Rudolf Schuster

Rudolf Schuster

1. Kedy sa narodil Rudolf Schuster?

Rudolf Schuster sa narodil 4. januára 1934.

1. Kde sa narodil Rudolf Schuster?

Rudolf Schuster sa narodil v Medzeve.

1. Aké boli národnosti Rudolfa Schustera?

Národnosti Rudolfa Schustera bola slovenská a nemecká.

1. Kde a odkedy dokedy absolvoval Rudolf Schuster základnú školu?

Rudolf Schuster absolvoval základnú školu od roku 1940-1948 v Medzeve.

1. Aké boli detské sny prezidenta Rudolfa Schustera? Chceli ste v detstve pôsobiť vo verejnej sfére?

Jeho detské sny boli úplné iné, lebo je vojnové dieťa. Jeho detské sny boli byť úplne všeličo iným ako skutočne sa stalo po vojne. Keď prešiel z nemeckej do slovenskej školy, tak bojoval čí vôbec bude študovať. Boli remeslá pripravené na neho, mal by byť hercom v tom čase. V rokoch 1948-1949 ho Košické divadlo vybralo ako talent. Jeho otec povedal, že najprv musíš mať remeslo, až potom neskôr budeš cirkusantom. Napokon sa to nestalo.

Realita po druhej svetovej vojne priniesla niečo iné, čo si predtým mladý Rudolf Schuster predstavoval. Išiel v tých intenciách ako si to predstavoval, mal vždy blízko ku kultúre, športu.

Nikdy si nepredstavoval, že bude pôsobiť vo verejnej sfére, čo sa nakoniec stalo proti jeho vlastnej vôli.

1. Aké bolo stredoškolské vzdelanie Rudolfa Schustera?

Stredoškolské vzdelanie Rudolfa Schustera bola Stredná priemyselná škola stavebná, ktorú s problémami dokončil, lebo zápasil so slovenčinou.

Od roku 1948-1950 Rudolf Schuster absolvoval dvojročnú stredoškolskú nadstavbovú školu v Košiciach.

Na strednej priemyselnej škole organizoval estrády, športové podujatia.

1. Aké bolo vysokoškolské vzdelanie Rudolfa Schustera?

Vysokoškolské vzdelanie Rudolf Schuster začal na Slovenskej vysokej škole technickej, kde študoval inžinierske staviteľstvo.

Vysokoškolské vzdelanie Rudolfa Schustera bola Banícka fakulta Vysokej školy technickej v Košiciach, kde získal Rudolf Schuster titul CsC.

1. Kto bol Rudolf Schuster?

Rudolf Schuster je bývalý slovenský politik, prozaik, dramatik, scenárista a bývalý prezident Slovenskej republiky.

1. Aká bola pracovná kariéra Rudolfa Schustera?

Od roku 1960 pracoval ako projektant v Krajskom poľnohospodárskom projektovom ústave v Bratislave.

V rokoch 1960-1962 bol asistentom v Slovenskej akadémii vied. Pracoval na ústave hydrológie a hydrauliky v Bratislave

V rokoch 1962-1970 pracoval vo Východoslovenských železiarniach v Košiciach ako referent. Pracoval tam neskôr ako vedúci investičného oddelenia a ešte neskôr ako vedúci sekretariátu.

Rok 1968 bol pre Rudolfa Schustera zlomový rok, keď pracoval v tom čase vo Východoslovenskej železiarní, mal by byť námestník Východoslovenských železiarní

V rokoch 1971-1974 bol vedúcim sekretariátu a technickým asistentom podnikového riaditeľa vo Východoslovenských železiarniach.

V rokoch 1974-1979 pracoval na národnom výbore mesta Košice ako podpredseda pre služby.

Nakoniec námestník Ústredného výboru Komunistickej strany Československa rozhodol, že bude za trest podpredseda pre služby, ktorý mal byť o rok odvolaný. Predseda pre služby mu to neustále predlžoval, lebo videl, že mesto sa začína meniť

Nakoniec sa Rudolf Schuster stal prvým námestníkom primátora

V rokoch 1979-1983 pôsobil v národnom výbore mesta Košice ako prvý podpredseda pre ekonomiku.

1. Aká bola politická kariéra Rudolfa Schustera?

V rokoch 1983-1986 sa stal prvý raz primátorom mesta Košice.

V rokoch 1986-1989 bol predsedom Východoslovenského krajského národného výboru v Košiciach.

Od 30.novembra 1989 do 30.júna 1990 bol predsedom Slovenskej národnej rady.

