Ludvík Svoboda

Ľudvik Svoboda

1. Kedy sa narodil a kedy zomrel Ludvík Svoboda?

Ludvík Svoboda sa narodil 25.novembra 1895 a zomrel 20.septembra 1979.

1. Kde sa narodil a kde zomrel Ľudvík Svoboda?

Ľudvík Svoboda sa narodil v Hroznatíne a zomrel v Prahe.

1. Aká bola národnosť Ludvíka Svobodu?

Národnosť Ludvíka Svobodu bola česká.

1. Aké boli mená rodičov Ľudvíka Svobodu?

Mená rodičov Ludvíka Svobodu boli Ján Svoboda, František Nejedlý a Františka Svobodová rodená Chalupová.

1. Aká bola mladosť Ľudvíka Svobodu?

Ľudvík Svoboda vyrastal so starším bratom a sestrou z prvého manželstva a troma súrodencami z druhého manželstva matky.

Len rok po narodení Ludvíka Svobodu zasiahla celú rodinu obrovská tragédia. Ján Svoboda bol poranený koňom a na následky tohto zranenia zomrel.

Život slobodnej matky v tejto dobe bol prakticky nepredstaviteľný. Nie je teda príliš veľkým prekvapením, že sa Františka Svobodová, tri roky po manželovej smrti znovu vydala a to za Františka Nejedlého.

 Z tohto manželstva zišli ďalšie tri deti a to František, Františka a Anastázie.

Vzťahy s nevlastným otcom a súrodencami mal podľa dostupných zdrojov Ludvík Svoboda výborné.

Jednalo sa o pracovitého a pokrokovo zmýšľajúceho mladíka.

Základné vzdelanie získal v škole v neďalekom Rudíkove. Potom nastúpil na Zemskú hospodársku školu vo Veľkom Meziřiči. Tu absolvoval prvý stupeň bez maturity, na ktoré nadviazal praxou v Rakúsku.

Rodina Svobodu žila v Hroznatíne niekoľko generácii a spravidla sa venovala poľnohospodárstvu.

Jednalo sa o nábožensky založenú rodinu, ktorá vlastnila jeden z najväčších poľnohospodárskych statkov v obci. 

Po absolvovaní meštianskej školy navštevoval Zemskú poľnohospodársku školu vo Veľkom Meziřiči, kde získal agronomické vzdelanie, ktoré si doplnil praxou vo vinárstve v Rakúsku.

Svoboda sa touto praxou pripravoval na trvalý odchod z rodnej obce.

V roku 1913 mu zomrel aj otčim a Ludvík sa tak rozhodol vrátiť na rodný statok pomôcť svojej rodine. V Hroznatíne pracoval na statku ďalšie 2 roky, než si i túto malú obec našla 1.svetová vojna.

V roku 1915 boli obaja bratia Jozef aj Ludvík odvedení do rakúsko-uhorskej armády.

Staršia sestra Mária bola už vydatá.

Matka s troma mladšími súrodencami zostala na statku hospodáriť sama.

1. Aké bolo obdobie prvej svetovej vojny v živote Ľudvíka Svobodu?

V roku 1915 bol starší brat Jozef poslaný na srbský front, mladší Ľudvík na ruský front.

Pôvodne Ludvík Svoboda mal byť pridelený k delostreleckému pluku v Korutanech. 

18.septembra 1915 Ľudvík Svoboda padol do zajatia pri Tarnopoli.

V Rusku najskôr vstúpil do hasičského zboru mesta Kyjev, kde absolvoval odborný výcvik.

V dobe Svobodového ruského zajatia sa začali formovať Československé légie. Jednalo sa o skutočne veľkú vec, lebo vytvorenie stabilnej vojenskej jednotky malo veľký vplyv pre tvorbu budúceho Československa.

Ludvík Svoboda bol zaradený do 3.pluku, tento pluk bol premenovaný po slávnom husitskom vojvodcovi, Jána Žižku z Trocnova.

Tento pluk bol zložený zo zajatcov.

5.augusta 1916 sa Ľudvík Svoboda prihlásil do česko-slovenských légii.

Svoboda sa následne rozhodol absolvovať novú zriadenú poddôstojnícku školu.

Osudy československých legionárov v Rusku významne ovplyvnil vzostup Vladimíra Iljiča Lenina a boľševického hnutia.

Svoboda sa v čele svojich vojakov podieľal na dobytí Čeljabinska, Trojicka, Zlatoustu a Jekaterinburgu.

Neustále boje legionárov prenasledovali cez celú transibírsku magistrálu. Prvý vlak s našimi vojakmi dorazil do Vladivostoku 25.apríla 1918.

Plánom bolo dostať sa do Francúzska a pridať sa k bojom na západnom fronte. To sa však nestalo a hrdinovia z Ruska sa v lete v roku 1920 vrátili do rodnej vlasti, vtedy nového vzniknutého Československa.

