Gustáv Husák

Ostatné » Osobnosti / Životopisy

Autor: 25258
Typ práce: Referát
Dátum: 13.09.2026
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 7 649 slov
Počet zobrazení: 1 642
Tlačení: 124
Uložení: 130

Gustáv Husák

1. Kedy sa narodil a kedy zomrel Gustáv Husák?

Gustáv Husák sa narodil 10. januára 1913 a zomrel 18. novembra 1991.

2. Kde sa narodil a kde zomrel Gustáv Husák?

Gustáv Husák sa narodil v Bratislave-Dúbravke a zomrel v Bratislave.

3. Aká bola národnosť Gustáva Husáka?

Národnosť Gustáva Husáka bola slovenská.

4. Aké boli mená rodičov Gustáva Husáka?

Mená rodičov Gustáva Husáka boli Nikodém Husák a Magdaléna Husáková rodená Fatričová.

5. Aké boli mená súrodencov Gustáva Husáka?

Mená súrodencov Gustáva Husáka boli Štefánia Husáková a Katarína Husáková.

6. Aké bolo obdobie prvej svetovej vojny a medzivojnové obdobie v živote Gustáva Husáka?

Pokrstili ho ako Augustína a toto krstné meno používal na všetkých oficiálnych dokumentoch až do roku 1945.

Keď mal Augustín Gustáv Husák 15 mesiacov, jeho matka zomrela na turbekolózu.

O pár mesiacov neskôr musel otec narukovať na front a tak sa o 1,5-ročného chlapca i dve staršie sestry Katarínu a Štefániu museli postarať príbuzní. Gustáv Husák tak 4 roky vyrastal bez otca u jeho matky v Dúbravke.

Otec Nikodém sa domov vrátil s poranením hlavy a ruky ako invalid, a tak ho nevzali ani do zamestnania v bratislavskej muničnej továrni na Patrónke, kde pracoval pred vojnou.Namiesto toho sa živil ako drobný roľník a bol aj v obecných službách Dúbravky.

Rodina bola veľmi chudobná, počítalo sa s tým, že chlapec, čo najskôr pôjde pracovať, aby pomohol rodinu uživiť , lebo otec sa z vojny vrátil invalidný.

Vojna priniesla biedu a prekreslila mapy. Po konci vojny Dúbravka ležala v novom štáte s názvom Československo.

V septembri 1920 vstúpil otec Gustáva Husáka do nového manželstva s Máriou rodenou Vilemovou, ktorá ovdovela v januári 1920.

Gustáv Husák nemal v povojnovom období jednoduché detstvo a už v tomto veku si musel všetko vybojovať.

S pomocou triedneho učiteľa a dúbravského farára sa v septembri 1925 dostal na štúdium do bratislavského štátneho reálneho gymnázia na Grosslingovej ulici, gymnázium počas jeho štúdia premenovali na Masarykovo.

Na strednej škole Gustáv Husák podobne ako jeho ďalší spolužiaci snívajú o lepšej rovnoprávnosti s Čechmi. Presadenie slovenskej národnej veci bude súčasťou jeho politického premyšľania.

Husák si v dokumentoch stále píše rímskokatolícké vyznanie. Ale od svojich 16 rokov sa považuje za ateistu.

Disponoval veľmi dobrým rečnickým nadaním, čo ho vynieslo do role hlavného rečníka pri všetkých slávnostiach a výročiach. Svoje prejavy nielen prednášal, ale aj písal.

Vyrastal v sociálne slabej rodine, kde na neho pôsobil vplyv ľavicového zmýšľania a v roku 1926 vstúpil do Komunistickej strany mládeže.

V roku 1929 Gustav Husák ako 16-ročný gymnazista vstúpil do československého Komunistického zväzu mládeže napriek tomu, že v tom čase stredoškoláci mali politickú činnosť prísne zakázanú.

Husák sa angažoval v rámci Vlčkovho vzdelávacieho krúžku, ktorý organizoval rôzne osvetové, kultúrne alebo športové činnosti pre študentov. Študent Husák sa postupne vypracoval až na jeho predsedu a prejavil pri tom svoje mimoriadne organizatórske schopnosti i veľkú ambicióznosť.

Gustáv Augustín Husák zvládol maturitu s vyznamenaním.

Gustáv Husák bol nadaným, pilným a ctižiadostivým študentom bratislavského gymnázia, funkcionárom školskej samosprávy.

Jeho slohové práce a prejavy k výročiu 28.októbra čí k narodeninám Tomáša Garriqua Masaryka mu vynášali uznanie riaditeľstva školy.

Sebavedomý Gustáv Husák chcel od života viacej. Na základnej a strednej škole patril medzi premiantov. Už na gymnáziu sa začal Gustáv Husák zaujímať o politiku. Politika ho úplne pohltila a jeho svetonázor ovplyvnil všetky oblasti jeho života.

V septembri 1933 nastúpil na Právnickú fakultu Univerzity Komenského. Už ako prvák na Právnickej fakulte Univerzity Komenského vstúpil v roku 1933 do Komunistického strany.

Písal do revue DAV, okolo ktorej sa združovali slovenskí ľavicoví intelektuáli. Písaním a doučovaním si vtedy privyrábal na svoje štúdia. Už od mlada videl Husák vzor v Zväze sovietskych socialistických republík. Medzi Rusmi a Slovákmi by nemali byť hranice.

Stal sa vedúcou osobnosťou Socialistického spolku akademikov.

Svojim vzdelaním, obratnosťou v získavaní politických priateľov i schopnosti reagovať na aktuálne politické otázky sa výrazne odlišoval od väčšiny komunistických funkcionárov.

Patril ku generácii, ktorá do komunistickej strany vstupovala s vierou v politiku Zväzu sovietskych socialistických republík a Komunistickej internacionáli.

Mladý vzdelaný Husák má aj vzdelaných priateľov a to Vladimíra Clementisa, Laca Novomeského. Veľký význam pre Husáka má Imrich Karváš, jeho učiteľ z vysokej školy, ekonóm, guvernér Národnej banky Slovenského štátu, ktorý za vojny pomôže Husákovi dostať sa z väzenia. Pomáha financovať Slovenské národné povstanie.

Ale keď bude Karváš stať pred súdom, Husák úzku spoluprácu zamlčí. S Karvášom sa veľmi dobre poznali, navštevovali sa doma. U záhrade Karvášových vznikli prvé filmové zábery Gustáva Husáka.

Zrejme vtedy v prvej polovici 30.rokov 20.storočia si Husák vypestoval priamo fóbiu k prvému československému štátu a až patologickú nenávisť k doktorovi Edvardovi Benešovi.

Gustáv a Magda sa zblížili na tábore v Starej Ľubovni, kde sa stretáva ľavicová mládež. Husákovi imponovalo, že Magda má takisto ľavicové názory ako on. Pochádza z dobrej rodiny pôvodne z Čiech.

V roku 1935 spoznal v Banskej Bystrici oktávanku Magdu Lokvencovú. Gustáv Husták vtedy ešte nebol chladný štátnik, ale charizmatický mladý muž, ktorý si ľudí podmaňoval svojou inteligenciou a logickou argumentáciou. Svojou povahou okúzlil i Magdu, svoju neskoršiu ženu, ktorá mu imponovala svojou inteligenciou, tvrdohlavosťou a ctižiadostivosťou. Nenechala sa ľahko ovplyvniť jeho výnimočnými presvedčovacími schopnosťami a stávala si za svojim vlastným názorom. Bola to atraktívna dievka, ktorá spolu s ďalšími dvoma dievkami študovala na právnickej fakulte. Túžila rovnako ako Husák po nezáväznosti, čo ich oboch postupom času spojilo dohromady.

V roku 1937 ukončil Gustáv Augustín štúdium. V roku 1938 získal titul doktor práv a začal pracovať ako advokátsky koncipient u svojho priateľa Vladimíra Klementisa a 1.septembra 1938 sa oženil Gustáv Augustín Husák s herečkou a režisérkou Magdou Husákovou- Lokvencovou.