V rokoch 1990-1992 pôsobil ako veľvyslanec Českej a Slovenskej federatívnej republiky v Kanade.

V roku 1992 sa vrátil z Kanady, v tom čase pracoval na ministerstve zahraničných vecí a v tom čase na čele vlády pôsobil Vladimír Mečiar, ktorý ho veľmi presviedčal aby išiel do Hnutia za demokratické Slovensko.

Vladimír Mečiar chcel aby Rudolf Schuster robil lídra predvolebnej kampane Východoslovenského kraja.

Rudolf Schuster s Vladimírom Mečiarom nemal veľmi dobré vzťahy. Kandidoval proti neho, Rudolf Schuster túto ponuku odmietol.

Vladimír Mečiar bol prekvapený, že túto ponuku odmietol. Potom mu ponúkol, že si môže vybrať ktorúkoľvek funkciu okrem prezidenta, predsedu vlády a predsedu parlamentu

V rokoch 1993-1994 pracoval na Ministerstve zahraničných veci v Bratislave.

V tom čase sa pustil Rudolf Schuster do rekonštrukcie Košíc podzemných sietí a neskôr aj povrchu. Samozrejme mesto zadlžil, čomu vyčítali. Keby to neurobili v tom čase, keď boli štátne podniky, tak takáto rekonštrúkcia Košíc by sa v súčasnosti nevykonala.

Košice sa zadlžili preto, lebo urobili veľké množstvo mestských častí a toto všetko stojí veľké peniaze.

Pre Schustera je dôležité v konečnom dôsledku, že to ľudia užívajú, že to ľudia majú.

V Košiciach robili rekonštrukciu celých podzemných sietí, čo je podľa pána Schustera unikát.

Vo Zvolene robili rekonštrukciu námestia, ale Schuster bol tam a povedal, že sa im to po prvej zime rozpadne.

Košice mali dovtedy vodovod a kanalizáciu zo začiatku 20.storočia, číže to všetko dožívalo, šťastie bolo, že sa išiel poradiť do Viedne. V dnešnom čase sú vodovodné rúry také kvalitné, že môžu byť pod zemou aj 100 rokov.

V súčasnosti rúry môžu byť pod zemou a nie v kanáloch, čo sa aj ušetrí.

Rudolfa Schustera najviac mrzí v Košiciach Hrnčiarska ulica. Na Hrnčiarskej ulici v Košiciach uprednostnili krčmy pred remeslami.

V rokoch 1994-1999 pôsobil po druhý raz vo funkcii primátora mesta Košice.

Od októbra 1998 pôsobil tiež ako člen Výboru pre kultúru a média.

Od 6.novembra 1998 až do 16.marca 1999 bol člen Výboru pre ľudské práva a národnosti.

Od 16.marca 1999-29.mája 1999 bol členom Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby.

V rokoch 1998-1999 bol zvolený za poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.

V priamych voľbách 15. a 29.mája 1999 bol zvolený za prezidenta Slovenskej republiky, inaugurácia sa konala 15.júna 1999.

Prezident Rudolf Schuster nastúpil do úradu prezidenta v neľahkej situácii. Slovensku sa nedarilo plniť integračné plány, preto bolo nútne, aby nový prezident od začiatku jasne stanovil svoj postoj, za ktorým si bude stať počas celej doby výkonu mandátu.

Hneď od svojej inaugurácie presadzoval silne proeurópsky prístup, ktorý sám považoval za jasný a nemenný.

Schuster doslova povedal:

Našou snahou v priebehu tohto roka musí byť otvorenie optimálneho počtu kapitol, aby sme postupne mohli dobehnúť zaostávanie za krajinami, ktoré už s úniou rokujú.

Schuster aktívne motivoval a nabádal občanov k aktívnemu prístupu k Európskej únie:

Slovensko splnilo požadované kritéria, odstránilo deficity demokracie, ktoré mu boli v predchádzajúcich hodnoteniach vytýkané a mohlo sa tak vrátiť medzi kandidátske krajiny, s ktorými sa začnú rokovania o vstupe.

Jedným z rysov Schusterovej rétoriky je aj snaha úniu slovenským občanom čo najviac priblížiť, no usiluje sa tiež strierať ich ilúzie o období po vstupe do Európskej únie.

Varuje pred mylnou domnienkou, že akonáhle sa staneme členským štátom, problémy, ktoré trápia veľkú časť slovenského obyvateľstva budú automaticky vyriešené.

