vedúca osobnosť slovenského národného hnutia, národný budiťeľ
„Národ
je predmet mô, k tomu účelu tiecť majú všetky hodiny života... Život náš dajme národu!“
„My dali sme sa do služby
ducha, a preto musíme prejsť cestu života tŕnistú...“
„Naspäť cesta nemožná, napred sa ísť musí.narodil sa v Zay Uhrovci,
pochádzal z 5 detí, jeho otec bol učiteľom a doma získal základné vzdelanie, študoval v Rábe (Gyor), potom prichádza na lýceu do BA a
stáva sa členom Spoločnosti česko-slovenskej a po jej zrušení pôsobí ako zástupca prof. Palkoviča na Katedre reči a literatúri
česko-slovanskej; neksôr študoval v Halle (nem.); pri návrate sa zastavil v Prahe, kde sa zoznámil s dcérou pražského nakladateľa Máriou
Pospíšilovou, na lýceu v BA prednášal dejiny slovanských národov a literatúru; v prednáškach vystupoval proti útlaku Slovákov a proti
feudalizmu; pre túto činnosť bol z katedry odvolaný, mal zákaz prednášať a tak sa venoval politickej, publicistickej a literárnej činnosti;
neskor sa Štúr zoznámil s Adelou Ostrolúckov v Zemianskom Podhradí, ktorá sa stala jeho vernou priateľkou a podporovateľkou; 1948 sa Štúr
niekoľkokrát stretol so srbským panovníkom Michalom Obrenovičom, ktorý finančne podporoval Štúra a slovenské revolučné hnutie; po
neúspechu v revolúcii (1848-49) Štúr odišiel do Modry, kde žil pod policajným dozorom a venoval sa literárnej tvorbe; 1851 umrel Štúrov otec
a jeho brat Karol, 1853 jeho matka a Adela a 1956 na následky zranenia umiera aj Štúr
bol pedagóg, filológ, historik, politik, publicista,
spisovateľ, jazykovedec
Politik bol poslancom za mesto Zvolen, na uhorsom sneme v svojich rečiach žiadal: zrušenie poddanstva, zdanenie
šľachty, rozšírenie národného školstva, zveľadenie obchodu a priemyslu, príčinu biedy videl vo feudálnom zriadení
známa je jeho
pamätná reč na uhorskom sneme 21.12.1847
1848 – s Hurbanom a Hodžom sformulovali Žiadosti slovenského národa v LM – 1. politický
program Slovákov – okrem iného žiadali zavedenie slovenčiny do úradov a škôl, autonómiu Slovenska v rámci Uhorska. uhorská vláda vydala
na tvorcov žiadostí zatykač, preto museli utiecť do Čiech a v Prahe sa zúčastňili slovanského zjazdu z Prahy odišli do Viedne, kde vytvorili
Slovenskú národnú radu – orgán, ktorý organizova povstanie slovenských dobrovoníkov proti uhorskej vláde povstalci verili, že Viedeň
splní ich požiadavky, no po potlačení revolúcie v Uhorsku cisár ich požiadavky neprial; rakúsky minister vnútra Alexander Bach zrušil
demokratické slobody a vodcov povstania dal pod policajný dozor
1945-48 vydávaj Slovenské narodné noviny – dva krát týždenne na 4 stranách (292 čísel); mali aj literárnu prílohu (Orol tatránsky) – 8 strán, obsahoval správy z kultúry, beletria, básne, poviedky, populárno-náučné články (97 čísel); prvé slovenské politické noviny
v roku 1843 s Hurbanom a Hodžom
kodifikovali na fare v Hlbokom spisovný jazyk na základe stredoslovenského dialektu
potrebu spisovného jazyka zdôvodnil v diele Nárečia
slovenské alebo potreba písania v tomto nárečí – dokazoval, že národ môžno povbažovať iba ako celok s vlastnou jazykovou, duchovnou a
materiálnou samostatnosťou
Náuka reči slovenskej – opísal tu hláskoslovie, morfológiu, pravopis a skladbu
slovenčiny
Dumky večerní – zbierka českých básní, ktoré vydal ako študent
Spevy a piesne – zbierka epických
a lyrických elegických básní, ktoré boli inšpirované rodným krajom, mladosťou, stratou blízkych (stal sa 1. tvorcom intímnej romantickej
lyriky)
O národních písních a pověstech plemen slovanských – spis písaný po česky, všíma si ľudovú slovesnosť slovanských národoch Slovanstvo a svet budúcnosti – vyjadruje sklamanie z výsledkov revolúcie, vieru v rozpad rakúskej ríše (vyšlo po jeho smrti)