Pár týždňov po svadbe príde Mníchov a potom vznik slovenského štátu. Advokátsky koncipient Husák je sledovaný, občas musí strpieť domovú prehliadku.

Helena Kyselicová prežije s Husakovými všetko a zostane Husákovi verná. Husákovi povedie domácnosť aj v dobe, keď Husák bude prezidentom. V jeho blízkosti vytrvá až do jeho smrti.

Napriek tomu, že mal iba 25 rokov, patril medzi významne ľavicové osobnosti. Prispieval do časopisu s názvom DAV, okolo ktorého sa združovali podobne zmýšľajúci ľudia. Vo svojich článkoch písal o triednom boji a v potrebe zmeniť poriadok v štáte. Práve medzi tzv. davistami si hľadal dôležitých politických spojencov. Zoznámil sa mimochodom s Vladimírom Clementisom, neskorším ministrom zahraničia.

7. Aké bolo obdobie druhej svetovej vojny v živote Gustáva Husáka?

Politický zlom v Husákovom živote prináša druhá svetová vojna. V súvislosti so začiatkom vojny na Slovensku priťuhuje.

V rokoch po rozbití Československej republiky v roku 1939 zorganizoval s poverením 5. prápora ilegálnej Komunistickej strany Československa celonárodné odbojové hnutie s názvom Slovenská národná rada a stál na čele so Šmidkem a Novomeským na príprave Slovenského národného povstania. Za neprítomnosti súdruha Šmidkeho viedol Komunistickú stranu Československa.

Behom druhej svetovej vojny sa Gustáv Husák stál veľkým odporcom nacistického Slovenského štátu na čele s prezidentom Jozefom Tisom.

Priezeravý Gustáv Husák sa touto propagandistickou akciou nenechal ovplyvniť a zarpnute ju odmietal a kritizoval.

Preto úrady vymysleli na nepohodlného Husáka lest, dostal povolávací rozkaz a na základe rozkazu bol odvezený na Ukrajinu.

Za tzv. slovenského štátu spolu so Šmidkem a Novomeským sa stal členom ilegálneho odboja, za čo bol viackrát uväznený.

Husák zostal počas druhej svetovej vojny v Žemberovciach, v rodičovskom dome budúcej švagrinej Emílie Hyllovej, neskôr Lokvencovej.

Husák v čase druhej svetovej vojny, keď Nemci viťazili na všetkých frontoch a domáci režim bol stabilizovaný, nemal záujem riskovať.

So starými robotníckymi boľševikmi vo vedení Komunistickej strany Slovenska, ktorí neustále prejavovali svoju averziu voči intelektuálom, si ani nemal veľmi čo povedať. Oni mu nedôverovali a rovnako Husák mal voči nim výhrady. Tak sa stalo, že koncom roka 1940 sa ocitol mimo ilegálnej Komunistickej strany Slovenska a vrátil sa do nej až v lete 1943.

Magda sa vydá za svojim a Husákovým profesorom Imrichom Karvášom. Ten sa obratí na ministra vnútra Máchu a Husák je medzi prvými prepustenými. Od tejto chvíle je sledovaný slovenskou políciou. Minister Mách chce viacej, chce si komunistov získať.

Medzitým stihol spolu s inými komunistami- intelektuálmi absolvovať vynútený zájazd na Ukrajinu, ktorý ich mal podľa predstáv ministra vnútra Alexandra Mácha presvedčiť o zločincoch boľševizmu.

Navliekli ich do slovenských uniforiem s páskami Tlač a automobilom so značkou červeného kríža. Ukázal im soľné šachty plné mŕtvych tiel.

Po návrate každopádne svoje presviedčenie nezmenil. Riadil sa už vtedy heslom: Nikdy nekritizuj Sovietsky zväz.

V jeho oficiálnom životopise sa uvádza, že v období 1940-1943 bol prenasledovaný za komunistické aktivity.

V roku 1942 sa Husák stal tajomníkom Ustredného zväzu špeditérov.

V auguste 1943 sa Šmidke stretol s Husákom a v septembri vytvorili spolu s Novomeským piate ilegálne ústredné vedenie.

Výsledkom stretnutí slovenských komunistov bola v decembri 1943 tzv. Vianočná dohoda, ktorá spájala odporcov prvej Slovenskej republiky a umožnila Slovenské národné povstanie počas druhej svetovej vojny.

Počas Slovenského národného povstania pôsobil ako podpredseda povstaleckej Slovenskej národnej rady a po potlačení Povstania Nemcami sa stiahol s partizánmi do hôr.

Husák je počas začiatku Slovenského národného povstania v Bratislave. Povstanie začalo bez neho. Do Banskej Bystrice, hlavného mesta Slovenského národného povstania prichádza Gustáv Husák o deň neskôr. Všade je zmätok, slovenská armáda postupne začína obsadzovať Slovensko.

Husák odmietal povojnovú predstavu čechoslovakizmu.

Behom povstania zachránil Husákovi život evanjelický farár, Husákov známy zo štúdii.

Bol dokonca toho názoru, že bodom obratu v boji proti nacistickému Nemecku bolo práve Slovenské národné povstanie pod vedením generálov Rudolfa Viesta a Jána Goliana.

Behom tohto povstania hral Gustáv Husák bezpochyby veľkú roli a patril k významným postávam Slovenska.

Ale autor Petr Stehlík diplomovej práce si však nemyslí, že by Slovenské národné povstanie bolo hlavným zlomom druhej svetovej vojny v bývalom Československu.

Gustáv Husák počas Slovenského národného povstania sa postaral o diplomatický škandál, lebo tajne zaslal sovietským komunistom návrh na prIpojenie Slovenska k Sovietskemu zväzu.

V tajnom spise do SSSR tvrdil, že už bolo dosť malých štátov a malých politík a jedinou správnou cestou pre Slovensko je pripojenie k SSSR.

Tento svoj postoj obhajoval tým, že pre toto pripojenie by hlasovalo 70 % obyvateľov Slovenska.

Ale to šlo len o jeho predpoklady, ktoré nemal doložené.

Husák bol podpredsedom povstaleckej Slovenskej národnej rady a poverníkom pre veci verejné.

17.septembra 1944 bol Husák zvolený za podpredsedu Komunistickej strany Slovenska.

Bol iniciátorom vydávania povstaleckej Pravdy od 9.septembra do 25.októbra 1944 v Banskej Bystrici.

Z tejto doby je zachovaná správa z júla 1944 pripravená Husákom a určená na rokovanie v Moskve, v ktorom odporúča, aby sa Slovensko stalo súčasťou Sovietskeho zväzu.

Za druhej svetovej vojny sa stal Gustáv Husák odporcom klerofašistickej Slovenskej republiky a bol členom odporu, ktoré vyústilo v Slovenskom národnom povstaní.

Z doby povstania sa zachovalo niekoľko písomných svedectiev o Husákových názoroch na perspektívu Slovenska, v týchto písomných svedectvách doslova tvrdil, aby územie vlasti pre Slováka bolo od Aši až po Vladivostok.

O pol roka neskôr od ponuky Slovenska Stalinovi upustil.

Husák zastával stanovisko, že Slovensko je nedielnou súčasťou Československa a že má mať v tomto zväzku značnú autonómiu.

Avšak skoro sa podriadil záujmom cesty komunistov k nastoleniu totalitnej moci. A akoby mimochodom začal opúšťať svojich demokratických partnerov z doby povstania.

Po porážke Slovenského národného povstania odletel do Moskvy i Husák a podieľal sa na tvorbe Košického národného programu.

Husák poukázal značnú pružnosť vo svojich názoroch a schopnosť hlásať práve to, čo potreboval.

8. Aké bolo povojnové obdobie v živote Gustáva Husáka?

Husák sa v tomto období neúnavne hrnul do politiky. S Edvardom Benešom musí Gustáv Husák spolupracovať.

Pokračuje boj o mocenský monopol komunistov. Nepriateľom budú tentokrát demokrati. Husák má veľkú moc a nemá zábranu. Odvoláva svojich oponentov, nerešpektuje zákony ani ústavu. Cieľ je jediný, získať moc. Komunisti môžu sláviť po celej krajine.

