta v Rakúsku Táto udalosť šokovala takmer celý svet a jej páchatelia nie sú dodnes potrestaní.

Prezident Michal Kováč dal svojmu synovi milosť.

Predpoklad únoscov bol, že Michala Kováča mladšieho zadržia a potom odsúdia, pretože v tom čase bol naňho pre spor Kauza Technopol vydaný v Nemeckú zatykač a Mečiar neskôr hovoril, že išlo o samoúnos.

1.septembra 1995 bol Michal Kováč mladší prevezený do vyšetrovacej väzby vo Viedni.

2.septembra 1995 prezident Michal Kováč požiadal ministra zahraničných veci Slovenskej republiky Juraja Schenka, aby požiadal Rakúsko o vydanie jeho syna.

4.septembra 1995 sa situáciou zaoberala vláda. Pred rokovaním mal premiér Mečiar niekoľkohodinový rozhovor s ministrom vnútra Ľudovítom Hudekom

5.septembra 1995 premiér Mečiar oznámil, že zo strany vlády nie sú právne dôvody na to, aby žiadali rakúske úrady o vydanie Michala Kováča mladšieho.

Začiatkom októbra 1995 bola schválená žiadosť Kováčovho obhajcu Eimara Kresbacha na podmienečné prepustenie avšak s podmienkou, aby neopustil Rakúsko počas trvania extradičného konania do Nemecka.

Predpokladom podmienečného prepustenia bola aj kaucia vo výške jedného milióna šilingov a predloženie Kováčovho pásu rakúskym úradom.

Až po jeho únose 27.decembra 1995 bola na Kováča podaná žaloba na Slovensku.

Vo februári 1996 senát Najvyššieho krajinského súdu vo Viedni odmietol vydanie Michala Kováča mladšieho do Nemecka na základe trestného činu ( zavlečenia do Rakúska)

Michal Kováč mladší opustil budovu viedenského justičného paláca ako slobodný muž, no zostal niekoľko dní vo Viedni a čakal na vrátenie kaucie, ktorú zaplatil v decembri 1996.

Mimochodom, nemecký súd ukončil konanie proti Kováčovi v roku 2000 pre nedostatok dôkazov.

O ďalšiu kuriozitu sa v tomto prípade postaralo slovenské ministerstvo zahraničných veci, ktoré reagovalo diplomatickým protestom proti rozhodnutiu viedenského súdu.

Túto milosť od prezidenta Michala Kováča parlament pred štyrmi rokmi zrušil spolu s Mečiarovými amnestiami.

Stíhanie na Slovensku po viac ako 20-ročnej prestávke pokračovalo napriek tomu, že nemecký súd prípad už dávno uzatvoril.

Až po preštudovaní nemeckého spisu zastavili stíhanie Michala Kováča mladšieho aj u nás.

Neskôr pôsobil na Ministerstve zahraničných veci a európskych záležitosti Slovenskej republiky.

Od roku 2019 pôsobí ako slovenský veľvyslanec v Spojených arabských emirátoch.

Michal Kováč mladší je ženatý, má dve dcéry a to Michaelu a Kristínu.

1. Aký bol život manželky Michala Kováča Emílie Kováčovej?

Emília Kováčová sa narodila 8.februára 1931 a zomrela 31.októbra 2020.

Počas vysokoškolských štúdii sa zoznámila so svojim neskorším manželom Michalom Kováčom. Zosobášili sa 15.júna 1956, cirkevný sobáš mali v septembri 1956 v Dóme sv. Martina v Bratislave.

Bola vysokoškolská pedagogička, profesorka v odbore zamestnanosti a sociálneho rozvoja na Ekonomickej univerzite v Bratislave a bola zároveň prvou dámou Slovenska.

Prezident Václav Havel ju vymenoval za profesorku v odbore zamestnanosti a sociálneho rozvoja.

V rokoch 1966 až 1967 bola poverená vedením Katedry sociálneho rozvoja a práce Národohospodárskej fakulty Ekonomickej univerzity. Akademickej kariére sa venovala 35 rokov.

