Jean-Jacques Rousseau – život, diela a hlavné myšlienky filozofa osvietenstva

Jean-Jacques Rousseau – život, diela a hlavné myšlienky filozofa osvietenstva

Jean-Jacques Rousseau bol francúzky filozof a predstaviteľ osvietenstva.

Narodil sa v roku 1712 v Ženeve. Pri čom jeho matka zomrela o niekoľko dní neskôr. Píše o tom v autobiografii: „Stále ju môj otec videl vo mne. Tak nežne nariekal a nikdy nemohol zabudnúť, že som bol nevinnou príčinou jeho nešťastia.“ Spolu čítali romantickú literatúru, ktorú vlastnila. Píše: „Môj otec mal v úmysle len zlepšiť ma v čítaní a myslel si, že tieto diela sú zábavné, kvôli čomu si ich obľúbim.“ Neskôr ho nechal čítať klasickú grécku a rímsku literatúru. Jeho otec ho učil, že jeho mesto je rovnako veľkolepé ako Sparta alebo staroveký Rím.

Jeho vzdelávanie bolo prudko prerušené katastrofou. Jeho otec sa pohádal s francúzskym kapitánom a musel opustiť Ženevu na zvyšok života, inak by bol väznený. Staral sa o neho strýko Bernard, ktorý ho s bratrancom poslal do dediny Bosey, kde sa mali ďalej vzdelávať. Učili sa menovane latinčinu.

V roku 1728 opustil Ženevu a utiekol do obce Annecy. Vo veku 16 rokov stretol Françoise-Louise de Warens, 29-ročnú ženu, ktorá sa stala jeho dobrodinkou. Ich vzťah trval niekoľko rokov a nakoniec sa stal romantickým. Počas nasledujúcich desiatich rokov zarábal peniaze ako sluha, rytec a učiteľ hudby. Milenka ho poslala do Turína, kde sa kvôli nej zriekol kalvinizmu a konvertoval na rímsky katolicizmus.

V roku 1742 sa presťahoval do Paríža, kde sa chcel venovať kariére hudobníka. Tam stretol ďalšieho mladého muža ktorý hľadal literárnu slávu v hlavnom meste, Denisa Diderota. Stali sa nesmierne úspešnými ako predstavitelia skupiny filozofov – ktorí sa spojili vo francúzksej „Encyclopédie“ (Encyklopédia, alebo odôvodnený slovník vied, umení a remesiel).

Rousseauova sláva prišla s vydaním Rozprava o vedách a umeniach ktorá bola v roku 1750 vyhlásená za ocenenú v súťaži Dijonskej akadémie. Odpovedal na otázku: "Prispieva obroda vied a umenia k očiste morálky?" Neskôr napísal Rozprava o pôvode a základoch nerovnosti medzi ľuďmi (1754) a považoval ju za lepšiu, ale nezvíťazila. Tu sa vyskytol jeden z jeho slávnych výrokov: „Prvý človek, ktorý si ohradil kus zeme a vyhlásil: "Toto je moje" a našiel ľudí dosť hlúpych na to aby mu uverili, bol naozajstným zakladateľom civilizácie. Koľkých vojen, vrážd, koľkého utrpenia a hrôzy sme mohli byť ušetrení, keby sa našiel niekto, kto by strhol jeho plot a zvolal: “Nepočúvajte tohto samozvaného uchvatiteľa, ste stratení ak zabúdate, že plody zeme patria všetkým, ale zem samotná nikomu.“ Tento esej bol podstatne dlhší a filozoficky odvážnejší. Porotcovia ho nedočítali, ale verejnosť o ňom diskutovala po tom, čo ho zverejnil.

V roku 1756 opustil Paríž po tom, ako ho pani D'Epinay pozvala na vidiek. Ale po opakovaných hádkach s ňou a jej hosťami vrátane Diderota, sa presťahoval. Počas tohto obdobia napísal niektoré zo svojich najdôležitejších diel, ako je napríklad O spoločenskej zmluve (1762) a Emil, alebo o výchove (1762). Najmä kvôli jeho diskusii kresťanstva boli obe diela úradmi odsúdené a verejne spálené v Ženeve a Paríži. Francúzska vláda nariadila jeho zatknutie kvôli čomu utiekol do vtedajšieho Pruska.

Potom začal pracovať na svojej autobiografii Vyznania (1770). V nasledujúcom období naňho útočili rôzny popredný spisovatelia. Rozhodol sa odísť do Anglicka a do Francúzska sa vrátil až v roku 1767. Svoje posledné dielo skomponoval v roku 1777. A náhle 2. júla 1778 umrel. Niektorí si mysleli, že mohol byť zavraždený. V roku 1794 bol Rousseauov popol presunutý do Pantéonu.

Zdroje: Vyznania (1770), Britannica, Internet Encyclopedia of Philosophy, The Great Thinkers