Po povstaní presadzoval Gustáv Husák Gottwaldovské poňatie rozvoja Československa.

V období do roku 1948 sa výraznou mierou podieľal na víťazstve revolučných síl.

Po oslobodení bol účastníkom rokovaní o obnove Československej republiky v Moskve.

Gustáv Husák pripravoval komunistický prevrat na Slovensku.

V prvých parlamentných voľbách v máji roku 1946 zvíťazila na Slovensku Demokratická strana, na rozdiel od Česka, kde zvíťazili komunisti.

Prvé povojnové demokratické voľby v roku 1946 predstavovali pre slovenských komunistov a tým pádom aj pre Husáka sklamanie. Napriek tomuto debaklu sa podarilo Gustávovi Husákovi niečo zdanlivo nemožné. Svoju moc nielenže nestratil, ale naopak posilnil.

Už v júni v roku 1946 sa jednotnej fronte českých politických strán s Husákovou podporou podarilo donútiť Demokratickú stranu k podpisu takzvanej tretej pražskej dohody.

Od tejto chvíle podliehali uznesenia Slovenskej národnej rady schváleniu československou vládou.

V auguste 1946 sa Husák stal predsedom slovenského Zboru poverníkov, ktorí v podstate plnili funkciu akejsi slovenskej vlády. Cez svoju funkciu začal mať vplyv na slovenskú poriadkovú políciu. Vďaka tomu sa Gustáv Husák stane jednou z vedúcich postáv komunistického prevratu v Československu v roku 1948.

Od septembra 1948 začína kampaň , ktorú ŠTB nazvala akcia H, H ako Viera Hložková, ktorá bola spisovateľkou slovenskej Pravdy. Táto žena bola zatknutá a vyslyšaná. Pod tlakom vyšetrovateľov vypovedá o podrobnostiach intímneho charakteru. Menuje 78 významných funkcionárov a úradníkov medzi nimi bol aj Husák. Popisuje podrobnosti o bohatierských večierkoch v bare a mnohých milostných dobrodružstvách. Aj Husák priznal, že sa raz intímne zblížil.

V decembri 1948 praje predseda poverencov Gustáv Husák veľa úspechov vláde Klementa Gottwalda.

Na jeseň roku 1947 Husák vyhnal z pozície svojej funkcie nátlakovými akciami nekomunistických poverníkov z ich úradov, viedol tak potom slovenský Zbor národnej bezpečnosti ako aj Štátnu bezpečnosť.

Hral takisto rolu v odsúdení Jozefa Tisa za vojnové zločiny, keď hlasoval pre zamietnutie žiadosti o milosť. Doslova povedal: Nezáleží na tom aké mal osobné úmysly. Pre historickú pravdu je dôležité len to, aké boli objektívne následky.

Na jeseň roku 1947 bol Gustáv Husák hlavným režisérom generálny na víťazný február, čomu sa hovorilo slovenská politická kríza.

Gustáv Husák v tomto období na Slovensku priamo riadil Zbor národnej bezpečnosti a Štátnu bezpečnosť.

Gustáv Husák nemohol tušiť, že i on sám sa stane predmetom záujmu poslednej menovanej inštitúcie.

Gustáv Husák sa podieľal na nastolení nových poriadkov Československu, tie mu však príliš šťastia neprinesú.

9. Aké bolo obdobie po roku 1948 v živote Gustáva Husáka?

Po Komunistickom februárovom prevrate v roku 1948 bol Gustáv Husák spočiatku politicky úspešný, ale v roku 1950 bol s Clementisom, Novomeským a mnohými ďalšími obvinený z buržoarzného nacionalizmu.

Po februári 1948, keď už k riadeniu verejných záležitosti postačovali úradníci a polícia, nebolo ani na Slovensku treba schopných a inteligentných politikov. Tieto vlastnosti sa stali nežiaduce, ale pre Gottwaldovú stranu priamo nebezpečné.

Začínajú 50.roky 20.storočia a tým aj skutočne upevňovanie moci Komunistickej strany v Československu.

Do nových väzníc sú zavieraní nekomunistickí odbojári, podnikatelia, duchovní.

Situácia v Československu sa stáva nebezpečná aj pre tých privilegovaných.

50.roky 20.storočia boli jedny z najtragickejších období histórie Československa. Po prevrate, ktorý komunisti nazvú víťazným februárom začínajú komunisti pod taktovkou sovietskych poradcov čistky, ktoré majú upevniť ich moc v krajine.

Napokon sa čistky začnú tykať aj samotných členov Komunistickej strany Československa. Jednou z obetí sa stal súdruh, ktorého najprv zosadia z pozície z funkcie a potom napokon zatknú.

Gustáv Husák bol zatknutý 6.februára 1951 v pracovni svojho spolupracovníka zo Slovenského národného povstania, generálneho tajomníka Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska Štefana Bašťovanského, v budove Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska na Hlbokej ulici v Bratislave.

Podmienky Husákovho väznenia sú horšie ako za slovenského štátu. Vo väzení sa stretáva s mnohými známymi, ale aj odporcami. Synovia mu do väzenia posielajú aj obrázky.

Husák sa však nedal zlomiť, a preto bol múčený a po krutých výsluchoch sa priznal. Behom jeho väznenia došlo k mnohým udalostiam cez proces s JUDr. Miladou Horákovou, Rudolfom Slanským až po náhle idúce úmrtia Stalina a následne Gottwalda, čo postupne prinieslo uvoľnenie napätia, ale Husák bol naďalej vo väzení.

Vo februári 1951 bol Gustáv Husák zatknutý a v apríli 1954 súdený vo vykonštruovanom procese s tzv. buržoáznymi nacionalistami.

6.februára 1951 si pozve Gustáva Husáka do svojej kancelárie generálny tajomník Komunistickej strany Slovenska Štefan Bašťovanský. Ide o zaklamanie. Miesto neho tam stoja traja muži s revolvermi.

Husák najskôr je v Pražskej Ruzynskej väznici.

Husákovo obvinenie bolo vykonštrurované, ale zároveň postavené na reálnych základoch. Už od mladých rokov odmietal ideu jednotného československého národa a potom usiloval o tzv. československý dualizmus.

V klodejskej väznici Gustáva Husáka vyšetroval Bohumil Doubek. Bol to muž, ktorý hral najvyššiu rolu pri príprave Slanského procesu. Väzeň napriek mučeniu vzdoruje a všetky obvinenia odmieta. Vyšetrovanie sa preťahuje a to Husákovi zachráni život.

K procesu s Gustávom Husákom dôjde až o 2 roky neskôr a to 24.apríla 1954, teda rok po smrti Gottwalda a Stalina, kedy čistky pomaly ustávajú.

Husákov proces začal v apríli 1954 a bol v ňom odsúdený na doživotie. Nasledujúcich rokoch vystrieda všetky najobávanejšie väznice a to Ruzyne, Pankrác, Mirov a Bratislavu. So svojim odsúdením sa nikdy nezmieri. Opakovane žiada o revíziu procesu a myslí si o justičnom omyle.

Vo väzení nakoniec strávi 9 rokov z toho 6 v izolácii.

I napriek nepeknej skúsenosti Gustáv Husák na Komunistickú stranu Československa nezanevrie.

Prvá návšteva rodiny sa uskutočnila až po 4 rokoch. Sestra, manželka a 2 deti sa na neho pozerali cez sklo. Husákovú ženu obdivoval Ladislav Chudík, ale aj Laco Novomeský. Medzi tým o deti sa začína starať aj herec Ctibor Filčík. Začínajú žiť spolu. Magda čelí nátlaku, aby sa s Husákom rozviedla., ale Magda odmietla, v rámci možnosti sa ho snaží materiálne aj morálne podporovať.

Po návrate z väzenia v roku 1960, keď pracoval najprv ako skladník v podniku Pozemné stavby, neskôr ako úradník, sa s ním Magda rozviedla, lebo sa začala stretávať o 4 roky mladším Ctiborom Filčíkom, ktorého na Novej scéne aj režírovala.

Po prepustení z väzenia pracoval Gustáv Husák v robotníckych profésiách, neskôr v Slovenskej akadémii vied ako historik.