Bojoval pri Zborove, Bachmači a zúčastnil sa bojov o sibírsku magistrálu.

Kurz poddôstojníckej školy ukončil 26.decembra 1917, kurz dôstojníckej školy absolvoval na jar roku 1919.

1. Aké bolo medzivojnové obdobie v živote Ľudvíka Svobodu?

Svoboda tak bol 3.novembra 1920 z vlastného rozhodnutia preradený do zálohy.

V roku 1921 sa v Maďarsku pokúsil chopiť vlády Karel Habsburský a rovnako ako mnoho ďalších legionárov bol i Svoboda povolaný k armáde.

Svoboda sa po tomto pozorovaní rozhodol pre zásadnú zmenu plánu a natrvalo vstúpil do československej armády.

V roku 1923 v hodnosti štábneho kapitána nastúpil na službu na Podkarpatskej Rusi u 36.pluku. Tam zotrval do roku 1931.

Naučil sa maďarsky a zložil skúšku z maďarskej jazyka a literatúry na bratislavskej univerzite Jána Amosa Komenského.

V rokoch 1931-1934 bol poverený výučbou maďarského jazyka a literatúry na Vojenskej akadémii v Hraniciach.

V dobe keď Československo potrebovalo čo najviac vzdelancov, tak Svoboda dostal oficiálnu výnimku, keď bol pridelený na akadémiu na tri roky, všetky roky sa mu započítavali do riadnej služby.

Svoboda z tejto ponuky nemal radosť. Pôsobenie na akadémii sa totiž nebralo ako radová služba a nevyhnutne tak znamenalo zastavenie karierného postupu.

V roku 1934 bol povýšený na podplukovníka a prevelený k svojmu 3.pluku Jána Žižku v Kroměřiži.

Ako veliteľ náhradného práporu bol v roku 1937 poverený prípravou mobilizácie.

Svoboda bol medzi vojakmi obľúbený, najmä pre svoje pokojné vystupovanie a spravodlivosť.

V roku 1938 odišiel s mobilizovaným práporom do pohraničia- Kounice u Brna.

Politická situácia Európy a samotná bezpečnosť Československa sa v tomto období začína výrazne meniť. Svoboda len s hnevom sledoval vzostup nacizmu v Nemecku a fašizmu v Taliansku. Veľmi kritický bol aj k postoju československej vlády v otázke Španielskej občianskej vojny.

Po anšlusu Rakúska v roku 1938 bolo Svobodovi jasné, že sa blíži vojna.

V máji 1938 bola vyhlásená čiastočná mobilizácia, na ktorú v septembri 1938 naviazala všeobecná mobilizácia.

15.marca 1939 musel odovzdať kasárne v Kromeřiži rakúskemu plukovníku Wehrmachtu, ktorý okupovala Kromeříž.

Armádne velenie nedalo rozkaz k obrane. Svoboda sa tak behom invázie zúčastnil likvidácie citlivých materiálov, ktoré sa nesmeli dostať do rúk okupačných vojsk. Pálili sa armádne spisy, mobilizačné plány a zoznamy komunistov

Svoboda ako člen užšieho velenia začal okamžite plánovať vytvorenie ilegálnej siete a ukrytie čo najviac zbraní do bezpečných úkrytov.

1. Aké bolo obdobie druhej svetovej vojny v živote Ľudvíka Svobodu?

Začiatkom júna 1939 prešiel Ľudvík Svoboda ilegálne do Poľska, kde sa pridal k zahraničnej odbojovej armáde.

V Poľsku Svoboda zamieril najskôr na konzulát v Krakove. Tu sa prihlásil ako dobrovoľník do odboja.

Svoboda ako služobne najstarší dôstojník prevzal 19.júna 1939 velenie.

Poľský prezident povolil československú vojenskú jednotku až tretí deň po napadnutí Poľska Nemeckom.

Po porážke Poľska v septembri 1939 previedol Ludvík Svoboda skupinu viac ako 700 dôstojníkov a vojakov do azylu do Zväzu sovietskych socialistických republík.

V júli roku 1940 sa podarila Svobodovi vyjednať cesta do Istanbulu, kde malo prebehnúť dlho očakávané jednanie Sovietskeho zväzu a predstaviteľov exilovej vlády v Londýne.

Svoboda zastával názor, že je nutne mať vojenskú jednotku operujúcu zo Sovietskeho zväzu.

V Moskve bola už na jar 1941 ustanovená tajná československá misia, ktorej veliteľom bol plukovník Heliodor Píka a jeho zástupcom podplukovník Ludvík Svoboda.

Svobodovou jednanie bolo prijaté kladne a už v apríli 1941 sa v Moskve tajne rozpohybovala Československá vojenská misia pod vedením plukovníka Heliodora Píky. 

Na prelome mája a júna 1941 Ludvík Svoboda spolu so spravodajským dôstojníkom Hieke-Stojom kontaktovali L. Krna, ktorý bol v tom čase zástupca vyslanca Slovenského štátu v Moskve.