V roku 1993 sa vo veku 62 rokov stala po zvolení jej prezidenta Michala Kováča za prvého prezidenta Slovenskej republiky, prvou dámou Slovenskej republiky.

V úrade okrem protokolárnych povinností sa venovala aj charite, ľuďom s postihnutiami, pomáhala napríklad Červenému krížu a mala aj vlastnú nadáciu

Od roku 1993 zastávala funkciu čestnej prezidentky Slovenského červeného krížu.

Dňa 11.februára 1994 tiež prijala funkciu čestnej prezidentky Ligy proti rakovine a prevzala nad ňou patronát.

Vyvodiť právnu zodpovednosť zo skutku, ktorý sa stal 31.augusta 1995 a ktorý poznamenal život Michala Kováča aj prvej dámy Emílie Kováčovej znemožňovali tzv. Mečiarove amnestie.

Dňa 3.mája 2007 získala Emília Kováčová od Slovenského červeného krížu najvyššie vyznamenanie s názvom Čestná strieborná medaila Henryho Dunanta. 

Keď na sklonku roka 2010 vydal Michal Kováč knihu svojich spomienok Pamäti- Môj príbeh občana a prezidenta, povedala Emília Kováčová pre TASR nasledovne:

Dôležité bolo uviesť najpodstatnejšie momenty zo vzniku štátnosti. Nedá sa zabudnúť, ako sa pokojnou mierovou cestou rozišla predchádzajúca štátnosť a vznikli dva suverénne štáty. Túto skutočnosť a prijatie medzi demokratické štáty sa manžel snažil napĺňať pri všetkých politických krokoch a počinoch.

V príhovore na zádušnej omši 13.októbra 2016 v Dóme sv. Martina v Bratislave politik, diplomat a bývalý Kováčov poradca Pavol Dermeš pripomenul, že nebola doriešená kauza únosu Michala Kováča mladšieho, syna prezidentského páru. Zostali jemu aj prvej dáme Emílii Kováčovej niečo dlžní.

Historička Mária Holubová povedala o Emílii Kováčovej nasledovne:

Svoju pozíciu zvládala bravúrne, vždy po boku manžela, usmievavá, upravená, naozaj reprezetantívna. Prirovnala by som ju k veľkej dáme politického života, k Hane Benešovej. Podobne ako ona vedela komunikovať, vedela múdro mlčať a vždy bola svojmu manželovi oporou. No samozrejme na tú dobu bola aj maximálne činorodá.

Holúbová pripomína, že Nadácia Emílie Kováčovej podporila a úspešne zrealizovala kúpu inkubátora, na ktorú sa vyzbieralo 700 000 korún.

Zároveň mala schopnosť zlúčiť pomoc znevýhodneným s prezentáciou Slovenska v zahraničí.

Podporovala aj aktivity žiakov a pedagógov Strednej priemyselnej školy odevnej a odborného učilišťa pre sluchovo postihnutú mládež v Kremnici a ich účasť na svetovej výstave umelcov v Osake, ktorej výťažok išiel na konto tejto školy.

Kováčová však nezostala len pri charitatívnej činnosti. Usilovala sa zlepšiť postavenie žien ako aj situáciu v školstve, kde roky pôsobila a veľmi dobre poznala pomery.

Ako dlhoročná pedagogička sa snažila vyzdvihnúť úroveň vzdelávacieho na procesu na Slovensku.

Do prezidentského paláca pravidelne pozývala významné ženy nášho politického, vedeckého a kultúrneho života.

Kováčová ovládala aj vystupovanie na verejnosti a vedela sa prezentovať ako osobnosť.

Okrem toho zostala sama sebou a oblečením vedela podčiarknuť svoju individualitu.

Emília Kováčová sa nevyhla faux pas, dáme jej postavenia a veku sa napríklad nemôže vstávať, aby nosila na hlave čelenky.

Podľa Holubovej Emília Kováčová disponovala všeobecným politickým prehľadom a plynule hovorila po anglicky, čo boli pre jej post obrovské benefity.