Husák dáva svojej manželke 10 podmienok, aby bolo manželstvo zachované. Magda sa rozhodla pre Filčíka, lebo sa nechcela vzdať divadelnej kariéry.

V 60. Rokoch 20.storočia vystupoval Gustáv Husák ako podporca reformistov v strane

V roku 1963 po odstúpení Širokého bol na základe výsledkov činnosti barnabitskej komisie v plnom rozsahu rehabilitovaný po amnestii prezidenta súdruha Antonína Novotného.

Gustáv Husák si kúpi byt aj auto.

Ale práve Antonín Novotný mal od počiatku z Husáka isté obavy a panoval medzi nimi zjavný nesúhlas a istá neznašanlivosť.

V roku 1963 mu prezident Antonín Novotný ponúkol miesto námestníka ministra financií, Husák však odmietol a čakal na lepšiu príležitosť.

Husákova stúpajúca popularita Novotného viac desila, lebo sám prílišným rečníckym nadaním nedisponoval a ako vyučený zámočník nemohol vysoko inteligentnému Husákovi konkurovať.

Od svojho prepustenia bol sledovaný tajnou políciou a každý deň bol o jeho činnosti informovaný Novotný, minister vnútra Lubomír Štrougal a Alexander Dubček.

Neskôr bola vypočuvaná i jeho bývalá manželka Magda.

Nemalú zásluhu na tom mali českí reformní historici a z nich hlavne Milan Hubl.

V roku 1964 sa Gustáv Husák opäť vrátil do občianskeho života. Ako člen strany bojoval proti deformácii a marxisticko-leninské riešenie problému.

V roku 1964 Gustáv Husák prvýkrát verejne vystupuje. Ani Dubček ani Novotný si neprajú, aby sa Husák vrátil do vysokej politiky.

V auguste 1964 sa konajú oslavy 20.výročia Slovenského národného povstania. Dorazil aj najvyšší sovietsky predstaviteľ Nikita Chruščov. Najväčšie starosti prezidenta Novotný sú, aby sa Husák a Chruščov nestretli. Husák sa síce ocitne medzi vyznamenanými, ale iba jeden v rade. Novotný sa pri prideľovaní medaile ani nepozrie.

Doba sa v tomto období mení. Na slobodu sa dostávajú postupne politickí väzni. Je cítiť závany slobody. Veľká časť Húsakových kolegov je stále proti Husákovi. Slováci Husáka vnímajú oprávnene ako bojovníka za ich práva. Slováci ho oceňujú a dôverujú mu.

V priebehu 60.rokov 20.storočia bol jednou z hlavných osobností reformného prúdu v Komunistickej strane Českoslovenka v období Pražskej jari vystupoval ako verný stúpenec Alexandra Dubčeka.

Po tom čo v roku 1966 Magda Husáková zomrela, sa po Husákovom boku najprv občas a potom od roku 1968 častejšie začala objavovať Viera Millerová rodená Časlavská.

10. Aké bolo obdobie po roku 1968 v živote Gustáva Husáka?

Na začiatku roku 1968 Gustáv Husák je už reformátorom a bojuje za federáciu. Je schopný rétor a dokáže vziať verejnosť na svoju stranu. Vyriaďuje si účty predovšetkým s Novotným.

Je Pražská jar. V tejto dobe všetko vyzerá nádejne. Gustáv Husák napriek tomu je opatrný, je pre spojenectvo s Moskvou a pre vedúcu úlohu Komunistickej strany. Je proti klubu angažovaných nestraníkov, proti obnove sociálnej demokracie a je proti politickej plularite.

V roku 1968 sa jednoznačne postavenie za plnenie moskovských dohôd.

S internácionálnou pomocou socialistických krajín zvíťazili v strane marxisticko-leninské sily a súdruh Gustáv Husák bol zvolený do najvyššieho straníckého aparátu Komunistickej strany Československa a následne sa stal najvyšším tajomníkom Ustredného výboru Komunistickej strany Československa.

V najužšej spolupráci s bratskými komunistickými stranami začalo nové vedenie Komunistickej strany Československa na čele Gustávom Husákom uskutočňovať pevnú marxistickú revolučnú líniu, Komunistická strana sa stala vedúcou stranou občanov Československa.

Komunistická strana Československa zaujala významné miesto v medzinárodnom komunistickom hnutí.

Po páde vojsk Varšavskej zmluvy Gustáv Husák ucíti príležitosť poraziť vnútrostraníckych rivalov.

Okupácia bola prekvapením pre všetkých dokonca aj pre samotného Gustáva Husáka. Husáka budí telefón a ide na mimoriadne zasadnutie Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska. Odmieta plán na legalizáciu vstupu vojsk Varšavskej zmluvy na územie Československa a postaví sa za Dubčeka. Má 1 výhodu, okupantov pozná, jednu noc po okupácii Gustáv Husák vôbec nespí doma. Bezpečný úkryt Gustáv Husák nájde na bratislavskej kalvárii u známeho farára ešte z Dúbravky.

23.augusta 1968 odlieta s delegáciou Komunistickej strany Československa odlieta do Moskvy. Po rokovaní s Leonidom Brežnevom úplne obracia.

Najväčšiu úlohu v tej dobe mal Leonid Brežnev, bol to muž, ktorý mal rád autá a takisto rád šoféroval. Husák bol v Moskve k Sovietom kritický, Brežnev si ho v prestávke vzal stranou. Husák od toho momentu myšlienkovo otočil.

Zatiaľ čo pre mnohých je podpísanie Moskovského protokolu labuťou piesňou, pre Gustáva Husáka je to štart bohatej politickej kariéry. Týmto okamihom Československa splanuli posledné nádeje na vydobité slobody počas Pražskej jari.

Konsolidácii sa začne hovoriť normalizácia. Najmocnejší muž krajiny ju začne uskutočňovať dôsledne. V tomto období desaťtisíce ľudí utekajú na západ.

Výrazným potvrdením internacionálnych zväzkov medzi Československom a Sovietskym zväzok sa stala sovietsko-československa zmluva priateľstva, spolupráci a vzájomnej pomoci z mája 1970.

14.zjazd Komunistickej strany Československa potvrdil správnosť politickej línie.

Súdruh Gustáv Husák sa stal generálnym tajomníkom Komunistickej strany Československa.

Koncom 60.rokov sa stal Gustáv Husák jedným z hlavných politikov obrodného prúdu. Stál za Alexandrom Dubčekom, ktorý mu umožnil vstup do vysokej politiky a vzal ho v dobe pražského jari do Prahy.

V roku 1968 na adresu vyznania doslova povie:

Hádali sme sa čí Boh je alebo nie je. Mojim svetonázorom bol marxizmus. Nemôžem ani nechcem sa ho vzdať

Gustáv Husák vtedy smelo prehlasoval, že Československo je svedkom očistenia komunizmu a marxizmu

V apríli roku 1968 sa stal podpredsedom česko-slovenskej vlády, v ktorej bol jedným z popredných iniciátorov ústavného zákona o federatívnom usporiadaní Česko-slovenska.

Pred okupáciou bol Gustáv Husák oveľa radikálnejší než umiernený Dubček.

Ešte v utorok 20.augusta 1968 v Žiari nad Hronom vystúpil Gustáv Husák s proreformným prejavom, v ktorom obvinil Biľakovo vedenie Komunistickej strany Slovenska zo sabotáže Dubčekovej politiky na Slovensku a seba prezentoval ako muža, ktorý ak bude zvolený za prvého tajomníka Ustredného výboru Komunistickej strany Slovenska, stane sa dôsledným realizátorom reforiem na Slovensku a pevnou oporou Dubčekovho vedenia v Prahe.

V roku 1968 sa Gustáv Husák v mnohých prejavoch snažil vyvolať dojem, že k okliešteniu a k likvidácii právomoci slovenských národných orgánov došlo bez jeho pričinenia a súhlasu, snaď dokonca proti jeho vôli.

Paradoxne ten istý muž sa neskôr stane hlavným predstaviteľom tej istej línie totalitného režimu, ktorý ho poslal do väzenia.