Svobodova predikcia vojny sa vyplnila už 22.júna 1941, keď Nemecko napadlo Sovietsky zväz. Začiatok boja týchto veľmoci obrátil svet naruby.

 18.júla 1941 bola podpísaná dohoda so Sovietskym zväzom o obnove diplomatických stykov a vzájomnej spolupráce vojne proti Nemecku.

Dňa 27.januára 1943 jednotka obdržala oficiálne bojové zástavy a bola pripravená vydať sa na front.

Pred odchodom na front, 30.januára 1943 bol Ludvík Svoboda povýšený na plukovníka.

V decembri 1943 po oslobodení Kyjeva bol menovaný za brigádneho generála. Brigáda pod jeho velením oslobodzovala mestá Rudu a Bielu Cerekev.

Veľmi populárnym sloganom tejto jednotky sa stala po bitke veta: So Svobodom za slobodu.

Dňa 18.mája 1944 bol menovaný veliteľom 1.československého armádneho zboru v Zväze sovietskych socialistických republík Ján Kratochvíl. Pod jeho velením bol zbor nasadený v karpatsko-duklianskej operácii.

Sovietske velenie počítalo s útokom na poľský Krakov, tento útok by otvoril cestu do Československa. August roku 1944 ale tieto plány zmietol zo stola. Na Slovensku totiž vypuklo národné povstanie a sám Stalin rozhodol o jeho okamžitej podpore.

Dňa 10.septembra 1944 velenie nad 1.československým armádnym zborom prevzal od brigádneho generála Jána Kratochvíla brigádny generál Ludvík Sloboda na základe rozkazu veliteľa 1.ukrajinského frontu Koneva. Zmena veliteľa súvisela s neúspešným začatím operácii dňa 9.októbra 1944.

V januári 1945 po vstupe zboru na slovenské územie na priamu žiadosť generála Mechlisa, člena vojenskej rady 4. Ukrajinského frontu, ktorý koordinoval činnosť spravodajskej služby frontu, Ľudvík Svoboda zriadil pri armádnom zbore vojenské obranné spravodajstvo.

Dňa 4.apríla 1945 vymenoval prezident Beneš tzv. košickú vládu. Ludvík Svoboda bol menovaný ako nestranník ministrom národnej obrany a velením armádneho zboru poveril generála Klapálka.

Na divízneho generála bol Ludvík Svoboda povýšený 10.mája 1945. Armádnym generálom sa stal 1.augusta 1945.

1. Aké bolo povojnové obdobie v živote Ludvíka Svobodu?

Doba po skončení 2.svetovej vojny bola značne chaotická.

Ludvík Svoboda bol ministrom národnej obrany od svojho vymenovania členom košickej vlády 4.apríla 1945 do odvolania 25.apríla 1945.

Jeho hlavnou starosťou Ludvíka Svobody ako ministra národnej obrany bola tvorba nového vojska, ktoré by bolo pre republiku existenčne dôležité. 

Vo voľbách 1946 Komunistická strana Československa spolu so sociálnymi demokratmi výrazne vyhrala, samotný Svoboda strácal dôveru Komunistickej strany Československa aj Zväzu sovietskych socialistických republík.

Podľa iných prameňov Ludvík Svoboda už v roku 1947 zastavil neoprávnené penzionovanie niektorých generálov a dôstojníkov.

Dňa 11.októbra 1948 Ludvík Svoboda vstúpil do komunistickej strany. Niektorí autori tvrdia, že bol tajným členom komunistickej strany už od roku 1942.

Po roku 1948 presadzoval Ludvík Svoboda ďalej predstavu, že armáda bude budovaná s rešpektovaním legionárskych tradícii ako národná a ľudová armáda.

V armáde boli skúsení velitelia zo zahraničného aj domáceho odboja aj legionári. Boj o armádu gradoval a armáda prešla radikálnou kádrovou očistou.

Ku dňu 15.februára 1948 bolo celkovo prepustených z armády 2965 dôstojníkov z celkového počtu 13 366 vojakov

V priebehu očisty na jar a v lete 1948 dochádza k podstatným zmenám aj na najvyšších miestach v armáde. Na jeseň 1948 Slanský presadil vytvorenie funkcie námestníka ministra obrany pre veci osobné a zriadenie kádrového odboru MNO. Slanský navrhol zároveň generálovi Svobodovi, aby túto funkciu vykonával plukovník Beďrich Reicin. S tým sloboda nesúhlasil.

Dňa 25.apríla 1950 bol Ludvík Svoboda odvolaný z funkcie ministra národnej obrany a bol menovaný námestníkom predsedu vlády povereného vedením Česko-slovenského štátneho výboru pre telesnú výchovu a šport.

Dňa 8.septembra 1951 bol odvolaný aj z tejto funkcie a bol mu ponuknutý dôchodok z milosti, ktorý Svoboda odmietol.