Nevyhýba sa témam, ktoré úniu trápia ako je terorizmus, recesia globálneho hospodárstva, problémy politickému populizmu, nacionálne konflikty a mnohé ďalšie.

Nevyhýba sa ani miernej kritike štátneho sektora, pretože podľa jeho slov je tretí sektor viac pripravený na vstup ako štátny, ktorý kritizuje za jeho politickú a administratívnu pripravenosť.

Zaujímavou témou, ktorej sa venuje v niektorých prejavoch je aj otázka identity. Ako bolo už viackrát spomenuté Schuster je presvedčený proeuropán, budúcnosť Slovenska vidí len v Európskej únii a v zjednotenej Európe. Avšak vyzýva k tomu, aby Slováci nestratili svoju národnú identitu a štátnosť.

Príklad viacerých menších krajín, ktoré len nedávno vstúpili do únie však ukazuje, že únia nevylučuje, naopak umožňuje integráciu spojenú zároveň s výrazným uplatnením národných špecifík.

K aktívnemu prístupu smerujú slovné zvraty typu ako odstrániť zaostávanie, získať členstvo, prezentovať odhodlanie, neostať v úlohe pasívne vyčkávajúceho, aktívne sa zapájať.

Ekonomickú prosperitu tiež spájal s ambíciou, čo najrýchlejšie sa stať súčasťou Schengenského priestoru vďaka ktorému bude môcť Slovensko rozvinuť svoj obchod s ostatnými členskými krajinami únie.

1. Aká bola politická príslušnosť Rudolfa Schustera?

Politické strany v ktorých pôsobil Rudolf Schuster boli nasledujúce a to Komunistická strana Slovenska, bez politickej príslušnosti a Strana občianskeho porozumenia.

1. Aká bola cesta a osud primátora Košíc Rudolfa Schustera počas rokov 1994-1999?

Po časoch kedy v krajine dovládli komunisti sa znova začalo voliť a Rudolf Schuster sa stal primátorom mesta už po druhýkrát vo svojej kariére a tentokrát ako ľuďmi zvolený primátor.

V roku 1998 ho ľudia zvolili za primátora znova, no zároveň bol

1. Aký bol počet hlasov v prezidentských voľbách , keď sa stal Rudolf Schuster prezidentom?

V prvom kole prezidentských volieb 15.mája 1999 Schuster získal 1 396 950 hlasov, čo predstavuje 47,37 percenta hlasov zúčastnených voličov a 34,58 percenta všetkých oprávnených voličov.

V druhom kole prezidentských volieb 29.mája 1999 získal 1 727 481 platných hlasov a bol zvolený za prezidenta Slovenskej republiky.

1. Aké bolo funkčné obdobie prezidenta Rudolfa Schustera?

Funkčné obdobie prezidenta Rudolfa Schustera bolo od 15.júna 1999 do 15.júna 2004.

1. Aká bola kariéra Rudolfa Schustera ako prezidenta Slovenskej republiky?

Podľa pána Schustera to bolo veľmi náročné obdobie. V roku 1994 chodili demaršé z Európskej únie. Neprijali nás za člena Severoatlantickej aliancie, z V4 bola V3, Slovensko zostalo pred dverami, pretože pán Mečiar v tom čase vládol nedemokraticky, v tom čase menšiny mali problémy, proste v tom čase sme boli izolovaní.

V predvolebnej kampani na prezidenta sľuboval Schuster, že bude obrusoval hrany medzi koalíciou a opozíciou, čo je veľký problém. Nie je dobré, keď koalícia valcuje opozíciu.

Jeho hlavným cieľom počas prezidentskej kariéry, aby sa Slovensko stalo členom NATO a EÚ. Schuster mal česť byť na summite NATO v Prahe, keď Slovensko prijali.

Mnohí ľudia hovoria podľa Schustera, že na čo sme išli do NATO, mohli by sme ísť len do Európskej únie, to hovoria tí, ktorí nevedia čo je to vysoká politika a nevedia aké podmienky sme mali splniť.