V prvých dňoch okupácie sa Gustáv Husák postavil za Dubčeka. Dosť skoro mu však došlo, že keby zostal na Dubčekovej strane a postavil sa proti Sovietom, bol by opäť odstavený a nikdy by sa k moci nedostal.

Keď znovu zmenil svoje názory, zradil síce Dubčeka a jeho politiku, ale dostalo sa mu dôvery od Leonida Brežneva.

Už 30.augusta 1968 vláda schválila vznik úradu PROTISK. Bude zákazané používať termíny ako okupácia a okupant.

Gustáv Husák znovu začína boj za slovenskú svojbytnosť a opäť presadzuje pomlčku, ale neúspešne. Ale federatívne usporiadanie republiky sa mu presadiť podarilo.

Pri prvom jednaní Ústredného výboru Komunistickej strany Československa, ktoré už prebiehalo v duchu moskovského protokolu boli odvolaní z funkcie František Krigel a Čestmír Cisář.

Na moskovských rokovaniach v auguste 1968 Husák zmenil kurz a stal sa Brežnevovým spojencom. Na moskovských rokovaniach v auguste 1968 poznal Brežnev, že Husák by sa mohol stať politikom, ktorý zachraní stratenú reputáciu Zväzu sovietskych socialistických republík a zaistí splnenie cieľov agresie do Československa.

30.októbra 1968 prezident republiky prichádza so svojim doprovodom na Bratislavský hrad, ktorý je naďalej sídlom Slovenskej národnej rady. Práve tu prezident republiky symbolicky podpisuje zákon o federatívnom usporiadaní Československej socialistickej republiky. Bol to Husákov veľký deň. Má podporu u veľa Slovákov a spolupracuje aj v tandeme s prezidentom Ludvíkom Svobodom. S postupujúcou normalizáciou ich vzťah ochladne.

Husák by sa nestal tým čím bol bez podpory Leonida Brežneva.

Sovietsky vodca Brežnev vie, že okupácia v Československu sa podarila iba po vojenskej stránke, že musí byť nejaká osoba, ktorá nespokojné hlasy občanov uspokojí.

Spolu s Biľakom sa stal symbolom takzvanej politiky normalizácie, ktorá znamenala zastavenie demokratizačných procesov Pražskej jari a návratu k regresívnemu komunistickému systému.

13.apríla 1969 sa na tajnej schôdze v Zakarpatskej oblasti Mukačeve obaja politici stretávajú. Husák musel Brežnevovi sľúbiť normalizáciu pomerov.

Z priateľov sú nepriatelia, z politických ideálov sú hrozby. Do Československa prichádzajú tanky, je to jediné nasadenie obrnenej techniky za celú existenciu Československej republiky. Husáková pozícia sa posilnila, s Brežnevom si Husák približne raz do týždňa telefonuje. Potom s ním bude tráviť približne 2 týždne dovolenky na Kryme.

V roku 1969 sa dostal na čelo Komunistickej strany Československa- do mája roku 1971 bol jej prvým tajomníkom, potom až do roku 1987 jej generálnym tajomníkom.

Naďalej až do roku 1970 prebiehali previerky stavajúcich členov Komunistickej strany, z ich rad bolo vylúčených viac ako pol milióna členov. Väčšinou sa jednalo o intelektuálov a špičkových odborníkov. Nebolo to vždy podľa Husákovej ľubosti, napríklad v prípade historika Jána Křena, ktorého si Husák osobne vážil a žiadal, aby bolo jeho vylúčenie zo strany starostlivo preskúmane, ale bez úspechu.

Husák cez vnútorný súhlas so vstupom vojsk Varšavskej zmluvy svojim spolupracovníkom predovšetkým Ľubomírovi Štrougalovi tvrdil, že keď má Československo dosiahnuť ich odchod, čo je hlavný predpoklad slobodnejšieho rozhodovania, je nutné brať niektoré stanoviská Moskvy v úvahu.

Prijatie zákona o federatívnom usporiadaní Československej socialistickej republiky bolo Husákovym veľkým úspechom, lebo príprava tohto opatrenia mala zásadným spôsobom zmeniť Čechov a Slovákov.

V tomto období začali perzekúcie vysokoškolských pedagógov, vzdelaných ľudí, ktorí boli prepustení zo svojich zamestnaní a našli prácu v remeselníckych profesiách.

Husákova politika riadená Brežnevom z Kremľu doľahla i na deti perzekuovaných, ktoré nemohli ísť študovať.

Oslavy 28.októbra sa premenili v protisovietske manifestácie, v dňoch 6.a 7.novembra 1968, dobe osláv výročia Veľkej októbrovej revolúcie roku 1917 prebehli v Prahe a Brne búrlivé demonštrácie proti sovietskej okupácii.

Najtragickejším protestom proti sovietskym okupantom a kapitulantskej politiky Dubčekovho vedenia, bola samovražda študenta Filozofickej fakulty Univerzity Karlovy Jána Palácha, ktorý sa v Prahe na Václavskom námestí dňa 16.januára 1969 upálil.

Jeho čin otriasol celú republiku a pohreb sa stal dôstojnou demonštráciou odporu návratu starých praktík.

Jeho čin nasledoval stredoškolský študent Ján Zajíc a neskôr v Jihlave remeselník Evžen Plocek.

Tieto činy národ nesmie nikdy zabudnúť a s úctou by si mal ich pripomínať, tvrdé komunistické jadro nechalo tieto činy chladným.

Naopak v januári 1969 sa začal vydávať časopis Tribúna, ktorý požadoval návrat komunistickej diktaktúry a v marci toho roku bol založený Leninský zväz mladých, ktorý sa snažil rozdeliť jednotu mladej generácie.

Skoro po nástupe Gustáva Husáka do najvyššej straníckej funkcie začala cenzúra tlače alebo úplne zrušenie niektorých časopisov ako Reportér, Svet v obrazoch, Plameň a My.

To vyvolalo v občanoch Československa nevôľu a nahromadená nespokojnosť vybuchla dňa 21.augusta 1969, v deň prvého výročia okupácie.

Protestné demonštracie prebehli v niekoľkých československých mestách, v Prahe a dva v Brne.

Husák sa k týmto udalostiam vyjadril 25.augusta 1969 na zasadaní Ustredného výboru Komunistickej strany Československa, pričom tvrdil, že šlo o cielené masové akcie, ktoré mali zdiskreditovať politiku strany a uvrhnúť republiku do chaosu.

Podľa Husáka sa malo jednať o skupiny, ktoré boli napojené na zahraničných buržoázných spojencov.

Husákov prejav bol silne zameraný proti nespokojným ľuďom a odporcom okupácie a tvrdil, že drvivá väčšina obyvateľov nepokoje a protesty proti okupácii odsudzuje. Z obetí a protestujúcich urobil zločincov, chválil predovšetkým robotníkov vo veľkých slovenských mestách a pracujúcich v obciach za ich prejavy národnej hrdosti a obdiv k Sovietskemu zväzu.

V 70. rokoch 20.storočia Gustáv Husák odmenil Milana Hubla 7-ročným väzením. Iní reformní historici boli za jeho vlády len vyhodení zo zamestnania.

V januári 1970 menoval Husák po abdikácii Oldřicha Černíka do funkcie predsedu federálnej vlády tajomníka Ustredného výboru a svojho priateľa Ľubomíra Štrougala.

Atmosféra v Československu pripomínala v prvých rokoch normalizácie atmosféru 50.rokov 20.storočia.

Husákov režim vyžadoval od ľudí poslušnosť a rešpektovanie straníckych uznesení.

Husák v tomto období videl nebezpečie nielen v stúpencoch Pražskej jari okolo Alexandra Dubčeka, ale i v stalinistoch v radoch Komunistickej strany Československa, ktorí jeho reformy odmietali.

Husák stál o prejavení dobrej vôle Brežnevovi a stiahnutí časti sovietskych vojsk.

V Československu postupne času zavládol mŕtvy pokoj, prejavy odporu boli potlačené, začala sa zlepšovať materiálna stránka života ľudí, budovalo sa pražské metro, medzi Prahou, Brnom a Bratislavou rástla diaľnica.