Dňa 22.novembra 1952 bol v súvislosti s Rudolfom Slanským zatknutý na základe materiálu, ktorý proti nemu pripravoval R. Balcin.

Dva dni pred Svobodom, 20.novembra, bol zatknutý aj generál Klapálek.

Svoboda po prepustení z väzby intenzívne pomáhal družstvu, rodáci ho zvolili čestným predsedom Jednotného roľníckeho družstva. Niektoré zdroje uvádzajú, že tu bol zamestnaný vo funkcii účtovníka. Podľa iných zdrojov v Jednotnom roľníckom družstve zamestnaný nebol a nepoberal plat ani dôchodok.

Ludvík Svoboda bol rehabilitovaný v roku 1954, vďaka Chruščovovi.

Po návšteve Chruščova sa Ludvík Svoboda vracia do politiky, stal sa po svojej rehabilitácii veliteľom Vojenskej akadémie Klementa Gottwalda a zasadol k Národnému zhromaždeniu ako poslanec. 

Do politiky sa nevrátil, hoci mu to bolo ponuknuté. Prijal funkciu odbornú, náčelníka Vojenskej akadémie Klementa Gottwalda, veliteľského zamerania, ktorú vykonával v rokoch 1955-1958.

Od mája 1948 až do zvolenia za prezidenta v roku 1968 bol poslancom Národného zhromaždenia.

V rokoch 1954 až 1964 bol členom predsedníctva Národného zhromaždenia.

Na svojich knihách s názvom Cesta života pracoval Ludvík Svoboda od počiatku 60.rokov 20.storočia vo Vojenskom historickom ústave.

Písanie pamäte prebiehalo v kooperácii s pamätníkmi. Prvý diel prezidentových pamäti bol vydaný na počiatku 70.rokov. Takmer hneď sa začalo pracovať na druhom diele. Cele Svobodove pamäte boli vydané ku spracovaniu posudku.

Predsedníctvo Ustredného výboru Komunistickej strany Československa vytvorilo komisiu historikov.

1. Aké bolo prvé prezidentské obdobie Ludvíka Svobodu?

Keď v januári 1968 došlo k výmene vo vedení Komunistickej strany Československa a do čela nastúpil Alexander Dubček, stal sa Ludvík Svoboda sympatizantom reformných snáh, ktoré dnes sú známe ako Pražská jar. 

V Sovietskom bloku bolo jeho počiňanie Alexandra Dubčeka sledované s krajnou nedôverou. 

Svobodova politická dráha bola na vrchole v roku 1968, keď sa stal prezidentom. Potom sa ale znepriatelil.

Dňa 30.marca 1968 počas Pražskej jari bol Ludvík Svoboda zvolený za prezidenta.

Svoboda dosiahol svojho politického vrcholu a prakticky nikto nepochyboval o tom, že bude dôstojným zástupcom prezidentského úradu.

Súdruh Alexander Dubček pri voľbe prezidenta povedal nasledovne:

 Národné zhromaždenie Československej socialistickej republiky sa schádza v tejto pamätnej miestnosti Pražského hradu, aby ako najvyšší orgán štátnej moci splnil jednu z najvýznamnejších úloh, ktorému mu ukladá ústava.

Po rezignácii súdruha Antonína Novotného z funkcie prezidenta republiky prislúcha Národnému zhromaždeniu podľa ústavy povinnosť zvoliť menom všetkého pracujúceho ľudu nového prezidenta republiky.

V osobe pána prezidenta vždy videl náš ľud symbol samostatnosti a československej štátnosti. Funkcia prezidenta republiky má v našej krajine pokrokovú a demokratickú tradíciu. Jej socialistický obsah je v posledných desaťročiach spätý víťazstvom pracujúceho ľudu vo februári 1948.

Bol som poverený predložiť návrh, aby za prezidenta Československej socialistickej republiky bol zvolený súdruh Ludvík Svoboda.

Bol prvým z komunistických prezidentom voleným tajnou voľbou a nie aklamáciou. Pre Ludvíka Svobodu bolo odovzdaných 282 hlasov zo 288.

Po zvolení Ludvík Svoboda symbolicky položil kvety na hroby prezidentov Tomáša Garriqua Masaryka, Edvarda Beneša, a Antonína Zápotockého.

Dňa 6.apríla 1968 menoval novú vládu, v ktorej prevládali stúpenci reformy.

Za necelé 4 mesiace 14.júla 1968 došlo k ďalšiemu zasadnutiu predstaviteľov Varšavskej zmluvy, ktorého sa tentoraz naša delegácia odmietla zúčastniť s odôvodnením, že dáva prednosť dvojstranným rokovaniam.

Po dohode došlo 28.-29.júla 1968 na rokovanie medzi sovietskou a česko-slovenskou delegáciou v Čiernej pri Čope. Dvojstranného stretnutia v Čiernej sa zúčastnil aj prezident, nebol však vedúcim delegácie. Podľa premiéra ZSSR Kosygina varoval Sovietov pred vojenským zásahom, ktorý by na dlhé roky narušil dobré vzťahy medzi našimi národmi.

