Vzťah učiteľ – žiak
Vzťah učiteľ – žiak z hľadiska komunikatívneho, interakčného a participačného prístupu. Jeho odlišnosti od autoritatívneho
prístupu.
Duch školy je vytváraný osobnosťou U, ktorí v nej pôsobia. Na osobných vlastnostiach pedagógov
záleží, aký vzťah si k školským povinnostiam a škole vytvoria žiaci. Dôležité je, aby U už od vstupu dieťaťa do školy utváral
priaznivé podmienky pre zdravý rozvoj dieťaťa a pre uplatnenie sa každého žiaka. Preto je nevyhnutné, aby bol U vyrovnaný, trpezlivý,
láskavý, taktný, spravodlivý a ochotný. Z pracovných vlastností by nemali chýbať usilovnosť, schopnosť organizovať prácu, zodpovedne
pristupovať k výchove i vzdelaniu detí v triede. Nezanedbateľná je i schopnosť U mať rád deti a mládež.
U nepôsobí na
svojich ž len odovzdávaním vedomostí, ale aj vnútornou stránkou vyučovacieho procesu, ktorá vyplýva z intímneho vzťahu medzi U a ž. Tento
vzťah nemožno chápať ako mechanický vplyv U na ž, preto U celou svojou osobnosťou, všetkými vlastnosťami vplýva na žiakov. Tým napomáha
vývinu žiakovej osobnosti. Na druhej strane však aj postoj U k ž je ovplyvnený názormi a vlastnosťami ž. U si vytvára postoj k ž na
základe jeho spávania a konania.
Ak má U záujem o budúcnosť ž, začína si pozorne všímať ich individuálne zvláštnosti a
osobitosti. Podrobnejšie sa zaujíma o vekové osobitosti jednotlivých vývinových období a nadobudnuté informácie uplatňuje pri pôsobení na
ž. Tak sa stávajú U aj psychológmi.
Stáva sa však, že časť U na o psychologické vlastnosti zaujíma iba vtedy, keď sa ž
prejaví záporne. Svoju energiu vynakladajú najmú na rozpracovanie didaktických metód. Očakávať zvýšenie účinnosti vyučovania iba
skvalitňovaním vyuč. metód nemožno. Potrebné je spájať otázky metodiky s prístupom k žiakom. Vzťah žiakov k učiteľovmu
pôsobeniu je jednou z významných mier úspešnosti u vo výchovnom i vzdelávacom procese.
Štefanovič uvádza 4
zložky vzťahu:
1. oficiálna – U je reprezentant spoločnosti zodpovedný za efektívnosť. Je nevyhnutný
odstup
2. rodičovsko – synovská – U supľuje cit funkcie rodiča
3. priateľská – vzájomná dôvera. Dôvera
– tam, kde sa cítime bezpečne
4. ľudská – U vystupuje ako človek so svojimi emóciami, pocitmi. Nemal by pred žiakmi
vystupovať s maskou, anonymne. Byť sám sebou. Používa metódy, kt. mu vyhovujú.
Kladný vzťah medzi U a ž umožňuje vytvoriť
v triede istú sociálnu klímu, najpriaznivejší predpoklad pre úspešnú pedagogickú prácu. Takáto sociálna interakcia navodzuje
priaznivú komunikáciu, kde sa problémy riešia bez zbytočných konfliktov.
Vzťah U k ž sa javí ako viac – nemej vedome
volený prístup, postoj U k ž, ktorý vyplynul zo stupňa ohodnotenia žiakovej osobnosti. Navonok sa prejavuje v citovom postoji k ž, vo
volených metódach a formách práce s ním ...
Vzťah U – ž má interakčnú podobu a môže sa pohybovať v priestore medzi
vyslovene kladným a úplne záporným. U aj ž si už od prvých chvíľ zložitou cestou vzájomnej komunikácie, poznávania a prežívania obrazu
toho druhého formujú predstavy a postoje, ktoré utvárajú základ formovania vzájomného vzťahu.
Pozitívne
vzťahy k ž utvárajú predpoklady na zvýšený záujem o starostlivosť o ž s možnosťou kladnejšieho hodnotenia jeho výsledkov.
