Ivan Gašparovič

Ivan Gašparovič

1. Kedy sa narodil Ivan Gašparovič?

Ivan Gašparovič sa narodil 27.marca 1941.

2. Kde sa narodil Ivan Gašparovič?

Ivan Gašparovič sa narodil v Poltári.

3. Aké je meno manželky Ivana Gašparoviča?

Meno manželky Ivana Gašparoviča je Silvia Gašparovičová.

4. Aké sú mená detí Ivana Gašparoviča?

Mená deti Ivana Gašparoviča sú Denisa Gašparovičová a Ivo Gašparovič.

5. Aké boli politické strany v ktorých pôsobil Ivan Gašparovič?

Politické strany, v ktorých pôsobil Ivan Gašparovič boli Komunistická strana, Hnutie za demokratické Slovensko, Hnutie za demokraciu a nezávislý.

6. Aké bolo funkčné obdobie Ivana Gašparoviča ako prezidenta?

Funkčné obdobie Ivana Gašparoviča ako prezidenta bolo od 15.júna 2004 do 15.júna 2014.

7. Aký bol pracovný život Ivana Gašparoviča?

Od roku 1959 až do roku 1964 študoval na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.

Po štúdiu pracoval na Okresnej prokuratúre v Martine a neskôr na Mestskej prokuratúre

V roku 1964 sa oženil so Silviou Beníkovou

v Bratislave.

V roku 1968 učil na Katedre trestného práva.

Získal vedeckú hodnosť kandidáta vied a habilitoval za docenta na Právnickej fakulte Univerzity Komenského.

Od roku 1966-1989 Ivan Gašparovič bol podpredsedom medzinárodnej komisie Československého zväzu ľadového hokeja a podpredseda Hokejového oddielu TJ Slovan Bratislava.

V roku 1989 bol spolupredseda Fóra nezávislých právnikov Slovenska.

V roku 1992 sa vrátil ako pedagóg na Právnickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave, kde pôsobil ako člen Vedeckej rady.

8. Aká bola politická kariéra Ivana Gašparoviča?

V roku 1968 vstúpil do Komunistickej strany Československa, odkiaľ ho po pol roku vylúčili.

V rokoch 1990-1992 zastával post generálneho prokurátora Českej a Slovenskej republiky v Prahe.

V roku 1992 vstúpil do Hnutia za demokratické Slovensko.

V júni 1992 bol zvolený za poslanca a následne i za predsedu Slovenskej národnej rady.

1.januára 1993 sa ako prvý slovenský štátnik prihovoril občanom Slovenskej republiky.

V novembri 1996 zohral Ivan Gašparovič kľúčovú úlohu v kauze Gaulieder.

15.júla 2002 Ivan Gašparovič vystúpil z Hnutia za demokratické Slovensko a do konca funkčného obdobia pôsobil ako nezávislý poslanec.

V roku 2002 založil Hnutie za demokraciu, ktorého sa stal predsedom.

V roku 2002 po skončení práce v slovenskom parlamente sa vrátil ako pedagóg na Právnickú fakultu Univerzity Komenského.

9. Aká bola cesta k prvému funkčnému obdobiu Ivana Gašparoviča ako prezidenta Slovenskej republiky?

Podľa predvolebných prieskumov mali najväčšie šance postúpiť do druhého kola Vladimír Mečiar a Eduard Kukan. Výsledky volieb priniesli prekvapenie, keď do druhého kola s Mečiarom postúpil práve Gašparovič, ktorý len tesne predbehol Kukana.

Zrejme najdôležitejším faktorom, ktorý Gašparovičovi pomohol, bolo získanie podpory od strany Smer tesne pred voľbami.

V prezidentských voľbách v roku 2004 dostal Ivan Gašparovič 442 564 hlasov. Prvý bol Vladimír Mečiar, ktorý dostal 650 242 hlasov. Obaja kandidáti postúpili do druhého kola.

V druhom kole Vladimír Mečiar získal 722 368 hlasov, jeho súper Ivan Gašparovič však získal 1 079 592 hlasov a bol zvolený za prezidenta.

Ivan Gašparovič sa niekoľko dní pred svojou inauguráciou do funkcie prezidenta vyjadril k otázke prezidentského práva vetovať zákony.

Ústava Slovenskej republiky podľa neho nešpecifikuje dôvody, pre ktoré je prezident oprávnený vrátiť Národnej rade Slovenskej republiky schválený zákon.

Podľa Gašparoviča má prezident právo vrátiť zákon na opätovné prerokovanie nielen z dôvodu jeho neústavnosti, ale prezident ako zástupca občanov má právo vetovať aj také zákony, ktoré budú mať podľa jeho názoru negatívny dopad na občanov.

Do funkcie prezidenta bol inaugurovaný 15.júna 2004.

10. Aké bolo prvé funkčné obdobie Ivana Gašparoviča ako prezidenta Slovenskej republiky?

Pre vysvetlenie postojov prezidenta Gašparoviča k Dzurindovej vládnej koalícii je kľúčový výrok prezidenta, v ktorom sa začiatkom funkčného obdobia označil za opozičného prezidenta. Zároveň , ale poznamenal, že to neznamená, že bude vláde robiť problémy.

V júni 2004 sa spolu s premiérom Dzurindom zúčastnil summitu NATO v Istanbule, po skončení ktorého prehlásil, že sa mu s premiérom dobre spolupracovalo, pretože naša zahraničná politika je jednotná a máme jasno v zahraničnopolitických prioritách.

Reformou, v ktorej sa postoj prezidenta výrazne odlišoval od krokov vládnej koalície, bola reforma zdravotníctva, realizovaná ministrom Rudolfom Zajacom. V septembri 2004 povedal, že táto reforma je dosť tvrdá a krutá vzhľadom k sociálnemu postaveniu občanov.

Podľa G. Mešežnikova to boli pravdepodobne vyššie uvedené dôvody, ktoré viedli prezidenta v októbri 2004 k vetovaniu balíka zákonov spojeného so zdravotníckou reformou.

Napriek tomu, že Gašparovič mal výhrady len k dvom zákonom a to zákonu o zdravotných poisťovniach a zákonu o rozsahu zdravotnej starostlivosti kvôli ich vnútornej obsahovej previazanosti vrátil celý balík šiestich zákonov.

V októbri toho roku vetoval celý balík zákonov zdravotníckej reformy schválenej parlamentom.

V správe o stave republiky zo dňa 22.6.2005 vyzdvihol pozitíva, ktoré reformy priniesli, avšak celkovo v jeho správe dominovali kritické poznámky k uskutočňovaným opatreniam. Kritizoval ostré dopady reforiem na široké vrstvy obyvateľstva, podľa jeho názoru sa reálna sociálnosť únosnosť jednotlivých realizovaných reforiem pohybuje na kritickej hranici.

Ku konfliktu medzi prezidentom a ministrom zdravotníctva došlo po prednese prezidentovej Správy o stave republiky v roku 2005, v ktorej sa vyjadril aj k reforme zdravotníctva, že je nešťastím, ak pacienta označíme za klienta.

Reformu podrobil kritike aj v Správe o stave republiky z roku 2005, kedy vyhlásil, že na liberalizáciu a trhové prostredie sme ešte v zdravotníctve nedospeli.

V podobnom duchu kritizoval aj reformu školstva a postavil sa proti spoplatňovaniu vysokoškolského štúdia, kritike podrobil aj reformu verejnej správy a dôchodkovú reformu, ktorú označil za sociálne nespravodlivú.

Na rozdiel od sociálnych a ekonomických otázok, v ktorých sa postoje prezidenta a vládnej koalície často líšili, zahraničná politika Slovenska predstavovala oblasť, kde sa prezidentove názory a konanie do značnej miery zhodovali so záujmami Dzurindovej vlády.

Najvyhrotenejšie vzťahy, a to ako v politickej, tak aj v osobnej rovine vládli medzi prezidentom Gašparovičom a ministrom zdravotníctva Rudolfom Zajacom.

Podľa Zajaca by bolo možné obmedziť právo prezidenta vetovať zákony.

Prezident považoval integráciu Slovenska do Európskej únie a Severoatlantickej aliancie, ktorá bola úspešne zavŕšená práve za vlády Mikuláša Dzurindu za pozitívny krok.

Prezident často poukazoval na vysokú mieru nezamestnanosti, veľké regionálne ekonomické rozdiely, negatívne dopady na rozpočty rodín a znevýhodňovanie dôchodcov.