Dňa 3.augusta 1968 nasledovala ďalšia závažná schôdza vedúcich predstaviteľov komunistických strán 6 štátov Varšavskej zmluvy v Bratislave

1. Aký bol august 1968 v živote Ludvíka Svobodu?

Československo bolo okupované územie a Svoboda ako vojak a neskôr politik si to nepochybne uvedomoval. Veľmi skoro hádzal reformy Komunistickej strany Československa cez palubu. 

V ranných hodinách 21.augusta 1968 došlo k zadržaniu česko-slovenských vedúcich predstaviteľov, ústavných a straníckych.

17.augusta 1968 sa sovietsky veľvyslanec v Prahe Stepan Červonenko stretol s prezidentom Svobodom a informoval Moskvu, že prezident Svoboda v prípade konfliktu bude stať na strane ZSSR.

17.augusta 1968 sa prezident dozvedel od veľvyslanca ZSSR, že v minulých dňoch odovzdal Alexandrovi Ddubčekovi závažný list na prerokovanie kolektívom predsedníctva Ustredného výboru Komunistickej strany Československa a že nedostal odpoveď.

List do zasadnutia predsedníctva 20.augusta 1968 nebol prerokovaný.

20.augusta 1968 okolo 23.00 navštívil Červonenko Svobodu a oznámil mu, že vojská Varšavskej zmluvy prekročili česko-slovenské hranice. Okolo 2.00 h ráno pristálo na Ruzyňskom letisku v Prahe dopravné lietadlo Antonov An-12 s výsadkovou jednotkou.

Invázia do Československa tak nemala iba ideologický dôvod, ale aj vojensko-strategické aspekty.

Prezident Svoboda nebol o vojenskej intervencii dopredu nejako informovaný. V danej chvíli však apeloval na to, aby sa československé vojsko v žiadnom prípade nebránilo.

Ludvík Svoboda sa následne od sovietskeho veľvyslanca Štepana Vasilijeviča Červonenka dozvedel, že moskovské vedenie schválilo dočasnú vládu. Túto variantu ale Svoboda rezolútne odmietol a postavil sa za legitimitu zadržaných predstaviteľov.

Ako najvyšší ústavný činiteľ musel rýchle jednať, lebo hrozilo, že sa Československo premení v krvavé bojisko. Ludvík Svoboda sa rozhodol letieť do Moskvy, kde chcel začať oficiálne vyjednávanie. Jeho podmienkou, ale bolo, že sa jednania zúčastnia aj členovia Ústredného výboru, ktorí boli v Sovietskom zväze uväznený. Jednanie v Moskve bolo zničujúce, bez výraznejších úspechov.

1. Aké bolo obdobie normalizácie v živote Ludvíka Svobodu?

Po príjatí moskovského protokolu bol Ludvík Svoboda presvedčený, že sa môžu aj keď nie v plnej miere realizovať predstavy ozdravenia socializmu v prospech spoločnosti.

Dňa 27.októbra 1968 Národné zhromaždenie schválilo zákon o federalizácii.

Prejav prezidenta k 50.výročiu založenia Československej republiky bol v duchu Pražskej jari, hovoril o vzniku Československa, zhodnotil zásluhy zakladateľov republiky- Tomáša Garriqua Masaryka, Edvarda Beneša a Milana Rastislava Štefánika.

Po pléne Ustredného výboru Komunistickej strany Československa 14.novembra 1968 došlo k zmene vo vedení strany aj v aparáte.

V decembri 1968 navštívil Česko-slovensko americký kongresman Charles Vanik, ktorý vyjadril svoje obavy z neurovnaných vzťahov Československa so Sovietskym zväzom a zdôraznil, že prioritou USA je zachovanie rovnováhy síl so Zväzom sovietskych socialistických republík.

Prezident Ludvík Svoboda sa dostával po roku 1969 stále do väčšej izolácie. Plne rešpektoval spojenectvo so Sovietskym zväzom, avšak sa nestotožnil s vnútropolitickým vývojom. Sťažnosti zo Sovietskeho zväzu mierili do prezidentovho poradného zboru. Husák sa Svobodu začal stále viac straniť a ich vzťahy ochladzovali. Na verejnosti prejavoval úctu, ale pod fasádou právomoci sa ukrýval rešpekt.

Jeho rozhodnutia neboli brané vážne a Ludvík Svoboda to ťažko niesol v konfrotácii s inými osobami.

Ludvík Svoboda bol veľmi populárny na verejnosti, veľmi často sa fotil a zúčastňoval rôznych ceremoniálov. Fotil sa s celebritami spoločenského a kultúrneho života. Tešil sa podpory zo strany Moskvy.

Ludvik Svoboda bol skromný vo svojom vystupovaní a to oslovovalo vtedajšiu verejnosť.