Pri únose prezidentovho syna sa zachovala ako žena štátnika a konala s rozvahou uvedomujúc si, že sa na ňu pozerá celá republika.

A potom prišla nočná mora všetkých matiek- únos a týranie jej syna, ktoré sa nepodarilo vyšetriť a vinníci neboli potrestaní.

To, ako zvládla najťažšiu situácia v dejinách slovenských prezidentov si zaslúži veľké ocenenie a uznanie, aj keď už len in memoriam.

Prezident Michal Kováč sa počas 5 rokov usiloval o integráciu SR do Európskej únie a NATO, ale kvôli vnútropolitickej situácii a nedemokratickosti Mečiarovej vlády lídri svetovej politiky pristupovali k jeho snahám s nedôverou.

V týchto momentoch Emília Kováčová opäť ukázala, že stojí po boku svojho manžela aj počas neúspechu a nepriateľstva vplyvných ľudí. Bez podpory svojej manželky by snahu o konsolidáciu vnútornej a zahraničnej politiky asi nezvládol. Aj vďaka jej erudícii a obetavosti môžeme povedať, že spolu s manželom mali mimoriadne zásluhy na tom, že sa Slovensko vrátilo do civilizačného okruhu a neskôr sa stalo členom Európskej únie a NATO.

1. Ako vyzeral dôchodok prezidenta Michala Kováča?

Na prezidentskom dôchodku sa Michal Kováč venoval práci v Nadácii Václava Havla a Michala Kováča. Stal sa čestným predsedom Centra pre európsku politiku.

Michal Kováč bol čestným členom Hospodárskeho klubu a spoluzakladateľom Nadácie na podporu slovenských študentov študujúcich v ČR a českých študujúcich v SR.

Michala Kováča posledné roky trápili zdravotné problémy. V lete 2010 ležal po kolapse v nemocnici päť týždňov. Na jednotke intenzívnej starostlivosti skončil aj v januári 2011. V marci 2016 ho dvakrát hospitalizovali.

Počas pobytu na neurologickej klinike sa pridružili ďalšie komplikácie, podľa medializovaných informácii znovu skolaboval o dva týždne a skončil na jednotke intenzívnej starostlivosti. 

1. Aké sú citáty Michala Kováča?

Citáty Michala Kováča sú nasledujúce:

1. Cintorín je miesto najlepších medziľudských vzťahov
2. V boji o korytá ľudia často predstihnú aj dobytok
3. Aj chutné ženy môžu byť otravné
4. V súvislosti s tým sme sa dlho dohadovali, až mi povedali, že preto potrebuje Ivana Lexu, aby nakradol peniaze pre HZDS, lebo strana má prázdnu pokladnicu a pravdepodobne budú nové voľby
5. Manželka pribrala natoľko, že ju začal pokladať za menovitosť
6. Spomienka na to, ako Mečiar v roku 1993 navrhoval Ivana Lexu za ministra privatizácie ( to povedal Michal Kováč v rozhovore pre Hospodárske noviny 4.1.2008)
7. Doprajme sebe i našim spoluobčanom politický zmier, aby sme čím skôr dosiahli národne zmierenie a zjednotenie všetkých občanov Slovenskej republiky, to bol výrok Michala Kováča z 2.3.1993
8. Pri jednom rozhovore v TA3 Michal Kováč doslova povedal

V našej spoločnosti ten kto má peniaze, ten kto má bohatstvo má aj pravdu, ten človek, ktorý neoplýva peniazmi v dostatočnej miere, tak nie je schopný sa dovolať pravdy a na toto musíme dávať obrovský pozor

1. Aký bol Michal Kováč podľa politika Mikloška?

Podľa Mikloška politik musí mať intuíciu, podľa Mikloška medzi intuíciou finančníka a medzi intuíciou politika nie je ďaleko. Musí vedieť riskovať, kedy áno, kedy nie. Podľa Mikloška Michal Kováč vždy zostal človekom prostý, s ním bol normálny ľudský rozhovor

Podľa Mikloška Michal Kováč bol nedocenený aj zo strany vlád. Prezident Michal Kováč mal dôchodok oproti dôchodkom iných prezidentov okolitých štátov naozaj smiešny, až v tejto chvíli dochádza k nejakej rehabilitácii.

Podľa Mikloška v roku 1991 mal Michal Kováč 80 % dôveru u ľudí. On sa tam nedostal sám, jeho tam zvolili ľudia. Pán Mikloško sám nevie, ako sa cítia ľudia, ktorí chodili na politické mitíngy na Pastieriky.

Podľa Mikloška v rokoch 1994-1998 treba si uvedomiť, ako to vyzeralo vtedy v parlamente. Michal Kováč to urobil podľa Mikloška šikovne, prečítal svoj prejav a potom zrazu vytiahol druhú časť prejavu. V tej druhej časti prejavu povedal, čo chcel povedať.

Roky 1994-1998 boli vrcholným obdobím Michala Kováča. Bol naozaj veľkým štátnikom v novodobých slovenských dejinách.

1. Aký bol Michal Kováč podľa politika Straského?

Straský poznal Michal Kováča desiatky rokov cez bankové funkcie. Pán Straský spomína na politickú rolu, ktorú Michal Kováč hral, ale ďaleko viac spomienok má na neho ako bankového kolegu. Obidvaja usilovali o zlepšenie technických rozmerov bánk

Pán Strásky si rozumel s Michalom Kováčom lepšie s ktorýmkoľvek iným človekom. Podľa Straského Michal Kováč viedol kľučovú úlohu v otázkach o rozdelení Československa. Debata s Kováčom bola vecná, racionálna a nebola taká emotívna ako s inými politikmi.

Počas prezidentskej funkcie sa pán Straský s prezidentom už nestýkal. Uvedomovali si svoje problémy a čo by bolo najhoršie pliesť sa do problémov tej druhej strany. Možno to bola aj trochu chyba.

Michal Kováč mal z rozdelenia Československa tak isto strach, ale vedel s ním racionálne zaobchádzať. Hlavne sa postavil na tú stranu, ktorá tomuto strachu nepadla, ale ten strach riešila, ktorá príjmala rolu dvoch národov. Pán Kováč tento proces, ktorý trval niekoľko mesiacov pochopil veľmi rýchle. Michal Kováč prispel, že české a slovenské vzťahy sú v súčasnosti najlepšie ako kedykoľvek boli.

1. Aký bol Michal Kováč podľa historika a politológa Juraja Marušiaka?

Juraj Marušiak nezažil prezidenta osobne, nemal s ním česť sa stretnúť. Na jeden strane to bol politik pragmatický, na druhej strane to bol politik, ktorý mal silný morálny základ. Bol to človek koncenzu, bol to človek dialógu. Kde Vladimír Mečiar spoločnosť rozdeľoval, tak Michal Kováč sa snažil robiť tam vztyčné body. Snažil sa robiť základ pre ďalší postup.

Michal Kováč mal diplomatický talent, v zahraníčí mal dosť veľkú autoritu v roku od roku 1993 do roku 1998, keď bol prezidentom. Mohol urobiť mnoho pre Slovensko na medzinárodnom poli, bohužiaľ toto nebolo využité. Väčšina spolupracovníkov z opozície ho prakticky ignorovala. Po roku 1998 mohol zastávať mnohé verejné funkcie, bohužiaľ nestalo sa. Vydával nejaké svoje pamäte, vyšla kniha s názvom Bremeno Michala Kováča. Nikto z protimečiarovskej opozície na prezentáciu tejto knižky neprišiel, aby povedal pár slov o bývalom pánovi prezidentovi.

Teraz mnohí vysokoškolskí študenti nevedia, kto bol Vladimír Mečiar a Michal Kováč.

Konflikt medzi Kováčom a Mečiarom prepukol v roku 1992 a ten konflikt postupne nárastal Samozrejme obdobie medzi rokmi 1994-1998 bolo pre Michala Kováča najťažšie. Išli útoky proti nemu osobne aj proti rodine. Vyrábali sa proti nemu štvavé, dezinformačné materiály. V provládnych médiach sa objavovali skryté útoky voči prezidentovi, aj na stretnutiach HZDS to odznievalo. Bolo to obdobím, keď sa z Michala Kováča stal štátnik. Predstavoval lepšiu tvár Slovenska aj v politike aj na medzinárodnej scéne. Kováčovi môžeme vďačiť za to, že Slovensko neupadlo do väčšej medzinárodnej izolácie.

1. Aký bol Michal Kováča podľa prezidenta Kisku?

Bol prezidentom v období, keď sa bojovalo, kde bude Slovensko na mape Európy. Ten bol za Slovensko aj proti nemu bol ťažký. Prezident Kováč z tohto boja vyšiel víťazne, napriek tomu, že vedel, čo všetko sa môže stať, tak sa postavil zlu. Zlo pomenoval a bojoval celou váhou svojej osobnosti.

1. Aký bol Michal Kováč podľa prezidenta Ivana Gašparoviča?

Veľká zásluha ide k nemu najmä pri rozdeľovaní Československa, že prebehlo dôstojne, bez problémov. Ako člen Federálneho zhromaždenia hral dôležitú úlohu najmä pri hlasovaní.

1. Aký bol Michal Kováč podľa prezidenta Rudolfa Schustera?

Mnohí by sa podvolili v tom čase, keď sa začali útoky z mnohých strán. Zostal sám vojak v poli, napriek tomu, že vedel, že sa stále nebude vyhrávať. Pokračoval v tom, a preto obstal.

1. Aký bol Michal Kováč podľa politika Róberta Fica?

Róbert Fico túto správu príjal s veľkou ľútosťou, lebo s prezidentom Michalom Kováčom sa poznal osobne. Mali výborné vzťahy, dokonca aj vtedy, keď nebol vo funkcii pána prezidenta.

1. Aký bol Michal Kováč podľa politika Mikuláša Dzurindu?

Podľa Dzurindu sa snažil robiť Michal Kováč verejnú službu ako službu Snažil sa vnášať slušnosť a ľudskosť.

1. Aký bol Michal Kováč podľa politika Jána Čarnogurského?

Michal Kováč robil česť Slovensku ako prezident. Prejavil sa ako prezident všetkých občanov. Michal Kováč obsadil slovenskú politiku ľuďmi, ktorí dôverovali vtedajšiemu politickému spektru Slovenskej republiky.

1. Aký bol Michal Kováč podľa politika Milana Kňažku?

Napriek tomu, že jeho politická kariéra splynula s HZDS, tak nezostal poslušný, stranícký. Rešpektoval demokratické princípy, pravdu, spravodlivosť a korentné politické postupy.

1. Aký bol Michal Kováč podľa politika Béla Bugára?

Podľa Bugára sa postavil na čelo demokratizácie krajiny, potom mal sám problémy s Mečiarom aj samotným riaditeľom SIS Lexom. To zasiahlo aj jeho rodinu.

1. Aký bol Michal Kováč podľa politika Moravčíka?

Svoje charakteristické vlastnosti prenášal do politiky. V politike predstavoval taký stabilizujúci prvok, na neho sa dalo vždy spoľahnúť. Nebol príliš váhavý, bol rozhodný a išiel za svojim cieľom veľmi dôrazne. Ten cieľ bol stanovený na základe koncenzu. Pretlačoval svoje názory, keď bol presvedčený, že sú správne a na druhej strane bol spôsobilý robiť aj kompromisy. S kompromisov v živote a politike sa nedá moc existovať.

Jeho vklad do politiky charakterizujú dve obdobia. Prvým obdobím bolo rozdeľovanie československej federatívnej republiky, druhým obdobím bolo obdobie, keď sa zápasilo o charakter politiky Slovenskej republiky. V obidvoch prípadoch zohral veľmi dôležitú a pozitívnu úlohu.

Michal Kováč išiel podľa Moravčíka vždy za tým, na čom sa práve dohodli.

Michal Kováč od začiatku bol veľmi dôrazne za integráciu Slovenska v Európe.