Ivan Gašparovič nastúpil do úradu ako druhý priamo volený prezident, v čase, kedy sa Slovensku podarilo integrovať do kľúčových medzinárodných inštitúcii, teda aj do Európskej únie.

Bolo jeho hlavnou úlohou, aby sa aktívne zapájal do nášho pôsobenia na poli Európskej Únie a bol oporou vlády pri etablovaní Slovenska ako spoľahlivého partnera ostatných európskych krajín.

Počas posledných dvoch rokov druhej Dzurindovej vlády, ktoré sa prekrývali s funkčným obdobím Ivana Gašparoviča, prezident vetoval celkovo 30 zákonov, ktoré Národná rada Slovenskej republiky schválila, v 13 prípadoch zákon vôbec nepodpísal.

Hneď v prvom polroku svojho funkčného obdobia vetoval 15 zákonov, takže sa zdalo, že bude pokračovať v kurze častého vracania zákonov, ktorým sa uberal jeho predchodca Rudolf Schuster.

Dokonca v rokoch 2004-2005 vetoval Ivan Gašparovič o 4 zákony viac než Rudolf Schuster v porovnateľnom období.

Neskôr, ale začal právo veta využívať zriedkavejšie a celkovo ale bol ustretovejší ako Rudolf Schuster a právne normy vracal v menšom rozsahu.

Zatiaľ čo Schuster vrátil v priemere za rok 20,6 zákona, Gašparovič za Dzurindovej vlády vrátil v priemere 15 zákonov za rok.

Prezident Schuster vetoval približne každý siedmy schválený zákon, Gašparovič prvé dva roky vetoval približne každý desiaty zákon.

Na rozdiel od Michala Kováča prezident Gašparovič len minimálne využíval právo podať návrh na Ustavný súd Slovenskej republiky na začatie konania o preskúmaní súladu prijatého zákona s ústavným poriadkom.

Počas vlády Mikuláša Dzurindu prezident Gašparovič podal takýto návrh len dvakrát- v prípade zákona o rodine kedy Ustavný súd Slovenskej republiky vyhovel prezidentovmu návrhu a v prípade zákona o sociálnom poistení, kedy jeho návrhu vyhovel len sčasti.

Vnútrokoaličné krízy v období druhej Dzurindovej vlády neboli výnimočným javom.

Jedným z hlavných problémov tohto obdobia, ktorý vytvoril vhodné prostredie pre ďalšie ťažkosti, boli rozkoly v koaličných stranách, ktoré viedli k odchodu viacerých politikov zo svojich strán.

Dňa 18.februára 2006 bol na kongrese strany Hnutia za demokraciu zvolený za čestného predsedu. Ozvali sa aj kritické hlasy, že prezident tým porušil svoj predvolebný sľub občanom, že bude nezávislým prezidentom.

V roku 2006 sa na Slovensku odohrali druhé predčasné voľby od vzniku krajiny. Víťazom sa stala strana Smer, ktorá počas predchádzajúcich rokov tvrdo kritizoval neoliberálne reformy Dzurindovej vlády.

Zmena vlády priniesla výraznú zmenu v prejavoch a vystúpeniach prezidenta Gašparoviča v hodnotení vládnej politiky a jej smerovania.

Hoci sa označoval za nadstraníckeho prezidenta, z jeho výrokov vyplývala značná identifikácia s programom vládnej koalície najmä s politikou strany Smer a SNS.

Svoj pozitívny názor na činnosť Ficovej vlády prezentoval aj na konferencii Slovensko v zrkadle Európskeho sociálneho modelu v septembri 2008.

Vo svojom prejave pochválil vládu za jej zodpovednú makroekonomickú politiku a to, že napĺňa silný sociálny program, ktorým zmierňuje dopady ekonomických reforiem.

Poslednú Správu o stave republiky predniesol prezident v Národnej rade Slovenskej republiky v polovici februára 2009.

Vo svojej správe sa zoširoka dotkol mnohých tém, ústredné miesto však patrilo problému svetovej krízy a z nich vyplývajúcich dôsledkov pre Slovensko.

Opäť jednoznačne vyjadril podporu súčasnej koalícii a to slovami

Podporujem súčasný parlament a vládu v ich úsilí o sociálne reformy.