Odrazia sa predovšetkým v zlepšení výchovno-vzdelávacích výsledkov, v obľube predmetu svojho U, čím sa výraznejšie zvyšuje vplyv U
osobnosti na žiaka.
Negatívne vzťahy neraz vedú k menšej starostlivosti o žiaka a navodzujú tendencie
k zápornejšiemu hodnoteniu ž. Spôsobujú mnohé výchovné a vzdelávacie problémy.
Okrem uvedených vyhranených vzťahov
existujú mnohé kvalitatívne rozmanité a indiferentné postoje, a to tak so strany U, ako aj ž. Mohli by sme ich charakterizovať ako menej
vyhranené, málo diferencované medziľudské vzťahy, v ktorých viac alebo menej chýba emocionálna stránka sociálnych postojov, keď sa
medziľudská komunikácia uskutočňuje prevažne na báze racionálneho poznávania a hodnotenia.
Ďalšie kvality vzťahu možno
vydeliť na základe určitých opozícií kvality vzťahu:
1. uvoľnenosť – napätosť
2. dôvera –
nedôvera
3. súčinnosť – nesúčinnosť
4. pochopenie – nepochopenie
5. priateľstvo – nepriateľstvo
6.
sympatia – antipatia
7. kontakt – dištanc
Interakcia: - kooperatívna spolupráca
- kompetitívna
– súťaženie medzi účastníkmi
- konfliktná – sleduje odlišné ciele
Činitele vzťahu:
1. Učiteľ - žiak
1. U postoj k vlastnej roli
2. U postoj k roli žiaka (má predstavu aký by mal byť žiak)
3. typologická
vyhranenosť U
4. stupeň U adjustovanosti (soc. adaptácia) na povolanie (niekto učí, lebo nemá inú možnosť)
5. stupeň U
adjustovanosti na škole
6. U vlastnosti, stupeň sociability, aká je jeho frustračná tolerancia, temperament, prevládajúce citové stavy,
vek, pohlavie, schopnosť poznať ž, poruchy U osobnosti.
Kvalitu vzťahu U – ž v podstatnej miere ovplyvňuje osobnosť U, jeho
celkové správanie sa voči ž, odborná erudícia a schopnosť primeraným spôsobom sprostredkovať informácie z hľadiska vekových a
individuálnych osobitosti ž. Rovnako je to i mravný profil U osobnosti, kde výrazne vystupuje do popredia jednota slov a skutkov.
2. žiak - učiteľ (vzťah sa vyvíja s vekom)
- ml. ž – pozitívny vzťah
- neskôr sa vzťah diferencuje
- v puberte
– neg. vzťah
- SŠ – niekedy neutrálny (t.j. citovo sa neviaže)
- motívy pre vzťah sa menia (tzv. napr. či dobre vykladá
látku)
Učiteľova láska k žiakom vytvára silné odvetné city u detí, nezriedka dokonca silnejšie než k rodičom. Na
rodičovskú lásku sa deti často dívajú ako na niečo povinné, čo je samozrejmé, dokonca sa ja správajú k vrúcne prejaveným citom rodičov
s určitým pohŕdaním, ignorovaním. Ináč je to vo vzťahu medzi U a ž. Aj jednoduchá pozornosť k deťom vyvoláva silný cit z ich strany.
Jedinou podmienkou pritom je U úprimnosť. Každú falošnosť a neúprimnosť, snahu ukázať cit, ktorý nejestvuje, deti hneď vybadajú.
Pri utváraní vzťahu je dôležité vedieť správne komunikovať so žiakom, vyjadrovať sa jasne a zreteľne, vedieť načúvať žiakovi,
umožniť mu vyrozprávať sa a byť opatrný v záveroch. Hovoriť z pozície človeka, ktorému na dieťati záleží.