Pokoj bol však iba zdanlivý, pretože i cez na prvý pohľad rastúcu životnú úroveň bol stále silný vplyv Moskvy.

Počiatkom roku 1970 sa Husák snažil dokázať, že je oddanným komunistom pred domácou stalinistickou časťou Komunistickej strany Československa, ktorá bola spriatelená s Moskvou viac než sám Husák.

Preto sa chopil iniciatívy a v prvom čísle časopisu Otázky mieru a socializmu sa zameral na blížiace sa 100.výročie narodenia Vladimíra Ijliča Lenina. V článku uisťoval, že Československo stále obdivuje Leninovú historickú veľkosť.

Tzv. otvorené hranice sú pre Brežneva neprijateľné. V tejto dobe je opäť spustená železná opona. O dianí na hranici nemohol nikto hovoriť.

Už prebiehajúci proces normalizácie bol potvrdený zasadnutím Ustredného výboru Komunistickej strany Československa z 11.a 12.decembra 1970. Husákovo nové vedenie prijalo takzvané Poučenie z krizového vývoja , Rezolúciu o jednote strany, Program konsolidácie.

Voľby v roku 1971 potvrdili, že občania stoja za politikou Komunistickej strany Československa a Ústredným výborom na čele so súdruhom Gustávom Husákom.

Nové vedenie strany pozorne sleduje reakcie pracujúcich na politickú líniu. Navštevuje závody, družstvá a jednotlivé kraje republiky.

Československý ľud verí v strane. Verí, že Komunistická strana Československa ho vedie k šťastnej budúcnosti, ku komunizmu a k mieru. 10.januára 1973 sa súdruh Gustáv Husák dožil 70 rokov.

Od polovice roku 1973 došlo k prudkému rastu cien surovín a materiálu na svetových trhoch.

Ekonomicky vyspelé štáty sa s ich rastom postupne vyrovnali, ale v Československu, kde sa posudzovali staré metódy plánovania došlo k prudkému poklesu výroby a hlbokej ekonomickej kríze.

Husák postupom času o ekonomické problémy stratil záujem, nechcel riešiť ekonomiku v rámci komplexu RVHP a o vnútorný ekonomický systém sa prestal zaujímať úplne.

Gustáv Husák sa už dlhšiu dobu pohrával s myšlienkou, že sa bude uchádzať o post prezidenta Československej socialistickej republiky.

Gustáv Husák presadil vo Federálnom zhromaždení zmenu ústavy, ktorá hovorila, že chorého prezidenta treba odvolať.

V tomto období často žiarili do noci svetlá budovy Ústredného výboru Komunistickej strany Československa a konkrétne okná pracovne súdruha Gustáva Husáka.

Výsledkom bolo zlúčenie dvoch najvyšších štátnych funkcii a to funkcia prezidenta a generálneho tajomníka Ústredného výboru Komunistickej strany Československa.

29.mája 1975 ho poslanci Federálneho zhromaždenia jednohlasne zvolili aj za prezidenta Česko-slovenska, čím nahradil Ľudvíka Svobodu.

Bola to viacmenej logická voľba. Okrem vplyvu Moskvy na to vplývali aj osobné vzťahy budúceho prezidenta k Československu. Mal dobré vzťahy s premiérom Ľuboslavom Štrougalom. Takisto národnostný faktor hral svoju rolu. Emancipujúce sa Slovensko má svojho prvého muža v štáte.

Verejnosť zo spravodajstva sa dozvedá o existencii Husákovej ženy Viery. S novinárkou Vierou sa Gustáv Husák zoznámil už v 60.rokoch 20.storočia. Medzi priateľmi o ňom hovorila veľmi dobre až s erotickým podtoňom. Na Kryme Brežnev Husákovi poradil aby sa oženil. Husák medzi rečou oznámil Viere termín svadby. Prebehla normálne za prítomnosti úradníkov ako svedkov. Husák pôsobil potom v Prahe, jeho žena v Bratislave. Videla sa iba cez víkendy alebo cez spoločenské udalosti.

Gustáv Husák ovplyvnil naše dejiny ako málokto. Vo vedení strany strávi 21 rokov a stane sa symbolom takzvanej normalizácie.

V roku 1975, keď Gustáv Husák nastúpil do úradu prezidenta, o sebe opäť dali vedieť sily, ktoré v Československu boli od počiatku normalizácie.

8.apríla 1975 píše list Gustávovi Husákovi Václav Hável. Ponúka analýzu rokov normalizácie.

Václav Hável povedal:

Zo strachu, že príde učiteľ o miesto, vyučuje v škole veci v ktoré neverí, zo strachu o svoju budúcnosť žiak po ňom opakuje, zo strachu ľudia chodia na rôzne manifestácie a sprievody, zo strachu, že prídu o prácu hlásia sa umelci k ideám, ktoré neveria.

Deti, ktoré sa rodili za čias Husáka sa nazývali Husákove. Silná generácia, ktorá sa narodila v 70.rokoch 20.storočia. Svoj vplyv na to mala populačná štátna politika, podpora rodičovstva, novomanželské pôžičky, výstavba panelových domov a predĺženie materskej dovolenky.

Gustáv Husák je považovaný za najmocnejšieho muža v krajine. V prvom rade sa považuje za komunistu a až potom za Slováka.

Bola využitá Helsinská konferencia o bezpečnosti a spolupráci v Európe, ktorá sa konala dňa 1.augusta 1975, kde sa Československo zaviazalo k dodržiavaniu ľudských práv.

Ľudské práva proklamované v Helsinkách však boli systematicky porušované komunistickým režimom.

Záverečný akt spolu s paktom o ľudských právach bol ratifikovaný československým parlamentom a oba dokumenty sa stali súčasťou československého právneho poriadku.

Celkom cynickým krokom bola skutočnosť, že bezprostredne po zvolení do funkcie prezidenta Československej socialistickej republiky, udelil Gustáv Husák svojmu predchodcovi armádnemu generálovi Ludvíkovi Svobodovi tretí Čestný titul hrdina Československej socialistickej republiky.

Pri príležitosti predania vysokého štátneho vyznamenania tlmočil Gustáv Husák Ľudvíkovi Svobodovi poďakovanie za významne celoživotné dielo pre vlasť

Ďalším z prvých Husákových krokov vo funkcii prezidenta bol ťah vybrať si takých spolupracovníkov, ktorí už dávno stratili komunistické ideály a šlo im iba o moc a zisk.

V tomto období sa Gustáv Husák podriaďoval všetkému absurdnému, tak ako si priala Moskva.

V záujme uchovania moci mal mnoho priateľov a spojil sa s ľuďmi typu Jakeš, Indra, Kapka a Biľak.

Nástup do funkcie prezidenta Československej socialistickej republiky mal dopad i na jeho osobný život. Po takmer 10-ročnej známosti sa oženil s pani Vierou Millerovou.

Páni Husáková navštevovala Prahu len sporadicky a svojmu mužovi stála po boku len pri významných štátnych príležitostiach.

Dokumenty, ktoré ale zaručovali obyvateľom Československa náboženskú slobodu, slobodu prejavu a pohyby robili straníckym orgánom značné problémy, na čo bolo poukazané neskôr na konferencii KBSE v Belehrade v roku 1977.

Nebola náhoda, že sa opozičné sily v Československu začali organizovať na základe ľudských práv a slobôd.

Na Nový rok 1977 bolo ustanovené neformálne spoločenstvo, ktoré publikovalo Chartu 77.

Jednalo sa o neformálnu československú iniciatívu, ktorá kritizovala politickú a štátnu moc, za nedodržiavanie ľudských práv a slobôd.

Autori a signátári boli známe osobnosti ako filozof Ján Potočka, Jiři Nemec, Václav Hável, Pavel Kohout a Ľudvík Vaculík.

Správu o Charte 77 dostáva Husák priamo do rúk. O Charte 77 Gustáv Husák informuje aj Leonida Brežneva.