1. Aké boli prvé správy o chorobe pána prezidenta v roku 2000?

Dramatickosť večera sa naplnila naplno. Dcéra Rudolfa Schustera upozorňovala na zvyšujúci sa krvný tlak svojho otca. Lekári to pripisovali pooperačnému stavu. Syn Peter vyjadril nedôveru k ošetrujúcim lekárom. O zhoršujúcom sa zdravotnom stave Rudolfa Schustera informoval aj vtedajšieho predsedu vlády Mikuláša Dzurindu. Mikuláš Dzurinda potvrdil, že konzílium lekárov sa rozhodlo akceptovať príbuzných pána prezidenta a pozvať zahraničného odborníka. Vzapätí sa Mikuláš Dzurinda stretol s príbuznými Rudolfa Schustera. Vtedajší pán premiér sa rozhodol, že poskytne vládny špeciál. Špecialista na internú medicínu by mal byť tu do tretej ráno. Podľa konzília odborníkov zdravotný stav pána prezidenta sa javí ako veľmi vážny. Má pridružené pľúcné komplikácie. Z hľadiska chilurgického tento stav vnímajú ako veľmi kritický. Kvôli zlej funkcie pľúc sa do krvi nedostáva dostatok kyslíka. V dôsledku toho sú nedostatočné okysličené ďalšie orgány a v dôsledku toho dochádza k narušenej funkcii a postupne mu zlyhávajú všetky orgány. Rodina Rudolfa Schustera sa kvôli napätej situácii pohybovala medzi nemocnicou a prezidentským palácom.

Pred pobytom Rudolfa Schustera v Innsburcku sa stav podarilo slabo stabilizovať. Obnovila sa činnosť zažívacieho traktu a pán prezident je bez zvýšenej teploty. Vidieť to z tvári lekárov, že stav Rudolfa Schustera je lepší ako bol napríklad ráno. Možno, že ten let bol o tri hodiny neskôr prospelo celej veci. Rudolf Schuster mal letieť špeciálnym pre zdravotnícke účely upraveným lietadlom. To však nevyšlo a prezidentská kancelária to vysvetľovala dvoma spôsobmi. Vo vládnom lietadle Jack vykonali lôžkovú úpravu. Potom bola policajná kolóna, ktorá priviedla sanitku s chorým prezidentom. V sprievode boli aj niektorí vysokí ústavní činitelia. Rudolf Schuster bol umiestnený na 2. poschodí kliniky chilurgie. Neskôr by mal byť premiestnený do nemocničnej izby, kde bol aj jeho kolega Václav Hável. Hneď po príchode zasadlo lekárske konzílium, ktoré malo rozhodovať o ďalšom postupe. Člen lekárskeho tímu povedal, že keby žiadosť zo Slovenska prišla skôr, tak by sa situácia vyvíjala možno inak. Táto nemocnica patrí medzi najprestížnejšie nemocnice v celom Rakúsku.

V čase choroby prezidenta môže vláda zastupovať krajinu navonok, môže príjimať a poverovať veľvyslancov, udeľovať amnestiu, vyhlasovať referendum a môže vrátiť zákon do parlamentu.

Predseda zákonodárneho zboru môže v tomto prípade podpisovať, zákony, vymenúvať a odvolávať predsedu a ostatných členov vlády a vymenúvať a odvolávať vedúcich ústredných orgánov a vyšších štátnych funkcionárov

Jedinou právomocou, ktorá je neprevoditeľná je rozpustenie Národnej rady.

Predseda vlády Mikuláš Dzurinda sa rozhodol v tom období, že počkajú tie zákony.

1. Prijali by ste druhý raz ponuku stať sa prezidentom Slovenskej republiky?

Rudolf Schuster si myslí, že nie. Keď skončil s funkčným obdobím prezidenta, tak začal písať knihy a úvodná kapitola jednej knihy mala názov Dosť bolo politiky. Mnohí sa tomu usmievali, keď to čítali. Hovorili mu, že Rudo, ty bez politiky nemôžeš žiť. Skutočne s tým sekol, začal sa venovať literárnej činnosti. Keby pokračoval v nejakej politike ďalej, tak určite by toľko kníh nenapísal.

1. Čo opísuje Rudolf Schuster vo svojich knihách?

Tieto spomienky napísal Rudolf Schuster v jednej knihe. V tej knihe používa vety nie ako to vidí dnes, ale ako sa to stalo v minulosti Podľa Schustera veľa ľudí je múdrych po vojne.

Niektoré veci v minulosti by robil Rudolf Schuster určite úplne inak ako to robil vtedy.

Keby sa história opakovala, tak by robil presne tak isto ako robil aj s tými chybámi, ktoré robil, lebo bez chýb nie je nikto.

Dôležité je, aby sme nerobili také druhy chýb, ktoré nás budú mrzieť celý život. Pokiaľ sú to chyby bežného života, tie treba priznať a oľutovať.

1. Aké boli knihy Rudolfa Schustera?

Knihy Rudolfa Schustera boli Hlavná, Vám všetkým, Ultimátum, Strieborný mercedes, So skalpelom i bez neho, Rodné putá: J. Fabini, Viac ako sen: expedícia Schuster III, Ľadová krása Grónska, Z mojich najmilších, Návrat do veľkej politiky, S Ernestom Zmetákom, Muž s dvoma srdcami, Ján Bocatius, Kamčatka, V tieni brazílskych pralesoch, Explózia o výbuchu plynu v košickom paneláku, Čierny notes, Churchilské ľadové Medvede, Stopy viedli k Indiánom, Alaska, Rozhovory s Milanom Čičom, V znamení zvona, Farby Islandu, Necestami Brazílie, Prípad puntičkár, Nežiaduci dôkaz, Bol som pri tom, Ako to bolo, o predvolebných a koaličných jednaniach, Im Strudel der Geschichte: Die Slowakei auf dem Weg zurück nach Europa, Selva Brasileira: expedicao Schuster II 1991, Slovensko-poľské vzťahy v kontinuite času, Pieseň starých hámrov, Z mojich najmilších, Fenomén pokánia a sviatosti zmierenia v dnešných časoch Tvorba v mojom živote, Štefan Bubán, Profesor Ján Kňazovický, Rudolf Schuster očami iných, V krajine ľadových medveďov, The man with two hearts, New York, New York, Ako prameň života, Kanada od mora k moru, Talianske umenie II

Je autorom viacerých kníh rozličných žánrov predovšetkým literatúry faktu. Písal tiež pre rozhlas a televíziu.

Za svojho života napísal vyše 50 kníh ( v čase písania tejto knihy ich vyšlo 54, no s vydávaním kníh ešte zďaleka neskončil.

1. Čo zriadil Rudolf Schuster v roku 2015 v Košiciach?

V roku 2015 zriadil Rudolf Schuster v Košiciach Prezidentskú knižnicu, ktorá predstavuje jedinečnú zbierku vzácnych knižných titulov ( vyše 1500), medzi ktorým je možné nájsť unikátne tituly jedinečného významu, ktoré dostal ako osobné dary od prezidentov a najvyšších predstaviteľov štátov, ktoré počas funkcie prezidenta Slovenskej republiky navštívil.

Prezidentská knižnica bola založená v priestoroch Východoslovenskej galérie na Hlavnej 27 v Košiciach.

Prezidentská knižnica je špecializovaným pracoviskom Verejnej knižnice Jána Bocatia v Košiciach.

Hlavným poslaním knižnice je zhromažďovať a širokej verejnosti sprístupňovať bohatý literárny, dokumentárny a obrazový materiál, ktorý Rudolf Schuster vytvoril a nazbieral počas svojho pracovného života.

Zriadenie inštitúcie Prezidentskej knižnice Rudolfa Schustera a prezentácia jeho činnosti umožňuje ukázať občanom Slovenska, ale aj zahraničiu, akou cestou a akým spôsobom by mal postupovať ten, komu občania dajú vo voľbách svoju dôveru a svoj hlas, bez ohľadu na to, v akom politickom režime spoločnosť v danom čase pôsobí.

Je to materiál, ktorý poslúži návštevníkovi každej vekovej kategórie, ale najmä mladšej generácii , orientovať sa v náročných podmienkach politického života, o ktorých dnešná mladá generácia nemá vždy dostatočné vedomosti.

Zároveň to môže slúžiť ako doplnkový materiál k učebným osnovám pre žiakov základných škôl a študentov stredných škôl pri výchove dnes značne zaznávanej vlasteneckej výchovy.

Prezidentská knižnica je otvorená v pracovných dňoch od 10.00 do 17.00

Knižnica ponúka prezenčné výpožičky kníh, pozeranie dokumentárnych filmov z ciest a súkromného života Rudolfa Schustera ako aj ukážky jeho rozhlasovej tvorby.

Zriadil ju preto, lebo Havel má prezidentskú knižnicu, prezidentskú knižnicu majú aj americkí prezidenti. Poprosil šéfa kraja, aby mu ponúkol tieto priestory. Je to knižnica, ktorá je prístupná pre každého. Je tu 240 hodín digitalizovaných filmov. Všetko, čo v živote nakrútil je tu, dokonca aj jeho svadba. Sú tam videá o jeho prezidentskej činnosti. Sú tu aj inscenácie, ktoré mal, napríklad umývanie hláv, Prvý deň podpredsedu. Požičiavať v knižnici sa nesmie. Chodia tu žiaci, študenti z celého Slovenska

1. Ako vypadala televízna tvorba Rudolfa Schustera?

Počet dokumentárnych a publicistických filmov Rudolfa Schustera presahuje číslo 40.

1. Aké boli televízne scenáre Rudolfa Schustera?

Televízne scenáre Rudolfa Schustera boli Kolaudácia, Košice, Košice, Prvý deň a Umývanie hláv.

1. Čo si zriadil Rudolf Schuster v roku 2001 vo svojom rodnom meste Medzev?

Rudolf Schuster si zriadil v roku 2001 vo svojom rodnom meste Medzev malé súkromné filmové múzeum.

1. Ako vypadala rozhlasová tvorba Rudolfa Schustera?

Z jeho rozhlasovej tvorby existuje 25 rozhlasových záznamov, relácii o významných udalostiach, čítania z jeho kníh, vysielaní rozhlasových hier a literárno-dramatických pásiem.

Tvorivú spoluprácu so Slovenským rozhlasom začal Rudolf Schuster 24.mája 1974, keď mu z košického štúdia o 14.00 na národnom okruhu odvysielali dramatické pásmo Neznámy faktor o protifašistickom odboji obyvateľov Slovenska nemeckej národnosti.

Od roku 1974 do roku 1986 pripravil v spolupráci s literárno-dramatickou redakciou košického štúdia 17 umelecko-dokumentárnych a dramatických pásiem s prekvapujúco širokým tematickým záberom.

Rozhlasové relácie boli preňho často východiskom alebo témou, aby ich neskôr spracoval aj ako televízne dokumenty, a naopak, niektoré z nich sa objavili v knižnej podobe.

V roku 1983 napísal dramatické pásmo Nevďačný richtár, ktoré bolo dobrou prípravou na dvojdielnu rozhlasovú drámu a veľký happening na Hlavnej ulici v Košiciach Johannes Bocatius o niekoľko rokov neskôr.

Prvú rozhlasovú hru Rudolfa Schustera Prvý deň podpredsedu uviedla dramaturgia košického štúdia 16.marca 1981 na rádiu Devín, v réžii Andreja Medveca.

1. Aké boli rozhlasové scenáre Rudolfa Schustera?

Rozhlasové scenáre Rudolfa Schustera boli Prémie budú, Vynález, Ani jedna kvapka, Príležitosť, Prvý deň podpredsedu, Referent, Havária, Bezzubý lev , Generálka, Nevďačný richtár, Johannes Bocatius.

1. Aké sú záľuby Rudolfa Schustera?

Záľuby Rudolfa Schustera sú história a zberateľstvo, cestovanie, kultúra, amatérsky film, šport.

Venuje sa cestovaniu po svete, zbiera historické fotoaparáty a kamery a iné technické pamiatky.

Rudolf Schuster vie po rusky, anglicky, francúzsky, arabsky, taliansky

1. Kde všade vo svete robil Rudolf Schuster fotografie prírody?

Je autorom unikátnych záberov z prekrásnej prírody v Kanade, nezvyčajnej fauny a flóry Čukotky, Kamčatky, Islandu, Grónska Severného pólu , Južného pólu, Brazílie, Špicbergov a mnohých iných zaujímavých miest sveta.

1. Ktorá krajina sa vám najviac páčila?

Rudolf Schuster nemá vyložene najobľúbenejšiu krajinu, ktorú navštívil. Do každej krajiny ide za konkrétnou vecou, nikdy necestuje, že by sa nepripravil. Jedna krajina, ktorá je Rudolfovi Schusterovi blízka je Brazília. Otec so strýkami tam nakrútil prvý dokumentárny film o brazílskej džungli, o Indiánoch, zlatokopoch a o ťažbe kaučukového mlieka. Dneska sa ľahšie ide, lebo môžete ísť lietadlami, autami.

1. Nemali ste strach pred cestovaním, čo tam bude?

Rudolf Schuster nemá rád turistické chodníky, kde chodí XY ľudí, radšej si vytipuje miesta, kde dobre vie, čo bude fotografovať, čo bude filmovať a čo chce vidieť z tejto krajiny. Preto to začalo s Islandom, Grónskom, Kamčatkou, Čukotkou, Aljlaškou, Severným a Južným pólom. Na Južný pól sa dostal takým spôsobom, že týždeň na Novom Zélande čakal na priaznivé poveternostné podmienky. Tam je vždy riziko, že sa nemôže vrátiť, keď sme 4 hodiny nad morom. Medzitým tam môže nastať také počasie kritické, že máte problém s pristátím. Na Churchilovom ostrove filmoval ľadové medvede a doma mu povedali, že je blázon. Keby to vedeli ochránari, tak by mu určite nedovolili prístup.

Bol na Islande, vyliezol na skaly za jedným vodopádom, chcel ho zvrcha nafilmoval, ale musel prejsť okolo takej steny a v zápale boja ten vodopád prešiel a nevedel sa znova vrátiť späť.

Ten, kto rád filmuje, chce doniesť najorigionálšie zábery.

Absolvoval školenie, ako sa správať k medveďom, z ktorého dostal odznak, ale aj tak sa musel držať určitých pravidiel.

1. Čo otvoril Rudolf Schuster 28.januára 2009?

28.januára 2009 otvoril bývalý slovenský prezident Rudolf Schuster výstavu fotografií pod názvom V zajatí severu. Otvorenie výstavy bolo spojené s prezentáciou jeho knihy s názvom Farby Islandu. Výstava sa konala v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave.

1. Aká bola literatúra o Rudolfovi Schusterovi?

Literatúra o Rudolfovi Schusterovi bola Rudolf, Schuster, Schuster story: Medzi životom a smrťou, Maléry pána prezidenta: Nelichotivá kniha o hlave štátu, Mama, neplač, otec žije, Literárna tvorba Rudolfa Schustera, Druhý až štvrtý rok prezidenta Slovenskej republiky Rudolfa Schustera.

1. Aké ocenenia získal Rudolf Schuster počas života?

Za svojho života získal Rudolf Schuster množstvo významných ocenení, ktoré sa v čase písania tejto knihy vyšplhalo na číslo 70, no ich počet naďalej rastie. Nachádza sa medzi nimi asi 20 čestných doktorátov ( doctor honoris causa) rôznych renomovaných univerzít napríklad Moskovská univerzita)

Rudolf Schuster získal čestné občianstva rôznych miest, medaile, kríže a reťaze z rôznych krajín, ale aj ceny za literárnu tvorbu.

1. Aké sú prínosy Rudolfa Schustera?

Medzi množstvo prínosov, ktoré Rudolf Schuster pre spoločnosť priniesol patria bezpochyby aj tieto:

Krátko po vzniku Slovenskej republiky inicioval priamu voľbu prezidenta – pričom sa následne prvým priamo voleným prezidentom stál práve on.

Prijal a presadil koncepciu osláv Dňa mesta ( pri príležitosti výročia založenia mesta), ktoré od roku 1995 slávia Košice ako prvé mesto na Slovensku.

V časoch totalitného režimu v roku 1980 nadviazal prvý partnerský vzťah mesta Košice s vtedajším západonemeckým mestom Wuppertal, čo bolo v časoch železnej opony takmer nemožné.

1. Kde žije v súčasnosti Rudolf Schuster a aký má život?

Rudolf Schuster dodnes žije v Košiciach a naďalej patrí k vysoko nadpriemerne aktívnym občanom mesta Košice.

1. Aké sú ocenenia Rudolfa Schustera?

Ocenenia Rudolfa Schustera sú Rád práce čestný doktorát, Pribinov kríž prvej triedy, Kryštálový glóbus Európskeho ekonomického inštitútu Rad tolerancie mesta Wuppertal, čestný doktorát, čestná cena Habitat, Veľkokriž s reťazou Zvrchovaného radu Maltezských rytierov, čestný občan mesta Miškovec, veľký kríž Rádu vykupiteľa, hviezda Rumunska 1.triedy, cena nadácie svetového fóra, medaila Chatama Sofera, Zlatá medaila Masarykovej univerzity v Brne, Cena Egona Ervína Kirscha za literatúru faktu, Za zásluhy prvej triedy- najvyššie vyznamenanie Libanonskej republiky, Protektor Európskej akadémie vied a umení, Ocenenie Združenia historických miest a obcí Slovenska, Rad Josého San Martina z Argentíny, Kennedyho kríž z Argentíny, Reťaz Radu za zásluhy v Čile, Veľký kríž za zásluhy štátu Tocantis z Brazílie, Veľká reťaz Radu Južného kríža z Brazílie, Medaila k 150.výročiu založenia Joinville z Brazílie, Veľrad kráľa Tomislava so stuhou a hviezdou z Chorvátska, Rad Serafína zo Švédska, Biely orol 1.triedy z Poľska, Pamätná plaketa Slovenskej akadémie vied, Rad Izabely Katolíckej zo Španielska, ocenenie Zlatý lev z Luxemburska a Holandska, Cena Masarykovej akadémie vied a umení, Zlatý čestný odznak slobody zo Slovinska, Veľký kríž Maďarskej republiky za zásluhy s reťazou, Zlaté olympijské kruhy Slovenského olympijského výboru, Čestné občianstvo mesta Banská Štiavnica, Čestné občianstvo mesta Žilina, Cena Vojtecha Zamarovského za trvalý prínos do literatúry faktu, Európska cena Karola IV.- najvyššie vyznamenanie Sudetonemeckého krajanského spolku.

1. Moderátorke zarezonovala informácia, že Rudolf Schuster sa dal do spevu, čo je na tom pravda?

Rudolf Schuster nie je žiadny spevák, je iba amatér. Ten spev vznikol tak, že keď bol primátorom v roku 1976 na dni mesta. Na dni mesta ľudia posedávali, spievali, hudba im hrala, mali vypité tí ľudia a Rudolfa Schustera zavolali ako jeho primátora a začali hrať na košickej turni, to je košická nepísaná hymna a tam ho nahovorili, aby naspieval nejaké evergreeny, z ktorých vznikli videoklipy. Prvé pesničky evergreeny boli venované Košiciam, ale Medzevčania cítili krivdu, že im nič nenaspieval. V Medzeve robili nakoniec koncert. Jeho generácia mu pomáhala spievať.

1. Ako reagovali Medzevčania na jeho spevácky koncert?

Podľa Schustera boli prekvapení, lebo je estrádny divadelník a nikdy ho spievať nevideli. Samozrejme každý pýtal DVD-Čka. Naučiť sa spievať texty pesničiek naspamäť to bolo dosť.

1. Odkiaľ čerpáte toľko energie?

Podľa Schustera je to tou životosprávou, Schuster vždy cvíčil, vždy športoval, trénoval volejbalistov ako tréner, zbytočne veľa sa neprejedáva sa, žaludok človekovi nemôže diktovať čo chce, ale my mu musíme povedať, čo bude príjmať. Najdôležitejšie je, aby sme aktívne neprestali pracovať, ten mozog musí byť stále zaťažený.

1. Aké boli mená detí Rudolfa Schustera?

Mená detí Rudolfa Schustera boli Ingrid Schusterová a Peter Schuster.

1. Aké bolo meno manželky Rudolfa Schustera?

Meno manželky Rudolfa Schustera bolo Irena Schusterová.

1. Aký bol stručný životopis manželky Rudolfa Schustera Ireny Schusterovej?

Irena Schusterová, rodená Trojáková sa narodila 12.novembra 1937 v obci Bobrov na Orave v rodine roľníka.

Študovala na Strednej zdravotnej škole v Bratislave a 33 rokov pracovala ako diétna sestra.

V Bratislave sa zoznámila s Rudolfom Schusterom, ktorý bol vedeckým pracovníkom v Hydrologickom ústave Slovenskej akadémie vied a v roku 1961 sa zaňho vydala.

O rok neskôr sa manželia presťahovali do Košíc a s týmto mestom bol odvtedy spojený ich spoločný život.

Po boku manžela stála vo všetkých rozhodujúcich chvíľach.

Keď sa Rudolf Schuster stal veľvyslancom Českej a Slovenskej federatívnej republiky v Kanade, plnila náročné spoločenské povinnosti manželky veľvyslanca.

Rovnako dôstojne a zodpovedne sa zhostila aj povinnosti manželky prezidenta Slovenskej republiky.

V tomto období založila Nadáciu Ireny Schusterovej zameranej na pomoc deťom s vrodenými srdcovými chorobami.

Medzi najväčšie úspechy nadácie patrilo získanie takmer 20 miliónov korún od darcov, za ktoré bolo zakúpené unikátne lekárske zariadenie pre vysokošpecializované kardiologické pracovisko v Bratislave.

Veľkou oporou bola pre manžela aj počas jeho vážneho ochorenia v roku 2000.

Irena Schusterová bola celý život skromná žena, medzi jej najväčšie záľuby patrila záhrada a pestovanie kvetov.

Nemala rada publicitu a najlepšie sa cítila v kruhu svojej rodiny.

Bola hlboko veriacou katolíčkou a celý jej život bol naplnený láskou, ochotou a obetavosťou.

Príčinou jej úmrtia bola akútna srdcová príhoda, podľa blízkeho priateľa Rudolfa Schustera Borisa Štěrbáka, Irene Schusterovej praskla aorta.