Už na jar 1968 sľúbil letcov prezident , vrchný veliteľ československých ozbrojených síl, armádny generál Ludvík Svoboda, že sa príde ku ním pozrieť. Svoj sľub mohol splniť až za rok.

Po privítaní čas pekného stretnutia začal neúprosne utekať. Letci sa mohli čím chváliť napríklad týmto klubom podzemného personálu. Na srdci bolo toľko veci, o ktorých sa žiadalo hovoriť.

Stránka s pamätným podpisom zostane stránkou najcennejšou. Nezmizne ani pravidelné rozprávanie zážitkov z fronty.

Pri prehliadke bojovej techniky vymenil predseda českej vlády inžinier Stanislav Razl klobúk za prilbu nadzvukového stihača. Potom prišla na rad ukážka solóvej a skupinovej akrobacie.

Rovnako netrpezlivo ako letci čakali svojho veliteľa aj tankisti.

Pri tejto návšteve sprevádzali prezidenta ďalší vládni a stranícki predstavitelia. Po prehliadke čestnej roty sledovali hostia výjazd tankového práporu pri poplachu.

Ukážke bojového výcviku roty u jedného útvaru v západných Čechách počasie príliš neprialo. Podmienky boli skutočne bojové.

Už pri prehliadke bojovej techniky tankistov sa niektorí vládni činitelia zaujímali, čo je to stabilizátor. Je to zariadenie, ktoré aj pri jazde v nerovnom terénu udržuje zameranie tankového kanonu na zvolený cieľ.

Ďalšia cesta prezidenta republiky mierila do južných Čiech neďaleko Týna nad Vltavou. Tu pripravili tankové jednotky a ženisti v spolupráci s letcami ukážku násilného prechodu rieky.

Slová, ktoré povedal prezident republiky a vrchný veliteľ ozbrojených síl Československej ľudovej armády, armádny generál Ludvík Svoboda ženistom patrili aj všetkým našim vojakom.

Za Vašu prácu, ktorú som videl vám ďakujem. Som presvedčený, že každú úlohu, ktorú vám zveria aj dobre splníte. Praje vám pevné zdravie a plno, plno úspechov vo Vašej práci.

Dňa 9.januára 1969 prvýkrát vo federalizovanom štáte, prijal prezident v oddelenom vypočutí vládu českú a slovenskú.

Ludvík Svoboda po auguste pokračoval vo svojej prezidentskej aktivite, navštevoval pracoviská, stretával sa s predstaviteľmi rôznych odborov a verejného života.

Podporoval rad projektov, ktoré považoval

 za impulz pre rozvoj ekonomiky napríklad stavbu metra, rozvoj družstevného bytového stavebníctva, otvorenie cesty pre pridruženú výrobu poľnohospodárskych družstiev. Navštívil viacej miest v celom Česko-slovensku.

V pretrvavajúcej rozjatrenej situácii bol na pléne Ustredného výboru Komunistickej strany Československa 17.apríla 1969 odvolaný z funkcie 1.tajomník Alexander Dubček a namiesto neho zvolený Gustáv Husák. Ludvík Svoboda podporil túto zmenu, videl Gustávovi Husákovi energického človeka, racionálne uvažujúceho, zapáleného stúpenca nevyhnutných opatrení.

Okrem toho, z hľadiska Ludvíka Svobodu, ktorý mal v živej pamäti 50.roky, bolo preňho dôležité, že Gustáv Husák spoznal nezákonnosti 50.rokov osobne na vlastnej koži a dalo sa predpokladať , že bude mať dosť vôle, aby sa usiloval aspoň časť reformných snáh realizovať a veril, že bude stúpencom dokončenia rehabilitácie ľudí v 50.rokoch nespravodlivo odsúdených ako bývalý politický väzeň bude zárukou, že nedôjde k politickým procesom.

Podľa niektorých autorov bol Ludvík Svoboda spoluzodpovedným za normalizáciu. Podľa iných Svoboda nemohol proces normalizácie ovplyvniť, aj keď bol formálne prizvaný do politbyra Komunistickej strany Československa.

V tomto období ideologickí fundamentalisti opäť začali strážiť čistotu zverejňovaných názorov.

Naprieč celou spoločnosťou prebiehali politické previerky a s nimi spojené čistky. Prezident Svoboda nemohol v danej dobe urobiť nič. Bolo mu dokonca zákazané vydanie jeho pamäte, ktorá bola podľa Husákovho vedenia v rozpore s marxisticko-leninským vnímaním dejín.

1. Aké bolo druhé prezidentské obdobie Ludvíka Svobodu?

Dňa 22.marca 1973 bol Ludvík Svoboda znovu zvolený do funkcie prezidenta.

Ludvík Svoboda nebol ale schopný ani zložiť sľub, čítal to za neho miestopredseda Federálneho zhromaždenia.

Dokonca sa začali šíriť správy, že Svoboda zomrel.