Štátna bezpečnosť sa zaoberá vyhražnými správami, ktoré prichádzajú na adresu prezidenta Husáka. Jeden z nich navrhuje zrušenie rozsudku nad Václavom Havelom. Žiada pozastavenie doprave na jedno popoludnie na moste Klementa Gottwalda. Inak bude most zničený. Nakoniec príde provokácia na atentát prezidenta Gustáva Husáka. A v tej dobe prichádza sám sovietsky vodca. Husák si vyznamenanie cení, posilňuje jeho pozíciu.

Prvotná reakcia na Chartu 77 prišla veľmi skoro už 12.januára 1977 vyšiel v Rudom práve článok s názvom Stroskotanci a samozvanci, v ktorom Gustáv Husák dôrazne kritizoval obsah Charty a signátatarov. Autorov označil za nepriateľov štátu.

Profesor Ján Potočka bol prvou obeťou komunistického režimu voči signátarom Charty 77. Dňa 13.marca 1977 po niekoľkohodinovom výsluchu Štb zomrel na následky mozgovej príhody.

Druhá Husáková manželka zahynula 20.októbra 1977 po havárii vrtuľníka Mi-8 na Bratislavskom letisku. Vrtuľník ju prevážal po zranení, ktoré utrpela v Bardejovských kúpeľoch, do nemocnice v Bratislave.

Pamätníci spomínajú, že po smrti Viery bol prezident v šoku a jeho zdravotný stav sa veľmi zhoršil. Opäť je sám. Justičná vražda, vtedy hrozila Husákovi.

Verejnosť nebrala Gustáva Husáka ani komunistické vedenie vážne a skoršie propagované akcie ako prvomájové sprievody, sviatok práce, novoročný prejav Gustáva Husáka sa stali nudným stereotypom či terčom posmechu.

Husákové prejavy boli z veľkej miery plne dezinformácii.

Tvrdil , že životná úroveň v Československu prevyšuje najvyspelejšie štáty sveta.

Značnú časť prejavu takisto venoval poľnohospodárstvu, kde v Novoročnom prejave dňa 1.januára 1979 zmienil, že pri úspešnom dovŕšení 6. päťročnice bola najvyššia úroda v dejinách krajiny. Údajne 11 miliónov tón obilia.

Prejav bol vždy nadnesenou propagandou Husákovho režimu.

V novoročnom prejave 1.januára 1980 Gustáv Husák označil 70.roky za úspešné, čo mnoho ľudí pobúrilo predovšetkým kvôli začiatku 70.rokov, keď bol pomerne tvrdý nástup normalizácie.

Na druhej strane normalizácia priniesla aj pozitívne kroky predovšetkým v oblasti dopravy a energetiky.

Budovateľský boom prebiehal v 70.rokoch, keď boli začaté finančne náročné zákazky ako napríklad počiatok výstavby jadrovej elektrárne Dukovany, stavba pražského metra, diaľnice D1 čí masívna výstavba panelákových sídlisk.

Počiatkom 80.rokov 20.storočia si Gustáv Husák začínal uvedomovať, že sa mu už nepodarí presadiť svoje názory a udržať si nezávislosť na ľuďoch sústredených okolo Alojza Indra, Vasiľa Biľaka a Miloša Jakeša.

9.januára 1983 bol vyznamenaný najvyšším sovietskym vyznamenaním Hrdina Sovietskeho zväzu.

V novembrových dňoch roku 1989 bol jedným z komunistických politikov, ktorí odmietli situáciu riešiť násilím.

Gustáv Husák nástup Gorbačova k moci uvítal, pretože v tom videl podporu proti Vasiľovi Biľakovi a jeho skupine.

Vládca Kremľu Gorbačov nevyžaduje poslušnosť. Husák sa opatrne prihlasuje k politike PS3-ky.

V roku 1987 Gustáva Husáka v najvyššej straníckej funkcii nahradil Miloš Jakeš.

V novembri 1987 reagoval Gustáv Husák na rozdelenie moci prezidenta a generálneho tajomníka.

Pri aprílovej návšteve Gorbačova v Prahe sa Gustáv Husák naposledy pokúsil nastoliť tému odchodu sovietskych vojsk.

Po novembrových udalostiach roku 1989 Husák vymenoval 10.decembra 1989 vládu národného porozumenia pod vedením Slováka Čalfu a vzapäti abdikoval z funkcie prezidenta republiky.

Po udalostiach zo 17.novembra 1989 Husák pochopil, že nechce verejne učinkovať.

V konečnom dôsledku tým napomohol k zvoleniu Havla za prezidenta a poškodil Dubčekovi.

18.januára 1990 bol spolu s Colotkom, Lenártom a Janákom vylúčený z Komunistickej strany Československa. Zmeny v okolitých krajinách dali tušiť, že režim už tak dlho nepodrží. Komunisti sú v tejto vláde v menšine. To je posledný jeho akt vo funkcii prezidenta.

14,5 roka bol Gustáv Husák prezidentom Československa, 18 rokov generálnym tajomníkom ústredného výboru Komunistickej Československa.

Bol jediným komunistickým prezidentom, ktorý sa narodil na Slovensku a jediným prezidentom, ktorý sa dožil pádu režimu, režimu, ktorý sám pomáhal budovať.

Gustáv Husák dokázal moc získať, ale potom aj stratiť. V novembri 1989 sa Gustáv Husák stáva bezmocný, jeho odchod požadujú statisíce demonštrantov.

Sovietske vojská odchádzajú v skutočnosti až po páde Komunistického režimu.

Po odchode z Prahy žil Gustáv Husák v Bratislave. Videl ako sa rozpadá svet, ktorý poznal a zasvätil celý život. Keď si zariaďoval dôchodok, tak musel predložiť doklady, že má maturitu a vysokú školu. Gustáv Husák chcel byť pochovaný s matkou. S matkou, ktorú nikdy v skutočnosti nepoznal. Ale niekoľko mesiacov predtým zomrela jeho sestra a následne jej manžel. V hrobe nezostalo dosť miesta.

11. Aké politické funkcie zastával Gustáv Husák?

Politické funkcie, ktoré zastával Gustáv Husák boli člen Dočasného ústredného výboru, prvý tajomník, generálny tajomník, podpredseda Československej vlády, prezident Česko-slovenska, poslanec Národného zhromaždenia, člen predsedníctva

12. Aké bolo politické vyznamenanie Gustáva Husáka?

Politické vyznamenanie Gustáva Husáka bolo 4* sovietske vyznamenanie Rad Lenina.

13. Aké boli ďalšie ocenenia Gustáva Husáka?

Ďalšie vyznamenania Gustáva Husáka boli Československý vojnový kríž, Rad Slovenského národného povstania, Československá medaila za zásluhy, Pamätný odznak druhého národného odboja, Veľkokríž Rádu znovuzrodeného Poľska, Pamätná medaila k 20.výročiu Slovenského národného povstania, Rad Klementa Gottwalda, Rad víťazného februára, Rad októbrovej revolúcie, Rad práporu Maďarskej republiky, Rad Karla Marxe, Rad víťazstva socializmu, Rad hviezdy Rumunskej ľudovej republiky I. triedy.

14. Aké boli diela Gustáva Husáka?

Diela Gustáva Husáka boli Zápas o zajtrajšok, K roľníckej otázke na Slovensku, Žiadosť o úplnú stranícku rehabilitáciu, Svedectvo o Slovenskom národnom povstaní, Budúcnosť patrí mladým: Výber z prejavov mládeži, Prejavy a state, O obrane a ochrane socializmu, O československo-sovietskom priateľstve, spojenectve a spolupráci.

15. Aké boli diela o Gustávovi Husákovi?

Diela o Gustávovi Husákovi boli Husák v odboji a Slovenskom národnom povstaní 1938-1945, Anatomie jednoho mocenského zvratu, Balada o doktorovi Gustávovi Husákovi, Gustáv Husák za druhé svetové války, Gustáv Husák v kauze slovenského buržoazního nacionalizmu, Diplomová práca, Cesta Gustáva Husáka ke komunistickému hnutí.

16. Aké boli televízne dokumenty o Gustávovi Husákovi?

Televízne inscenácie o Gustávovi Husákovi boli Historická panoráma- Svedectvo o doktorovi Gustávovi Husákovi, Tá lídska bezmoc moci, Portrét človeka: V hlavní roli Gustáv Husák, Čierne dni, Mesiáš Husák.