Vyzdvihol skutočnosť, že súčasná vláda podľa neho chce presadzovať záujmy všetkých občanov nielen úzko skupinové, ale aj celospoločenské.

Na rozdiel od predchádzajúcej Dzurindovej vlády, dochádzalo za vlády Róberta Fica v oblasti zahraničnej politiky k situáciám, v ktorých prezident a premiér zastávali opačné stanoviská.

K rozdielnym názorom medzi premiérom a prezidentom najčastejšie dochádzalo v súvislosti s povinnosťami vyplývajúcimi z členstva Slovenska v NATO a Európskej únii.

Rozdielne názory zaujali premiér a prezident v otázke presunu slovenských jednotiek, ktoré pôsobili v Afganistane, z Kábulu do Kandaháru. Na konci februára 2007 vláda presun slovenských jednotiek podporila.

Ďalším bodom, v ktorom sa postoj prezidenta rozchádzal s premiérom je problém vybudovania amerického radarového a protiraketového systému v Českej republike a v Poľsku.

Zatiaľ čo sa premiér k inštalácii systému stával výrazne skepticky, prezident Gašparovič v ňom videl nástroj boja proti terorizmu, ktorý treba podporiť.

Jedným z cieľov prezidenta Gašparoviča bolo podľa jeho slov aj úsilie o zlepšenie problematických slovensko-maďarskych vzťahov.

Zhodný postoj s vládou zaujal aj pri riešení kosovského problému. Podobné ako premiér Fico považuje vytvorenie nezávislého Kosova za porušenie medzinárodného práva a princípov OSN.

Priaznivý postoj zaujímal prezident aj k SNS.

V januári 2008 vyzdvihol skutočnosť, že SNS bola jedinou politickou stranou, ktorá začiatkom 90.rokv presadzovala samostatnosť Slovenska.

Napriek neskoršiemu vývoju, ktorý ukázal neopodstatnenosť týchto očákavaní nedošlo z prezidentovej strany k častému vetovaniu zákonov za vlády Róberta Fica.

Zaujímavá situácia nastala pri podpísovaní zákona o rýchlejšej dostavbe diaľníc v roku 2007. Po tom, čo sa viacerí odborníci vyjadrili, že zákon je protiústavný, prezident vyhlásil, že si nemyslí, že zákon by bol v rozpore s ústavou, ale iba dvoma jej článkami. Svoj výrok sa neskôr snažil vysvetliť tým , že v článkoch ústavy sa bijú pojmy vlastníctvo a verejný záujem.

V decembri 2008 prezident vetoval novelu školského zákona, ktorá upravovala používanie maďarských geografických názvov v učebniciach maďarskej menšiny na Slovensku.

11. Aká bola cesta k druhému funkčnému obdobiu Ivana Gašparoviča ako prezidenta Slovenskej republiky?

V svojich druhých prezidentských voľbách dostal v prvom kole Ivan Gašparovič 876 061 hlasov, druhé miesto obsadila Iveta Radičov, ktorá od voličov získala 713 735 hlasov. Obaja kandidáti postúpili do druhého kola.

V druhom kole získala Iveta Radičová 998 808 hlasov, Ivan Gašparovič sa umiestnil na prvom mieste s 1 234 787 hlasmi, čím bol po druhýkrát zvolený za prezidenta.

Svoj blízky vzťah k Ficovej koalícii a najmä k strane Smer prezentoval prezident Gašparovič v marci 2009 pred prezidentskými voľbami, v ktorých bol podporovaný Smerom aj SNS, na stretnutí s členmi strany Smer v Košickom kraji.

SNS sa pridala k Smeru a podporovala vo voľbách 2009 kandidatúru Ivana Gašparoviča kvôli národnému cíteniu, ktoré sa prejavilo okrem iného aj použitím veta v novele školského zákona umožňujúcej používať v učebniciach maďarskej menšiny geografické názvy aj v maďarčine.

Do funkcie prezidenta bol inaugurovaný 15.júna 2009.

12. Aké bolo druhé funkčné obdobie Ivana Gašparoviča ako prezidenta Slovenskej republiky?

Prezident sa k NATO vyjadroval vo svojich hodnotiacich správach k stavu zahraničnej politiky Slovenskej republiky, avšak nie veľmi obsiahlo a rovnako tak samostatných prejavov a vystupení k problematike NATO je menej.

V prieskume Inštitútu pre verejné otázky z februára 2012 dôveru prezidentovi vyjadrilo 8 % opýtaných. Predošlý rok Ivanovi Gašparovičovi dôverovalo o 4 % ľudí viac.

Počas 2.funkčného obdobia nepredniesol Ivan Gašparovič ani jednu správu o stave republiky, napriek tomu, že mu Ústava takúto povinnosť ukladá.

Prezident samozrejme podporuje fungovanie a angažovanie sa v rámci platformy V4, avšak z jeho vyjadrení čitateľ nadobudne pocit, že ide len o veľmi plytké tvrdenia , respektíve, že sa na tému V4 vyjadruje zo zvyku či povinností.

Slovensko bolo podľa prezidenta Gašparoviča spoľahlivým a rovnocenným partnerom v rámci bezpečnostných a obranných štruktúr. Tento argument veľakrát podporoval tým, že sa zúčastňujeme na čoraz viac misiách počnúc Afganistanom, ktoré ako prezident podporoval. Okrem toho ocenil našu angažovanosť na Balkáne, konkrétne v Bosne a Hercegovine a Kosove a rovnako tak na misiách OSN na Cypre i keď sám priznáva, že Slovensko stáli niekoľko ľudských životov.

Gašparovičovo funkčné obdobie sa skončilo 15.júna 2014, keď bol inaugurovaný prezident Andrej Kiska.

Ústavný súd 4.decembra 2014 zverejnil rozhodnutie, že prezident Ivan Gašparovič porušil práva Jozefa Čenteša jeho nevymenovaním za generálneho prokurátora. Prisúdil mu odškodné 60 000 eur.

13. Aké boli odvolávania ministrov počas prezidentovania Ivana Gašparoviča?

Prvým odvolaním bola náhrada Ľudovita Kanika za Ivetu Radičovú, táto náhrada sa konala na Ministerstve práce, sociálnych veci a rodiny dňa 17.októbra 2005.

Za relatívne bezproblémové môžeme považovať aj odvolanie ministra obrany Juraja Líšku a vymenovanie Martina Fedora za jeho nástupcu vo funkcii.

Abdikácia ministra spravodlivosti Daniela Lipšica, ministra vnútra Vladímíra Palka a ministra školstva Martina Fronca a vymenovanie štátnych tajomníkov Lucie Žitňanskej, Martina Pada a Lazsla Szigétiho za uvoľnené posty. K abdikácii došlo 7.februára 2006.

Odvolanie F. Tótha z funkcie ministra kultúry a jeho nahradenie ministrom R. Chmelom. K výmene došlo na začiatku apríla 2006.

K prvej zmene vo vláde Róberta Fica došlo 27.novembra 2007, kedy prezident Gašparovič na návrh premiéra Fica odvolal ministra pôdohospodárstva Miroslava Jureňu a na jeho miesto vymenoval Zdenku Kramplovú.

Na konci januára 2008 podal demisiu minister obrany František Kašický. Dňa 30.januára 2008 prezident prijal Kašického demisiu a do čela ministerstva obrany vymenoval Jaroslava Bašku.

K tretej personálnej zmene vo Ficovej vláde došlo na poste ministra zdravotníctva 3.júna 2008. Po abdikácii ministra Ivana Valentoviča bol za jeho nástupcu prezidentom vymenovaný Richard Raši.

Dňa 18.augustra 2008 došlo k dvojitej výmene ministrov. Minister životného prostredia Jaroslav Izák bol na žiadosť premiéra Fica odvolaný a na jeho miesto nastúpil Ján Chrbet. Na žiadosť ĽS-HZDS Vladimíra Mečiara predseda vlády požiadal prezidenta Gašparoviča o odvolanie ministerky pôdohospodárstva Zdenky Kramplovej, ktorá bola nahradená Stanislavom Becíkom.

Už v polovici decembra 2008 oznámil minister zahraničných vecí Ján Kubiš, že kvôli získaniu miesta tajomníka Európskej hospodárskej komisie OSN odchádza z vlády. K jeho odvolaniu a vymenovaniu nového ministra Miroslava Lajčáka ale došlo až 26.januára 2009. Dôvodom bola žiadosť premiéra Fica, aby minister Kubiš zotrval vo svojom úrade kvôli problémom spôsobeným energetickou krízou.

Dňa 15.apríla 2009 bola výmena ministra výstavby Mariána Janušeka za Igora Štefanova.

14. Aké boli hodnosti Ivana Gašparoviča?

Počas výkonu funkcie hlavy štátu udelili Ivanovi Gašparovičovi čestný doktorát Honoris Causa, veľkú zlatú peča a protektor EAVU.

Medzi ďalšie ocenenia Ivana Gašparoviča patria Veľký rytiersky kríž od britskej kráľovnej Alžbety II., Veľký kríž občianskeho a vojenského čestného radu Adolfa z Nasau, Rad Izabely Kastilskej- Veľká reťaz, najvyššie španielske vyznamenanie od španielskeho kráľa Juana Carlosa I.

, Veľká reťaz princa Henriquea, Rád Kríža Mariánskej zeme od Estónskej republiky, Viestursov Rad od Litovskej republiky, Rad Troch Hviezd od Lotyšskej republiky, Rad kráľa so stuhou Tomislava od Chorvátskej republiky, Veľká hviezda a Veľká reťaz Záslužného radu od Talianskej republiky, najvyššie vyznamenanie Kazašskej republiky, Veľký kríž Radu holandského leva, cyperská Veľká reťaz Makariusa III., Veľký kríž Radu spasiteľa Helenskej republiky, Zlatý kľúč od mesta Solún a Zlatá medaila za zásluhy mesta Atén, Rad slona od dánskej kráľovnej Marghete II., Rad Srbskej republiky, Rad Bieleho leva, Veľký kríž Čestnej légie od Francúzskej republiky, čestné občianstvo miest Veľká Lomnica, Humenné a Myjava, Rad Andreja Hlinku I.

triedy za zásluhy za vznik Slovenskej republiky, Rad Ľudovíta Štúra 1.triedy, Kríž Milana Rastislava Štefánika I. triedy, Pribinov kríž I. triedy, Zlatá medaila od Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave, Medaila Chatama Sofera od Múzea židovskej kultúry za zásluhy o rozvoj múze.

15. Aké sú výroky Ivana Gašparoviča?

Pán poslanec Bugár, svoju zodpovednosť si nesiem a na nikoho ju nedám. O tomto nerozhoduje predseda Národnej rady sám, ja tu budem rozhodovať tak ako všetci ďalší 149 poslanci.

Keby sme dodržiavali aspoň Desatoro, svet by bol o poznanie lepší a krajší.

Rozhodnúť kandidovať do funkcie prezidenta hlavy štátu nikdy nie je jednoduché a len tak zo dňa na deň povedať, že idem kandidovať, to je taký hazard aj s vlastnou osobou.

Môžem ho uistiť, že aj piatich ministrov vnútra ako on nájdem.

Vládna koalícia sa skladá z voľnomyšlienkárov z ANO, ortodoxných pravičiarov z KDH, maďarskej nacionalistickej strany a SDKU, ktorá nikdy nevie, čo je.

Rada Európy sa blíži k svojmu zániku.

Euroústava má nedostatky, treba ju však schváliť a potom novelizovať.

Dobre, a čo teraz? Keď tam títo ľudia nebudú, nebude ani futbal.

Mali by vzniknúť média, ktoré by prezentovali rozhodnutia vlády, parlamentu a orgánov, ktoré riadia štát.

Média sú v súčasnosti v pozícii, kedy nenachádzajú nič dobré, hľadajú len to zlé.

Vy ste anafalbet? Neviete čítať rozhodnutie Ustavného súdu? Tam to máte biele na čiernom.

Dali sme im, boha, novinárom

Na druhej strane si myslím, že Slovensko niekedy, žiaľbohu, niekedy je to chvalabohu, že žiaľbohu, že na Slovensku predsa len tá pracovná sila je ešte lacnejšia a teraz, chvalabohu, že je lacnejšia.

Hovorili sme, že tu chýba jedna stolička. Je to život, je to osud. Nabudúce bude možno chýbať ďalšia stolička.

Náš sen o vlastnej štátnosti sa naplnil najmä vďaka tomu, že sme vytrvalí, že sme si po celé stáročia pestovali národnú budúcnosť, zachovali si svoj jazyk, územie, jedinenčnú kultúru, ale aj vieru vo svoje schopnosti a v duchovné dedičstvo.

V prístupovom procese sme boli donútení odstaviť funkčné bloky v Jaslovských Bohuniciach, prijať znížené výrobné kvóty pre niektoré trhové komodity, zosúladiť naše právo s právom Európskej únie, skoordinovať naše politiky so spoločnými európskymi politikmi a cieľmi. Nebolo, nie je to pre nás vždy jednoduché. Svedčí aj o tom aj nepomer medzi podporou poľnohospodárstva u nás a v iných krajinách, alebo náš odlišný postoj k otázke uznania Kosova.

V roku 2010 pán prezident Ivan Gašparovič doslova povedal.

Najprirodzenejšie a najlogickejšie prepojenie, lebo nekoordinácia dvoch integračných zoskupení vyznávajúcich rovnaké hodnoty a pôsobiacich v tom istom medzinárodnom prostredí, je ťažko vysvetliteľná.

V roku 2013 pán prezident Ivan Gašparovič doslova povedal

Hádam ešte nikdy v histórii nebolo prepojenie medzi ekonomickou a finančnou stabilitou a bezpečnosťou sveta také silné a intenzívne, ako teraz.

16. Aké sú citáty od iných ľudí k osobe Ivana Gašparoviča?

Béla Bugár: Aké sú Vaše morálne hodnoty? Vy osobne nesiete a budete niesť zodpovednosť za tento čierny deň v histórii tohto mladého štátu.

17. Aký je životopis manželky Ivana Gašparoviča Silvii Gašparovičovej?

Silvia Gašparovičová rodená Beníková sa narodila 13.januára 1941.

Je slovenskou projektantkou, súdnou znalkyňou a v rokoch 2004-2014 prvou dámou Slovenska.

V roku 1958 ukončila Strednú školu. 5-ročné vysokoškolské štúdium absolvovala na Stavebnej fakulte Slovenskej technickej univerzity, ktoré ukončila v roku 1965. V rokoch 1971-1973 absolvovala postgraduálne štúdium hospodárskeho práva na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.

Silvia Gašparovičová žije po boku svojho manžela Ivana Gašparoviča od roku 1964. Spoznali sa vďaka basketbalu, pretože obaja boli jeho milovníkmi. Majú dve deti, dcéru Denisu a syna Iva.

Po skončení vysokoškolského štúdia pracovala v projekcii štátneho podniku Pozemné stavby.

Od roku 1971 do roku 1991 pôsobila na investičnom odbore Ministerstva výstavby a stavebníctva.

V roku 1991 Mestský súd v Bratislave vymenoval Silviu Gašparovičovú za súdnu znalkyňu pre oceňovanie nehnuteľnosti v odbore stavebníctvo.

Až do zvolenia svojho manžela za prezidenta Slovenskej republiky pracovala v súkromnej sfére ako konateľka v stavebnej spoločnosti.

V pozícii prvej dámy okrem reprezentačných povinností preberala veľa záštit nad odbornými a charitatívnymi podujatiami.

Ako prezidentka Slovenskej nadácie- Vzdelanie a zdravie pre všetkých sa venuje okrem iného vzdelávaniu a zlepšeniu života hendikepovaných ľudí, zvyšovaniu kvality výučby v špeciálnych školách, zlepšovaniu zdravotnej starostlivosti a vybaveniu zdravotníckych zariadení kúpou chýbajúcich prístrojov a tiež zdravému životnému štýlu s dôrazom na deti a mládež.

Pomáha aj ženám, obetiam domáceho násilia získať ochranu, vzdelanie a odvahu na začatie nového života.

Silvia Gašparovičová má viaceré čestné funkcie udelené za dlhoročnú podporu a spoluprácu. Napríkad je čestnou prezidentkou TOP centra podnikateliek a čestnou prezidentkou Slovenského Červeného kríža.

Je nositeľkou viacerých domácich a zahraničných vyznamenaní a ocenení- Radu 1.stupňa Kataríny Veľkej- vyznamenania Ruskej federácie za zásluhy a vklad do podpory rusko-slovenských vzťahov a vzdelávania, Veľkého kríža Izabely Kastílskej- vyznamenania Španielskeho kráľovstva za zásluhy pri rozvíjaní slovensko-španielskych vzťahov čí Nórskeho kraľovského radu za zásluhy.

V jednom rozhovore Život bez násilia Silvia Gašparovičová doslova povedala:

Nie je dobré, aby niekto týral dokonca blízkeho človeka , a preto sme zriadili Linku pomoci, krízové centrum, ktoré by týmto obetiam najmä domáceho násilia pomôcť. Bude známe telefónne číslo, ktoré bude na miestnych úradoch, bude na policajných staniciach.

Akonáhle by niektorá žena mala takýto problém, že by bolo násilie páchané na nej alebo na ich deťoch, tak Silvia Gašparovičová verí, že bude mať dostatok síl, aby sa proti tomu postavila, vyhľadá našu pomoc a určite jej tie najhoršie obdobia pomôžu riešiť. Zdravá populácia bude vtedy, keď zo spoločnosti vymizne násilie. Násilie stúpa celosvetovo v spoločnosti, pretože už detské hry sú samé násilie.

V kinách, filmoch, televízii je násilie Je to nedobrá situácia, je to veľký problém, ktorý si uvedomujú mnohí ľudia a všetko preto chcú urobiť, aby eliminovali násilie na ženách a na deťoch. Z toho dôvodu sme orientovali projekt zriadiť Linku pomoci, krízové centrum spojené so vzdelávacim centrom, lebo vidíme v tom možnosť pomôcť deťom a ženám, ktoré trpia násilím. Títo ľudia majú možnosť získať novú identitu vzdelávaním a možnosť zapojiť sa potom do života

Na stretnutí s poslucháčmi Univerzity tretieho veku v roku 2005 Silvia Gašparovičová povedala nasledovne:

Veľmi rada som prijala pozvanie prísť medzi vás, pretože iba vstup na pôdu univerzity pre mňa niečo znamená, študovala som na Technickej univerzite, postgraduálne štúdium som si urobila práve v tejto budove, takže sa mi oživili spomienky. Na rôznych podujatiach sa ma pýtajú ako je možné zapojiť dôchodcov, starších ľudí do rôznych projektov, ktorým sa venujú v nadácii. Viacejkrát sa zamyslela ako vtiahnuť seniorov do spolupráce.

Viem, že je to ťažké pri týchto finančných ohodnoteniach, ktoré máte. Zvažujeme niektoré projekty ako zapojiť práve vás do tej spolupráce. Vzdelávame dlhodobo nezamestnaných a zdravotne postihnutých. Začali s projektom otvárania ľudových akadémii a chceme to časom transformovať na ľudové univerzity. Je s tým veľa práce. Hľadáme pomoc dobrovoľníkov, lebo to najskôr robíme na dobrovoľnej báze bez toho aby to bolo honorované. Rozbiehame veľa projektov, v Kežmarku sme rozbehli dobrovoľný kurz.

Je to 20 ľudí, ktorí sa zúčastnili. Vytvorili pre nich chránenú dielňu. Viacerí si založili živnosť, založili si firmy. Učili sa základy účtovníctva, jazyka. Pripravujeme v Sobranciach takúto akadémiu. To by mala byť jedna trieda pre 20 uchádzačov. Bola by to forma takej mobilnej triedy. Podieľame sa na projekte Strieborné hlavy, kde poskytnú 2 počítače, pri ktorých sa stretnú seniori. Učia sa pracovať s počítačom pri rôznom programe.

Zriaďujú viaceré projekty pre mamičky na materských dovolenkách, kde sa jedna časť s deťmi hrá a druhá časť učí. Je to problém zohnať nejaké organizácie, pretože sa zmenili daňové predpisy u nás. Hľadáme takú formu určitého sponzorstva. Hľadame formy ako dosiahnuť ciele na báze partnerstva. Založili webovú stránku, kde budú uvádzať každého sponzora, je to aj pre nich reklama. Získali spoluprácu so Slovenskou sporiteľňou. Hľadajú formy ako si udržať sponzorov.

Oslovila nás skupina lekárov, že je veľmi veľa detí so psoriázou a stratou pigmentu. Sú neuveriteľné čísla po celom Slovensku. Toto nás presvedčilo, že treba s tým niečo robiť a zabojovať. Liečba spočíva na báze humannej placenty. Do dvoch rokov dôjde k vyliečeniu pacienta v 90 percentách prípadov. Už sú tieto prípravky v lekárňach vybraných.Dovozca je jedna farmaceutická firma.