Právomoci prezidenta nezvládal, novoročný prejav v roku 1973 predniesol len s veľkým problémami. V nasledujúcom roku bol jeho prejav len prečítaný.

Funkciu nevykonával vôbec od marca 1973 do mája 1974, väčšinu právomoci prevzala vláda.

Verejnosť bola zaskočená.

Už predtým, 18.júna 1972, ho postihla mozgová príhoda. Stalo sa tak počas recepcie indickej premiérky, ktorá pricestovala na štátnu návštevu. Zdravotné problémy sa opakovali a 25.apríla 1974 bol postihnutý infarktom pľúc ( pľucná embólia) a následne mal niekoľko mozgových príhod. Úrad prezidenta vykonávať nemohol.

Vláda sa snažila prinášať pravidelné expozé o prezidentovom stave verejnosti.

Gustáv Husák sa o zdravotnom stave Ludvíka Svobodu chodil pravidelne informovať. Zdravotný stav Svobodu sa stabilizoval, nakoniec bol z nemocnice prepustený a liečil sa doma.

Podľa niektorých historikov a publicistov Ludvík Svoboda lipol na svojej funkcii a nechcel rezignovať.

Podľa spomienky jeho dcéry Zoe Klusákovej- Svobodovej však Gustáv Husák nechcel prijať jeho demisiu, zdôrazňoval to tým, že nie je jasné, kto by mohol byť jeho nástupcom a spoločnosť nie je na zmenu prezidenta pripravená a prijala by ju s nedôverou.

Na zasadnutí Ústredného výboru Komunistickej strany Československa 16.mája 1975 bola predložená lekárska správa o Svobodovom zdravotnom stave. Obaja tvrdili, že ich Svoboda nepoznal, tak nie je schopný podpísať abdikačný list.

Predsedníctvo súhlasilo so spojením funkcii prezidenta a generálneho tajomníka.

Existuje však aj iná verzia. Politici sa snažili pomôcť prírode a smrť prezidenta urýchliť. 

28.mája 1975 Československá vláda prijala nový zákon, ktorým bol Ludvík Svoboda zbavený funkcie prezidenta. Bol to jediný československý prezident, ktorý bol zosadený.

Stalo sa tak pri svojvoľnej aplikácii zákona. Podľa historika o chod štátu vôbec nešlo. Mocenský súboj vo vedení Komunistickej strany rozhodol vo svoj prospech za výraznej sovietskej pomoci a podpory Gustáv Husák.

Demokratické štáty hľadajú za vzniknutej situácie dlhodobé riešenia, totalitné štáty hľadia na svoj prospech a tým pádom tie svoje zákony uspôsobujú svojej potrebe.

28.mája 1975 vystúpil pred Federálnym zhromaždením vtedajší predseda vlády Ľubomír Štrougal:

 Vážený predseda súdruh, súdružky, súdruhovia poslanci v mene vlády republiky predkladám najvyššiemu zákonodarnému zboru návrh na doplnenie článku 64 ústavného zákona o československej federácii. Tento návrh má umožniť ústavne a právne riešenie vzniknutej situácie vzniklej dlhodobou chorobou prezidenta republiky armádneho generála súdruha Ludvíka Svobody i riešením iných prípadov, kedy prezident z vážnych dôvodov svoj úrad nemohol vykonávať.

S ohľadom na vážny zdravotný stav Ludvíka Svobody prevzala federálna vláda 28.marca 1974 v súlade s článkom 64 ustavného zákona o československej federácii výkon prezidenta republiky. Federálna vláda zastupuje prezidenta republiky plných 14 mesiacov.

19.mája 1975 Federálna vláda vzala na vedomie správu lekárskeho konzília z nej jednoznačne vyplýva , že zdravotný stav prezidenta republiky aj povaha jeho choroby v spojení s vysokým vekom vylučujú možnosť, aby prezident súdruh Ludvík Svoboda mohol opäť pracovať a vykonávať zodpovednú a významnú funkciu hlavy štátu. Pritom treba vychádzať z faktov, že prezident republiky je príliš vážne chorý, aby mohol splniť normálne podmienky postupu pri abdikácii.

Vláda Československej socialistickej republiky zvážila všetky aspekty tejto situácie a došla k záveru, že plné, harmonické uplatňovanie funkcie najvyšších orgánov Federálneho zhromaždenia vyžaduje riešenie.

Predložený ústavný zákon bol prijatý. O deň neskôr bol novou hlavou štátu zvolený Gustáv Husák. Nikomu nevadilo, že sa príjal zákon spätne, pozadu, lebo to bolo v záujme moci Komunistickej strany.

Spojením funkcie prezidenta republiky a generálneho tajomníka sa jasne upevnila jednota strany.

Pre zahraníčie to bol jasný odkaz, že Československo po hektických rokoch 1968-69 funguje pod kontrolou Komunistickej strany

Gustáv Husák už stihol si zariadiť podporu v Moskve. 

1. Aký bol dôchodok Ludvíka Svobodu?

Po zvyšok svojho života žil Ludvík Svoboda so svojou manželkou Irenou v Prahe-Břevnove, v rodinnej vilke, ktorú Svobodovi vlastnili ešte pred nástupom do prezidentskej funkcie.

1. Aké bolo meno manželky Ludvíka Svobodu?

Meno manželky Ludvíka Svobodu bolo Irena Svobodová rodená Stratilová.

1. Aké boli mená detí Ludvíka Svobodu?

Mená detí Ludvíka Svobodu boli Zoe Svobodová- Klusáková a Miroslav Svoboda.

1. Aké bolo meno vnučky Ludvíka Svobodu?

Meno vnučky Ľudvíka Svobodu bolo Ľuda Klusáková.

1. Aké bolo funkčné obdobie Ľudvíka Svobodu?

Funkčné obdobie Ľudvíka Svobodu bolo od 30.marca 1968   do 28.mája 1975.

1. Aké boli diela Ludvíka Svobodu?

Diela Ludvíka Svobodu boli Budujeme novou armádu, Bojovali sme po boku veľkej armády, Výbor z projevu a článku, Z Buzuluku do Prahy, Cestami života I., Cestami života II., Denník z doby válečné.

1. Aké boli domáce vyznamenania Ludvíka Svobodu?

Vyznamenania Ludvíka Svobodu boli Zlatá hviezda Československej socialistickej republiky, Rad Bieleho leva, Rad Slovenského národného povstania I.stupňa, Rad sokola s mečom, Rad kráľa Karola IV. , Rad Milana Rastislava Štefánika, Československý vojnový kríž, Zborová pamätná medaila, Československá vojenská pamätná medaila so štítom Zväzu sovietskych socialistických republík, Duklianska pamätná medaila, Sokolovská pamätná medaila, Odznak československého partizána, Pamätná medaila II. národného odboja.

1. Aké boli zahraničné vyznamenania Ludvíka Svobodu?

Zahraničné vyznamenania Ludvíka Svobodu boli Zlatá hviezda Hrdinu Zväzu sovietskych socialistických republík, Leninov rad, Suvorovov rad 1. a 2.triedy, Medaila Za oslobodenie Prahy, Poľský vojnový kríž, Medaila za víťazstvo a slobodu, Medaila za Varšavu, Medaila za Odru a Nisu a Baltik, Čestný odznak juhoslovanskej armády, Rad za zásluhy 1. Triedy, Príležitostný odznak veteránov protifašického odboja, Rad čestnej légie, Kúpeľný rad II. triedy a Rad Légie cti.

1. Aké boli citáty Ludvíka Svobodu?

Keď Komunistická strana Československa zvolala na pondelok 23.februára 1948 večer do Obecného domu v Prahe ustanovujúcu schôdzu ústredného akčného výboru Národnej fronty, spýtal sa ma súdruh Gottwald, s kým idem. Odpovedal som, že je to samozrejmé. A ja to chcem, Ludvíčku počuť jasne povedal Klema. Odpovedal som. Ide s ľudom.

1. Aký bol Ludvík Svoboda v očiach ľudí?

Ludvík Svoboda bol medzi ľuďmi populárny. Mal povesť statočného vojaka a generála, ktorý bojoval proti nacistom.

1. Aký bol pohreb Ludvíka Svobodu?

Pohreb bol štátny, vojenský, rakva bola prepravovaná na delovej lafete z Hradu na koniec Letnianskej pláne, kde bola preložená do pohrebného vozu za zvuku vojenskej piesne 1.československého armádneho zboru v ZSSR.

Na rozdiel od predchádzajúcich pohrebov prezidentov účasť verejnosti nebola organizovaná, napriek tomu Ludvíka Svobodu sprevádzali tisíce občanov, ktorí sa s nim prišli rozlúčiť.

O pár dní neskôr Gustáv Husák nad rakvou Ludvíka Svobodu prehovoril takto.

Úmrtie súdruha Ludvíka Svobody je veľkou stratou i pre mňa osobne. Odchádza môj blízky súdruh a priateľ, vážil som si ho vždy ako čestného, obetavého a vzácne skromného človeka, horlivého vlastenca a internacionalistu.

1. Kde je pochovaný Ľudvík Svoboda?

Ľudvík Svoboda je pochovaný na Mestskom cintoríne v Kromeřiži.

1. Čo o ňom povedal historik Ján Kalous?

Ludvík Svoboda bol nielen veľmi populárny, ale snaď až príliš idealizovaný. O jeho roli v pofebruárovej očiste armády a politických procesoch sa v podstate nehovorilo.

1. Ako si spomína na obdobie Ludvíka Svobodu historik Karel Richter?

Spomínam si na prvú schôdzku, na ktorej sa prejednávali o zameraní pamäte. Presvedčili sme Ludvíka Svobodu, že ak by mali nejaký zmysel, tak sa musia držať pravdy. Keď bol kapitán v légii, tak musí sa to povedať.