17. Aké boli inscenácie o Gustávovi Husákovi?

Inscenácie o Gustávovi Husákovi boli Balada o doktorovi Gustávovi Husákovi, Doktor Husák: Väzeň prezidentov- prezident väzňov.

18. Aký bol zdravotný stav Gustáva Husáka?

Koncom 70.rokov 20.storočia sa pomaly začal zhoršovať Husákov zdravotný stav. Po smrti druhej ženy v októbri 1977 zapríčinila nadmerná konzumácia alkoholu a cigariet, zhoršenie pamäte a schopnosti artikulácie.

Začal preto užívať nootropiká, mozgové nutriny, ktoré krátkodobo pomáhali zlepšovať pamäť a koncentráciu.

Bol až do smrti veľmi silným fajčiarom, čo spolu s predchádzajúcim väzením malo vplyv na jeho zdravie. Cukrovka obmedzovala možnosť operovať šedý zákal. Nakoniec Gustáv Husák tú operáciu podstúpil.

Napriek veľmi silným okuliarom, ktoré neskôr nosil, sa mu zrak vrátil na prijateľnú úroveň.

Ako vyplýva z rozhovoru s jeho synom Vladimírom, Husák sa aj po odchode z politiky zaujímal o dianie v spoločnosti, pravidelne sledoval tlač, televíziu, rozhlas. Jeho syn musel povedať, že jeho zdravotný stav sa rýchlo zhoršoval.

Ani po politických zmenách nezapochyboval Husák o ideológii komunizmu, z vlastnej osobnej a historickej skúsenosti bol presvedčený o správnosti socialistického modelu spoločnosti.

19. Aký bol obľúbený výrok Gustáva Husáka?

Príde, bo prísť musí ten veľký deň súdu a za stôl zasadne pravda môjho ľudu.

20. Aké boli ďalšie citáty Gustáva Husáka?

  1. A) Keď skúmame dejiny, nachádzame v nich dosť mien, pri ktorých iba titul a hodnosť čosi hovorí, za leskom titulu je však prázdnota. Sú to čierni pasažieri histórie. A nájdeme i iné postavy, hoc aj bez štátnych titulov a hodností, v ktorých akoby sa stelesnila problematika doby, ktoré sú symbolmi potrieb, bojov a ilúzii svojej spoločnosti, sú miľníkmi na vývinovej ceste svojho národa. Takouto svetovou postavou v slovenskej histórii je Ľudovít Štúr. Vybral si cestu tŕnistú, lebo si uvedomuje svoju povinnosť voči spoločnosti, voči dejinám. Niektoré novinárske poznámky Marxa a Engelsa, písané v priebehu udalostí bez možnosti bližšieho poznania a analyzovania špecifických podmienok a situácie v Rakúsku a Uhorsku boli neskôr kanonizované ako posledný súd histórie. V súhrnom pohľade je úloha Štúra a jeho spolubojovníkov v našej národnej histórii vysoko pozitívna a obdivuhodná. Tvoria základný článok vývinovej reťaze našej novodobej histórie. Čítajte dejiny nášho národa. Nie tie vymyslené pre dokórum jedného režimu, ktorý si ako parvenu zakupoval lepšiu minulosť, ale tie hybné sily, ktoré národ udržali, uvedomili a politicky formovali. V máloktorom národe sú jeho politické dejiny tak históriou jeho kultúrneho vývoja, kultúrnych osobností ako u nás. Štúrova skupina, ktorá prvá politicky viedla náš národ, dávala mu sociálny i hospodársky program, ba dokonca do zbrane ho mobilizovala, neboli to sami básnici, spisovatelia, novinári, kultúrni činitelia? Kuzmány, Janko Kráľ, Vajansky a všetci ostatní, boli nositeľmi politického zápasu u nás. Táto symbióza skutočnej kultúry s progresívnou politikou zostala v nás do dnešného dňa. Nedívajte sa na voľby a na manifestácie, ale na myšlienky, ktoré obstáli v posledných 28 rokoch. Komunistické hnutie a kultúra bili sa za to isté, i keď dakedy na rozličných frontoch: za slobodu človeka, za pravdu a krásu v ľudskom spoločenstve. K týmto zdrojom národných a kultúrnych síl sa vraciame, keď robíme jeden a chystáme sa 100 krokov dopredu.

B)Áno, komunisti narobili veľa chýb, hlúposti, dopustili deformácie. To ale neznamená, že sociálne vymoženosti a socialistické myšlienky a hodnoty sa tým pochovali. Zápas podobný tomu, akým prešlo vo svojich dejinách kresťanstvo, lebo nik dnes nemôže poprieť skutočnosť, že aj v jeho histórii bolo tmárstvo, inkvizícia, netolerantnosť, korupcia a ďalšie negatívne stránky a obdobia. Idea spravodlivosti rovnosti ľudí bola nad tým všetkým, preto humanizmus kresťanstva a jeho nosné myšlienky dokázali strhávať ľudí. Po porážke, akú sme utrpeli, sa nechce uznať, že socializmus napriek všetkému odsúdeniahodnému posunul myslenie ľudí, snažil sa o ich dôstojné postavenie. Znehodnocuje sa všetko, aj to, čo bolo v socialistických krajinách dobré.

  1. C) História bude raz hovoriť veľmi jasne a adresne. Fyzické i duševné sily človeka majú svoje hranice. Sem-tam sa podarí výnimočne túto hranicu prekročiť. Aj to iba vtedy, keď do slova a do písmena odhodláš sa radšej nebyť ako byť otrokom lži a podvodu.
  2. D) Ja tento národ musím zachrániť, aj keby mi mali všetci napľuť do očí.
  3. E) My nebudeme romanticky snívať o krasách a čistej duši ľudu, ani plakať nad jeho biedou, ale postavíme sa do stredu zástupu, roztrpčeného skutočnosťou sociálnou a spoločenskou a pomôžeme zmeniť dnešok tak, aby človek nebol vykorisťovaný človekom.
  4. F) Musíme korigovať svoj vzťah k širokým slovenským masám. Musíme si znovu získať dôveru robotníka a roľníka, ktorú naši inteligenti vymenili za službu bohatému panstvu.
  5. G) Ja som od mladých rokov veril svetlým ideám socializmu. Kde boli chyby, boli chyby ľudí, a nie základných myšlienok socializmu. Nevidím ani dnes vo svete lepšie základné myšlienky, základné orientácie. Preto im zostávam verný.
  6. H) Prežili sme obdobia, keď sa veľmi ťažko pracovalo a keď statoční vydržali. Nech odpadne, čo je kolísavé, nech odpadne, čo je oportunistické, ale nech v tej strane zostane, čo je pevné , čo je charakterné, čo chce za tento národ zápasiť.
  7. I) Hranice nie sú korzo, aby sa tu voľakto prechádzal.
  8. J) Slováci musia získať pocit naprostej bezpečnosti a nesmú mať dojem, že im hrozí zase návrat k centralizmu a k starým pomerom.
  9. K) O čom dumá Clementisová busta, s rozpakmi odhalená, o malých meradlách malého národa, čí o optimistickej tragédii životného zápasu?

21. Čo hovoril Gustáv Husák v relácii Noc v archíve?

Podľa Gustáva Husáka by sme mali zdôrazňovať životnosť hrdinov. Nemali by sme zdôrazňovať len ich jednu stránku, ale ukázať ako človeka. Lebo potom ten človek je zrozumiteľnejší, živý, nie je to nadpozemská bytosť. Je to človek so všetkým, čo človekovi patrí. Takým istým prípadom symbolizovania zla, negácie sa stal odstupivší prezident Novotný. Predstavoval despociu, predstavoval likvidáciu demokracie. Ale v tej dobe bola veľmi veľká časti ľudí, ktorá rozmýšľala inak. Táto skupina ľudí zápasila o slobodu človeka. Najmä mladí ľudia spoznávajú na konkrétnych príkladoch svoje vzory, situáciu.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Ostatné » Osobnosti / Životopisy

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.010 s.