Citová
pripútanosť žiaka k U sa prejavuje mierou ochoty prijímať alebo odmetať U vplyv a plniť U príkazy. Pozitívne spôsobí na deti najmä
demokratický vzťah U k ž . Je to vzťah, pri ktorom U spolupracuje so žiakmi , povzbudzuje ich a pomáha im, čo u žiakov
vyvoláva radosť a cit zodpovednosti. Na druhej strane záporne pôsobí prísne autokratický vzťah, pri ktorom U prejavuje
egocentrické správanie: chce byť stredobodom, vládcom triedneho kolektívu, prehnane zdôrazňuje svoju dôležitosť, žiakov si prísne
podriaďuje (zákazmi, príkazmi, trestami), nedôveruje im, napätie, podráždenosť, vyhýbanie sa práci a podobne. Takisto negatívne môže
pôsobiť liberálny vzťah U k ž, pri ktorom U prejavuje nerozhodnosť, nedôveruje ž, nepovzbudzuje ich, ale ani neznechucuje, potláča ich
samostatnosť, čo u žiakov takisto vyvoláva nerozhodnosť v tom, čo treba urobiť, chýba im ochota spolupracovať a nadšenie, radosť
z práce.
Vzťah U k ž má správnu podobu vtedy, keď sa realizuje, vyvíja v zmysle rovnováhy medzi slobodou a zodpovednosťou a
medzi právami a povinnosťami. U, ktorý má rád svoje povolanie a žiakov, dokáže rýchlo získať správny pedagogický takt, ktorý znamená
úctu k osobnosti každého žiaka a nežný otcovský vzťah k nemu.
Vzťahy medzi U a ž ovplyvňujú tieto
činitele:
1. Prostredie - všetky predmety, ktoré sú v triede (rozmiestnenie
lavíc, nástenky)
- umiestnenie triedy (poschodie, susedné miestnosti)
- veľkosť školy (malá, veľká, dedinská, mestská,
jednotriedka)
- blízkosť prírody, rušnej ulice, atď
2. Klíma – dlhodobý stav, charakteristický pre
celú triedu (psychické ovzdušie v tiede)
3. Atmosféra – vzájomný vzťah U a ž sa vytvára v určitej
atmosfére
Atmosféra je krátkodobý stav, ktorý sa môže počas vyučovacej hodiny aj niekoľkokrát meniť (skúšanie, koniec hodiny).
Môže byť pozitívna alebo negatívna
Atmosféru vytvára: a) učiteľ (cholerik, nervózny, ...)
b) trieda (žiaci)
c) učiteľ aj žiaci
Na atmosféru vplýva: Učiteľ, žiak, učivo, prostredie
Vzťah učiteľa
k žiakovi sa vytvára na rozličných úrovniach:
1. inštitucionálna (škola)
2.
osobnostno-ľudská (osobnostné a ľudské vlastnosti učiteľa a žiaka)
3. rodičovská
4. priateľská
5. individuálna
6. kolektívna
Typológia učiteľa osobnosti:
logotrop – vyznačuje sa
dôrazom na vedu, vedomosti, vzdelanie, nedoceňuje výchovu
paidotrop – uprednostňuje výchovu, vo vyuč. vychádza z dets
pohľadu, potrieb a záujmov detí
Typy učiteľa podľa amerického psychológa Andersena:
1. Dominantný (panovačný) - obľúbené výchovné prostriedky: rozkaz, zákaz, trest
- jeho postoje
vylučujú dobrú spoluprácu
- nerešpektuje názory žiakov, ich záujmy, želania
2. Integratívny (zlaďujúci) -
má dobrý vzťah k deťom
- rešpektuje žiaka a jeho individualitu
- zvyšuje spontánnosť, iniciatívu žiaka
- vedie
k ústupu agresívnych a negatívnych foriem správania
Typy U podľa poľského autora Zaborowskeho:
1. Prísno – autokratický - sústavne kontroluje ž, vyžaduje bezpodmienečnú disciplínu
a podriadenosť
- nepoužíva pochvalu ani odmenu
- žiaci sa vyhýbajú práci
- nedôveruje žiakom
2.
Pracujúco autokratický - žiaci sú na ňom celkom závislý
- myslí si, že len on môže byť inšpirátorom učenia, tvorivej
práce
- žiaci sú málo iniciatívny a podnety čakajú od U
3. Liberálny - má značnú nedôveru
k žiakom, neverí, že by žiaci mohli niečo urobiť samostatne
- povzbudzuje, chváli, odmeňuje, má prirodzenú autoritu
- vzťahy
sú harmonické, U má vysokú autoritu, je to ideálny typ U.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta